1 / 13

Karboxylové kyseliny

Karboxylové kyseliny. Charakteristika funkčnej skupiny Názvoslovie Reakcie Vlastnosti a využitie. Charakteristika funkčnej skupiny. Mravec má kyselinu mravčiu uloženú v žľazách na zadočku. Po uhryznutí ju vstriekne do rany, čo spôsobuje nepríjemné pálenie.

Download Presentation

Karboxylové kyseliny

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Karboxylové kyseliny Charakteristika funkčnej skupiny Názvoslovie Reakcie Vlastnosti a využitie

  2. Charakteristika funkčnej skupiny • Mravec má kyselinu mravčiu uloženú v žľazách na zadočku. Po uhryznutí ju vstriekne do rany, čo spôsobuje nepríjemné pálenie. • Spôsobuje to nepríjemne kyslo páchnuca karboxylová kyselina. Kyselina mravčia

  3. Charakteristika funkčnej skupiny Sú to kyslíkaté deriváty uhľovodíkov, ktoré sa vyznačujú Karboxylovou funkčnou skupinou -COOH. Všeobecný vzorec karboxylových kyselínje R-COOH, kde R je uhľovodíkový zvyšok (CH3-, CH3-CH2-). Na obrázku je model kyseliny etánovej (octovej).

  4. VÝSKYT A ZDROJE KARBOXYLOVÝCH KYSELÍN Karboxylové kyseliny a ich deriváty patria medzi najrozšírenejšie organické zlúčeniny v prírode. Stretávame sa s nimi u rastlín aj u živočíchov, a to buď s voľnými alebo viazanými: a) Voľne sa karboxylové kyseliny vyskytujú v rastlinách a ich častiach – listoch, semenách, plodoch, koreňoch apod. K týmto kyselinám patrí kyselina mravčia, vínná, hroznová, citrónová, jablčná, olejová, šťavelová a mnoho ďalších. b) Viazané karboxylové kyseliny sa vyskytujú tiež hojne. Vo forme solí je to napr. kyselina šťavelová, kyselina vínna a ďalšie, vo forme esteru sa s nimi stretávame v tukoch, voskoch, olejoch (rastlinných), v ovocí, plodoch, semenách apod. Mnoho karboxylových kyselín sú meziproduktami látkového metabolizmu rastlín a živočíchov.

  5. Rozdelenie karboxylových kyselín • Karboxylové kyseliny môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa: • a) typu uhlíkového reťazca (etánová, cyklobutánová, …) • b) hybridného stavu atómu uhlíka (nasýtené, nenasýtené) • c) počtu skupín COOH (jednosýtne-monokarboxylové, dvojsýtne-dikarboxylové, …) • d) typu substituentu na R (aminokyseliny, halogénkyseliny, …)

  6. Názvoslovie • 1. K základnému názvu uhľovodíka pridáme príponu „-ová kyselina“: • CH3-COOH ethanová kyselina • CH3-CH2-CH2-COOH butanová kyselina • CH3-(CH2)5-COOH heptanová kyselina • 2. Substitučné názvoslovie tvorí názvy použitím „-karboxylová kyselina“: • C6H11COOH cyklohexánkarboxylová kyselina • 3. Triviální názvoslovie je stále často používané, napr. kyselina mravčia, kyselina maslová, kyselina hroznová, kyselina citrónová, kyselina jantarová apod. • Od karboxylových kyselín odvodzujeme jednoväzbové i viacväzbové zvyšky, tzv. acyly: • kyselina mravčia - formyl H-CO- • Kyselina octová acetyl CH3-CO - • z názvu príslušnej kyseliny: • kyselina etánová etanoyl CH3-CO – • Kyselina benzoová benzoyl C6H5-CO -

  7. Fyzikálne vlastnosti • Acyklické s malým počtom uhlíkov v reťazci sú kvapaliny prenikavého zápachu napr. kys.maslová, kyselina octová • Kyseliny s viac ako 4 uhlíkmi v molekule nadobúdajú olejovitý charakter a veľmi nepríjemne páchnu. • Od kyseliny dekánovej sú to pevné látky, bez zápachu, nemiešateľné s vodou. S rastúcim počtom uhlíkov v reťazci sa nerozpúšťajú vo vode. • Dvojsýtne a aromatické KK sú biele kryštalické látky dobre rozpustné vo vode. • KK s dlhým reťazcom sú bezfarebné, zapáchajúce a vo vode nerozpustné. • Karboxylová kyselina má výrazne kyslé vlastnosti. • Teploty varu karboxylových kyselin sú vysoké, pretože kyseliny tvoria vodíkové mostíky, tvoria diméry

  8. Charakteristika a vlastnosti vybraných karboxylových kyselín: • Kyselina mravčia HCOOH-obsahuje ju napr.jed mravcov,pŕhľava,je najjednoduchšiaKK,silná,lacná organická kyselina,odstraňovanie vodného kameňa,dezinfekčné,konzervačné účinky,konzervovanie ovocia,siláže • Kyselina octová ,etánová,CH3COOH-vyrába sa kvasnými procesmi alebo synteticky. • 100% kys.octová tzv.ľadová kyselina ,silná ,štipľavá,leptavá a dráždivá,100% nevedie elektrický prúd.Používa sa na dochucovanie jedál ,konzervovanie,odstraňovanie vodného kameňa,výroba rozpúšťadiel,umelého hodvábu,plastov a liekovnapr.acylpyrín

  9. Charakteristika a vlastnosti vybraných karboxylových kyselín: • Kyselina maslová zapáchajúca ,vzniká pri rozklade masla,obsahuje ju pot cicavcov • Vyššie karboxylové kyseliny homologického radu sú súčasťou tukov a olejov napr. • Kyseliny palmitová,stearová,linolová,linolénová • Ich sodné soli sa používajú ako mydlá (stearan sodný, palmitran sodný) • Kyselina sorbová,benzoová-konzervačné prostriedky,výroba plastov,syntetického hodvábu,podobne ako kyselina adipová,ftalová

  10. Chemické reakcie karboxylových kyselín • Neutralizáciou vznikajú soli. napr.octan sodný. • CH3 COOH + NaOH → CH3COONa + H2O • Napíšte rovnicu vzniku octanu hlinitého z kyseliny octovej a hydroxidu hlinitého! • Dekarboxylácia strata oxidu uhličitého môže prebiehať pri zahrievaní napr. • HOOC-CH2-COOH→ CO2 + CH3-COOH • kyselina malonová kyselina octová

  11. Esterifikácia • Esterifikácia -nukleofilná adícia, je to reakcia karboxylových kyselín a alkoholov, kyslo katalyzovaná,je to rovnovážna reakcia pri ktorej vzniká ESTER. • Estery sú látky príjemne voňajúce,používajú sa v potravinárstve a kozmetike • karboxylová kyselina + alkohol → ester + voda • Príklad: • Kyselina maslová + metanol → metylester kyseliny maslovej + voda • CH3-CH2-CH2-COOH + CH3OH → CH3-CH2-CH2-CO-O-CH3+ H2O • ananásová esencia

  12. Zmydelňovanie • Zmydelňovanie je zásaditá hydrolýza esterov vyšších mastných ( karboxylových) kyselín, vznikajú tak draselné a sodné soli karboxylových kyselín- MYDLÁ • C17H35 COOH + NaOH → C17H35COONa + H2O • Kyselina stearová stearan sodný • (jadrové mydlo) • C17H33 COOH +KOH → C17H33COOK+ H2O • Kyselina olejová olejan draselný • ( mazľavé mydlo )

More Related