Vyhodnotenie medzinárodného provenienčného pokusu so smrekovcom opadavým ( Larix decidua MILL.)

1. TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENE LESNÍCKA FAKULTA Katedra fytológie Vyhodnotenie medzinárodného provenienčného pokusu so smrekovcom opadavým (Larix decidua MILL.) Diplomová práca 2007 Vladimír Foff

2. Charakteristika dreviny • významná drevina stredných a vyšších polôh, • drevina náročná na svetlo, • rýchle zmladzuje na minerálnych pôdach, má však zvýšené nároky na úživnosť a vlhkosť pôd, • netvorí súvislé porasty s výnimkou vyšších polôh, kde je oslabený vplyv smreka, • hojne sa vyskytuje hlavne na vápencových a dolomitických podložiach, • je vhodnou drevinou porastových zmesí od tretieho vegetačného stupňa, • v zmesi s listnáčmi, hlavne s bukom produkuje cenné sortimenty, • priemerné zastúpenie smrekovca bolo v roku 2006 podľa údajov permanentnej inventarizácie lesov 2,3 %.

3. Mapka prirodzeného rozšírenie smrekovca opadavého (Larix decidua MILL.) Zakreslené podľa Schütt etal. (1992), Šťastný (1959) a Šindelář (2006), Chylarecki (2007).

4. Semenárske oblasti a prirodzený areál rozšírenia smrekovca opadavého na Slovensku

5. Cieľ práce • vyhodnotenie rastových a kvalitatívnych charakteristík proveniencií smrekovca vysadených na dvoch slovenských plochách „Antol“ a „Hnilčík“, • vyhodnotenie vzájomná závislosti kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov, • vyhodnotenie závislosti týchto kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov od nadmorskej výšky a zemepisnej šírky materských porastov, • vyhodnotenie celkového úhynu na jednotlivých plochách, • celkové vyhodnotenie proveniencií na základe jednoduchého selekčného indexu.

6. Zber materiálu a založenie plôch • zber semien na založenie pokusu organizoval v rokoch 1987 až 1992 Dr. Weiser z Eberswalde, • do pokusnej série boli zaradené potomstvá ôsmich alochtónnych a štrnástich autochtónnych porastov, päť semenných plantáží a tri hybridné smrekovce, • výsev sa uskutočnil na jar 1994 vo Waldsieversdorfe, • plochy boli založené v Brandenburgu, Sasku-Anhalte, Bavorsku, Českej republike a na Slovensku, • výsadby prebehli na jar prípadne v jeseni 1996, • pokus bol založený metódou náhodných blokov podľa v troch opakovaniach, na každú pokusnú plôšku sa vysadilo po 50 ks sadeníc smrekovca v spone 2 x 2 m, • pre vyhodnotenie výsledkov v diplomovej práci boli spracované slovenské plochy Antol a Hnilčík.

7. Mapka proveniencií smrekovca opadavého (Larix decidua MILL.) použitých vo výsadbách.

8. Vyhodnocovanie výsadby • prijala sa spoločná metodika navrhnutá Weiserom (základ budúceho spoločného vyhodnocovania), • meranie sa uskutočnilo v prvom štvrťroku 2004, • zisťovali sa tieto kvantitatívne parametre: Výška stromu [cm] Hrúbka d1,3 [mm] Pre posúdenie kvality jednotlivých proveniencií sa použili hodnotenia:

9. Tvar kmeňa Pri hodnotení tvaru kmeňa sa prihliadalo na príčiny zakrivenia. • kmeň rovný, bez oblúku s tolerovaním nepatrných zakrivení • mierne oblúkovitý, niekoľko miernych zakrivení • zakrivený so strednými zakriveniami • krivý so silným zakrivením, zakrivenie spôsobené náhradným priamo rastúcim vrcholom • veľmi krivý s viacerými silnými zakriveniami, šabľovité zahnutie v spodnej časti kmeňa, zakrivenie spôsobené náhradným krivo rastúcim vrcholom

10. Hrúbka vetiev • tenké vetvy (jemné vetvenie), najhrubšia vetva je tenšia ako ¼ hrúbky kmeňa v strednej časti koruny. • stredne hrubé vetvy, hrúbka medzi ¼ až ⅓ hrúbky kmeňa • hrubé vetvy, hrubšie ako ⅓ hrúbky kmeňa

11. Vlnitosť kmeňa Vyhodnotenie vlnitosti kmeňa bolo pridané do hodnotenia slovenských plôch. Pre hodnotenie bola použitá stupnica: • kmeň rovný • kmeň na báze rovný, mierne zvlnený v terminálovej časti • kmeň mierne zvlnený • kmeň zvlnený • kmeň silne zvlnený

12. Štatistické vyhodnotenie • štatistické spracovanie v aplikáciách SAS a Statistica. • základné štatistické vyhodnotenie (aritmetický priemer, smerodajná odchýlka, variačný koeficient) pre každú plochu samostatne a obe plochy dohromady, • analýza variancie, kompletný model analýzy variancie je: Yijkl = μ + provi + plochaj + opak(plocha)jk + (prov x plocha)ij + εijkl • Duncanov test významnosti rozdielov na porovnanie priemerných hodnôt proveniencií, • korelačná a regresná analýza, kde pre regresné rovnice boli použité: • lineárne funkcie: y = a + b.x • polynomické funkcie druhého stupňa: y = a + b.x + c.x2, • významnosť testovania sa spracovávala s 95% spoľahlivosťou pri hladine α = 0,05.

13. Najslabšie rastúce proveniencie (P-15) Štrbské Pleso, (P-17) Vyšné Hágy, (P-26) Laufen, (P-22) Chminianska Nová Ves, (P-21) Spišské Podhradie, (P-16) Smokovec. Rýchlorastúce proveniencie (P-30) SS Schnappenhammer, (P-20) Smižany, (P-24) Schlitz, (P-05) Walbeck, (P-02) Wismar. Vyhodnotenie výškového rastu

14. Najhrubšie proveniencie (P-30) Schnappenhammer, (P-04) Hasselburg, (P-02) Wismar, (P-20) Smižany, (P-11) Ruda nad Moravou, (P-09) Brníčko, (P-05) Walbeck, (P-12) Horní Benešov. Najtenšie proveniencie (P-15) Štrbské Pleso, (P-17) Vyšné Hágy, (P-26) Laufen. Vyhodnotenie hrúbkového rastu

15. Najrovnejší kmeň (P-15) Štrbské Pleso, (P-17) Vyšné Hágy, (P-18) Muráň, (P-14) Biely Váh, (P-13) Staré Hory, (P-19) Smižany, (P-16) Smokovec, (P-26) Laufen,  (P-01) Wismar. Horší tvar kmeňa (P-06) Marienborn, (P-08) Eschwege, (P-03) Möschwitz, (P-09) Brníčko, (P-21) Spišské Podhradie, (P-05) Walbeck, (P-30) Schnappenhammer, (P-25) Sudeten, (P-20) Smižany. Vyhodnotenie tvaru kmeňa

16. Kmene bez vlnitosti (P-15) Štrbské Pleso, (P-17) Vyšné Hágy, (P-18) Smižany, (P-26) Laufen, (P-14) Biely Váh, (P-13) Staré Hory, (P-19) Smižany, (P-16) Smokovec. Zvlnené kmene (P-03) Möschwitz, (P-09) Brníčko, (P-06) Marienborn. Vyhodnotenie vlnitosti kmeňa

17. Iba tenké vetvy (P-05) Walbeck, (P-06) Marienborn, (P-07) Hrotovice. Hrubšie vetvy (P-21) Spišské Podhradie, (P-08) Eschwege, (P-04) Hasselburg, (P-30) Schnappenhammer. Vyhodnotenie hrúbky vetiev

18. Vyhodnotenie závislosti hrúbky na výške r = 0,8476 y = -11,8172 + 0,1238.x

19. Vyhodnotenie závislosti výšky na výškovej zóne r = -0,7375 y = 576,3208 - 0,055.x y = 555,72 + 0,0185.x - 4,5369.10-5.x2 r = -0,8002 y = 566,748 - 0,0796.x y = 545,1601 - 0,0026.x - 4,7544.10-5.x2 r = -0,8136 y = 536,7434 - 0,0901.x y = 515,7829 - 0,0214.x - 4,0754.10-5.x2

20. Závislosť výškového rastu na zemepisnej šírke r = -0,5559 y = 56,4503 - 0,0057.x y = 57,0828 - 0,0079.x + 1,393.10-6.x2 r = -0,8144 y = 58,2672 - 0,0116.x y = 55,4705 - 0,0025.x - 5,4376.10-6.x2 r = -0,7276 y = 56,8125 - 0,008.x y = 54,7799 - 0,0007.x - 4,4765.10-6.x2

21. Závislosť tvaru a vlnitosti kmeňa na výškovej zóne

22. Najvyššia mortalita (P-07) Hrotovice, (P-05) Walbeck, (P-08) Eschwege. Najnižšia mortalita (P-24) Wildeck, (P-25) Sudeten, (P-06) Marienborn, (P-12) Horní Benešov, (P-14) Biely Váh. Vyhodnotenie mortality proveniencií

23. Najlepšie hodnotenie (P-24) Wildeck (P-14) Biely Váh (P-11) Ruda nad Moravou (P-02) Wismar (P-20) Smižany Najhoršie hodnotenie (P-21) Spišské Podhradie (P-08) Eschwege (P-03) Möschwitz Vyhodnotenie výšky a tvaru kmeňa

24. Záver • Najlepšie rastúcou provenienciou bol hybridný smrekovec zo semenného sadu Schnappenhammer, kvalitatívne znaky kmeňa a hrúbku vetiev mal však najhoršie. • Medzi dobre rastúcimi sa umiestnili proveniencie z potomstiev semenných sadov, kde sa zrejme prejavil vplyv selekcie a proveniencie jesenického (sudetského) smrekovca. Aj tu sa však ukázala horšia kvalita kmeňa a u jesenického smrekovca aj hrubšie vetvenie prvého rádu. • Najkvalitnejšie kmene mali proveniencie z Vysokých a Nízkych Tatier a semenného sadu z Východných Álp. Tieto proveniencie hlavne z vyšších polôh patrili medzi najslabšie výškovo a hrúbkovo rastúce. • Pri vyhodnotení sa potvrdil negatívny vplyv stúpajúcej nadmorskej výšky na výšky a hrúbky stromov. Štatisticky sa potvrdila kladná závislosť výšky stromov na stúpajúcej zemepisnej šírke. • Slovenské proveniencie patrili vo výške a hrúbke celkove k priemerne až slabšie rastúcim. Oproti tomu mali hlavne proveniencie zo Stredného Slovenska (vápencové podložie) a proveniencie z Vysokých Tatier najrovnejšie kmene a jemnejšie vetvenie prvého rádu. • Pri vyhodnotení výškového rastu a kvality kmeňa súčasne sa medzi najlepšie hodnotenými provenienciami umiestnili semenný sad Wildeck (P-24), Biely Váh (P-14), Ruda nad Moravou (P-11), Smižany (P-20) a Wismar (P-02).

25. Podbanské – po kalamite v roku 2004 Podbanské – zvyšky porastu po kalamite v roku 2004

26. Výstavky smrekovca opadavého, Biely Váh Výstavky smrekovca opadavého, Biely Váh

27. Provenienčná plocha Hnilčík Provenienčná plocha Hnilčík

28. Provenienčná plocha Antol zo satelitu Provenienčná plocha Antol zo satelitu (Google Earth)

29. Provenienčná plocha Antol Provenienčná plocha Antol (stred 2. opakovania)

30. Skoré nasadzovanie šišiek u niektorých proveniencií Ďakujem za pozornosť

31. Odpovede na otázky vedúceho diplomovej práce

32. Provenienčný výskum borovice lesnej (Pinus sylvestris L.) • IUFRO pokus 190711 proveniencií (Škótsko, Francúzsko, Poľsko, Belgicko, Nemecko 2, Lotyšsko 2, Rusko, Bulharsko, Švédsko, Slovensko 2 – Spiš, Záhorie, Holandsko)9 provenienčných plôch (Nemecko 3, Belgicko 3, Švédsko, Holandsko, Slovensko – Ružomberok) • IUFRO pokus 193855 proveniencií (Fínsko 4, Nórsko 5, Švédsko 9, Lotyšsko, Ukrajina 3, Slovensko - Prešov, Rumunsko 2, Švajčiarsko, Škótsko, Belgicko, Holandsko 2, Poľsko 6, Nemecko 5, Maďarsko, Francúzsko 3, Taliansko, Rusko, Česko 2, Litva)24 provenienčných plôch v roku 1938 (Rakúsko 3, Belgicko, Fínsko 2, Francúzsko 3, Taliansko 2, Nórsko, Švédsko 4, USA 4, Poľsko, Maďarsko, Česko, Nemecko 2), 2 provenienčné plochy v roku 1939 (Kanada, Turecko) • IUFRO pokus 198223 proveniencií(Nórsko 4, Švédsko 2, Finsko 2, Škótsko 2, Francúzsko 2, Nemecko, Poľsko 2, Rusko 3, Rumunsko, Lotyšsko, Maďarsko, Turecko, Kanada)11 provenienčných plôch (Poľsko 5, Nemecko 3, Chorvátsko, Maďarsko, Slovensko - Záhorie) Zdroj: Giertych, M., Oleksyn, J.: Studies on Genetic Variation in Scots Pine (Pinus sylvestris L.) coordinated by IUFRO, Silvae Genetica41, 1992, s. 133-143.