1 / 19

Metodika chytrej výchovy ( Smart Discipline )

Metodika chytrej výchovy ( Smart Discipline ). O autorovi. Je tvorcom koncepcie Chytrej výchovy (Smart Dicipline). Publikoval práce k školskej disciplíne. V súčasnosti je prezidentom North American Society for Parent Training and Development .

deidra
Download Presentation

Metodika chytrej výchovy ( Smart Discipline )

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Metodika chytrej výchovy (SmartDiscipline)

  2. O autorovi Je tvorcom koncepcie Chytrej výchovy (Smart Dicipline). Publikoval práce k školskej disciplíne. V súčasnosti je prezidentom North American Society for Parent Training and Development. • „Nikdy nemôžeme dosiahnuť niečo pozitívne pomocou niečoho negatívneho“. LARRY KOENIG

  3. O knihe • 1. vyd. 2002 • Kniha je určená pre rodičov a vychovávateľov • Je jednou z niekoľkých kníh od Koeniga

  4. Piliere chytrej výchovy Vyzdvihovať v deťoch to, čo je v nich najlepšie. Proces získavania pozitívnej predstavy o sebe. Príklad: Otec je s dcérou v nákupnom stredisku. Stretnú známeho, ktorému otec predstaví dcéru: „Rád by som ti predstavil našu Májku, je to veľmi šikovné dievča, v škole má samé jednotky. Hneď ako príde zo školy sadá k domácim úlohám. Sme na ňu hrdí, k všetkému pristupuje pozitívne...“ Mária si všetky pozitívne informácie o sebe doslova „nasáva“.

  5. Piliere chytrej výchovy • Iný priebeh rozhovoru (napr. o synovi) „Toto je náš Jakub. Jakub, daj to späť do tašky, nie že to rozbiješ! Ach ten chlapec... nevie sa ovládať. Neviem, ako ho zvládajú učitelia. Stále sú s nim problémy. Má 7 rokov, ale správa sa ako 2 ročný. Jakub, poď nech ťa predstavím. Samozrejme, že nepôjde, je to najhanblivejší chlapec na svete!“ Jakub všetky negatívne informácie o sebe taktiež doslova „nasáva“.

  6. Proces získavania pozitívnej predstavy o sebe • Získavanie informácií (ako napr. z ukážkového rozhovoru, nepriameho počutia informácií o sebe, sprostredkované informácie ...) • Vyvodenie záverov (buď pozitívnych „som dobrá“ alebo negatívnych „som neschopný“) • Hľadanie dôkazov, ktoré vy potvrdzovali vyvodené závery (je to podobne ako u dospelých, napr. „robím to naozaj zle“, „mám na to“ a pod.) • Nahováranie si (dieťa si vyvodený záver v mysli neustále opakuje, až sa s nim stotožní)

  7. Ako postupovať • Uvedomiť si, ktoré pozitívne vlastnosti chceme u dieťaťa dosiahnuť (napr. svedomitosť, zodpovednosť). • Vytvoriť systém odmien (motivácie) a kontroly. • Hľadať dôkazy, že dieťa niektoré črty tejto vlastnosti má (napr. pomohlo inému dieťaťu, neklamalo, nepodvádzalo a pod.)

  8. Ako postupovať • Po činnosti, v ktorej sa žiaduce vlastnosti prejavili vyjadriť: • Pozitívny dôkaz (napr. je vidieť, že si zodpovedný, lebo si... Je potrebné si uvedomiť, že ak nebudeme spájať vlastnosti s dôkazmi, dieťa nebude im venovať primeranú pozornosť). • Prisúdiť dieťaťu pozitívnu vlastnosť (hľadaj paralelu s atribúciou v prosociálnej výchove). • Prejaviť uznanie: „Vykonal si všetko, čom povedal, si pracovitý a zodpovedný, vážim si to“.

  9. Ako rozvíjať pozitívne sebavnímanie • Zdieľať dieťaťu pozitívne veci medzi štyrmi očami (v rodinnej výchove najlepšie pred spaním: dieťa s prijemnými myšlienkami zaspáva a zobúdza sa) • Rozprávať pozitívne o dieťati tak, aby to počulo. Ak deti počujú o sebe nepriamo pozitívne dôkazy, prijímajú ich ako pravdivé a konajú tak, aby o ich platnosti poskytli ďalší dôkaz. • V prípade rodinnej výchovy autor odporúča napísať dieťaťu pozitívny odkaz a nechať ho na viditeľnom mieste, aby si ho dieťa ráno prečítalo.

  10. Chválili Vás rodičia dosť? • Autor neguje námietku, že dieťaťu uškodí, ak ho príliš chváli. Obhajuje sa tým, že ešte nestretol dospelého, ktorý by priznal, že v detstve ho príliš chválili. • Zatiaľ nepozná nikoho, kto by mohol prehlásiť: „Môj problém je v tom, že ma rodičia ako dieťa príliš chválili“. Účastníci kurzov realizovaných autorom sa obyčajne takejto absurdnej myšlienke vysmievajú. • Aký je Váš názor?

  11. Prečo poskytovať pozitívne dôkazy • Keď sme sa učili chodiť rodičia nás podporovali 100% pochvalou. Určite nikto nikdy nepovedal: „Mirko, je to už desiaty krát, čo si dnes spadol! Môžeš to rovno vzdať, nikdy sa nenaučíš chodiť!“ alebo „nehovorí sa tak „..“, ale takto „..“., nie si schopná povedať to správne?“ • Hovorili vám asi takto: „Mirko, je to tvoj prvý krôčik! Urob ešte jeden, veď ty už chodíš!“

  12. Ako objaviť nadanie v deťoch • Väčšina ľudí podľa autora vyrastá s presvedčením, že sú iba priemerní alebo podpriemerní. Každý vidí, že iní sú nadaní, ale myslia si, že ich vlastné nadanie, ak nejaké majú, je bezvýznamné. Autor je toho názoru, že každý človek má jedinečné nadanie, ktoré môže rozvinúť za bežný priemer. • Nadaním autor rozumie mimoriadne schopnosti, t.j. každý človek má zrejmé a mimoriadne vlohy. • Nadanie = centrum nadania

  13. Faktory ohrozujúce rozvoj nadania • Chyby – keď skúšame nejakú činnosť, robíme chyby. Prinášajú sklamanie a niekedy aj trápne situácie; môžu priviesť k záveru, že v tejto oblasti nemáme talent. Radšej od činnosti odstúpime, čo nás chráni pred ďalším sklamaním či trápnou situáciou.

  14. Faktory ohrozujúce rozvoj nadania • Kritika – výsledky činnosti nebudú hneď dokonalé, často sa stáva, že sme kritizovaní. Táto kritika môže mať úmysel pomôcť alebo zosmiešniť. Úmysel nie je v tomto prípade dôležitý, reakciou na kritiku je zranenie. Aby sme sa vyhli ďalšej bolesti, máme tendenciu prestať s činnosťou.

  15. Faktory ohrozujúce rozvoj nadania • Porovnávanie – obyčajne svoje výsledky porovnávame s inými. V začiatkoch porovnávanie môže odradiť od činnosti, lebo naše výsledky sú veľmi úbohé a nepatrné. • Negatívne posúdenie – stáva sa, že v začiatkoch niekto výsledky v činnosti posúdi ako nedostatočné a povie, že v budúcom vynaloženom úsilí nemôžeme byť úspešní. Vzniká chuť vzdať sa, zvlášť ak hodnotiaci človek sa podľa nás vyzná v činnosti lepšie ako my. • Netrpezlivosť – pokroky v činnosti môžu byť veľmi chabé. Ak máme príliš vysoké ciele z hľadiska časového horizontu, môže nás to od činnosti odradiť.

  16. Prečo je dôležité objaviť a rozvíjať nadanie • Zlepší sa vytrvalosť - aplikujeme ju aj na iné situácie. • Zvýši sa vnútorná motivácia – nadšenie, disciplína. • Zvýši sa sústredenosť – rozhodnosť v dôležitých situáciách. • Schopnosti sa budú zlepšovať – „v priemere 10 rokov potrebujete na to, aby ste sa stali odborníkom v akomkoľvek odbore“ (Daniel Goleman: Emoční inteligence). • Ochota prijímať ďalšie výzvy – vyhnete sa presvedčeniu „mne to stačí.“

  17. Prečo je dôležité objaviť a rozvíjať nadanie • Nárast sebavedomia – človek vykonáva veci, na ktoré by sa predtým neodvážil. • Vitalita - deprivácia unavuje človeka, naopak pozitívna energia zo sebarealizácie povzbudzuje. • Kvalita vzťahov – šťastný človek pôsobí ako magnet.

  18. Druhy nadania podľa autora • Nadanie pre jednanie s ľuďmi • Pohybové nadanie • Jazykové nadanie • Emocionálne a duchovné nadanie • Hudobné nadanie • Vizuálne a priestorové nadanie • Logické nadanie

  19. Úloha k prednáške • Prečítať, koho oslovilakniha Larry J. Koenig Chytrá výchova. www.smartdiscipline.org www.smartdiscipline.com Odporúčam od s. 57

More Related