ZKLADY STROJRSKEJ VROBY
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 33

ZÁKLADY STROJÁRSKEJ VÝROBY PowerPoint PPT Presentation


  • 410 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

ZÁKLADY STROJÁRSKEJ VÝROBY. 1. Výroba rovinných plôch 2. Dokončovacie metódy obrábania. Prednáška č.12. 1. Výroba rovinných plôch. Frézovanie je určené predovšetkým na opracovanie rovinných plôch a tiež na obrábanie tvarových plôch

Download Presentation

ZÁKLADY STROJÁRSKEJ VÝROBY

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Z klady stroj rskej v roby

ZKLADY STROJRSKEJ VROBY

  • 1. Vroba rovinnch plch

  • 2. Dokonovacie metdy obrbania

Prednka .12


1 v roba rovinn ch pl ch

1. Vroba rovinnch plch

Frzovanie je uren predovetkm na opracovanie rovinnch plch a tie na obrbanie tvarovch plch

  • Hlavn rezn pohyb vykonva nstroj frza, a obrobok vykonva pohyb do rezu

  • Pri frzovan sa prierez triesky men v dsledku cykloidnej trajektrie reznho pohybu nstroja


Z klady stroj rskej v roby

  • Frza obrba materil svojimi zubami tm, e sa otaj a sasne sa posvaj do zberu

  • Mu sa tak frzova plochy rovn a zakriven

  • Triesky pri frzovan maj prierez ohnutch trojuholnkov


Sp soby fr zovania

Spsoby frzovania

A) Frzovanie protiben

  • Siastka sa posva do zberu proti zmyslu otania frzy

  • Zub zana reza pri nulovej hrbke

  • Hrbka triesky sa men od nuly po maximum

  • Zber je relatvne plynul bez rzov

  • To m priazniv vplyv na rezanie a stroj pracuje bez rzov


Z klady stroj rskej v roby

B) Frzovanie sben

  • Pouva sa mlo, pretoe s potrebn zvl siln frzy

  • Zub frzy nara ihne na hrub vrstvu materilu

  • Hrbka triesky sa men od maxima po nulu, opotrebenie reznej hrany je menie ne u protibenho frzovania

  • Obroben plochy je vak lepia


Z klady stroj rskej v roby

Poda spsobu zberu frzy do materilu:

a) frzovanie obvodom nstroja - obvodov

b) frzovanie elom eln frzovanie

b)

a)


Z klady stroj rskej v roby

Poda umiestnenia reznch hrn frzy, spsobu zberu do materilu a sklonu osi rotcie nstroja oproti obrobku delme frzovanie na:

a) valcov frzovanie

zub frzy s na obvode nstroja

- os rotcie m rovnoben smer s obrbanou plochou a hbka rezu sa nastavuje kolmo na os frzy

b) eln frzovanie

zuby frzy s umiestnen na ele frzy a iastone na obvode

- Os rotcie nstroja je kolm na obrban plochu


Z klady stroj rskej v roby

c) eln-valcov frzovanie frza m rezn hrany na obvode i ele (frzy kotov, drkovacie, stopkov)


N stroje pre fr zovanie

Nstroje pre frzovanie

Frza kotov

  • M tvar kota

  • Rezn hrany s na valcovej ploche a na oboch elnch plochch

  • Niekedy s eln plochy bez reznch hrn, s kueovit a podbrsen


Z klady stroj rskej v roby

Frza tvarov

  • Je vhodn v hromadnej vrobe k obrbaniu zloitch profilov naraz

  • Zuby bvaj podbrsen, aby sa ostrenm nemenil tvar zubov

  • Frzuj sa aj zloit plochy na isto

  • Tieto frzy sa delia na drkovacie, zaobovacie, na ozubenia, odvaovacie a na zvity


Z klady stroj rskej v roby

Frza uhlov

  • M rezn hrany obyajne na dvoch kueovch plochch, ktor zvieraj urit uhol

  • Pouva sa k frzovaniu uhlovch drok


Z klady stroj rskej v roby

Drkovacia frza

  • (valcov alebo uhlov) so stopkou sa najastejie pouva k vyfrzovaniu drok


Up nanie n strojov pri fr zovan

Upnanie nstrojov pri frzovan

  • Upnanie frz mus spoahlivo zabezpei prenos krtiaceho momentu , dostaton tuhos upnutia a rchlu vymenitenos

  • Stopkov frzy sa upnaj priamo alebo prostrednctvom klietin do vretena stroja

  • Frzy nstrn sa upnaj pomocou upnacch tov, polohu ta zaisujeme rozpernmi krkami

  • Tne s vo vretene stroja upnut kueovou stopkou a poisten skrutkou


Up nanie obrobkov

Upnanie obrobkov

  • Upnutie obrobkov na stl frzovaky mus by tuh a pevn

  • Menie obrobky sa upnaj do strojovho zverku, vie pomocou rznych pomcok ako s pinky, opierky a pod.


Hob ovanie a obr anie

Hobovanie a obranie

  • Technologick metdy uren predovetkm na vrobu rovinnch plch

  • Tieto metdy sa pouvali pred vznikom frzovania

  • V sasnosti vznam hobovania a obrania poklesol z dvodu malej produktivity, ale pre urit ely maj tieto metdy svoje opodstatnenie


Podstata hob ovania a obr ania

Podstata hobovania a obrania

  • S to v podstate dva podobn procesy

  • Hlavn rezn pohyb je priamoiary vratn a vykonva ho bu obrobok hobovanie, alebo nstroj obranie.

  • Posuv je preruovan a prebieha v vrati vratnho pohybu

  • S to spsoby obrbania, pri ktorch pracuje nstroj jednou reznou hranou, jeho relatvny pohyb k predmetu je priamoiary vratn


Z klady stroj rskej v roby

  • Hobovanie a obranie je pomerne mlo produktvne, ale nstroj je jednoduch a lacn a daj sa obrba aj niektor zloit tvary

  • Hobovacie noe sa podobaj sstrunckym noom, ale s asto vyhnut a pri prci sa pracuje s vekmi posuvmi, a 20mm

  • Nstroje s upnut v suportoch

  • Obrobok alebo nstroj vykonva vratn pohyb, o je spojen so stratovm asom pri sptnom pohybe

  • Obranie delme na obranie vodorovn a zvisl


N stroje pre hob ovanie a obr anie

Nstroje pre hobovanie a obranie

  • S podobnho tvaru ako noe sstruncke, kontrukne s vak robustnejie

  • Pre dokonovanie vekch plch sa pouva hladiaci n s prehnutm elom

  • Hobovacie a obracie noe sa vyrbaj predovetkm z rchloreznej ocele


Z klady stroj rskej v roby

Upnanie hobovacch a obracch nstrojov

  • Hobovacie a obracie nstroje sa upnaj do driakov, ktor s sasou obrbacieho stroja

    Upnanie obrobkov na hobovacch a obracch strojoch

  • Na strojoch pre hobovanie a obranie sa obrobky upnaj pomocou rznych piniek, podpier, zverkov a pod.


Br senie

Brsenie

  • Pri brsen je materil z obrobku odoberan reznmi hranami brsnych zn brsneho kota vo forme vemi malch a nepravidelnch tvarov

  • Brsny kot pri brsen vykonva hlavn rezn pohyb

  • Posuv vykonva obrobok alebo nstroj


Sp soby br senia

Spsoby brsenia

1.) Vonkajie brsenie:

- s pozdnym posuvom

- s prienym posuvom

- bezhrotov s pozdnym posuvom

2.) Vntorn brsenie

- s pozdnym a prienym posuvom

- plantov

- bezhrotov


Z klady stroj rskej v roby

3.) Rovinn brsenie

- obvodom kota

- elom kota

4.) Brsenie tvarch plch

Nstroje na brsenie

  • Nstroje na brsenie sa vinou dodvaj ako brsne kote

  • Brsne nstroje sa skladaj z jednotlivch zn spojench spojivom v tuhom telese vhodnho tvaru

  • Akos brsnych kotov je dan druhom a zrnitosou brusiva, tvrdosou nstroja, truktrou nstroja a druhom spojiva


Up nanie br snych n strojov a obrobkov

Upnanie brsnych nstrojov a obrobkov

  • Brsne kote sa najastejie upnaj pomocou prrub, najastejie mechanicky alebo lepenm

  • Na upnanie obrobkov pri rotanom brsen vonkajch plch sa najastejie pouva upnanie medzi hroty

  • Pri brsen vntornch plch rotanch sa pouvaj predovetkm skuovadl alebo rzne pinky na upnaciu dosku

  • Pri brsen rovinnch plch sa obrobky upnaj vinou na magnetick dosku alebo do zverku


2 dokon ovacie met dy obr bania

2. Dokonovacie metdy obrbania

Honovanie je dokonovacia opercia obrbania

  • Je to v podstate jemn brsenie honovacmi kamemi upnutmi v honovacej hlave

  • Honovacia hlava vykonva pri prci zloit otav a priamoiary pohyb v smere svojej osi

  • Diera sa pred honovanm jemne vyvta alebo vybrsi

  • V honovacej hlave je 3 a 12 honovacch kameov, ktor sa poas obrbania rozpnaj pomocou kueov alebo hydraulicky


Z klady stroj rskej v roby

  • Na chladenie a odplavovanie brsiva sa pouva emulzia petroleja s parafnom alebo srenm olejom

  • Poda poiadavky presnosti a drsnosti povrchu honuje sa jednou alebo dvoma honovacmi hlavami

  • Honovanm sa dosahuje vek presnos geometrickho tvaru valcovch plch, odstrni sa ovalita, kueovitos a vlnitos plch.


Z klady stroj rskej v roby

Superfiniovanie patr medzi dokonovacie opercie obrbania valcovch plch, najastejie vonkajch

  • Vykonva sa brsiacimi kamemi uchytenmi v pecilnej superfiniovacej hlave, ktor je na obrbanej ploche pritlan malm tlakom

  • Vykonva kmitav pohyb pozd obrbanej plochy

  • Medzi stykov plochy brsiacich kameov a obrobku sa privdza kvapalina, ktor vytvra film

  • Superfiniovanm znime drsnos povrchu na Ra = 0,025 a 0,15


Z klady stroj rskej v roby

  • Rotan plochy sa superfiniuj na pecilnych superfiniovacch strojoch alebo na sstruhoch i brskach so superfiniovacou hlavou

  • Vkonnos superfiniovania je vysok

  • Najastejie sa supefiiniuj apy a konce hriadeov pre klzn loisk, valiv prvky losk, asti rozvodovch hydraulickch zariaden a pod.

1 brsiace kamene

2 superfiniovacia hlava

3 - obrobok


Z klady stroj rskej v roby

Lapovanie dokonovacie obrbanie, pri ktorom vznik ber materilu vonm brsivom rozptlenm v kvapaline alebo paste a dodvanm do priestoru medzi obrobok a lapovac nstroj

  • Zmenovanie drsnosti povrchu obrobku sa dosiahne reznm pohybom brsiva, vyvolanm lapovacm nstrojom a sasne plastickou deformciou nerovnost povrchu

  • Lapovacie nstroje maj negatvny tvar lapovanej plochy

  • S ploch alebo valcov liatiny, medi, mkkej alebo kalenej ocele ale aj z plastov


Z klady stroj rskej v roby

  • Pri obrban vykonvaj nepravideln pobyb voi obrbanej ploche, take sa zrn brsiva pohybuj po ustavine sa meniacich drhach a tm zanikaj stopy po predchdzajcom obrban

  • Kvapalina je zmes petroleja s olejom

1 obrobok

2 lapovac nstroj

3 - brsivo


Z klady stroj rskej v roby

Valekovaniepatr medzi dokonovacie opercie povrchu obrobkov aj ke sa nevykonva berom materilu

  • Podstatou je plastick deformcia povrchovch nerovnost spsoben pritlanm jednho alebo viacerch valekov vekej tvrdosti na obroben plochu

  • Valekova mono sstruena brsen plochy, ale aj hobovan alebo frzovan

  • Vchodiskov drsnos m by asi Ra = 3,2

  • Sasne sa do uritej hbky spevn materil povrchovej vrstvy a zvi sa medza navy


Z klady stroj rskej v roby

  • Plochy dokonen valekovanm maj tie viu odolnos voi korzii

  • Najastejie sa valekuje na sstruhoch

  • Vntorn valcov plochy sa valekuj pecilnymi valekovacmi hlavami

1 obrobok

2 valeky

3 - t


Pou it literat ra

Pouit literatra:

[1] KrJ., Zdraveck E. Zklady strojrskej vroby , elfa s.r.o. ,Koice 2004, ISBN 80-89066-72-0 , 142s.

[2] SKARTEK, Dostupn z WWW: <http://www.skartek.sk/steel-alloy-carbon.html>[online] [22.1.2013]

[3] CAD.cz, Dostupn z WWW: <http://www.cad.cz/component/content/article/1402.html> [online] [22.1.2013]

[4] ZOZEI, Dostupn z WWW: <http://zozei.sssebrno.cz/frezovani-rovinnych-ploch/> [online] [22.1.2013]

[5] MM, Dostupn z WWW: <http://www.mmspektrum.com/clanek/maximalni-vykon-pri-frezovani-do-rohu.html> [online] [22.1.2013]

[6] MT Nstroje, Dostupn z WWW: <http://www.i-frezy.cz/i-frezy/eshop> [online] [22.1.2013]

[7] Bazar.sk, Dostupn z WWW: <http://stroje.bazar.sk/5821241-kalene-upinky-so-sroubami-na-frezu-podlozky> [online] [22.1.2013]

[8] IMC Slovakia s.r.o., Dostupn z WWW: <http://www.imcslovakia.sk/strojarska-vyroba/obrazanie> [22.1.2013]

[9] Dostupn z WWW: <www.tukan1.szm.sk>[online] [22.1.2013]


Akujem v m za pozornos

AKUJEM VM ZA POZORNOS


  • Login