Download
slide1 n.
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
U. S. Steel Ko ice a ich vplyv na ivotn prostredie regi nu Ko ice okolie PowerPoint Presentation
Download Presentation
U. S. Steel Ko ice a ich vplyv na ivotn prostredie regi nu Ko ice okolie

U. S. Steel Ko ice a ich vplyv na ivotn prostredie regi nu Ko ice okolie

711 Views Download Presentation
Download Presentation

U. S. Steel Ko ice a ich vplyv na ivotn prostredie regi nu Ko ice okolie

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

    1. U. S. Steel Koice aich vplyv na ivotn prostredie reginu Koice okolie Mgr. pegrov Dajana Z Poproc, kolsk 3

    2. U.S.STEEL KOICE, S.R.O. A ICH VPLYV NA IVOTN PROSTREDIE REGINU KOICE - OKOLIE Vchodoslovensk eleziarne, nrodn podnik, so sdlom vKoiciach, boli zriaden 1.aprla 1959 listom Ministerstva hutnctva priemyslu arudnch ban zo dna 31.3.1959. Vrobn program bol stanoven voblasti vroby eleza, ocele, vrobkov zo eleza, ocele, vroby iaruvzdornch hmt astavv, vroby vrobkov zvysokopecnej trosky, vrobkov anorganickej chmie akoksochmie, vpenca avpna.

    13. M IN UL OST 1959 1965 postupn sptanie jednotlivch technologickch zariaden do prevdzky 1965 1989 - VS najvc znecistovatel P voblasti ovzduia na znecistovan sa najvcou mierou podielali vysok pece, oceliarne, koksovna ateplren voln vyptanie znecistench odpadovch vd neekologick skldkovanie vetkch druhov odpadov 1990 1992 prijatie zkonov voblasti ochrany P /vznik MP SR/ vznik odboru Inpekcie ekolgie stanovenie strategickch zmerov voblasti ochrany P 1992 2000 monitoring vplyvu vroby na P ukoncenie prevdzky 4 hlbinnch pec (1996), VKB 2 (1992) asmolnej koksovne (1996) spustenie COV do prevdzky (1991) ekologizcia kotlov K4 aK5 (1994, 1999) plynofikcia kotla K1 (1996) ekologizcia odkalsk oceliarenskch kalov (1995-2000) vmena dver VKB 3 aVKB 1 (1996 2000) neutralizacn stanica SVa (1995-2000) odsvanie odlievrn VP 2 aVP 3 (1993, 1998) biologick cistiaren odpadovch vd Koksovne (2000) ukoncenie vyuvania frenov ako chladv (1994-1999) ukoncenie prevdzkovania neekologickch skldok (2000) budovanie EMS podla ISO 14001

    14. SCASNOST Trval vvoj legislatvy voblasti P na Slovensku aprispsobovanie sa normm E prijmanie novch zkonov voblasti P zmeny metodk monitorovania kvality P zmeny poplatkov za znecistovanie P zmeny limitov znecistenia ovzduia avd nov kategorizcia odpadov, skldok zmeny podmienok prevdzkovania technologickch zariaden budovanie informacnho systmu vplyvu vroby na P Ochrana ovzduia Ovzduie tvor plynn obal Zeme. Je zkladnou zlokou biosfry, bez ktorej by nebola mon Existencia scasnch foriem ivota na Zemi. Cist vzduch, neobsahujci iadny prach ani plynn znecistujce ltky, je idelnym pojmom avprrode sa nevyskytuje.V scasnosti je najohrozenejou zlokou prrodnho prostredia ajeho znecistenie narast. Clovek denne vdchne asi 15 kg vzduchu, t.j. aj pomerne mal mnostv kodlivn ovplyvnuj ludsk organizmus ajeho zdravotn stav.Znecistenie ovzduia oznacuje prtomnost (obsah, imisiu) znecistujcich ltok vovzdu. Zdroje znecistovania ovzduia (ZZO) technologick celky, sklady askldky palv, surovn aproduktov, skldky odpadov, lomy ain plochy smonostou zaparenia, horenia alebo letu znecistujcich ltok ain stavby, objekty, zariadenia acinnosti, ktor vrazne znecistuj alebo mu znecistovat ovzduie.

    15. Odlucovac znecistujcich ltok zariadenie, ktorho pomocou sa odstranuj znecistujce ltky ztechnologickho plynu alebo sa zniuje ich koncentrcia. Emisie -znecistujce ltky tuhho ,kvapalnho alebo plynnho skupenstva, ktor sa ako scast odpadovch plynov odvdzaj zo zdroja znecistovania. Emisie -znecistujce ltky obsiahnut vo vonkajom ovzdu., vuom vzname objemov alebo hmotnostn podiel alebo hmotnostn koncentrcia znecistujcich ltok vovzdu., emisie vznikaj rozptlenm, prenosovmi javmi aprpadnmi fyziklno-chemickmi zmenami emisi. Emisn limit -najvyia prpustn miera vyptania znecistujcej ltky do ovzduia zo zdroja znecistovania, vyjadren ako hmotnostn koncentrcia znecistujcej ltky vodpadovch plynoch alebo hmotnostn tok znecistujcej ltky za jednotku casu. Emisn limit -najvyia prpustn koncentrcia znecistujcej ltky obsiahnut vovzdu. Vrmci ochrany ovzduia sa realizuje: kontrola najdleitejch zdrojov znecistovania ovzduia monitorovanie emisi prostrednctvom AMS postupn ekologizcia emisnm limitom nevyhovujcich zariaden nrast poplatkov za vyptanie emisi legislatvny tlak E legislatvne stanoven casov horizonty pre ekologizciu emisn monitoring, pran spd vrmci arelu aokolia USSK hrada kd na polnohospodrskej produkcii alesoch

    16. Z d r o j e znecistovania ovzduia v USSK USSK je prevdzkovatelom 6 velkch ZZO, 17 strednch ZZO a2 malch ZZO podla zkona c.478/2002 Z. z. Vrmci uvedench zdrojov je evidovanch 116 technologickch zariaden, ktor vyptaj emisie ztakmer 220 miest vyptania. Za vyptan emisie sa ttu odvdzaj poplatky za znecistovanie apreto je nutn minimalizovat mnostvo emisi.

    17. In ve st c ie voblasti ochrany ovzduia Spolocnost USSK presadzuje do svojich investicnch plnov akcie,ktorch cielom je dosiahnutie znenia emisi sdrazom na legislatvne poiadavky. Vminulosti to boli tieto projekty: vmena elektrostatickho odlucovaca (EO) za ltkov filter ( LF) na kotly c.4 a5 plynofikcia kotla c.1 odprenie odlievrn VP c.2 a3 vmena dver na VKB 1 a3 odstavenie starch benzolovch praciek avstavba novej benzolovej pracky vDZ Koksovna odprenie spekacch psov Aglomercie skontinulnym monitorovanm vyptanch emisi kontinulne monitorovanie emisi kotlov c. 1,4,5,6 emisn monitorovacie stanice intalovan vobciach Velk Ida, Haniska aPolov vmena EO za LF na kotli c.2 skontinulnym monitorovanm emisi

    18. Vnajbliom obdob sa bude realizovat vstavba arekontrukcia nasledujcich odpraovacch zariaden: rekontrukcia filtra K3 such odpraovanie plynov pri vytlacovan koksu VKB 1 a3 sekundrne odprenie ht DZ OC bezemisn plnenie koksovacch komr hermetizcia chmie DZ Koksovna RaM elektrostatickch odlucovacov DZ VP-Rudn mosty Odprenie mlynice koksu avpenca Po realizcii vetkch projektov sa rta stm, e spolocnost vrazne zni mnostvo vyptanch emisi TZL do ovzduia oproti scasnmu stavu.

    19. Ochrana vd Voda je zkladnou zlokou P anevyhnutnou podmienkou existencie ivota na Zemi. Tvor zkladn cast hydrosfry, kde rozlohou pokrva 2/3 zemskho povrchu. Ale iba 3 % tvoria zsoby sladkej vody aztoho 2,4% je viazan vlade asnehu. Zchemickho hladiska molekula vody je zlceninou 2 atmov vodka a1 atmu kyslka. Je najdleitejm atakmer univerzlnym rozptadlom. VUSSK tvor jeden zo zkladnch prostriedkov vo vrobnom procese. VUSSK sa vody delia: podla odberu na podzemn apovrchov podla pouitia na pitn apriemyseln podla ich vzniku na odpadov, ktor mu byt: splakov odpadov vody (OV) priemyseln OV voda zpovrchovho odtoku priesakov OV Klasifikcia povrchovch vd podla ich akosti je zaloen na stanoven vybranch ukazovatelov, ktor sa rozdeluj do 6 skupn: ukazovatele kyslkovho reimu ukazovatele zkladnho chemickho afyziklneho zloenia osobitn ukazovatele tak kovy biologick ukazovatele rdioaktivita

    20. Kol ob e h vody vUSSK pozostva: zodberu povrchovej vody na priemyseln cely apodzemnej na pitn cely zvyuitia tejto vody vo vrobnom procese zvyptania odpadovch vd do kanalizcie zcistenia odpadovch vd na neutralizacnch staniciach, biologickej cistiarni OV Koksovne acistiarni OV Sokolanoch zvyptania do Sokolanskho potoka zo sptnho vyuvania vycistench OV vo vrobnom procese Vyptanie odpadovch vd do kanalizcie: Odpadovmi vodami s pouit povrchov vody, podzemn vody aosobitn vody, pokial maj po pouit zmenen kvalitu, najm zloenie alebo teplotu, apriesakov vody zodkalsk alebo zo skldok odpadu. Odpadov vody maj charakter splakovch OV, priemyselnch OV akomunlnych OV. Mnostvo akvalita vyptanch OV do kanalizcie je urcen kanalizacnm poriadkom USSK, v ktorom s definovan podmienky, za ktorch je mon vyptat OV (limitn hodnoty ukazovatelov znecistenia) aspsob kontroly kvality vyptanch OV. Povinnostou producentov OV je dodriavat plnenie podmienok kanalizacnho poriadku, aby nebol ohrozen plynul chod koncovho stupna cistenia odpadovch vd vSokolanoch.

    22. In ve st ic n akcie USSK voblasti vodnho hospodrstva Vpredchdzajcom obdob boli realizovan tieto investicn akcie: RaM Neutralizacnej stanice KORAD RaM Neutralizacnej stanice DZ SVa Biologick cistiaren odpadovch vd DZ Koksovna Ekologizcia kalovho hospodrstva 1.etapa (strojn odvodnenie kalov) RaM COV Sokolany

    23. P l n ovan in ve st ic n akcie USSK zvenie vyuitia vycistench vd zCOV ekologizcia havarijnch ndr VP kalu monitoring OV 2.etapa neutralizacn stanica SVa ekologizcia NS 1 rekultivcia kalovch pol CHV Krsna likvidcia fenolovodu zabrnenie havarijnm stavom na Sokolanskom potoku znenie ekologickej ztae zjednotlivch DZ

    24. Odpady Odpad je hnuteln vec, ktorej sa jej dritel zbavuje, chce sa jej zbavit, alebo je vslade slegislatvou SR aosobitnmi predpismi povinn sa jej zbavit. Del sa na: 1. O odpad nie nebezpecn tak, ktor nem iadnu nebezpecn vlastnost 2. N nebezpecn odpad tak, ktor m jednu alebo viac nebezpecnch vlastnost. D r uh y odpadov vznikajcich vspolocnosti USSK: Odpady vUSSK mono podla procesu ich vzniku rozdelit na: technologick odpady 69% odpady zdrbrskej cinnosti 30% komunlne odpady 1% Podstatn cast odpadov vUSSK predstavuj technologick odpady, teda odpady, ktor vznikaj ako vedlaj produkt pri hlavnch vrobnch cinnostiach jednotlivch DZ. Vrmci odpadov sa realizuje: produkcia odpadov: ostatn 51 druhov zvltne 20 druhov nebezpecn - 78 druhov znekodnovanie: vlastn recyklcia druhotn vyuitie - 27% na vlastnch zariadeniach (skldky, odkalisk ) 9% externmi organizciami 40% ekologizcia Suchej haldy skldky II. a III. stavebnej triedy prevdzkovanie hospodrenie svodami na Suchej halde skldka oceliarenskch prachov -uzavret

    25. N kl ad y svisiace suloenm odpadov na skldky aodkalisk: Vzmysle zkona 327/1996 Z.Z. opoplatkoch je spolocnost USSK povinn odvdzat poplatky za uloenie odpadov na skldkach aodkaliskch, pricom poplatky sa odvdzaj mesacne za skutocne uloen mnostvo odpadov na skldky aodkalisk na cty MP SR acty obc, na zem ktorch sa skldky aodkalisk nachdzaj. Nklady za uloenie 1 tony odpadu na skldky USSK: skldka odpadov na nebezpecn odpad: 938,0 Sk/t skldka odpadov na nie nebezpecn odpad: 124,5 Sk/t

    26. In ve st ic n akcie USSK za obdobie 1998-2001 v oblasti odpadivho hospodrstva Vuplynulom obdob boli realizovan tieto: triediaca linka na vrobu umelho hutnho kameniva zbern miesta nebezpecnch odpadov pre odpadov oleje spracovanie oceliarskych prachov akalov prava kalovej ndre c.2 ekologizcia suchej haldy (skldka NO aNNO) hydrocyklnov separcia vysokopecnch kalov ekologizcia mokrej haldy P l n ovan investicn akcie USSK v oblasti odpadov vyuitie pevnch akvapalnch odpadov zDZ Koksovna rekultivcia kalovch pol CHV Krsna nad Horndom centrlny zber aznekodnovanie odpadov ochrana amonitorovanie skldky oceliarskych prachov ekologizcia kalovej ndre c.3 jemnch oceliarskych kalov DZ Oceliaren

    27. BUDCNOST podielat sa na implementcii noriem E do slovenskej legislatvy zabezpecit trvale prevdzkovanie technologickch amonitorovacch zariaden vplnom slade sprevdzkovou dokumentciou alegislatvou P neustle vzdelvat zamestnancov voblasti rozvoja environmentu udriavat arozirovat implementciu EMS vpriereze celej spolocnosti vyuvat sksenosti zostatnch zvodov United States Steel LLC aunifikovat metodiky zabezpecit sprstupnenie informci ostave P vUSSK (prostrednctvom website) Voblasti oc h r an y ovzd u ia: zrealizovat AMS na ZZO DZ Ko,VP,Oc do konca roka 2005 zrealizovat odprenie aglomercie do roku 2005 zrealizovat odprenie oceliarenskch hl do konca roku 2004 zrealizovat odprenie odlievrne VP1 do konca roku 2004 odsrit koksrensk plyn do konca roku 2004 ekologizovat kotly K2 aK3 najneskr do roku 2006 ekologizovat obsadzovanie avytlcanie koksu VKB1 aVKB3

    29. Zdroje znecistovania ovzduia v USSK

    32. ivotn prostredie Environment

    51. UKAZOVATELE ZNECISTENIA ODPADOVCH VD RECIPIENT: Sokolansk potok