Kapit lov trukt ra podniku
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 35

Kapitálová štruktúra podniku PowerPoint PPT Presentation


  • 65 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

Kapitálová štruktúra podniku. Kapit á l podniku. Kapitálom rozumieme zdroje, ktorými podnik kryje svoj majetok. Veľkosť kapitálu závisí predovšetkým od: Veľkosti podniku Stupňa mechanizácie, automatizácie a robotizácie Rýchlosti obratu kapitálu. Zmeny kapitálovej štruktúry.

Download Presentation

Kapitálová štruktúra podniku

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Kapit lov trukt ra podniku

Kapitálová štruktúra podniku


Kapit l podniku

Kapitál podniku

Kapitálom rozumieme zdroje, ktorými podnik kryje svoj majetok.

Veľkosť kapitálu závisí predovšetkým od:

  • Veľkosti podniku

  • Stupňa mechanizácie, automatizácie a robotizácie

  • Rýchlosti obratu kapitálu


Zmeny kapit lovej trukt ry

Zmeny kapitálovej štruktúry

  • Pohyb peňažných prostriedkov v podniku ovplyvňujúci platobnú schopnosť

  • Cena peňazí vyjadrená nominálnou a reálnou úrokovou mierou a spôsobom úrokovania

    Reálna úroková miera vyjadruje podiel z nominálnej úrokovej miery, ktorý zostáva veriteľovi a je ovplyvnená:

    - skutočnou mierou inflácie znižujúcou kúpnu silu peňazí, ktoré sa mu vracajú

    - mierou zdaňovania úrokového výnosu veriteľa. Čím je miera väčšia tým reálne zostáva menej veriteľovi z úroku

  • Časová hodnota peňazí

  • Náklady alternatívnych príležitostí, vyjadrené hodnotou obetovanej alternatívnej príležitosti


Formy financovania podniku

Formy financovania podniku

V podniku dochádza ku kombinácií foriem financovania závisiacich od spôsobu získavania podnikového kapitálu.

Delíme ich na:

  • Externé zdroje financovania – cudzí kapitál (ak vložil kapitál do podniku veriteľ - napr. banka)

  • Interné zdroje financovania – vlastný kapitál (ak vložil kapitál do podniku sám podnikateľ)


Bilan n rovnov ha resp nerovnov ha

Bilančná rovnováha resp. nerovnováha

Vzťahy medzi majetkom a zdrojmi jeho krytia vyjadrujeme dvomi pravidlami:

  • Zlaté pravidlo financovania – vyjadruje časový súlad medzi disponibilnosťou finančných zdrojov a viazanosťou majetku, ktorý bol ich prostredníctvom obstaraný. Platí zásada aby finančný kapitál bol k dispozícií spravidla takú dobu, ktorá zodpovedá životnosti majetku, ktorý kryje.

  • Zlaté bilančné pravidlo – vyjadruje vzťahy medzi vzájomnej podmienenosti medzi krátkodobým majetkom a krátkodobými zdrojmi jeho nadobudnutia resp. dlhodobým majetkom a dlhodobými zdrojmi podniku.


Kapit lov trukt ra podniku

VLASTNÝ KAPITÁL

+ DLHODOBÉ ZÁVÄZKY (ZDROJE)

DLOHODOBÝ MAJETOK

ČISTÝ PRACOVNÝKAPITÁL

KRÁTKODOBÝ MAJETOK

KRÁTKODOBÉ ZÁVÄZKY (ZDROJE)

Majetok celkom

Vlastné imanie a záväzky celkom

strana aktívstrana pasív


Kapit lov trukt ra podniku

Stavy nerovnováhy vplývajúce na zlaté bilančné pravidlo

I. OBLASŤ DLHODOBÉHO MAJETKU

Východisková relácia: DM=VK+DPK

a)DM < VK+DPK resp. DM - ( VK + DPK ) < 0stav prekapitalizovanosti

b) DM > VK + DPK resp. DM – ( VK + DPK ) > 0 stav podkapitalizovanosti

II. OBLASŤ KRÁTKODOBÉHO MAJETKU

a) KM > KPK resp. KM – KPK > 0 stav prekapitalizovanosti

KM– KPK > 0 čistý pracovný kapitál

b) KM < KPK resp. KM – KPK < 0 stav podkapitalizovanosti

KM – KPK < 0 nekrytý dlh

DM–dlhodobý majetok = DNM + DHM + DFM + DPOH

VK–vlastné imanie (vlastný kapitál)

DPK–dlhodobé záväzky (dlhodobo požičaný kapitál)

KPK–krátkodobé záväzky (krátkodobo požičaný kapitál)

KM–krátkodobý majetok


Optim lna kapit lov trukt ra optim lna zadl enos

Optimálna kapitálová štruktúra (optimálna zadlženosť)

Je ovplyvňovaná nákladom na kapitál, ktorý predstavuje pre podnik výdaj na získanie rôznych foriem kapitálu, resp. mieru výnosu požadovanú investormi vkladajúcimi svoje peniaze do podniku.

Pri skúmaní nákladov na kapitál rozlišujeme:

I. Náklady na jednotlivé druhy podnikového kapitálu

II. Priemerný náklad celkového podnikového kapitálu

III. Optimálnu zadlženosť


Kapit lov trukt ra podniku

I. METODOLÓGIA STANOVENIA NÁKLADOV JEDNOTLIVÝCH DRUHOV KAPITÁLU

FÁZY KVANTIFIKÁCIE NÁKLADOV KAPITÁLU:

1.odhad špecifických nákladov kapitálu (cudzieho / vlastného)

2.určenie váh jednotlivých druhov kapitálu

3.výpočet váženého priemeru nákladov na kapitál

1. KVANTIFIKÁCIA NÁKLADOV CUDZIEHO KAPITÁLU

A.náklady úveru

B.náklady obligácií


Kapit lov trukt ra podniku

I. 1.A.Náklady úveru

Najčastejšie sa vyjadrujú v podobe úroku, ktorý podnik platí svojim veriteľom:

Nd = i (1-T)

Nd – náklady dlhu

i – úroková miera v %

T – sadzba dane z príjmov v % krát 1/100

Modifikované Nd = ialter (1-T)

Alternatívami úrokovej miery ialter sú:

1.   Priemerná úroková miera zistená na základe veľkosti a ceny úverov prijatých podnikom. Priemer úrokových mier z prijatých úverov sa kvantifikuje ako vážený, váhami sú podiely jednotlivých úverov na celkovom objeme úverového kapitálu.

2.   Odhad úrokovej miery pomocou vzťahu: nákladové úroky / bankové úvery

3.    Aktuálna úroková miera bánk


Kapit lov trukt ra podniku

Celkovú výšku úrokov, a tým aj náklady úveru ovplyvňujú:

-         veľkosť úveru

-         úroková sadzba

-         odklad splátok

-         doba splácania

-         spôsob splácania

reálne platený úrok = úroková miera reálna x cudzí kapitál

UMr = UMn . (1– T)

UMr –reálna úroková miera 

UMn –nominálna úroková miera 

T –sadzba dane z príjmov


Kapit lov trukt ra podniku

I. 1.B. Náklady obligácií

Obligácia predstavuje cenný papier vydávaný štátom resp. peňažný dlžobný úpis.

Spôsob výpočtu použitý pri nákladoch úveru sa dá použiť aj u obligácií, pokiaľ sa ich trhová cena výrazne nelíši od nominálnej hodnoty, v opačnom prípade sa počíta výnos obligácie do doby splatnosti.

Alternatívny spôsob stanovenia nákladov obligácií je aproximatívny spôsob výpočtu:

kd =

P0 – trhová cena obligácie v Sk

Ct – úrok z obligácie v roku t v Sk

kd – požadovaná výnosnosť do doby splatnosti v %

Pn – nominálna hodnota obligácie v Sk

N – počet rokov do doby splatnosti


Kapit lov trukt ra podniku

I. 2. Kvantifikácia nákladov vlastného kapitálu

Základné prístupy k odhadu nákladov vlastného kapitálu reprezentujú:

A.   model diskontovaných dividend

- Náklady na prioritné akcie

- Náklady kmeňového kapitálu

- Náklady nerozdeleného zisku

B.   model oceňovania kapitálových aktív CAPM a APT model

C.   stavebnicová metóda

D.   expertný odhad založený na finančnej a fundamentálnej analýze podniku


Kapit lov trukt ra podniku

I.2.A. Dividendový model (dividend discounted model)

Model stanovuje náklady vlastného kapitálu ako očakávanú vnútornú výnosnosť akcie

kp = =

kp – výnosnosť očakávaná akcionármi v nasledujúcom roku – náklady na akciu v %

DIV1 – dividenda na akciu očakávaná v prvom roku v Sk

P0 – súčasná trhová cena

P1 – cena akcie očakávaná na konci budúceho roku v Sk

P1 – P0cenové zhodnotenie akcie v Sk

dividendový výnos

miera rastu trhovej ceny akcie

P0 = trhová cena akcie

P1 = trhová cena akcie v ďalšom roku


Kapit lov trukt ra podniku

I.2.A – 1. Náklady na prioritné akcie

Náklady na prioritné akcie odrážajú osobitný charakter a rozsah práv spojených s ich vlastníctvom. Emisia prioritných akcií umožňuje spoločnosti získať dodatočný kapitál, drahšie ale bez povinnosti príslušnú sumu v nejakom termíne vrátiť.

Model má využitie aj pre výpočet nákladov zamestnaneckých a manažérskych akcií.

kp =

kp – náklady na prioritnú akciu v %

DIV1 – ročná dividenda z prioritnej akcie v Sk

P0 – trhová cena prioritnej akcie v Sk

E – emisné náklady na jednu prioritnú akciu v Sk


Kapit lov trukt ra podniku

I.2.A - 2. Náklady na kmeňové akcie

Náklady kmeňových akcií môžeme opäť definovať ako výnosnosť týchto akcií požadovanú investormi a odvodiť ju z modelu diskontovaných dividend, pričom môže ísť o akcie s nulovým alebo konštantným rastom dividend.

akcie s nulovým rastom dividendke =

ke – náklady na kmeňovú akciu v %

DIV1 – ročná dividenda z kmeňovej akcie v Sk

P0 – trhová cena kmeňovej akcie v Sk

E – emisné náklady na jednu kmeňovú akciu v Sk

akcie s konštantným rastom dividendke = + g

ke – náklady na kmeňovú akciu v %

DIV1 – ročná dividenda z kmeňovej akcie koncom prvého roka v Sk

P0 – trhová cena kmeňovej akcie v Sk

E – emisné náklady na jednu kmeňovú akciu v Sk

g – očakávaný konštantný rast dividend


Kapit lov trukt ra podniku

I.2.A -3. Náklady nerozdeleného zisku

Sú významným zdrojom financovania podnikového majetku. V prípade nerozdeleného zisku nevznikajú podniku náklady spojené so získaním kapitálu, preto je pre podnik lacnejší ako kmeňové akcie. Preto vzorec pre výpočet nákladov nerozdeleného zisku neobsahuje emisné náklady.

kn = + g

kn – náklady nerozdeleného zisku v %

ostatná symbolika je rovnaká ako pri nákladoch na kmeňové akcie


Kapit lov trukt ra podniku

I.2.B - 1. Model oceňovania kapitálových aktív CAPM

(capital asset pricing model)

patrí k základným modelom pre určenie vzťahu medzi výnosnosťou a rizikovosťou akcií na trhu

EVj = VF + β j (EVM – VF)

EVj –očakávaná výnosnosť akcie j v %

VF – výnosnosť bezrizikovej investície v %

β j – beta-koeficient akcie j

EVM – očakávaná výnosnosť trhového portfólia v %

Beta-koeficient jednotlivých akcií kvantifikuje ich trhové riziko, tzn. meria citlivosť výnosnosti konkrétnej akcie na pohyby výnosnosti trhu, merané určitým burzovým indexom.


Kapit lov trukt ra podniku

Môžu nastať situácie:

β > 1cenné papiere s koeficientom väčším ako 1 reagujú citlivejšie na zmeny trhu, ich riziko je väčšie ako priemerné riziko trhu

β = 1výnosnosť cenných papierov s koeficientom beta rovným 1 sa mení rovnako ako výnosnosť celého trhu, ich rizikovosť je rovnaká ako u celého trhu, tzn. koreluje s pohybom trhu ako celku

0 < β < 1 akcie s týmto koeficientom majú tendenciu pohyby trhu zoslabovať, reagujú na zmeny trhu menej citlivo, ich riziko je menšie ako priemerné riziko trhu

β = 0bezrizikový cenný papier, tzn. stabilný výnos

β < 0výnos (cena) cenného papiera sa pohybuje oproti pohybu trhu


Kapit lov trukt ra podniku

samotný výpočet beta možno realizovať buď pomocou metódy najmenších štvorcov alebo ako pomer medzi kovarianciou výnosnosti akcie a výnosnosti burzového indexu a rozptylom výnosnosti burzového indexu. Týmto spôsobom dostaneme tzv. historické alebo ex post beta. Dôležitejšie je však beta ex ante, čiže očakávané budúce beta akcie. Ak nie sú spoľahlivé informácie o budúcom vývoji hodnoty danej akcie, predpokladá sa, že budúce beta sa bude postupne približovať k priemeru na trhu, teda k hodnote 1. Na základe tohto predpokladu sa určuje upravené beta, pričom sa používa vzorec:

β u = 0,66. β h + 0,34.1,0

β u – upravené beta

β h – historické beta

Nevýhody CAPM modelu:

- nereálne predpoklady, s ktorými pracuje

(dokonalý trh, neexistencia transakčných nákladov...)

-  reláciu medzi výnosom a rizikom považuje za lineárnu závislosť

-  túto závislosť potom vyjadruje iba jedným faktorom – koeficientom beta, ktorý zobrazuje iba jednu, aj keď kľúčovú zložku celkového rizika


Kapit lov trukt ra podniku

I.2.B – 2. APT Model (arbitrage pricing theory)

Z vyššie uvedených dôvodov vznikla snaha vytvoriť viacfaktorový model, vychádzajúci z tézy, že výnosnosť akcie závisí od vplyvu viacerých makro a mikroekonomických faktorov. Nedostatky CAPM modelu odstraňuje APT model:

EVj = VF + β 1 (EVfaktor 1 – VF) + β 2 (EVfaktor 2 – VF) +...+ β n (EVfaktor n – VF) + nj

EVj –očakávaná výnosnosť akcie j v % = náklady vlastného kapitálu

VF – výnosnosť bezrizikovej investície v %

β 1,2,.. . .n – citlivosť výnosnosti akcie na faktor 1,2,...n

EVfaktor 1,2, .... n– očakávaná výnosnosť faktora 1,2,...n v %

nj– náhodná odchýlka vyvolaná osobitosťami výnosnosti akcie


Kapit lov trukt ra podniku

I.2.C. Stavebnicové modely

Východiskom pre podniky, ktoré nie sú aktérmi operácií na kapitálovom trhu, alebo nedisponujú údajmi potrebnými pre realizáciu výpočtov, sú prístupy založené na diametrálne odlišnom princípe – stavebnicové modely.

Ich špecifickou črtou je, že riziková prémia sa vytvára ako súčet určitých zložiek – rizikových prirážok, v závislosti od miery rizika oceňovaného podniku, najčastejšie podľa vzťahu:

RP = robch + rfin + rlikv

RP – riziková prémia v %

robch– prirážka za obchodné riziko %

rfin– prirážka za finančné riziko %

rlikv– prirážka za zníženú likviditu %

 Pre náklady vlastného kapitálu potom platí: Nvk = rf + robch + rfin + rlikv

Nvk- náklady vlastného kapitálu

rf- bezriziková výnosová miera v %


Kapit lov trukt ra podniku

II. Stanovenie priemerného nákladu na kapitál (WACC)

Náklady na celkový kapitál sa kvantifikujú ako vážený aritmetický priemer jeho súčastí. Výpočet priemerných nákladov kapitálu vychádza zo vzorca:

kwacc = w1k1 + w2 k2 +...+ wn kn

kwacc – vážený aritmetický priemer nákladov na celkový podnikový kapitál v %

wi– podiel i-tého druhukapitálu v % krát 1/100

ki– náklady na i-ty druh kapitálu v %

i = 1,...,n – počet zložiek kapitálu

Vychádzajúc z priemerných nákladov vlastného a cudzieho kapitálu a zohľadnením daňového štítu platí:

Nk = Nvk + Nck (1 – T)

Nk- priemerné náklady kapitálu v %

Nvk- priemerné náklady vlastného kapitálu v %

Nck- priemerné náklady cudzieho kapitálu v %

Nv- vlastný kapitál v Sk

Nc- cudzí kapitál v Sk

T- sadzba dane z príjmov v % krát 1/100


Kapit lov trukt ra podniku

III. Optimálna zadlženosť podniku

a) Klasická teória kapitálovej štruktúry

Vychádza z toho, že rast zadlženosti znižuje priemerné náklady na podnikový kapitál (vážený aritmetický priemer nákladov vlastného a cudzieho kapitálu), a tým zvyšuje trhovú hodnotu podniku. Táto téza platí len za predpokladu, že čistý výnos, t. j. zisk a úroky, nezávisí od finančnej štruktúry a s jej zmenou sa nemení. Ďalej predpokladá, že zvyšovanie podielu (lacnejšieho) cudzieho kapitálu vedie k znižovaniu priemerných nákladov na kapitál a súčasne platí, že čím vyšší je podiel cudzieho kapitálu, tým vyššia je trhová hodnota podniku. Tzn. že minimalizácia nákladov kapitálu súvisí s maximalizáciou trhovej hodnoty podniku. Musí byť však splnená podmienka stabilného očakávaného výnosu, pri ktorej je kritérium minimalizácie nákladov a kritérium maximalizácie trhovej hodnoty podniku totožné.

Optimálna kapitálová štruktúra je "takým zložením kapitálu podniku, pri ktorom sú priemerné náklady na kapitál minimálne". Pri tejto optimálnej kapitálovej štruktúre celková hodnota podniku dosahuje svoje maximum.

Nevýhodou klasickej teórie kapitálovej štruktúry je, že čím je podnik zadĺženejší, tým nižšie sú priemerné náklady kapitálu pre podnik a na druhej strane je  tým vyššia jeho trhová hodnota a tým je vyšší aj zisk pripadajúci na jednu akciu.


Kapit lov trukt ra podniku

Požadovaný

výnos v %

NVK

NK

NCK

Závislosť celkových nákladov kapitálu od podielu cudzích zdrojov

Podiel cudzieho kapitálu v % 100%


Kapit lov trukt ra podniku

b) Tradičný prístup – teória krivky U

Táto teória vychádza taktiež z priemerných nákladov kapitálu, ktoré predstavujú vážený aritmetický priemer jednotlivých druhov kapitálu. V porovnaní s klasickou teóriou upúšťa od málo realistického predpokladu, že akcionári a veritelia si pri svojich požiadavkách na výnos z kapitálu a výšku úroku nevšímajú finančnú štruktúru podniku. Opak je pravdou. Rast zadlženosti podniku zvyšuje riziko veriteľov, ktorí ho kompenzujú zvýšením úrokovej miery. Rast rizika pociťujú najmä akcionári a ako protihodnotu požadujú vyšší výnos zo svojho kapitálu. Podľa tejto teórie si podnik môže požičiavať za bežnú úrokovú mieru až do okamžiku, keď začnú veritelia považovať mieru zadlženosti za takú, ktorá zvyšuje ich riziko. Odvtedy sú ochotní poskytnúť ďalšie úvery len pri vyššej úrokovej miere, a tak priemerná úroková miera, ktorú podnik platí za cudzí kapitál (Nck) začína rásť. Podobne akcionári si do určitej miery zadĺženia podniku túto otázku nevšímajú. Ak však začínajú so zvyšovaním zadlženosti svojho podniku pociťovať riziko pre svoj kapitál, požadujú ako kompenzáciu zvyšovanie jeho výnosu a náklady podniku na vlastný kapitál (Nvk) začínajú tiež rásť. Z toho vyplýva, že celkové náklady podniku na kapitál (Nk) klesajú len do určitého podielu cudzieho kapitálu, potom sa zvyšujú. Túto skutočnosť vyjadruje graficky krivka U.


Kapit lov trukt ra podniku

V

Požadovaný výnos

NVK

NK

NCK

0

optimum

Rast podielu cudzieho kapitálu

Znázornenie krivky „U“


Kapit lov trukt ra podniku

  • c) Teória „2 M“

  • Teória, ktorej autormi sú Modigliani a Miller je známa ako M – M model. Jej základnou tézou je tvrdenie, že za určitých predpokladov trhová hodnota podniku nezávisí od jeho kapitálovej štruktúry, ale výlučne od výnosnosti celého kapitálu. Podľa tejto teórie hodnota podniku je určená reálnymi aktívami a nie cennými papiermi, ktoré vydáva.

  • Teória vychádza z nasledujúcich predpokladov:

  • kapitálový trh je dokonalý, informácie sú bezplatné a sú k dispozícii všetkým investorom,

  • možnosť získať úver a podmienky jeho získania sú rovnaké pre všetky subjekty kapitálového trhu,

  • - podniky možno začleniť do viacerých skupín, podľa výnosnosti vloženého kapitálu.

  • Rizikovosť a výnosnosť sa medzi skupinami podnikov líšia :

  • - čistý výnos (zisk a úroky) sa v jednotlivých obdobiach nemení a pravdepodobný výnos je pre všetkých investorov v danej triede výnosnosti rovnaký,

  • - neberie sa úvahy zdaňovanie zisku, tzn. neuplatňuje sa vplyv úrokového daňového štítu.


Kapit lov trukt ra podniku

Miera

výnosu

NVK

NK

NCK

0

bezrizikový

rizikový

Model M-M

Stupeň zadĺženosti CK / VK


Kapit lov trukt ra podniku

N

VK

N PK

·

N VK

·

N

15 %

P

K

P

K

0

%

0

%

1

0

0

%

1

0

0

%

bod minimálnych nákladov 

optimálna kapitálová štruktúra 

1

0

0

%

1

0

0

%

0

%

0

%

V

K

Bod minimálnych nákladov  optimálna kapitálová štruktúra 

NPK–náklad na cudzí kapitál

NVK–náklad na vlastný kapitál

PK–požičaný kapitál

VK–vlastný kapitál (vlastné zdroje, vlastné imanie)


Kapit lov trukt ra podniku

Ukazovatele merania efektívnosti kapitálu


Kapit lov trukt ra podniku

Rozklad rentability vlastného kapitálu

Du Pontové rovnice

Pákový efekt


Kapit lov trukt ra podniku

zisk

VK

T

zisk

VK

:

CM

T

CM

OM

KPK

DPK

N

PK

1

1

DPK

CM

T

OM

KPK

CM

:

1

NHČ

NFČ

NMČ

T

+

+

T

T

T

NM

OM

Časové rozlíšenie

+

+

T

T

tržby

Sl

SME

NPT

+

+

+

pohľadávky

FM

zásoby

T

T

T

+

+

T

tržby

T

DP

Odp

OsN

+

+

+

+

T

T

T

NNM

NHM

DFM

NNHČ

+

+

+

T

T

T

T


Kapit lov trukt ra podniku

RCM – rentabilita celkového majetku;

RVK – rentabilita vlastného kapitálu;

T – celkové tržby;

N – celkové náklady;

OM – obežný majetok;

KPK – krátkodobý požičaný kapitál;

DPK – dlhodobý požičaný kapitál;

NM – neobežný majetok;

FM – finančný majetok;

NNM – ; NHM – ; DFM – ; NHČ – náklady na hospodársku činnosť;

NFČ – náklady na finančnú činnosť;

NMČ – náklady na mimoriadnu činnosť;

NPT – náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru;

SME – spotreba materiálu, energie a ostatných nezahrnutých dodávok ;

Sl – služby;

OsN – osobné náklady;

DP – dane a poplatky;

Odp – odpisy;

NNHČ – nezahrnuté náklady na hospodársku činnosť


  • Login