Využitie informácií, učenie sa

1. Využitie informácií, učenie sa Keď prijímeme informáciu zrakom alebo sluchom a pochopíme ju (dekódujeme ju), nastáva posledná fáza komunikačného reťazca – samotné využitie informácie. Vo vašej životnej situácii ide predovšetkým o učenie sa – využitie informácií pri štúdiu. Učenie by sme mohli definovať ako proces, pri ktorom získavame vedomosti štúdiom alebo praxou, tj. zaúčaním sa do niečoho. Dôležité je mať správnu motiváciu.

2. Motivácia Motivácia môže byť: vonkajšia (menej efektívna): Napríklad, keď rodičia očakávajú od svojich detí dobré známky a deti ich nechcú sklamať/nahnevať. Keď sa nejaký žiak učí preto, aby dostal nový počítač a pod. Vnútorná: Keď vás predmet zaujíma, chcete ho využiť v praxi. Postavili ste si nejaký životný cieľ a chcete sa stať pritom aj morálnym, kultivovaným a vzdelaným človekom.

3. Učenie Rozoznávame: Mimovoľné učenie – proces, v ktorom získavame informácie v styku s prostredím, v ktorom žijeme, proces, ktorý nás môže ovplyvniť v našom správaní – kladne i záporne. Cieľavedomé učenie – je charakteristické iba pre človeka, uskutočňuje sa prostredníctvom reči. Prebieha pod vedením učiteľa, ale aj vedomým sebavzdelávaním a sebavýchovou. Najmenej účinné je mechanické učenie/memorovanie. Väčšinu informácií vnútorne neprijmeme a zabudneme ich. Poznáme účinné techniky na zlepšenie pamäti: mnemotechnické pomôcky, trénovanie pamäti, koncentrácie, čítania: metóda loci, metóda PQRST.

4. Učenie je cieľavedomá činnosť a vyžaduje optimálne podmienky (základné potreby: kyslík, voda, výživa, teplota, odpočinok, svetlo, stále a vhodné miesto), ale aj správne metódy: motivácia, rozdelenie času, tiež plánovanie, správne poznámkovanie, využívanie farieb a pod. Odporúča sa: * striedať predmety, najlepšie ja začať najťažším a najneobľúbenejším; * domácu úlohu si robiť najlepšie v deň zadania; * najvhodnejší čas na vypracovanie úloh je medzi 15. – 19. hodinou; * Treba si spraviť aj prestávky, oddýchnuť, ísť sa prejsť, zašportovať si a pod. Viete, že...? Pamätáte si: 20% z toho, čo sme počuli, 30% z toho, čo sme videli, 50% z toho, čo sme videli a počuli, 70% z toho, čo sme si precvičili, 90% z toho, čo sme sami urobili.

5. Učebné typy • Sluchový (auditívny) – tento typ si zapamätá učivo podľa výkladu a učením sa nahlas, pomáha mu aj hudba (väčšinou hudobníci) • Zrakový (vizuálny) – zapamätá si všetko farebne vyznačené a znázornené, napr. obrázky, mapy, schémy, farby (väčšinou maliari) • Pocitový (kinestetický) – často si musí veci ohmatať, učí sa rozprávaním o svojich pocitoch; rád pracuje s pomôckami, ktorých sa môže dotýkať (väčšinou sochári) • Pohybový (motorický) – vytvára si pohybové predstavy, zapamätá si to, čo si zapísal, nakreslil; pri učení sa rád pohybuje, často pracuje s predmetmi (väčšinou športovci) Do akého typu patríš ty? Zistíš na stránke www.maturitavpohode.webnode.sk (online testy)

6. Plánovanie činnosti Aby bolo štúdium rýchle, efektívne a trvácne, je potrebné, aby sme si aj tento proces osvojovania si vedomostí dôkladne naplánovali. To že sme sa na vyučovanie dobre pripravili, nezávisí len od dĺžky času, ktorý sme učeniu venovali. Ak je naša technika prípravy zlá, usilovnosť nepostačuje. Úspech preto spočíva v dobrom plánovaní – naučiť sa učiť, vykonávať úlohy a používať určité postupy a techniky pri osvojovaní si učiva. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné: • vymedziť problém (čo sa chceme naučiť) • zhromaždiť informácie (čo budeme na riešenie úlohy potrebovať) • vytvoriť stratégiu (ako budeme postupovať, napr. pravidelné sa učiť menšie časti učiva, nestriedať učivo z viacerých predmetov, učiť sa v najvýhodnejšej časti dňa).

7. Použitá literatúra: CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk 1. Učebnica pre stredné školy. Bratislava: Orbitus Pictus Istropolitana, 2008. 96 s. ISBN 978-80-7158-910-5 Spracoval: Mgr. Peter Beňo www.maturitavpohode.webnode.sk