Správanie ako najefektívnejšia forma adaptácie

1. Správanie ako najefektívnejšia forma adaptácie Cvičenie č.1

2. Pojem „správanie“ Z etologického hľadiska rozumieme aktívnu adaptáciu živých systémov na meniace sa podmienky prostredia, ktorá je tvorená komplexom všetkých pohybových funkcií organizmu (Leonovičová, Novák, 1982)

3. Od ostatných foriem adaptácie sa odlišuje týmito charakteristikami: • Na správaní sa zúčastňujú všetky hlavné funkčné systémy organizmu- senzorický, motorický, nervový • Tie isté systémy organizmu môžu vytvoriť nekonečné množstvo rôznych foriem správania, ktoré sa menia podľa situácie a predchádzajúcich skúseností • Správanie je druhovo špecifické • Organizmus je schopný kontinuálne hodnotiť efektívnosť správania pri dosahovaní určitých cieľov • Živé organizmy aktívne vyhľadávajú formy optimálneho vzťahu medzi potrebami organizmu a podmienkami prostredia • Pomocou správania dokáže organizmus s využitím predchádzajúcich skúseností predchádzať disproporciám medzi podmienkami prostredia a potrebami organizmu

4. Vrodené prvky správania • Inštinktívne pohyby (dedične koordinované pohyby, dedičné koordinácie) = pohybové vzorce, ktoré sú vo svojej koordinácii nemenné • Inštinktívny pohyb (IP) + spúšťací mechanizmus = funkčná jednotka = druhovo špecifický spôsob správania • Príčina spustenia IP sa nedá vysvetliť na základe vzťahu podnet- reakcia. • Spustenie IP závisí od meniacej sa ochoty zvierat k správaniu.

5. Dedičná koordinácia (IP): • je daná 2 faktormi: -vnútornou naladenosťou zvieraťa (pohotovosť k určitému správaniu) - silou podnetu Pohotovosť k určitému IP sa znižuje po každom jeho vykonaní, bez toho že by bol organizmus ako celok unavený alebo že by sa zmenšila pohotovosť k iným IP. Tento jav sa nazýva akčne špecifická unaviteľnosť (výnimka – lokomočné pohyby úteku) Ak zviera nemôže dlhšiu dobu vykonávať určitý IP, pohotovosť jeho vykonania narastá a môže byť spustený podnetom: • Nízkej intenzity • Neadekvátnym podnetom • Bez vonkajších podnetov –naprázdno (vákuová aktivita). Napr. kurovité vtáky pri hľadaní potravy kypria pôdu a tento pohyb vykonávajú v zajatí takmer trvalo na prázdno.

6. Zákonité výkyvy vnútornej pohotovosti „spotrebovávanej“ priebehom pohybu vedú k predstave akumulovania trvalo endogénne produkovaného akčne špecifického vzrušenia (akčne špecifického potenciálu AŠP) Kvantum AŠP sa líši pre každý IP a zodpovedá dennej potrebe konkrétneho pohybu každého živočích v prirodzenom prostredí. Dobrým modelom IP je dýchanie. Oxid uhličitý, neustále v tele produkovaný, podnecuje špecifické dýchacie centrum v predĺženej mieche a je eliminovaný odtiaľ aktivovaným pohybom- dýchaním.

7. Apetenčné správanie • Dlhšie nepoužívanie určitého IP: • „znižuje prah“ spustiteľnosti • uvádza celý organizmus do stavu nepokoja • núti ho aktívne vyhľadávať spúšťací podnet V najjednoduchšom prípade sa zvyšuje motorický nepokoj- pohyb, kt. zvyšuje pravdepodobnosť nájdenia podnetu. Túto fázu správania nazývame apetenčné správanie (apetencia, aptetito = chuť). • Ak v stave apetencie konečne dôjde k nájdeniu podnetovej situácie, spustí sa IP, ktorý vedie ku konečnému cieľu spávania. Táto fáza sa nazýva konzumačné správanie (konzumačný akt).

8. Systémy apetencia- spúšťač- konzumačný akt sú integrované do väčších celkov, aktívnych systémov správania. • V každom relatívne samostatnom systéme správania je zahrnutých mnoho jednotlivých pohybov, ktorých jednotná funkcia je riadená vzájomným pôsobením v hierarchickej organizácii pohotovostí (naladenosti) inštinktívneho správania (napr. lov sokola). • Hierarchia každého systému správania je však len relatívna. Živočíchy môžu vzorce spávania, ktoré sú časťou tej istej hierarchie radiť skoro ľubovoľne a pritom účelne za sebou. • Systémy správania vstupujú do vzájomných vzťahov: niektoré sa vzájomne podporujú, iné tlmia, aktivizuje sa vždy to správanie, kt. je momentálne najdôležitejšie z hľadiska prežitia druhu (napr. útek zajaca pred vlkom)

9. Ritualizácia: • premena normálneho spôsobu inštinktívneho správania na prejav určitej signalizácie. • komunikačný prostriedok medzi zvieratami formou vnútrodruhovej komunikácie. • uplatňuje sa najmä v rozmnožovacom a sociálnom správaní Imponovanie: postoj pri ktorom zviera zdôrazňuje svoje telesné tvary a rozmery= postoj nadradenosti. Preskokové správanie: pri 2 protikladných spôsoboch správania rovnako silných je odblokovaná pohotovosť 3., úplne iného spôsobu správania. Sú používané prvky komfortného alebo potravinového správania

10. Spúšťací mechanizmus: selektívne reaguje na určité podnety a odblokovaním špecifického vzrušenia spúšťa IP alebo spôsob správania • Spúšťacie podnety= kľúčové podnety Vrodený spúšťací mechanizmus (VSM) –ak zvieratá reagujú na kľúčové podnety účelným, adaptabilným spôsobom bez akejkoľvek predchádzajúcej skúsenosti. Slabiny VSM: • Nereaguje na celkový tvar, ale na jednoduché, schématické znaky (červená škvrna na spodnej strane zobáka u čajky= žobravé pohyby mláďat) • Obsiahnutá informácia často neobsahuje absolútne veličiny, ale len relácie. VSM je otvorený na 1 stranu- úspech majú objekty, čo najkontrastnejšie, najväčšie a pod. Skúsenosťou modifikované VSM: živočích v priebehu ontogenézy získava skúsenosti a tým zvyšuje selektivitu VSM (reakcia samčekov ryby Astatotilapia na atrapu samičky).

11. Mechanizmy využívajúce okamžitú informáciu Fylogeneticky programované (vrodené) prvky správania založené na schéme spúšťač- IP získavajú a vyhodnocujú informácie z prostredia bez toho aby ich uchovávali. Pomáhajú udržovať rovnováhu vnútorného stavu. Améboidná reakcia – jedným podnetom spúšťaný pohyb améboidnej bunky. Protoplazma má schopnosť podľa podnetu sa meniť zo sólu na gél a opačne. Kinéza – reakcia urýchľujúca priamočiary pohyb v nepriaznivých podmienkach a spomaľujúca v priaznivých podmienkach Klinokinéza – živočíchy sa nepohybujú len priamočiaro a lokomócia sa v priaznivých podm. spomaľuje aj zväčšením uhla náhodných zmien smeru. Fobická reakcia- odvádza organizmus od negatívnych vzruchov spôsobom podobným úteku. Uhol obratu však nie je určovaný smerom odkiaľ vzruch smeruje – je náhodný.

12. Topické reakcie (taxie): organizmus vykonáva v priestore obrat, kt. uhol je daný smerom odkiaľ prichádza podnet. Fobia hovorí len to, kt. smer je nepriaznivý. Taxia jednoznačne hovorí, kt. smer sa má zvoliť. • Tropotaxia – organizmus sa otáča dovtedy, kým 2 symetricky usporiadané receptory nezaznamenajú rovnakú intenzitu podráždenia. • Telotaxie- orientačné mechanizmy udržujúce podnet na určitom mieste receptoru, spravidla zrakového • Menotaxia – orientačné reakcie v priestore podľa väčšieho počtu podnetov (bodov v krajine)

13. Biorytmy • - komplexy správania opakujúce sa v určitých cykloch (napr. denná aktivita a nočný útlm, výmena peria (pŕchnutie) u hydiny vždy na jeseň) • Rytmičnosť má vnútorný- endogénny a vonkajší – exogénny pôvod. • Vnútorné príčiny rytmičnosti vyplývajú zo samotnej existencie života. Činnosť každej bunky spočíva v získavaní substrátu, jeho spracovaní, v zmene stavu a vo výstupe metabolitov. Cieľom je zabezpečenie homeostázy. • Exogénnym zdrojom biorytmov sú tzv. makrorytmy v podmienkach prostredia – rotácia Zeme okolo svojej osi = deň-noc, rotácia Mesiaca okolo Zeme (príliv -odliv). Organizmy sa musia na ne adaptovať, tzv. synchronizáciou biologických funkcii = biologickými rytmami.

14. Cirkadiánne (cirka- približne, dien- deň):deje s frekvenciou okolo 24 hodín Všetky biologické rytmy, kt. sa odrážajú v správaní zvierat sú výsledkom mnohonásobných interakcií medzi endogénnymi a exogénnymi rytmami, ktorých výsledok sa fylogeneticky fixoval. Na druhej strane sa biolo. rytmy aj individuálnou adaptáciou a do určitej miery sa ontogeneticky menia