Operačný program: Životné prostredie - PowerPoint PPT Presentation

slide1 n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Operačný program: Životné prostredie PowerPoint Presentation
Download Presentation
Operačný program: Životné prostredie

play fullscreen
1 / 44
Operačný program: Životné prostredie
178 Views
Download Presentation
keziah
Download Presentation

Operačný program: Životné prostredie

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

  1. Regionálne štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredie pre vybrané kraje10. december 2013, Bratislava

  2. Operačný program: Životné prostredie Prioritná os: 4. Odpadové hospodárstvo Operačný cieľ: 4.4. Riešenie problematiky environmentálnych záťaží vrátane ich odstraňovania Skupina aktivít: Monitorovanie a prieskum environmentálnych záťaží a spracovanie rizikových analýz Spolufinancovaný fondom: Kohézny fond Celkové oprávnené náklady: 320 504 EUR (9 655 500 Sk) Dotácia EÚ z OPŽP: 272 428 EUR (8 207 175 Sk) Poskytovateľ: Ministerstvo životného prostredia SR Prijímateľ: Slovenská agentúra životného prostredia Kód ITMS : 24140110016 Miesto realizácie projektu: Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský, Košický kraj Termín realizácie projektu: 10/2008 – 07/2010

  3. Cieľ projektu: Zhodnotenie dopadov environmentálnych záťaží na životnéprostredie v jednotlivých krajoch. Špecifické ciele projektu: 1. Metodický pokyn pre spracovanie dokumentov „Regionálne štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredie pre vybrané kraje“ (VO – HES-COMGEO spol. s r. o., Banská Bystrica) 2. Spracovanie hodnotiacich správ (štúdií) za vybrané územia v členení: - Bratislavský kraj – SAŽP, pracovisko Bratislava, - Banskobystrický kraj - SAŽP, pracovisko Banská Bystrica, - Košický kraj - SAŽP, pracovisko Košice, - Trnavský kraj (Vodné zdroje Slovakia, s.r.o., Bratislava), - Nitriansky kraj (HES-COMGEO, spol. s r.o., Banská Bystrica), - Trenčiansky kraj (SENSOR, spol. s r.o., Bratislava), - Žilinský kraj (GEOtest Bratislava, spol. s r.o., Bratislava), - Prešovský kraj (GEOtest Bratislava, spol. s r.o., Bratislava).

  4. Výsledky projektu: Regionálne hodnotenie rizikovosti environmentálnych záťaží v rámci tohto projektu pozostáva zo syntézy základného hodnotenia rizikovosti (kritérium K), vykonaného v rámci projektu „Systematická identifikácia environmentálnych záťaží Slovenskej republiky“ (Paluchováet al., 2008), ktorý bol realizovaný v r. 2006-2008 a doplňujúceho hodnotenia rizikovosti (kritérium R) vykonaného priamo v rámci projektu „Regionálne štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredie pre vybrané kraje“. Klasifikácia environmentálnej záťaže (základná klasifikácia) pozostáva z 3 čiastkových klasifikácií, ktoré sú členené nasledovne (Palúchová, Schwarz, Pilko, 2006): K1 - Klasifikácia rizika šírenia sa kontaminácie do podzemných vôd a podzemnými vodami K2 - Klasifikácia rizika z prchavých a toxických látok na obyvateľstvo K3 - Klasifikácia rizika kontaminácie povrchových vôd Výsledná klasifikácia environmentálnej záťaže „K“ je potom súčtom čiastkových klasifikácií: K = K1 + K2 + K3.

  5. Environmentálne záťaže (EZ) sa po vykonaní základnej klasifikácie zatriedili podľa výslednej hodnoty „K“ do 3 skupín: • environmentálne záťaže s nízkym klasifikovaným rizikom (menej ako 35 bodov), • environmentálne záťaže so stredným klasifikovaným rizikom (35 - 65 bodov), • environmentálne záťaže s vysokým klasifikovaným rizikom (viac ako 65 bodov) Princíp doplňujúceho hodnotenia rizikovosti EZ na prostredie regiónu je založený na identifikácii stretov záujmov so zvolenými kritériami a subkritériami, ktoré neboli zahrnuté v základnej klasifikácií vôbec alebo boli zahrnuté iba čiastočne, okrajovo a nie komplexne. Hlavnými kritériami v zmysle metodiky (Auxt, Saxová, Hronec, 2009) sú: • R1 - vzťah EZ k pôde, • R2 - vzťah EZ k chráneným územiam, • R3 - vzťah EZ k funkčnému využitiu územia, • R4 - vzťah EZ k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju územia, • R5 - vzťah EZ ku kvalite životného prostredia. • Hlavné kritéria sa ešte podrobnejšie členia na R1.1, R1.2.....R2.1, R2.2...R5.1. • Výsledné doplňujúce hodnotenie environmentálnej záťaže „R“ je potom súčtom kritérií: R = R1 + R2 + R3 + R4 + R5, pričom hlavné kritéria sa stanovia ako súčet subkritérií: R1 = R1.1 + R1.2 + R1.3 + ...

  6. Princíp doplňujúceho hodnotenia rizikovosti EZ na prostredie regiónu je založený na identifikácii stretov záujmov so zvolenými kritériami a subkritériami, ktoré neboli zahrnuté v základnej klasifikácií vôbec alebo boli zahrnuté iba čiastočne, okrajovo a nie komplexne. Hlavnými kritériami v zmysle metodiky (Auxt, Saxová, Hronec, 2009) sú: R1 - vzťah EZ k pôde, R2 - vzťah EZ k chráneným územiam, R3 - vzťah EZ k funkčnému využitiu územia, R4 - vzťah EZ k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju územia, R5 - vzťah EZ ku kvalite životného prostredia. Hlavné kritéria sa ešte podrobnejšie členia na R1.1, R1.2.....R2.1, R2.2...R5.1. Výsledné doplňujúce hodnotenie environmentálnej záťaže „R“ je potom súčtom kritérií: R = R1 + R2 + R3 + R4 + R5, pričom hlavné kritéria sa stanovia ako súčet subkritérií: R1 = R1.1 + R1.2 + R1.3 + ...

  7. Syntézou základnej klasifikácie rizika environmentálnej záťaže (K = K1 + K2 + K3) a doplňujúceho hodnotenia rizika environmentálnej záťaže (R = R1 + R2 + R3 + R4 + R5) je celkové hodnotenie dopadov (rizika) environmentálnej záťaže na životné prostredie reprezentované kritériom V = K + R. Environmentálne záťaže (EZ) sa po vykonaní celkového hodnotenia zatriedili podľa výslednej hodnoty „V“ do 3 skupín: environmentálne záťaže s nízkym klasifikovaným rizikom (menej ako 50 bodov), environmentálne záťaže so stredným klasifikovaným rizikom (50 - 85 bodov), environmentálne záťaže s vysokým klasifikovaným rizikom (viac ako 85 bodov). Podľa výslednej hodnoty V (V = K + R) sa stanovilo nové poradie pravdepodobných environmentálnych záťaží (PEZ) a verifikovaných environmentálnych záťaží (VEZ) v kraji.

  8. Okrem zmien - vyradenia resp. preradenia jednotlivých lokalít medzi jednotlivými časťami Registra environmentálnych záťaží (REZ - časť A, REZ – časť B, REZ – časť C), prípadne úpravy klasifikácie pribudlo do REZ 55 úplnenových lokalít, ktoré doteraz neboli evidované v REZ: - Bratislavský kraj – 2 nové lokality (2 REZ – časť A), - Banskobystrický kraj - 14 nových lokalít (14 REZ – časť A), - Košický kraj – 15 nových lokalít (11 REZ – časť A, 2 REZ – časť B, 1 REZ – časť B+REZ – časť C, 1 REZ – časť C), - Trnavský kraj – 7 nových lokalít (5 REZ – časť A, 2 REZ – časť B), - Nitriansky kraj – 6 nových lokalít (6 REZ – časť A), - Trenčiansky kraj – 4 nové lokality (2 REZ – časť A, 2 REZ – časť B), - Žilinský kraj – 3 nové lokality (3 REZ – časť A), - Prešovský kraj – 4 nové lokality (4 REZ – časť A), V súčasnosti je v REZ zaevidovaných 1680 lokalít bez duplicity (celkove 1866 registračných listov, pretože 186 lokalít je evidovaných v dvoch častiach REZ), pričom v REZ – časť A je to 924 lokalít, v REZ – časť B je to 246 lokalít a v REZ – časť C je to 696 lokalít.

  9. Rozdelenie pravdepodobných environmentálnych záťaží v jednotlivých krajoch podľa rizikovosti

  10. Rozdelenie verifikovaných environmentálnych záťaží v jednotlivých krajoch podľa rizikovosti

  11. Počet sanovaných a rekultivovaných lokalít v jednotlivých krajoch

  12. Rozdelenie pravdepodobných environmentálnych záťaží a environmentálnych záťaží (verifikovaných) podľa skupiny

  13. V rámci stretov záujmov s chránenými územiami sa porovnávala poloha EZ vo vzťahu k: - veľkoplošným chráneným územiam (národné parky, chránené krajinné oblasti a ich ochranné pásma), - maloplošným chráneným územiam (prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, chránené areály), - Územiam európskeho významu, - Chráneným vtáčím územiam, - ramsarským lokalitám, - kúpeľným územiam a kúpeľným miestam, - biocentrám a biokoridorom nadregionálneho a regionálneho významu, - pamiatkovým rezerváciám, - pamiatkovým zónam, - lokalitám svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

  14. Na základe výsledných bodových hodnôt základného a doplnkového hodnotenia rizikovosti, ktoré sa uložili do geodatabázy, sa kombinovanými spôsobmi kartografického zakreslenia zobrazili najrizikovejšie lokality EZ vo vzťahu k jednotlivým zložkám životného prostredia v rámci danej tematickej mapy. Vypracovalo sa 8 tematických mapových kompozícií za každý kraj v mierke M 1 : 200 000. Na jednotlivých mapách sa okrem kategórie celkovej rizikovosti (podľa kritéria V) zvýraznilo (zobrazilo) to riziko, ktoré bolo relevantné k jednotlivým prvkom (zložkám životného prostredia...) vyjadreným v danej mape. To znamená, že sa zvýraznili prioritné lokality z hľadiska jednotlivých čiastkových kritérií súvisiacich s prvkami zobrazenými v danej mape. Tematické mapové kompozície boli publikované v tlačenej aj elektronickej podobe. V elektronickej podobe sú prístupné prostredníctvom webovej mapovej aplikácie, ktorá poskytuje ich zobrazovanie a priestorové a atribútové dopytovanie (zistenie čo sa nachádza v zadanom mieste, a vyhľadanie environmentálnej záťaže podľa jej názvu, prípadne podľa názvu kraja alebo okresu). Publikovanie na www je realizované prostredníctvom produktu ArcGIS server (v rámci Informačného systému environmentálnych záťaží na www.enviroportal.sk/environmentalne-zataze).

  15. Mapa „Environmentálne záťaže z hľadiska priorít riešenia“ predstavuje syntézu vybraných prvkov ostatných máp, ktoré boli súčasťou štúdie. Na mape sú zobrazené iba tzv. prioritné environmentálne záťaže a prioritné pravdepodobné environmentálne záťaže, ktoré podľa celkovej rizikovosti (kategórie celkovej rizikovosti podľa kritéria V)  alebo z hľadiska dielčieho rizika (K1+K3, R1, R2, K2+R5, R3+R4)predstavujú významné ohrozenie jednej alebo viacerých zložiek životného prostredia. Na mape sú zobrazené aj vybrané sanované a rekultivované lokality, ale iba tie, ktoré sú zo zvyškovou kontamináciou alebo tie o ktorých súčasnom stave kontaminácie lokality nie je dostupná informácia (t. j. okrem tých, ktoré sú preukazateľne bez kontaminácie). Na mape sú tiež zobrazené vybrané prvky ochrany prírody a krajiny, prvky ochrany vôd, plochy funkčného využitia územia, ale iba tie, ktoré sú v kontakte s uvedenými prioritnými pravdepodobnými environmentálnymi záťažami a environmentálnymi záťažami.

  16. Porovnanie výsledkov z hľadiska registračných listov EZ Projekt SIEZ Long list podozrivých lokalít - 12 000, terénna obhliadka - 6 000 lokalít Registrácia – 1819 lokalít • Pravdepodobné environmentálne záťaže – 878 • Environmentálne záťaže - 257 • Sanované a rekultivované lokality – 684 Projekt Regionálne štúdie hodnotenia dopadov EZ na ŽP Registrácia – 1866registračných listov (55 nových lokalít +vyradenia, zlúčenia, zaradenia aj do inej časti Registra, zmeny klasifikácie...) • Pravdepodobné environmentálne záťaže – 924 • Environmentálne záťaže - 246 • Sanované a rekultivované lokality – 696 V skutočnosti iba 1680 lokalít, lebo 186 lokalít je zaradených v 2 častiach REZ (A+C = 89, B+C = 97)

  17. Porovnanie výsledkov z hľadiska registračných listov EZ IS EZ- stav k 11.06.2013 o 11:46 Registrácia – 1922registračných listov (+ 41 vyradených lokalít = 1963 reg. listov) • Pravdepodobné environmentálne záťaže – 904 • Environmentálne záťaže - 268 • Sanované a rekultivované lokality – 750 V skutočnosti iba 1704 lokalít (+41 vyradených = 1745 r.lokalít), lebo 218 lokalít je zaradených v 2 častiach REZ (A+C = 111, B+C = 107)

  18. Využitie výsledkov projektu Sumarizáciou výsledkov projektu sa získal prehľad distribúcie pravdepodobných environmentálnych záťaží a environmentálnych záťaží s rôznym stupňom rizika (nízke, stredné, vysoké) v jednotlivých krajoch, rovnako aj počet sanovaných a rekultivovaných lokalít ako aj prehľad druhov činnosti a kontaminantov spôsobujúcich environmentálne záťaže v jednotlivých krajoch SR. Vykonalo sa regionálne hodnotenie rizikovosti pravdepodobných EZ a verifikovaných EZ, regionálne hodnotenie úrovne vykonaných sanačných a rekultivačných prác. Vypracovali sa závery a odporúčania pre ďalšie kroky a riešenia, pre územné plány VÚC, pre PHSR krajov, zahrňujúce návrh priorít. Výsledky projektu je možné použiť ako podporný dokument na riešenie problematiky environmentálnych záťaží v zmysle platných strategických a koncepčných dokumentov, ako je napríklad následná aktualizácia Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží, ale aj pre aktualizáciu regionálnych rozvojových dokumentov ako sú Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov (PHSR) a Územné plány vyšších územných celkov. Výsledky projektu budú zároveň slúžiť ako jedna z východiskových platforiem pre rozhodovací proces pri príprave projektov OPŽP za oblasť environmentálnych záťaží.

  19. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ ! Ing. Jaromír Helma, PhD. (Slovenská agentúra životného prostredia, Banská Bystrica) Tel.: +421 48 / 43 74 165 e-mail: jaromir.helma@sazp.sk