U. S. Steel Ko ice a ich vplyv na ivotn prostredie regi nu Ko ice okolie

1. U. S. Steel Ko�ice a�ich vplyv na �ivotn� prostredie regi�nu Ko�ice � okolie Mgr. �peg�rov� Dajana Z� Poproc, �kolsk� 3

2. U.S.STEEL KO�ICE, S.R.O. A ICH VPLYV NA �IVOTN� PROSTREDIE REGI�NU KO�ICE - OKOLIE V�chodoslovensk� �eleziarne, n�rodn� podnik, so s�dlom v�Ko�iciach, boli zriaden� 1.apr�la 1959 listom Ministerstva hutn�ctva priemyslu a�rudn�ch ban� zo dna 31.3.1959. V�robn� program bol stanoven� v�oblasti v�roby �eleza, ocele, v�robkov zo �eleza, ocele, v�roby �iaruvzdorn�ch hm�t a�stav�v, v�roby v�robkov z�vysokopecnej trosky, v�robkov anorganickej ch�mie a�koksoch�mie, v�penca a�v�pna.

13. M I�N U�L O�S�T 1959 � 1965 postupn� sp��tanie jednotliv�ch technologick�ch zariaden� do prev�dzky 1965 � 1989 - VS� najv�c�� znecistovatel �P v�oblasti ovzdu�ia � na znecistovan� sa najv�c�ou mierou podielali vysok� pece, oceliarne, koksovna a�tepl�ren voln� vyp��tanie znecisten�ch odpadov�ch v�d neekologick� skl�dkovanie v�etk�ch druhov odpadov 1990 � 1992 prijatie z�konov v�oblasti ochrany �P /vznik M�P SR/ vznik odboru In�pekcie ekol�gie stanovenie strategick�ch z�merov v�oblasti ochrany �P 1992 � 2000 monitoring vplyvu v�roby na �P ukoncenie prev�dzky 4 hlbinn�ch pec� (1996), VKB 2 (1992) a�smolnej koksovne (1996) spustenie COV do prev�dzky (1991) ekologiz�cia kotlov K�4 a�K�5 (1994, 1999) plynofik�cia kotla K�1 (1996) ekologiz�cia odkal�sk oceliarensk�ch kalov (1995-2000) v�mena dver� VKB 3 a�VKB 1 (1996 � 2000) neutralizacn� stanica SVa (1995-2000) ods�vanie odliev�rn� VP 2 a�VP 3 (1993, 1998) biologick� cistiaren odpadov�ch v�d Koksovne (2000) ukoncenie vyu��vania fre�nov ako chlad�v (1994-1999) ukoncenie prev�dzkovania neekologick�ch skl�dok (2000) budovanie EMS podla ISO 14001

14. S�CASNOST Trval� v�voj legislat�vy v�oblasti �P na Slovensku a�prisp�sobovanie sa norm�m E� prij�manie nov�ch z�konov v�oblasti �P zmeny metod�k monitorovania kvality �P zmeny poplatkov za znecistovanie �P zmeny limitov znecistenia ovzdu�ia a�v�d nov� kategoriz�cia odpadov, skl�dok zmeny podmienok prev�dzkovania technologick�ch zariaden� budovanie informacn�ho syst�mu vplyvu v�roby na �P Ochrana ovzdu�ia Ovzdu�ie tvor� plynn� obal Zeme. Je z�kladnou zlo�kou biosf�ry, bez ktorej by nebola mo�n� Existencia s�casn�ch foriem �ivota na Zemi. Cist� vzduch, neobsahuj�ci �iadny prach ani plynn� znecistuj�ce l�tky, je ide�lnym pojmom a�v�pr�rode sa nevyskytuje.V s�casnosti je najohrozenej�ou zlo�kou pr�rodn�ho prostredia a�jeho znecistenie narast�. Clovek denne vd�chne asi 15 kg vzduchu, t.j. aj pomerne mal� mno�stv� �kodliv�n ovplyvnuj� ludsk� organizmus a�jeho zdravotn� stav.Znecistenie ovzdu�ia oznacuje pr�tomnost (obsah, imisiu) znecistuj�cich l�tok v�ovzdu��. Zdroje znecistovania ovzdu�ia (ZZO) � technologick� celky, sklady a�skl�dky pal�v, surov�n a�produktov, skl�dky odpadov, lomy a�in� plochy s�mo�nostou zaparenia, horenia alebo �letu znecistuj�cich l�tok a�in� stavby, objekty, zariadenia a�cinnosti, ktor� v�razne znecistuj� alebo m��u znecistovat ovzdu�ie.

15. Odlucovac znecistuj�cich l�tok � zariadenie, ktor�ho pomocou sa odstranuj� znecistuj�ce l�tky z�technologick�ho plynu alebo sa zni�uje ich koncentr�cia. Emisie -znecistuj�ce l�tky tuh�ho ,kvapaln�ho alebo plynn�ho skupenstva, ktor� sa ako s�cast odpadov�ch plynov odv�dzaj� zo zdroja znecistovania. Emisie -znecistuj�ce l�tky obsiahnut� vo vonkaj�om ovzdu��., v�u��om v�zname objemov� alebo hmotnostn� podiel alebo hmotnostn� koncentr�cia znecistuj�cich l�tok v�ovzdu��., emisie vznikaj� rozpt�len�m, prenosov�mi javmi a�pr�padn�mi fyzik�lno-chemick�mi zmenami emisi�. Emisn� limit -najvy��ia pr�pustn� miera vyp��tania znecistuj�cej l�tky do ovzdu�ia zo zdroja znecistovania, vyjadren� ako hmotnostn� koncentr�cia znecistuj�cej l�tky v�odpadov�ch plynoch alebo hmotnostn� tok znecistuj�cej l�tky za jednotku casu. Emisn� limit -najvy��ia pr�pustn� koncentr�cia znecistuj�cej l�tky obsiahnut� v�ovzdu��. V�r�mci ochrany ovzdu�ia sa realizuje: kontrola najd�le�itej��ch zdrojov znecistovania ovzdu�ia monitorovanie emisi� prostredn�ctvom AMS postupn� ekologiz�cia emisn�m limitom nevyhovuj�cich zariaden� n�rast poplatkov za vyp��tanie emisi� � legislat�vny tlak E� legislat�vne stanoven� casov� horizonty pre ekologiz�ciu emisn� monitoring, pra�n� sp�d v�r�mci are�lu a�okolia USSK �hrada �k�d na polnohospod�rskej produkcii a�lesoch

16. Z d r o j e znecistovania ovzdu�ia v USSK USSK je prev�dzkovatelom 6 velk�ch ZZO, 17 stredn�ch ZZO a�2 mal�ch ZZO podla z�kona c.478/2002 Z. z. V�r�mci uveden�ch zdrojov je evidovan�ch 116 technologick�ch zariaden�, ktor� vyp��taj� emisie z�takmer 220 miest vyp��tania. Za vyp��tan� emisie sa �t�tu odv�dzaj� poplatky za znecistovanie a�preto je nutn� minimalizovat mno�stvo emisi�.

17. I�n v�e s�t � c i�e v�oblasti ochrany ovzdu�ia Spolocnost USSK presadzuje do svojich investicn�ch pl�nov akcie,ktor�ch cielom je dosiahnutie zn�enia emisi� s�d�razom na legislat�vne po�iadavky. V�minulosti to boli tieto projekty: v�mena elektrostatick�ho odlucovaca (EO) za l�tkov� filter ( LF) na kotly c.4 a�5 plynofik�cia kotla c.1 odpr�enie odliev�rn� VP c.2 a�3 v�mena dver� na VKB 1 a�3 odstavenie star�ch benzolov�ch praciek a�v�stavba novej benzolovej pracky v�DZ Koksovna odpr�enie spekac�ch p�sov Aglomer�cie s�kontinu�lnym monitorovan�m vyp��tan�ch emisi� kontinu�lne monitorovanie emisi� kotlov c. 1,4,5,6 emisn� monitorovacie stanice in�talovan� v�obciach Velk� Ida, Haniska a�Polov v�mena EO za LF na kotli c.2 s�kontinu�lnym monitorovan�m emisi�

18. V�najbli��om obdob� sa bude realizovat v�stavba a�rekon�trukcia nasleduj�cich odpra�ovac�ch zariaden�: rekon�trukcia filtra K3 such� odpra�ovanie plynov pri vytlacovan� koksu VKB 1 a�3 sekund�rne odpr�enie h�t DZ OC bezemisn� plnenie koksovac�ch kom�r hermetiz�cia ch�mie DZ Koksovna RaM elektrostatick�ch odlucovacov DZ VP-Rudn� mosty Odpr�enie mlynice koksu a�v�penca Po realiz�cii v�etk�ch projektov sa r�ta s�t�m, �e spolocnost v�razne zn�i mno�stvo vyp��tan�ch emisi� TZL do ovzdu�ia oproti s�casn�mu stavu.

19. Ochrana v�d Voda je z�kladnou zlo�kou �P a�nevyhnutnou podmienkou existencie �ivota na Zemi. Tvor� z�kladn� cast hydrosf�ry, kde rozlohou pokr�va 2/3 zemsk�ho povrchu. Ale iba 3 % tvoria z�soby sladkej vody a�z�toho 2,4% je viazan� v�lade a�snehu. Z�chemick�ho hladiska molekula vody je zl�ceninou 2 at�mov vod�ka a�1 at�mu kysl�ka. Je najd�le�itej��m a�takmer univerz�lnym rozp��tadlom. V�USSK tvor� jeden zo z�kladn�ch prostriedkov vo v�robnom procese. V�USSK sa vody delia: podla odberu na podzemn� a�povrchov� podla pou�itia na pitn� a�priemyseln� podla ich vzniku na odpadov�, ktor� m��u byt: spla�kov� odpadov� vody (OV) priemyseln� OV voda z�povrchov�ho odtoku priesakov� OV Klasifik�cia povrchov�ch v�d podla ich akosti je zalo�en� na stanoven� vybran�ch ukazovatelov, ktor� sa rozdeluj� do 6 skup�n: ukazovatele kysl�kov�ho re�imu ukazovatele z�kladn�ho chemick�ho a�fyzik�lneho zlo�enia osobitn� ukazovatele ta�k� kovy biologick� ukazovatele r�dioaktivita

20. K�o�l o�b e h vody v�USSK pozost�va: z�odberu povrchovej vody na priemyseln� �cely a�podzemnej na pitn� �cely z�vyu�itia tejto vody vo v�robnom procese z�vyp��tania odpadov�ch v�d do kanaliz�cie z�cistenia odpadov�ch v�d na neutralizacn�ch staniciach, biologickej cistiarni OV Koksovne a�cistiarni OV Sokolanoch z�vyp��tania do Sokolansk�ho potoka zo sp�tn�ho vyu��vania vycisten�ch OV vo v�robnom procese Vyp��tanie odpadov�ch v�d do kanaliz�cie: Odpadov�mi vodami s� pou�it� povrchov� vody, podzemn� vody a�osobitn� vody, pokial maj� po pou�it� zmenen� kvalitu, najm� zlo�enie alebo teplotu, a�priesakov� vody z�odkal�sk alebo zo skl�dok odpadu. Odpadov� vody maj� charakter spla�kov�ch OV, priemyseln�ch OV a�komun�lnych OV. Mno�stvo a�kvalita vyp��tan�ch OV do kanaliz�cie je urcen� kanalizacn�m poriadkom USSK, v ktorom s� definovan� podmienky, za ktor�ch je mo�n� vyp��tat OV (limitn� hodnoty ukazovatelov znecistenia) a�sp�sob kontroly kvality vyp��tan�ch OV. Povinnostou producentov OV je dodr�iavat plnenie podmienok kanalizacn�ho poriadku, aby nebol ohrozen� plynul� chod koncov�ho stupna cistenia odpadov�ch v�d v�Sokolanoch.

22. I�n v�e s�t i�c n � akcie USSK v�oblasti vodn�ho hospod�rstva V�predch�dzaj�com obdob� boli realizovan� tieto investicn� akcie: RaM Neutralizacnej stanice KORAD RaM Neutralizacnej stanice DZ SVa Biologick� cistiaren odpadov�ch v�d DZ Koksovna Ekologiz�cia kalov�ho hospod�rstva � 1.etapa (strojn� odvodnenie kalov) RaM COV Sokolany

23. P l � n o�v�a�n � i�n v�e s�t i�c n � akcie USSK zv��enie vyu�itia vycisten�ch v�d z�COV ekologiz�cia havarijn�ch n�dr�� VP kalu monitoring OV � 2.etapa neutralizacn� stanica SVa ekologiz�cia NS 1 rekultiv�cia kalov�ch pol� CH�V Kr�sna likvid�cia fenolovodu zabr�nenie havarijn�m stavom na Sokolanskom potoku zn�enie ekologickej z�ta�e z�jednotliv�ch DZ

24. Odpady Odpad je hnuteln� vec, ktorej sa jej dr�itel zbavuje, chce sa jej zbavit, alebo je v�s�lade s�legislat�vou SR a�osobitn�mi predpismi povinn� sa jej zbavit. Del� sa na: 1. �O� � odpad nie nebezpecn� � tak�, ktor� nem� �iadnu nebezpecn� vlastnost 2. �N� � nebezpecn� odpad � tak�, ktor� m� jednu alebo viac nebezpecn�ch vlastnost�. D r u�h y odpadov vznikaj�cich v�spolocnosti USSK: Odpady v�USSK mo�no podla procesu ich vzniku rozdelit na: technologick� odpady � 69% odpady z��dr�b�rskej cinnosti � 30% komun�lne odpady � 1% Podstatn� cast odpadov v�USSK predstavuj� technologick� odpady, teda odpady, ktor� vznikaj� ako vedlaj�� produkt pri hlavn�ch v�robn�ch cinnostiach jednotliv�ch DZ. V�r�mci odpadov sa realizuje: produkcia odpadov: ostatn� � 51 druhov zvl�tne � 20 druhov nebezpecn� - 78 druhov zne�kodnovanie: vlastn� recykl�cia � druhotn� vyu�itie - 27% na vlastn�ch zariadeniach (skl�dky, odkalisk� ) � 9% extern�mi organiz�ciami 40% ekologiz�cia Suchej haldy skl�dky II. a III. stavebnej triedy � prev�dzkovanie hospod�renie s�vodami na Suchej halde skl�dka oceliarensk�ch prachov -uzavret�

25. N � k�l a�d y s�visiace s�ulo�en�m odpadov na skl�dky a�odkalisk�: V�zmysle z�kona 327/1996 Z.Z. o�poplatkoch je spolocnost USSK povinn� odv�dzat poplatky za ulo�enie odpadov na skl�dkach a�odkalisk�ch, pricom poplatky sa odv�dzaj� mesacne za skutocne ulo�en� mno�stvo odpadov na skl�dky a�odkalisk� na �cty M�P SR a��cty obc�, na �zem� ktor�ch sa skl�dky a�odkalisk� nach�dzaj�. N�klady za ulo�enie 1 tony odpadu na skl�dky USSK: skl�dka odpadov na nebezpecn� odpad: 938,0 Sk/t skl�dka odpadov na nie nebezpecn� odpad: 124,5 Sk/t

26. I�n v�e s�t i�c n � akcie USSK za obdobie 1998-2001 v oblasti odpadiv�ho hospod�rstva V�uplynulom obdob� boli realizovan� tieto: triediaca linka na v�robu umel�ho hutn�ho kameniva zbern� miesta nebezpecn�ch odpadov pre odpadov� oleje spracovanie oceliarskych prachov a�kalov �prava kalovej n�dr�e c.2 ekologiz�cia suchej haldy (skl�dka NO a�NNO) hydrocykl�nov� separ�cia vysokopecn�ch kalov ekologiz�cia mokrej haldy P l � n o�v�a�n � investicn� akcie USSK v oblasti odpadov vyu�itie pevn�ch a�kvapaln�ch odpadov z�DZ Koksovna rekultiv�cia kalov�ch pol� CH�V Kr�sna nad Horn�dom centr�lny zber a�zne�kodnovanie odpadov ochrana a�monitorovanie skl�dky oceliarskych prachov ekologiz�cia kalovej n�dr�e c.3 jemn�ch oceliarskych kalov DZ Oceliaren

27. BUD�CNOST podielat sa na implement�cii noriem E� do slovenskej legislat�vy zabezpecit trvale prev�dzkovanie technologick�ch a�monitorovac�ch zariaden� v��plnom s�lade s�prev�dzkovou dokument�ciou a�legislat�vou �P neust�le vzdel�vat zamestnancov v�oblasti rozvoja environmentu udr�iavat a�roz�irovat implement�ciu EMS v�priereze celej spolocnosti vyu��vat sk�senosti z�ostatn�ch z�vodov United States Steel LLC a�unifikovat metodiky zabezpecit spr�stupnenie inform�ci� o�stave �P v�USSK (prostredn�ctvom website) V�oblasti o�c h r a�n y o�v�z�d u�� i�a: zrealizovat AMS na ZZO DZ Ko,VP,Oc do konca roka 2005 zrealizovat odpr�enie aglomer�cie do roku 2005 zrealizovat odpr�enie oceliarensk�ch h�l do konca roku 2004 zrealizovat odpr�enie odliev�rne VP1 do konca roku 2004 ods�rit koks�rensk� plyn do konca roku 2004 ekologizovat kotly K2 a�K3 najnesk�r do roku 2006 ekologizovat obsadzovanie a�vytl�canie koksu VKB1 a�VKB3

29. Zdroje znecistovania ovzdu�ia v USSK

32. �ivotn� prostredie � Environment

51. UKAZOVATELE ZNECISTENIA ODPADOV�CH V�DRECIPIENT: Sokolansk� potok