1 / 19

Prognóza dopadu klimatickej zmeny na pôdu

Prognóza dopadu klimatickej zmeny na pôdu. RNDr. Jaroslava Sobocká, CSc. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. Čo je to klimatická zmena?. Ako uvádza Lapin (2004)

barbie
Download Presentation

Prognóza dopadu klimatickej zmeny na pôdu

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Prognóza dopadu klimatickej zmeny na pôdu RNDr. Jaroslava Sobocká, CSc. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

  2. Čo je to klimatická zmena? Ako uvádza Lapin (2004) “... komplex zmien klímy vyvolaných antropogénne podmieneným zosilnením skleníkového efektu atmosféry, nezahrňujeme sem prirodzené zmeny a premenlivosť klímy (pokiaľ ich možno odlíšiť)”

  3. Emisie skleníkových plynov v SR Najvýznamnejšie antropogénne skleníkové plyny sú: • Oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a ozón (O3), halogenované uhľovodíky (PFC, HFC a SF6) • Fotochemicky aktívne plyny, ako oxid uhoľnatý (CO), oxidy dusíka (NOx) a nemetánové prchavé organické uhľovodíky (NMVOC) nie sú skleníkovými plynmi, ale prispievajú nepriamo k skleníkovému efektu atmosféry - prekurzory ozónu • Agregované emisie v roku 1990: podiel CO2 - 80 %, CH4 - 14 %, N2O 5 %, CF 1 % • Najväčším zdrojom emisií bola výroba elektriny a tepla (71 %). • Príspevok poľnohospodárstva činil 11 %, dopravy 7 %, priemyslu 6 %, atď.

  4. Čo je klimatický scenár? “...vnútorne konzistentný odhad budúcich klimatických zmien, konštruovaný metódami založenými na zdravých vedeckých princípoch, ktorý môže poskytnúť rozumné odpovede o fungovaní environmentálnych a sociálnych systémov pri zmene klímy v budúcnosti”

  5. Klimatický scenár CCCM2000 (ročné priemery vzduchu) pre stanicu Hurbanovo (Lapin, Melo 2002)

  6. Klimatický scenár CCCM2000 (ročné úhrny zrážok) pre stanicu Hurbanovo (Lapin, Melo 2002)

  7. Zmena agroklimatických pomerov SR Zvýšenie ∑T (sumy denných priemerov teploty vzduchu) za veľké vegetačné obdobie (VVO = teplota ≥ 5 °C) • v južných najnižšie položených častiach Slovenska o 1138,0 °C, t.j. o 32 % • v severných častiach Slovenska o 913,0 °C, t.j. o 55 %. ∑T za hlavné vegetačné obdobie (HVO = teplota ≥ 10 °C) • v  južných častiach Slovenska zvýšenie o 1111,0 °C, t.j. 36 %, • v najnižších polohách o 802 °C, t.j. 69 %. QFAR (sumy fotosynteticky aktívneho žiarenia) za VVO • v južných, najnižších polohách Slovenska zvýšenie o 49 kWh.m-2, t.j. o 10 % • v najvyšších poľnohospodársky využívaných polohách o 90 kWh.m-2, t.j. o 25 % Zvýšenie QFAR za HVO • v južných, najnižších polohách Slovenska o 72 kWh.m-2, t.j. o 17 %, • v najvyšších polohách o 115 kWh.m-2, t.j. o 58 %. Vzrast úhrnov zrážok v HVO • na južnom Slovensku o 27 mm, t.j. o 8 % • na severe Slovenska o 202 mm, t.j. o 77 % (hlavne predĺženie VVO). Úhrny evapotranspirácie (E) • na južnom Slovensku vzrastie E do roku 2075 pravdepodobne o 27 mm, t.j. o 6 %, • na severnom Slovensku až o 68 mm, t.j. o 20%

  8. Základný pedoklimatický scenár pre SR • na prevažnej väčšine územia sa prírodné pôdotvorné procesy v časovom horizonte 2090 nebudú meniť od základu • nebudú sa meniť základné klasifikačné pôdne jednotky v kategórii typ, niektoré zmeny v subtype možno očakávať • pravdepodobne môže dôjsť k určitým zmenám u pôd málo odolných voči zmenám, napr. u textúrne ľahkých pôd alebo extrémne ťažkých pôd • u pôd nesprávne obhospodarovaných môže dôjsť k nepriaznivým degradačným procesom

  9. Organická hmota a jej mineralizácia • Predpokladá sa, že vyššia koncentrácia CO2 pri celkovej zvýšenej teplote bude mať za následok zvýšené hromadenie pôdnej organickej hmoty (Brinkman, Sombroek 1996) • Zvýšená evapotranspirácia a zvýšené hromadenie pôdnej organickej hmoty zosilní mikrobiálnu činnosť (zvýšeným množstvom koreňovej hmoty) • Nárast aridity v južnej polovici celého Slovenska približne do 400 m nadmorskej výšky spôsobí rýchlejší rozklad pôdnej organickej hmoty- mineralizáciu • Rýchlejší rozklad organickej hmoty bude mať za následok aj zvýšený parciálny tlak CO2 v pôde a aktivitu CO2, čím by mohlo dochádzať k zvýšenému uvoľňovaniu rastlinných živín

  10. Zrýchlená mineralizácia a pôdna štruktúra • Zrýchlená mineralizácia bude sprevádzaná silnejším zvetrávaním hlavne povrchových vrstiev pôdy (litozem a regozem) a pri ílovitých pôdach (smonica, pelické subtypy pôd) tvorba krusty a štruktúrnych (profilových) trhlín • Zmena pôdnej štruktúry v povrchovej vrstve pôdy a mierne sa zvyšujúci trend kompakcie pôdy, resp. intenzívnejšia tvorba tvrdých panov (kalcikový, petrokalcikový horizont) • Nástup tzv. rubifikácie súčasných kambizemí, v procese ktorej by sa namiesto súčasného goetitu stabilizoval oxid železa hematitu, hlavne pôdy viatych pieskov na Záhorskej nížine

  11. Vodný režim pôd a pôdne vlastnosti • V nížinných oblastiachsa predpokladá dominancia výparného vodného režimu so zápornou vodnou bilanciou, černozemný akumulačný proces sa výrazne zosilní • Zníženie hladiny podzemných vôd (s výnimkou Dunaja), bude mať za následok zmenu oxidačno-redukčných podmienok (gleje, organozeme, čiernice glejových fluvizeme glejové) • Je predpokladaný vývoj hnedozemí v podmienkach výparného režimu so zachovaním Bt-horizontov a možným zvýšením ich produkčnej schopnosti

  12. Pôdna reakcia, alkalizácia, salinizácia, karbonatizácia • V arídnejších oblastiach Podunajskej nížiny nárast mineralizácie podzemných vôd, čo spôsobí rozsiahlejší výskyt čierníc slancových, slancov, menej slanísk • Je možný trend solodizácie pôd na východnom Slovensku • Vyššie hodnoty pH v dôsledku zasoľovania a karbonatizácie pôd, napr. zmena černozemí na černozeme karbonátové • Pôdna reakcia - trend miernej acidifikácie pôd pri predpokladanej zvýšenej mineralizácii organickej hmoty

  13. Ohrozenie pôdy eróziou • Výskyt náhlych intenzívnych búrkových zrážok v kombinácii s dlhšími obdobiami sucha výrazne podnieti eróziu: vodnú i veternú (Šurina, Sobocká 1998) • Sezónne kolísanie zrážok bude silne pôsobiť na mobilitu povrchových častí pôdy a pravdepodobne spôsobí okrem zosilnenej plošnej erózie aj ryhovú a výmoľovú eróziu (výskyt na pahorkatinách Podunajskej nížiny a v menšej miere aj na Východoslovenskej nížine, hlavne na černozemiach) • V oblastiach s nedostatočnými ochranárskymi opatreniami (odlesnené flyšové oblasti) sa však výskyt náhlych epizodických búrok môže prejaviť vo forme strží, zosuvov a pod. • V lokalitách náchylných na eróziu (predovšetkým konvexné svahy) bez zabezpečenia protieróznych opatrení bude mať zvýšená búrková činnosť katastrofálne následky • Dojde k výraznému odnosu vrchnej humusovej vrstvy a plošnému rozšíreniu regozemí zo spraše alebo regozemí arenických z pieskov

  14. Živiny v pôde • Zmena teplotno-vlhkostných pomerov môže akcelerovať procesy tvorby dusičnanov v pôdach, čo sa môže nepriaznivo prejaviť na kvalite rastlinnej produkcie a podzemných vôd • dynamika živín v pôde sa nebude výrazne meniť. • Na veľmi ľahkých pôdach môže dôjsť k vyplavovaniu draselných, horečnatých a vápenatých katiónov, ale naopak, na ťažkých pôdach toto nebezpečenstvo nehrozí • Správne hnojenie znižuje závislosť úrod od extremít klímy z najdôležitejších podmienok dosahovania stabilných a rentabilných úrod (Jamriška a kol. 2004). • Najvýznamnejší pozitívny účinok na tolerantnosť rastlín proti nedostatku vody má aplikovanie organických hnojív v kombinácii s priemyselnými hnojivami, najmä dusíkatými.

  15. Poľnohospodárska krajina a uhlík v pôde Väčšina dodaného uhlíka sa uskladňuje v pôde vo forme humusu. Avšak na rozdiel od lesov, poľnohospodárska krajina uskladňuje veľmi málo uhlíka v biomase rastlín. Preto sú navrhované dva hlavné spôsoby zvyšovania uhlíka v poľnohospodárskej krajine: • zmenou obhospodarovania pri danom využití krajiny (napr. orná pôda, pasienky, poľnohospodársky les, účelová zeleň má byť obhospodarovaná šetriacimi technológiami) • zmenou (konverziou) jedného využitia krajiny na iné (predovšetkým orná pôda na pasienky alebo les).

  16. Strategické zmierňujúce opatrenia pre poľnohospodársky pôdny fond SR • Zmeny v riadení poľnohospodárskej výroby; • Dôsledne uplatňovanie princípov správnej poľnohospodárskej praxe, uplatňovanie ochranných a šetriacich technológií obrábania pôdy; • Obnova resp. konštrukcia multifunkčnej a ekologicky stabilizovanej poľnohospodárskej krajiny (projektová úroveň) • Zníženie výmery poľnohospodársky využívaných plôch • Implementácia a dodržiavanie protieróznych a iných pôdo­ochranárskych opatrení • Snaha o zvýšenú akumuláciu uhlíka v pôde a vytvorenie podmienok pre tvorbu stabilného humusu • Redukcia emisií N2O v zmysle už zavedených smerníc; • Redukcia emisií ChH4 v zmysle už zavedených smerníc; • Správne hnojenie z hľadiska živinového režimu v zmysle Zásad správneho používania hnojív • Zmeny v agroklimatickej rajonizácii a štruktúrne pestovaných plodín a odrôd.

  17. Riadenie poľnohospodárskej výroby na pôdnom fonde • zmeny v riadení poľnohospodárskej výroby; (uplatňovanie ochranných a šetriacich technológií obrábania pôdy, zmeny v technológii pestovania plodín, zmeny v šľachtiteľských programoch, zmeny v integrovanej ochrane plodín); • zmeny v riadení a obhospodarovaní pôdy a krajiny (obnova resp. konštrukcia multifunkčnej a ekologicky stabilizovanej poľnohospodárskej krajiny, zníženie výmery poľnohospodársky využívaných plôch, najmä tých, ktoré sú nevhodné na účely poľnohospodárskej výroby, implementácia a dodržiavanie protieróznych a iných pôdoochranárskych opatrení); • zmeny v agroklimatickej rajonizácii a štruktúrne pestovaných plodín a odrôd (vhodná skladba kultivarov, rezistentných, adaptabilných alebo nových odrôd) • zmeny v regulácii vodného režimu pôdy, (revitalizácia jestvujúcich a budovanie nových zavlažovacích zariadení); • znižovanie emisií skleníkových plynov spracovaním exkrementov a odpadov v živočíšnej výrobe (výrazná redukcia metánu a oxidu dusného ako hlavných producentov skleníkových plynov v poľnohospodárstve); • zmeny vo vlastnostiach pôdy a výžive rastlín (snaha zvýšenú akumuláciu uhlíka v pôde a vytvorenie podmienok pre tvorbu stabilného humusu s priaznivými pôdnymi vlastnosťami: štruktúra, pôdna reakcia, zásoba živinami, vlahová zabezpečenosť).

  18. Aktuálna politika a opatrenia na zmiernenie účinkov klimatickej zmeny na pôdu • Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Tento zákon upravuje okrem iného vymedzenie pojmu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a povinnosti vlastníka, prípadne nájomcu pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho pôdneho fondu vykonávať agrotechnické opatrenia, ktoré zaručujú ochranu, zachovanie a obnovu prirodzených vlastností poľnohospodárskej pôdy. Súčasťou zákona je definovanie funkcií pôdy a komplexné zabezpečenie udržateľného rozvoja. V paragrafe 5 zákona sú uvedené opatrenia na odstránenie poškodenia prirodzených vlastností poľnohospodárskej pôdy. • Kódex správnej poľnohospodárskej praxe – ochrana pôdy Dokument, ktorý bol schválený a publikovaný v roku 1996 VÚPOP Bratislava (Bielek 1996) sa zaoberá ochranou úrodnosti pôdy, ochranou pred fyzikálnou degradáciou pôdy, znečistením pôdy a jeho následkami, ako aj úpravou vodného a vzdušného režimu pôd. V rámci jeho aktualizácie bola vypracovaná II. časť – Zásady správneho používania hnojív (Bujnovský 2000). • Emisie N2O. Adaptácia poľnohospodárstva v SR na klimatickú zmenu predpokladá efektívnejšie riadenie procesov mineralizácie a imobilizácie dusíka prispôsobenými sústavami pestovania a systémami hnojenia.

  19. Pôda ako rezervoár významného skleníkového plynu mimoriadny význam Ďakujem za pozornosť!

More Related