Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

1. Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách Vystúpenie na konferencii NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VII. Herľany, Október 2008 Autor: Ladislav Drabik

2. Dôvody vystúpenia • Podnik môže efektívne vyrábať, relatívne úspešne obchodovať, v niektorých prípadoch o úspechu resp. neúspechu transakcie môžu rozhodnúť v prípade exportéra výmenné kurzy (aj v prípade importéra • Slovenské podniky sa môžu cítiť dotknuté spevnením kurzu, je užitočné nájsť porovnanie s podmienkami podnikov v susedných krajinách s ktorými do určitej miery prebieha prirodzená konkurencia Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

3. Tri hlavné druhy riziká zmeny výmenných kurzov: • Transakčné riziko – vyplýva zo zmien hodnoty existujúcich finančných pohľadávok alebo záväzkov vzniknutých pred zmenou výmenného kurzu bez povinností ich splatenia pred tým, kým sa výmenné kurzy zmenia. V tomto prípade ide o riziko zmeny finančných tokov, ktoré vyplýva z existujúcich zmluvných povinností • Operačné riziko – je nazývané aj ekonomické riziko, konkurenčné riziko alebo strategické riziko. Vyplýva zo zmeny súčasnej hodnoty podniku vyplývajúcej zo zmeny budúcich finančných tokov podniku spôsobenej neočakávanou zmenou, resp. takou zmenou vo výmennom kurze na ktorú podnik z hľadiska svojej ekonomiky nevie adekvátne reagovať. Zmena hodnoty firmy závisí na výsledkoch dopadu výmenného kurzu na objeme budúcich predajov, cenách alebo nákladoch. • Účtovné riziko – je tiež nazývané prevodné riziko. Vyplýva z potreby podniku zaúčtovať finančné výkazy v zahraničí vlastnených obchodných spoločností denominovaných v cudzej mene do konsolidovaných finančných výkazov (výsledovka, súvaha) v domácej mene. Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

4. Dopady výmenného kurzu z hľadiska vplyvu na očakávaný cash - flow podniku • Krátkodobý dopad – prvá úroveň vplyvu na očakávaný tok finančných prostriedkov (cash – flow) v rámci ročného plánu. Zisk alebo strata vyplývajú z rozdielov úrovne očakávaného výmenného kurzu očakávaných príjmov a výdajov a skutočného výmenného kurzu. Základným problémom môže byť dohodnutie nových cenových podmienok, či už vo vzťahu k predaju výrobkov, resp. nákupu vstupov pre jeho výrobu. Hoci v rámci určitého obdobia je možná zmena cien a nákladov, nie vždy sa darí dosiahnuť takú úpravu, aby operatívne boli zachytené všetky nové skutočnosti ovplyvnené zmenami vo výmenných kurzoch • Strednodobý dopad: rovnovážny prípad – druhá úroveň vplyvu na očakávaný strednodobý finančný tok, t. j. v rámci 2 až 5 ročného plánu a rozpočtu. Tu predpokladáme paritné podmienky medzi výmennými kurzami, národnými infláciami a národnými úrokovými mierami. Pri rovnovážnych podmienkach podnik v rámci určitého času je schopný prispôsobiť ceny a nákladové faktory tak, aby mohol dosiahnuť a udržiavať primeranú úroveň finančných tokov. Národná monetárna a fiškálna politika, ako aj platobná bilancia štátu určuje, či podmienky rovnováhy môžu existovať a firma bude schopná prispôsobiť tomu ceny a náklady. Ak je podnik schopný prispôsobovať ceny a náklady, pričom je zachovaná konkurenčná pozícia podniku, hovorí sa , že ekonomický vplyv na podnik je nulový, nemení sa hodnota firmy. No môže existovať aj poloha, že rovnovážne podmienky existujú, ale firma nie je ochotná alebo schopná prispôsobiť svoju činnosť novým konkurenčným podmienkam, čo vedie k poklese hodnoty firmy. • Strednodobý dopad: nerovnovážny prípad – vplyv tretej úrovne - strednodobo očakávané finančné toky prebiehajú v nerovnovážnych podmienkach. Podniky nie sú schopné upraviť ceny a náklady, aby odrážali nové podmienky zapríčinené výmennými kurzami. Hodnota firiem klesá a realizované finančné toky sa odlišuje od plánovaných. • Dlhodobý dopad – vplyv štvrtej úrovne je očakávaný na dlhodobo očakávané finančné toky v rámci obdobia napr. 5 rokov. V rámci tejto strategickej úrovne podnikový cash – flow je ovplyvňovaný reakciami existujúcich a potenciálnych konkurentov v rámci nerovnovážnych podmienok. Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

5. Rentabilita podniku a výmenný kurz • Kľúčovým pre posúdenie dopadov zmeny výmenného kurzu z hľadiska ekonomiky podniku je vplyv na rentabilitu podniku • najvhodnejší ukazovateľ pre výpočet dopadu zmeny výmenného kurzu možno považovať ukazovateľ rentabilita tržieb (ináč označovaný aj ako ziskovosť, zisková marža, ziskové rozpätie – profit margin on sales ), ktorý je niekedy považovaný za hlavný ukazovateľ rentability. • Nízka hodnota sa dá zvýšiť zredukovaním nákladov alebo zvýšením tržieb. Vo vzťahu k potrebe orientačného merania dopadu výmenného kurzu na ekonomiku podniku sú tieto základné výstupy tohto ukazovateľa: a) zmenou výmenného kurzu sa menia tržby z hľadiska exportovaného tovaru, zvýšenie resp. zníženie tržieb má priamy vplyv na zvýšenie resp. zníženie dosahovaného zisku, b) zmenou výmenného kurzu sa menia výdavky – následne náklady vo vzťahu k platbám realizovaných v cudzej mene, čo má priamy vplyv na zvyšovanie resp. znižovanie dosahovaného zisku, c) ukazovateľ do určitej miery umožňuje prepočítavať dopady výmenného kurzu cez podielové hodnoty (na základe krátenia ukazovateľa tržieb v čitateli a menovateli). Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

6. Odvodenie pre predaj v rámci Slovenska (SKK) a eurozóny(EUR) 1 Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

7. Odvodenie - pokračovanie 2 Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

8. Odvodenie - pokračovanie 3 Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

9. Vzorce dopadov výmenných kurzov 4 Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

10. Zjednodušený vzťah pre eurozónu 5 Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

11. Podielové ukazovatele nákladov vo vzťahu k tržbám Zmena výmenného kurzu vplýva aj na ďalšie pomerové ukazovatele vo vzťahu k tržbám, ktoré v tomto prípade sú už podielom konkrétnych nákladov na tržbách (môžeme hovoriť aj o tom, koľko halierov určitého druhu nákladov máme na 1 SKK tržieb, obdobne podmienky Česka, Poľska, či Maďarska). V tomto smere je potrebné uvedomiť si stály rast nákladov na pracovnú silu umocnenú aj spevňovaním koruny, čím sa doposiaľ existujúca výhoda z hľadiska podmienok krajín V4 postupne stráca. Pracovníci si to z hľadiska svojich miezd a životných nákladov nemusia uvedomovať, ale každé spevnenie koruny oproti EUR, spôsobuje pre exportujúci podnik zvýšenie nákladov na pracovnú silu sledovaných v EUR, bez toho, aby pracovník, alebo podnik mal z toho akúkoľvek výhodu. Zároveň dochádza aj k zvyšovaniu podielu mzdových (aj osobných) nákladov podniku na každej korune tržieb podniku. Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

12. Dopad VK na podielové ukazovatele N Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

13. Príklad • Pre ilustráciu ak si vezmeme už vyššie spomínaný príklad exportného podniku do ktorého si doplníme informáciu, že súčasný podiel osobných nákladov na tržbách podniku bol 0,30 (=0,30), tak upravený podiel osobných nákladov z tržieb po zmene výmenného kurzu SKK z 37.4 na 34.0 Sk predstavuje 0,317, to znamená, že percentuálny podiel osobných nákladov na tržbách sa zmenil z 30 na 31,7 % (resp. ako keby osobné náklady narástli z 30 halierov na 1 SKK tržieb na 31,7 haliera na 1 SKK tržieb) bez akéhokoľvek ovplyvnenia podnikom, resp. pozitívneho vplyvu na pracovníkov, pričom ide o externý vplyv neovládateľný podnikateľským subjektom. • Pri poklese výmenného kurzu na dolnú hranicu povolenú pri vstupe do ERM II t.j. 32,7 SKK/EUR by došlo k zmene podielu osobných nákladov v rámci nášho príkladu na úroveň 32,5 %. Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

14. Dopad zmeny výmenného kurzu na podiel nákladov na tržbách N Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

15. Vývoj českej koruny • nízka inflácia • posilňovanie reálneho kurzu 10 ročný dopad pri hypotetickom podniku cca -25 % Podiel mzdových nákladov z 0,3 na 0,4043 Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

16. Vývoj slovenskej koruny • Vstup do eurozóny a zahraničné investície • Plnenie Maastrichtských kritérií • posilňovanie reálneho kurzu 10 ročný dopad pri hypotetickom podniku cca -18,8 % Podiel mzdových nákladov z 0,3 na 0,379 Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

17. Porovnanie vývoja českej a slovenskej koruny • Postupná stabilizácia medzi 1,2 až 1,3 SKK za 1 CZK Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

18. Vývoj forintu Problém kurzových šokov ovplyvňujúcich podnikanie exportérov vo vzťahu k EUR Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

19. Vývoj forintu Pre exportérov z Maďarska pri exporte za SKK výhody Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

20. Vývoj forintu Problém kurzových šokov ovplyvňujúcich podnikanie exportérov vo vzťahu k EUR Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

21. Vývoj poľského zlotého Za posledné štyri roky v hypotetickom príklade väčší dopad na rentabilitu, ako u slovenského podniku za 10 rokov (- 0,195 oproti -0,188) Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

22. Vývoj poľského zlotého k slovenskej korune Postupná stabilizácia výmenných kurzov Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

23. Vývoj poľského zlotého k českej korune Postupná stabilizácia výmenných kurzov Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

24. Vývoj poľského zlotého k forintu Postupná stabilizácia výmenných kurzov Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách

25. Záver • Slovenské podniky - exportéri sú postihnuté dopadom na rentabilitu z výmenných kurzov, ale nie tak výrazne ako české podniky, za posledné štyri roky poľské podniky. U maďarských podnikov môže byť nevýhodou rozsah kurzových šokov, ktorý sa však dá riešiť hedgingom cez banky • Slovenskí exportéri v súvislosti so vstupom do eurozóny majú definovaný kurz oscilujúci tesne nad konverzným kurzom, podniky v ostatných krajinách V4 pravdepodobne v prípade plnenia maastrichtských kritérií ich krajinami môžu byť postihnuté ďalším posilňovaním reálnych a následne aj nominálnych kurzov (čo je potrebné v prípade vyhlásenia plánov vstupu do eurozóny danej krajiny ošetriť hedgingom cez finančné ústavy) • Slovenské podniky obecne môžu byť ovplyvnené vyššou infláciou očakávanou po vstupe do eurozóny, v budúcnosti sa ukáže, ktorá stratégia bola lepšia – urýchleného vstupu, alebo konzervatívna – vo vzťahu k neskoršiemu vstupu. Dopad výmenných kurzov na podnikanie v niektorých krajinách