1 / 47

PEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA

PEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA. Sylabus predmetu. Osobnosť učiteľa Vedecké základy a princípy pedagogickej diagnostiky, vymedzenie predmetu pedagogickej diagnostiky Pojem diagnóza a diagnostika Diagnostika rozumového vývoja a úrovne vzdelania Subjektívne podmienky a ich diagnostika

orinda
Download Presentation

PEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. PEDAGOGICKÁDIAGNOSTIKA

  2. Sylabus predmetu • Osobnosť učiteľa • Vedecké základy a princípy pedagogickej diagnostiky, vymedzenie predmetu pedagogickej diagnostiky • Pojem diagnóza a diagnostika • Diagnostika rozumového vývoja a úrovne vzdelania • Subjektívne podmienky a ich diagnostika • Pedagogicko-diagnostické metódy, testy, klinické metódy • Hodnotenie a kvalitatívne prístupy v pedagogickej diagnostike, techniky rýchlej

  3. Odporúčaná literatúra • VIŠNOVSKÝ, Ľ., - KAČANI, V. a kol.: Základy školskej pedagogiky. Bratislava: 2001 • KOUTEKOVÁ, M: Všeobecná teória pedagogickej diagnostiky. Banská Bystrica:1987. • GAVORA, P.: Pedagogická diagnostika žiaka ... Akí sú moji žiaci? Bratislava: Práca, 1999. • KOMPOLT, V.: Pedagogická diagnostika. Bratislava:1992 • SMÉKAL, V.: Poznávaní a posudzovaní osobnosti žáku. Praha: Studijní texty vysokých škol, 1970. • ZEHNER a kol.: Hodnotenie žiaka. Bratislava: SPN, 1970. • ZELINKOVÁ, O.: Pedagogická diagnostika a individuální vzdelávací program. Praha, Portál, 2001. • Zborníky • Časopisy – Československá psychologie. Pedagogická Revue. Rodina a škola. • Skriptá z odboru

  4. Osobnosť učiteľa • V procese pedagogickej diagnostiky má učiteľ významné postavenie. Podľa Duriča učiteľovu osobnosť na rozdiel od iných osobností, resp. ľudí v iných povolaniach – charakterizujú viaceré znaky, vlastnosti. • Požiadavky na osobnosť učiteľa • láska k deťom, žiakom, študentom • pozitívny vzťah k pedagogickému zamestnaniu, spravodlivosť, objektívnosť, schopnosť priznať a korigovať svoje omyly schopnosť vžiť sa do situácie žiaka

  5. Typológie osobnosti učiteľa • Zahrňujú súhrn vlastností, ktoré sú príznačné pre viaceré učiteľské osobnosti • Popisujú základnú orientáciu v práci učiteľa • Typ učiteľa je determinovaný vyučovacím predmetom, alebo osobnosťou žiaka • Vyčleňujú sa dva základné typy • logotrop – orientuje sa na vedu, obsah vyučovacieho procesu, je teoreticky zameraný, sleduje poznatky žiakov • paidotrop – orientuje sa hlavne na žiaka, jeho osobnosť, alebo celú skupinu žiakov

  6. Prof. Čečetka rozdeľuje učiteľov na tieto typy • liberálny typ • demokratický typ • autoritatívny typ • Kompetencie učiteľskej profesie • odborno – predmetové •  psychodidaktické •  komunikačné •  diagnostické a hodnotiace •  plánovacie a organizačné •  poradenské a konzultatívne • sebareflexívne

  7. Základné okruhy problémov v diagnostickej práci pedagógov • vstup do školy • prejavy slabosti nervovej sústavy a špecifické (vývinové) poruchy učenia (prejavy ADHD, • zaraďovanie a preraďovanie žiakov • školská výkonnosť • poruchy správania • sociálne vzťahy v triede • diagnostika rodinných vplyvovprofesionálna orientácia a diagnostika s ňou spojená

  8. Vedecké základy a princípy pedagogickej diagnostiky, vymedzenie predmetu pedagogickej diagnostiky Pg. dg. – samostatná pg. disciplína (patrí medzi špeciálne pdg. disciplíny), slúži praktickému účelu • má úzky vzťah k didaktike, teórii výchovy aj k pedagogike dospelých • súvisí so zmenami v školskom systéme a rozvojom poradenskej činnosti • chápe sa ako, osobitý proces poznávania osobitosti žiaka z aspektu potrieb výchovy teórie i praxe Pedagóg Vajcig vidí význam tejto disciplíny nielen v oblasti praxe ale aj teórie, v jeho poňatí znamená • „ Exaktne poznávať správne analyzovať, meniť pedagogické pôsobenie a podľa podmienok formovať žiakovu osobnosť. “

  9. Úlohou pedagogickej diagnostiky je zistenie úrovne na akej možno so žiakom úspešne pracovať, ako možno optimalizovať učenie a výchovu • Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá sa zaoberá objektívnym zisťovaním, posudzovaním a hodnotením vnútorných a vonkajších podmienok i priebehom a výsledkami výchovno-vzdelávacieho procesu • Ped. diagnostikovanie je komplexný proces, jeho cieľom je poznávanie, posudzovanie a hodnotenie vzdelávacieho procesu, výchovného procesu a jeho aktérov

  10. Pedagogická diagnostika sa zameriava na tieto zložky a úrovne • obsahovú zložku – úroveň vedomostí, zručností, spôsobilostí, návykov • procesuálnu zložku – akým spôsobom výchovno-vzdelávací proces prebieha, osobnosť aktéra, jeho emocionálna a sociálna úroveň • úroveň psychických funkcií – jednotlivé psychologické javy proces poznávania, myslenie, pamäť, pozornosť, vedomosti, zručnosti • anamnestické údaje – údaje o dieťati, žiakovi, rodine o širšom prostredí kde žije, jeho minulosť • diagnostiku práce učiteľa – metodické postupy, ktoré si volí a využíva, hodnotenie, klasifikácia, práca v školských podmienkach

  11. Predmet pg. dg. má 4 oblasti • žiak v ped. situácií v interakcii s výchovno-vzdelávacími činiteľmi • školská trieda jej charakteristika ako malej sociálnej skupiny • výchovná inštitúcia a ped. javy v nej sledované, (nápravno-výchovný ústav, DD a iné). • diagnostika vlastnej práce učiteľa – auto diagnostika • Takto danú disciplínu vymedzujú pedagógovia.

  12. Podľa psychológov je pedagogicko-psychologická diagnostika chápaná ako • poznávanie a hodnotenie individuálnych zvláštností a špecifických osobitostí vychovávaného jedinca a výchovných skupín s orientáciou na prognózu s vyústením do návrhov na optimalizáciu ich rozvoja. • Výsledkom diagnostickej práce je stanovenie diagnózy. Bezprostredné výsledky jednotlivých metód sa nazývajú nálezy. Výsledky pozorovania sa nazývajú symptómy.

  13. Druhy diagnostiky v pedagogike • Všeobecná teória pedagogickej diagnostiky • Didaktická diagnostika • Diagnostika výchovného rozvoja • Špeciálne didaktické diagnostiky

  14. Podľa zamerania na typ školy • Diagnostika dieťaťa predškolského veku a materskej školy • Diagnostika žiaka základnej školy • Diagnostika žiaka strednej školy • Diagnostika študenta vysokej školy • Diagnostika špeciálno-pedagogická • Diagnostika žiakov vojenských učilíšť • Diagnostika kvalifikačného rozvoja, profesionálnej odbornosti dospelých • Diagnostika v mimoškolskej činnosti

  15. Podľa objektu diagnostického vyšetrovania • Diagnostika žiaka - jedinca • skupiny žiakov • vzdelania a výchovného rozvoja veľkej sociálnej skupiny • Potrebám zisťovania príčin a podmienok pedagogického rozvoja sa zaoberá • Diagnostika výchovno-vzdelávacej práce učiteľa • Diagnostika výchovno-vzdelávacej práce rodiny • Diagnostika výchovného vplyvu kamarátov, ulice • Diagnostika výchovného a vzdelávacieho vplyvu širšieho sociálne - pedagogického prostredia

  16. POJEM DIAGNOSTIKA A DIAGÓZA • Pojmy diagnostika a diagnóza sú odvodené z gréckych slov • dia - ktoré znamená osobitne, oddelene, hĺbkovo a • gnosis, ktoré znamená poznanie, • teda diagnosis by sme mohli voľne preložiť ako rozlišujúce poznávanie, rozpoznávanie, alebo hĺbkové poznávanie • Z termínu diagnosis sa vyvinuli termíny diagnostika a diagnóza

  17. Diagnóza • je najčastejšie chápaná, ako • výsledok procesu pg. dg., ktorý zahŕňa komplexné posúdenie existujúceho stavu • vrátane anamnestických údajov • výsledkov ped .pôsobenia za určité obdobie • dosiahnutá úroveň vedomostí a zručností • Výsledok diagnostickej práce učiteľa je stanovenie pedagogickej diagnózy • Len konštatovanie určitého stavu úrovne rozvoja sa nepokladá za diagnózu!

  18. Diagnostika • je spájaná z označením procesu, súboru aktivít • ide teda poznávací proces, ktorého cieľom je získať o diagnostikovanej osobe, objekte, alebo jave čo najhlbšie a najkompletnejšie poznatky, ktoré napomáhajú formulovať závery v zhrňujúcom konštatovaní – v diagnóze

  19. Typy pedagogickej diagnostiky • Diagnostika normatívna • Kriteriálna • Diagnostika individualizovaná • Diagnostika diferenciálna

  20. Proces diagnostikovania • diagnostikovanie je dlhodobý diagnosticko-terapeutický proces • dôležité je uvedomiť si faktory a činitele, ktoré na objekt skúmania pôsobia, vnímať objekt (žiaka) v jednote bio-psycho-sociálnej • pôsobenie rodiny, školy i spoločnosti sa premieta do vývinu jedinca

  21. Diagnostika rozumového vývoja a úrovne vzdelania • Rozumový vývoj žiakov závisí od činiteľov ovplyvňujúcich vývin jedinca • rodina – úroveň rodinnej výchovy, vzťahy v rodine, vzdelanie rodičov, záujmy a hodnoty v rodine. • škola – klíma školy, vzťahy medzi učiteľmi, vzťahy učiteľ-žiak, žiak-žiak....učebné plány, učebnice, pomôcky (vybavenie školy a interiér) • spoločnosť masovokomunikačné prostriedky, rozhlas, televízia, internet, vrstovníci, záujmové organizácie, krúžky, spôsob života spoločnosti, tradície, hodnoty, normy, zákony.

  22. Vývin rozumových schopností • obdobie senzomotorickej inteligencie do 18 mesiacov (hlavnú úlohu hrá vnímanie a motorika) • predoperačné obdobie 2-7 rokov ( dieťa ešte presne nechápe myšlienkové operácie, analýza - syntéza) • obdobie konkrétnych myšlienkových operácii 7- 12 r. • ( dieťa sa už dokáže pozerať na situáciu z pohľadu inej osoby, rešpektuje zákony logiky, myslenie je viazané na realitu). • obdobie formálnych operácii od 12 r. do konca adolescencie (je posledným vývinovým štádiom myslenia

  23. Hodnotenie rozumových schopností vo vyučovacom procese • sledujeme • uvedomelú účasť na vyučovaní • trvalosť úsilia • koncentráciu na sledovanie vyučovacieho procesu • intenzitu úsilia • uvedomelosť a zaujatie • prekonávanie študijných a poznávacích prekážok • vecnosť a objektivitu pri posudzovaní vlastných výkonov

  24. DIAGNOSTIKA VEDOMOSTÍ • objekt býva posudzovaný podľa toho, ako kvalitne chápe, reprodukuje a aplikuje poznatky pri skúške • sledované sú aj ďalšie prvky porozumenia (hĺbka záujmu, poznávacie procesy, postoje atď..) čo skresľuje diagnózu • problém - vedomosti chápu príliš globálne a nerozlišuje sa ich systém, štruktúra a všeobecnosť či konatívnosť

  25. Vedomosti majú tieto kategórie • Predstavy o javoch • Pojmy • Vzťahy • Pamäťovo – mechanicky zafixované informácie

  26. DIAGNOSTIKA ZRUČNOSTÍ • Zručnosti tvoria významný obsahový prvok vzdelania, a sú charakterizované ako rozvinuté predpoklady (schopnosti) úspešne realizovať praktické výkony, operácie, aktivity • jednoduché zručnosti - držanie pracovných nástrojov • zložité zručnosti - pracovné, študijné, matematické, ai.

  27. Podľa absolvovaného zamerania hovoríme o: • intelektuálnych zručnostiach (násobiť, čítať, organizovať) • motorických zručnostiach (umelecké zručnosti, telesná výchova…) • komunikačných zručnostiach (verbálne, neverbálne, komunikácia činom) • Zručnosti sa však vo väčšine prípadov kombinujú

  28. SUBJEKTÍVNE PODMIENKY A ICH DIAGNOSTIKA • vzťah žiakov k učeniu a výchove • záujem o obsah, motivácia • pocit sebarealizácie • túžba po úspechu v učení • túžba uplatniť sa v živote Ďalšie subjektívne podmienky sa týkajú • pocitu strachu (napr. vystupovanie na verejnosti, byť stredom pozornosti, • hovoriť s dôležitými osobami, ktoré posudzujú naše správanie a úroveň vzdelania • Objavuje sa strach z kritiky, zo zahanbenia, obava pred zosmiešnením pred inými ľuďmi, pred priateľmi • Existujú však aj vlastnosti, ktoré sú subjektívne prežívané, ale ťažko sa zisťujú bežným pozorovaním pocit menejcennosti

  29. V pedagogickej diagnostike sledujeme z týchto vnútorných podmienok učenia a správania predovšetkým • vzťah k objektu k učeniu a výchovným snahám učiteľov a obsahu vzdelávania • Hvozdík uvádza 4 kategórie vzťahu k učeniu • veľmi pozitívny, uvedomelý, aktivizujúci vzťah • pozitívny, uspokojivý vzťah • ľahostajný vzťah – objekt nie je spoľahlivý, je nestály, morálka je nízka • negatívny vzťah – keď sa objekt odmieta učiť a nerád pracuje

  30. Najčastejšie prejavy záporného vzťahu k učeniu • únava z učenia • slabá vôľa, podceňovanie zmyslu učenia • problémy so zapamätávaním Tiež môže ísť o: • nežiaduci vplyv učiteľa, ktorý nemá k objektu vyhovujúci vzťah • povrchné vysvetľovanie • náhlenie sa v školskej práci, nevyhovujúce vzťahy a podmienky v rodine

  31. Pedagogicko-diagnostické metódy, testy, klinické metódy • Metóda - cesta, spôsob, postup, návod pre zámerné, cieľavedomé dosiahnutie cieľa. • Z hľadiska postupov vo výskume vo všeobecnosti hovoríme o: • Metódach získavania údajov • priame (empirické) - pozorovanie, experiment • nepriame (exploratívne) - anamnéza, rozhovor, dotazník, testy, analýza produktov činnosti, sociometria • Metódy spracovania faktov porovnávacie - štatistické a typologické • Metódy a spôsoby interpretácie zistených výsledkov výsledkom sú závery a zovšeobecnenia na základe zistených výsledkov

  32. Psychodiagnostické a didaktické testy • Vykonávajú odborný psychológovia pracovníci pedagogických poradní (CPPPaP), pediatri • Detský screening (T-100) – identifikuje deti s pravdepodobnými poruchami učenia. Určený pre deti od 6 – 8 rokov, pomáha zisťovať problémové deti s výchovnými a sociálno-emocionálnymi problémami v začiatkoch školskej dochádzky • Test diagnostikuje oblasti v ktorých má dieťa problémy, poskytuje programy na nápravu

  33. Diagnostika atypických prejavov správania (T-184) – diagnostika atypických prejavov neželaného školského a sociálneho správania, ktoré predisponujú mladistvých na úrovni drogovej, sociálnej, spoločenského správania • Získanie týchto diagnostických informácií umožňuje plánovať preventívne opatrenia a modifikovať ďalšiu prácu s týmito žiakmi • Je určený pre psychologicko-pedagogické poradne, učiteľov ZŠ, SŠ, a pracovníkov výchovného poradenstva

  34. Test rodinného zázemia (T-101) – je určený pre deti od predškolského veku až po adolescenciu • Poskytuje informácie o kvalite rodičovskej starostlivosti a podobnej problematiky • Odpovedá na tri otázky: • Aké sú problémy vzhľadom o starostlivosť o dieťa, správania, vývinu? • Prečo problémy vznikli a prečo pretrvávajú? • Ako ich možno odstrániť, alebo zmierniť a predísť tak opakovanému výskytu ?

  35. Test laterality (T-116) – dominancia rúk, nôh ako u detí tak i dospelých • Test deficitu dielčích funkcií (T-254) – umožňuje postrehnúť deficity dielčích funkcií a možnosť nápravy • Poskytuje cvičné postupy na prekonávanie deficitu dielčích funkcií (poruchy správania)

  36. K ďalším technikám diagnostiky skúmania žiaka patria • Anamnéza • Osobná anamnéza • Rodinná anamnéza • Školská anamnéza • Analýza produktov činnosti • Sociometria

  37. HODNOTENIE A KVALITATÍVNE PRÍSTUPY V PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKE • Hodnotenie možno chápať ako najdôležitejšiu súčasť resp. základ pedagogickej diagnostiky • Zavedenie povinnej školskej dochádzky vytvára zo školského hodnotenia nielen problém pedagogiky ale aj sociálny t.j. školské hodnotenie začína plniť dôležitú selektívnu funkciu

  38. Základné pojmy skúšania • diagnostika – skúmanie a sumarizovanie vedomostí o žiakovi a môže sa diať formou skúšania, rozhovoru, domácej úlohy, písomkou, testami vedomosti; • hodnotenie – klasifikácia, je to priraďovanie hodnoty informáciám, ktoré sme získali počas diagnostiky

  39. Funkcie skúšania a hodnotenia • Diagnostika doterajších vedomostí žiaka • ústne odpovede žiakov učiteľom dávajú spätnú informáciu či je látka pochopená, • neverbálne signály učiteľovi tiež veľa signalizujú, že treba zmeniť spôsob výkladu • poskytovanie korektívnej spätnej väzby • písomné komentáre na okraj písomnej práce (stručné alebo opisné), • na vyšších stupňoch osobnejšie a konštruktívnejšie • skúšanie za účelom zhodnotenia výsledkov pred vysvedčením • školská známka zaberá najviac času • na výsledky záverečného hodnotenia sú žiaci aj rodičia veľmi citliví

  40. Druhy hodnotenia • Formatívne hodnotenie -vstupné preskúšanie • Záverečné (sumatívne ) hodnotenie • Hodnotenie rozdeľujeme • Kriteriálne hodnotenie • Normatívne hodnotenie

  41. Druhy skúšok • Ústne – typické skúšanie v triedach, úsudok o vedomostiach, môže byť zaťažené subjektivizmom • Písomné – môže byť i tu subjektivizmus, pokiaľ ich hodnotí jeden učiteľ (voľná odpoveď na danú tému) • Testovanie formou úvahy niektoré odpovede žiakov je vhodné otestovať formou úvahy, voľnej výpovede

  42. Testy vedomosti • objektívnejší spôsob hodnotenia Didaktický test je iný ako test vedomosti • Test vedomosti diagnostikuje len vedomosti žiakov • Didaktický je širší • Niekoľko foriem položiek: • správne – nesprávne • priraďovacie položky • položky doplňovacie • položky s viacnásobnou voľbou

  43. Chyby skúšania • neverbálne prejavy učiteľa, • krátka doba čakania na odpoveď • Vplyv mimoškolských faktorov na klasifikáciu žiakov • Hodnotenie má byť nepredpojaté, ale učiteľ hodnotí spisovné vyjadrovanie, mäkkú reč, dobrá kvalita hlasu

  44. Škodlivé prístupy • podozrievavosť, pochybnosti, netrpezlivosť, stresovanie žiakov, vytváranie napätia v triede, nadmerné karhanie, nevšímavosť, vyzdvihovanie dobrých žiakov atď. • chyba atribúcie – pripisovanie príčin prejavom správania - učiteľovi chýbajú, úspech žiakov pripisujú sebe a neúspech pripisuje žiakom, • známkovanie ovplyvňujú bezprostredné psychické stavy učiteľov, nálada, únava, vlastné problémy, • prísnosť v jednej triede väčšia, ako v druhej

  45. Diskusia o známkovaní • Známkovať alebo neznámkovať? • Formy známkovania – slovné hodnotenie • Výskumy – žiaci boli známkovaní, žiaci neboli známkovaní: • žiaci sa učia lepšie vtedy, keď sú za výkon známkovaní. • Známkovať alebo hodnotiť slovne: • výhoda známky – ľahké porovnanie výkonu žiakov medzi sebou, známky sú jednoznačné a vyhovujú detskému spôsobu myslenia, • slovné hodnotenie je neurčité, je ale plastickejšie ako známka • slovné hodnotenie sa môže použiť pri menšom počte žiakov v triede

  46. Záverečné odporúčania • Skúšajte na všetkých úrovniach – nielen vedomosti ale aj nižšie poznávacie procesy (porozumenie učivu); • Žiakom vopred oznámte z čoho budú skúšaní, za čo budú hodnotení, a ako budú hodnotení; • Častosť skúšania – odporúča sa často skúšať ale krátko, • Učiteľ by nemal by skúšať za trest, na úkor výkladu učiva, alebo keď sa nestihne pripraviť na vyučovanie • Prehľadnosť známkovania – známkovanie by malo byť bezproblémové

  47. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ

More Related