PREDPOVEDANIE V LOGISTIKE

1. PREDPOVEDANIE V LOGISTIKE Obsahom predpovede (prognózy) je odpoveď na otázku, aká bude situácia, ako sa bude vyvíjať určitý jav v určitom presne stanovenom časovom úseku. Väzby dielčich a komplexných prognóz

2. Prognózy sú dôležitým nástrojom riadenia. Manažéri priemyselnej výroby musia mať predstavu o budúcom trhu, najmä v týchto smeroch : • Aké funkčné vlastnosti bude mať výrobok ktorý sa teraz vyrába v budúcich obdobiach? • Ako sa bude vyvíjať jeho spotreba na trhu a akú časť trhu bude schopná firma pokryť? • Akým spôsobom sa bude tento výrobok pravdepodobne vyrábať ? • Aká veľká bude musieť byť výrobná kapacita a aké veľké investície budú potrebné pre jej zabezpečenie, aby sa vykryli pravdepodobné potreby? • Aká bude pravdepodobná prácnosť výrobku, koľko pracovných síl bude potrebných a aká bude ich štruktúra ? • Aká asi bude cena nového výrobku a v súvislosti s tým, aký bude pravdepodobný zisk a aká bude celková rentabilita ? Prognózy technického charakteru obsahujú predovšetkým prognózu vývoja výrobku, t.j. vývoja jeho technických parametrov, konštrukcie, kvality a pod. Prognóza ekonomických ukazovateľov podáva pravdepodobný obraz vývoja cien, zisku, rentability, prácnosti, kapacity, investičnej náročnosti atď. Organizačná prognóza ukazuje, ako sa pravdepodobne budú vyvíjať formy organizácie a riadenia celého výrobného systému výroby výrobku.

3. Kto chce poznať budúcnosť, musí poznať minulosť a prítomnosť. Dôležitým predpokladom prognózy je dostatok informácií pri jej zostavovaní. Dostatkom informácií je myslený nielen počet informácií, ale aj ich kvalita, čím sa rozumie pravdivosť, úplnosť a novosť. Obecne môžeme zostaviť nasledujúcu stupnicu hodnotenia: 1. informácie nomologické, 2. informácie heuristické, 3. informácie bežne perspektívne. Za nomologické považujeme také informácie, ktoré sú prísne logicky zostavené, kvantitatívne určené a vyjadrujú technické alebo ekonomické súvislosti, relatívne stabilného charakteru, napr. vo forme matematického vzorca, konštanty, funkcie, tabuľky a pod. Za heuristické považujeme také informácie, ktoré sa vzťahujú k budúcim procesom a javom a sú zostavené na základe špeciálnych heuristickych metód. Bežne perspektívnymi informáciami nazývame také informácie, ktoré sa týkajú budúcich javov a procesov, nie sú však založené na základe vedeckých metód ( rôzne perspektívne úvahy, obchodné strategické zámery a pod. ).

4. Pramene informácií pre prognostickú činnosť sú veľmi rozmanité a možno • ich roztriediť do nasledujúcich skupín : • informácie vnútorné (podnikové analýzy, účtovné uzávierky, technické správy, • projektové štúdie a pod.), • - informácie vonkajšie -správy v tlači a v masovokomunikačných prostriedkoch, • - špičkové konkurenčné výrobky, • - vnútorné materiály konkurenčných firiem, • - zákony a vládne nariadenia, politické úvahy a zámery,

5. PREDPOVEDANIE A ROZHODOVANIE Moderné rozhodovanie sa neobíde bez vedeckej predpovede, bez vypracovania prognóz a perspektívnych projektov. Prognóza sama nie je závislá na chovaní sa riadeného objektu. Môže, ale nemusí sa v praxi využiť. Rozhodovací proces uskutočňovaný na akomkoľvek stupni riadenia je vždy spojený s určitou mierou neistoty. Obecne má vedecké predvídanie znížiť mieru neistoty na taký stupeň, aby rozhodnutie bolo : • objektívne možné, • správne, t.j. v súlade s existujúcimi možnosťami a skutočnosťami. Závislosť miery neistoty na stupni riadenia

6. Podľa obdobia predpovedí hovoríme o : • dlhodobej predpovedi - nad 3 roky • strednodobej predpovedi - 1/2 až 3 roky • krátkodobej predpovedi - do 1/2 roka METÓDY PREDPOVEDANIA a) subjektívne alebo objektívne b) kvalitatívne alebo kvantitatívne c) jednoduché alebo zložené U všetkých vymenovaných metód môžeme postupovať exploratívne alebo normatívne. • Exploratívne - vziať do úvahy všetko čo vieme v tomto okamihu, aby bolo možné extrapolovať hodnoty do budúcnosti ( preložiť krivku a extrapolovať vývoj do budúcnosti). • Normatívne - stanoviť si normu (cieľ) a z neho spätne odvodiť ukazovatele budúceho vývoja.

7. Subjektívne - robiť výroky prostredníctvom subjektov, ľudí. Výroky prostredníctvom skupinovej diskusie (brainstorming, delfské metódy, atď.), tieto metódy sú viazané na osoby. Objektívne - používať iba jednoznačný číslicový materiál, čím sú vylúčené osobné vplyvy. Kvalitatívne - slovný popis budúcnosti, nie číslicový. Kvantitatívne - prognózovať v množstvách, peniazoch, kusoch, tonách, a pod. Jednoducho - prognózovať iba jeden parameter, napr. Predaj Zložene - prognózovať viac ako jednu veličinu, súvislosti alebo vzťahy, napr. predaj výrobku v súvislosti s trhom a infláciou.

8. 1. Metódy odhadové Tieto metódy sa považujú za najjednoduchšie a najmenej spoľahlivé metódy, lebo sú založené na subjektívnych predstavách a názoroch. 2. Metódy porovnávacie - analogické Tieto metódy skúmajú obdobné javy a prípady, pričom sa vychádza z úsudku, že ak sa zhodujú dva javy v určitých vlastnostiach, zhodujú sa aj v iných vlastnostiach. 3. Metóda normatívna Táto metóda je určená pre prognózu výrobkov, ktoré tvoria doplnky, skupiny, diely pre hlavný výrobok. 4. Metóda dotazníková Podstatou tejto metódy je vlastne čiastočné prenesenie otázky budúceho vývoja na inú inštitúciu, spravidla na spotrebiteľov výrobku. V žiadnom prípade však nie je možné túto metódu zredukovať na rozoslanie dotazníkov spotrebiteľom.

9. 5. Metóda induktívne deduktívna Induktívna metóda spočíva v tom, že vychádzame zo súčasnej základne vedomostí a zo súčasného stavu vedy, techniky a ekonomiky. Z analýzy tohto stavu odhadujeme tempo a smer vývoja budúcej potreby spoločnosti. Deduktívny spôsob vychádza z odhadu budúcich potrieb, politických cieľov a predstáv a z nich sa vracia späť, dedukujú sa z nich prognózy na jednotlivé časové obdobia a vytyčujú sa úlohy pre realizáciu. 6. Metóda mapovania súvislosti Ide o vyhľadávanie činiteľov, ktoré na sledovaný jav pôsobia a skúmajú sa súvislosti, za ktorých sa vyvíjajú. 7. Metóda valenčného stromu Táto metóda je založená na vetvenom rozklade skúmaného javu. V každom nasledujúcom kroku sa vylúčia tie súvislosti a činitele, ktoré sú menej podstatné. 8. Metóda scenára. Cieľom je určiť kritické udalosti, v ktorých je potrebné prijať zásadné rozhodnutie. Pokiaľ sa vývoj v kritických bodoch vetví, potom sa scenár zostavuje v alternatívach.

10. 9. Metóda brainstorming Táto metóda je založená na poznatku, že myslenie nepostupuje celkom logicky a systematicky, ale rozvíja sa skokovite. Pritom neustále pracuje podvedomie, ktoré generuje tipy riešení diskutovaného problému. 10. Synektická metóda Aplikácia tejto metódy predpokladá náročnú formu diskusie, ktorej účelom je spájanie zdanlivo nesúvisiacich a odlišných prvkov, ako výsledku rôznych druhov analógie. Dôležitým rysom tejto metódy je to, že podnecuje myslenie k veľmi intenzívnej a pritom slobodnej asociačnej hre. 11. Metóda krížových interakcií Pomocou tejto metódy sa postupne porovnávajú charakteristiky jednej prognózovanej udalosti s charakteristikami všetkých ostatných udalostí. Pri tom sa určí tá udalosť (postupnosť udalosti), ktorá je z nich najdôležitejšia.

11. MATEMATICKÉ MODELY PREDPOVEDANIA 1. Metóda štrukturálnej analýzy -je metóda, ktorá kvantitatívne skúma a hodnotí výrobné a spotrebné vzťahy pomocou šachovnicových bilancií. 2. Metóda extrapolácie trendov Podstatou tejto metódy je retrospektívna analýza skúmaného javu, vyhľadávanie jeho trendu a predĺženie jeho trendu do budúceho obdobia. 3. Metóda najmenších štvorcov Touto metódou sa určujú parametre trendových funkcií.