1 / 24

Marco Mazzoni – Hydrogea Vision srl Daniela Rossi - ARPAT

Stanovenie hodnôt environmentálnych noriem kvality pre vodu a posilnenie krajských a obvodných úradov životného prostredia pri implementácii kontroly a monitorovania vôd SEMINÁR Modra , Ko š ice 11 . -15 . decembra 2006.

nike
Download Presentation

Marco Mazzoni – Hydrogea Vision srl Daniela Rossi - ARPAT

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Stanovenie hodnôt environmentálnych noriem kvality pre vodu a posilnenie krajských a obvodných úradov životného prostredia pri implementácii kontroly a monitorovania vôd SEMINÁR Modra, Košice 11.-15. decembra 2006 Integrovaný tok informácií ako nástroj plánovania. Taliansky informačný systém na centrálnej úrovni a na úrovni ostatných územno-správnych jednotiek Marco Mazzoni – Hydrogea Vision srl Daniela Rossi - ARPAT

  2. Úvod Pre všetky činnosti riadenia životného prostredia, územia a pre stanovenie politík zdravotníctva, sociálnych a ekonomických je potrebný spoľahlivý kapitál poznania, o ktorý sa budú opierať rozhodnutia. Taliansko má k dispozícii rôzne informačné systémy, ktoré sú špecificky určené na zber, hodnotenie a integráciu údajov, potrebných pre vlastné poznávacie potreby: národný informačný systém pre životné prostredie, štatistický systém, informačný systém zdravotníctva, národný geografický systém, národný hydrografický systém, krajské informačné systémy pre životné prostredie atď...K uvedenému sa dospelo na základe vytýčenia značne rozdrobeného kontextu kompetencií tvorby kapitálov poznania: táto situácia napomáha k zvyšovaniu operatívnych schopností, a to aj vďaka výraznej špecializácii, ale vytvára zároveň ako kolaterálny efekt väčšie ťažkosti vzájomnej integrity a koherencie údajov zozbieraných pomocou rôznych subjektov. Stále viac vyvstávala potreba možnosti “ukotvenia výberov a rozhodnutí“ z rôznych inštitucionálnych úrovní v jedinom informačnom koherentnom referenčnom systéme.

  3. Environmentálna informácia • Podľa Čl 2, ods. 1 rozhodnutia vlády 195/06, pod“environmentálnou informáciou" rozumieme akúkoľvek informáciu, ktorá je k dispozícií v písomnej, vizuálnej, zvukovej, elektronickej alebo akejkoľvek inej forme, ktorá sa týka: • stavu zložiek životného prostredia: vzduch, atmosféra, voda, zem, územie, prírodné rezervácie, pobrežné a morské oblasti, biologická diverzita a jej základné zložky, včítane geneticky modifikovaných organizmov a zároveň aj interakcie medzi týmito zložkami; • 2)faktorov, medzi ktoré patrí energia, hluk, žiarenie alebo odpad, aj rádioaktívny, emisie, vypúšťania odpadových vôd a iné znečisťovania životného prostredia, ktoré majú alebo môžu mať dopad na zložky životného prostredia, uvedené v bode 1); • 3)opatrení, aj administratívnych, politických, právnych nariadení, plánov, programov, dohôd a iných aktov v oblasti životného prostredia, aj administratívneho charakteru, ako aj činnosti, ktoré majú dopad na zložky a faktory životného prostredia, uvedené podčíslami 1) e 2), a opatrenia alebo činnosti zamerané na ochranu hore uvedených zložiek;

  4. Environmentálna informácia 4) správ o uplatňovaní environmentálnej legislatívy; 5) analýz:náklady – zisk a ďalšie ekonomické analýzy a hypotézy, využívané v oblasti opatrení a činností uvedených pod číslom 3); 6) Stavu ľudského zdravia a bezpečnosti, včítane kontaminácie potravinového reťazca, podmienky ľudského života, príroda, miesta a budovy kultúrneho významu, ovplyvniteľné stavom zložiek životného prostredia ako je uvedené v bode 1) alebo prostredníctvom týchto zložiek, s akýmkoľvek z faktorov uvedených v bodoch 2) a 3);"

  5. Nariadenie vlády 19/8/2005, č.195 – Uplatňovanie smernice 2003/4/ES o prístupe verejnosti k environmentálnej informácii Art. 8. – Šírenie environmentálnej informácie 1. Okrem výnimky uvedenej v článku 5, verejná inštitúcia sprístupní environmentálnu informáciu, ktorá je dôležitá pre ciele vlastných inštitucionálnych činností, za využitia, tam kde je to možné, s využitím dostupných technológií informatickej telekomunikácie a elektronických technológií. 2. Pre ciele uvedené v odseku 1, verejná inštitúcia stanoví, do šiestich mesiacov od vstupu do platnosti tohto nariadenia, celkový plán na základe ktorého environmentálna informácia bude postupne k dispozícií v elektronických databázach, ľahko prístupných pre verejnosť prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí, ktoré bude treba každoročne aktualizovať.

  6. Nariadenie vlády 19/8/2005, č.195 – Uplatňovanie smernice 2003/4/ES o prístupe verejnosti k environmentálnej informácii 5.V prípade bezprostredného ohrozenia ľudského zdravia a životného prostredia, spôsobeného ľudskými činnosťami alebo prírodnými príčinami, verejné inštitúcie, v rámci výkonu činností civilnej ochrany, ktorú stanovil zákon z 24. februára 1992, č. 225, a v znení neskorších predpisov a ďalších nariadení v tejto oblasti, zverejnia bez omeškania informácie, ktoré umožnia komukoľvek, kto by mohol byť zasiahnutý, prijať opatrenia zamerané na prevenciu alebo zmiernenie škôd, pochádzajúcich z tohto ohrozenia.

  7. STAV ZÁŤAŽE Poznanie životného prostredia Poznanie životného prostredia, ktoré sa hlavne odvíja od monitorovacích aktivít, spolu s modelovaním procesov šírenia, prenosu a chemickej premeny/biologickej degradácie znečisťujúcich látok, predstavuje užitočný nástroj pre hodnotenie kvality životného prostredia a eko-udržateľnosti záťaží. • Katastre záťaží s ich charakteristickými emisiami • Výsledky kontrolných činností • Kontaminované miesta • Prechovávanie nebezpečných látok • Tvorba a správa odpadu • Manuálne a automatické monitorovania • Sčítania, zisťovania azoznamy

  8. VODA Environmentálne monitorovanie povrchových vnútrozemských vôd Environmentálne monitorovanie pobrežných morských vôd Monitorovanie povrchových vôd so špecifickým určením (sladká voda určená na odber pitnej vody; vody na kúpanie; vody pre reprodukciu a život rýb; vody určené pre život mäkkýšov) Environmentálne monitorovanie podzemných vôd Mestské odpadové vody (domové výuste, vody z verejnej kanalizácie čistené/nečistené) Priemyselné odpadové vody (výrobné výuste, zootechnické..) Kataster studní a povrchovýchderivácií Kataster ČOV komunálnych vôd Kataster vodných útvarov povrchových vôd Kataster podzemných vodných útvarov – stratigrafie, významné vodné zdroje na úrovni kraja Analýza vôd určených pre ľudskú spotrebu

  9. Tvorba údajov - Voda Monitorovanie povrchových vnútrozemských vôd Monitorovanie pobrežných morských vôd Monitorovanie povrchových vôd so špecifickým určením (sladká voda určená na odber pitnej vody; vody na kúpanie; vody pre reprodukciu a život rýb; vody určené pre život mäkkýšov) Environmentálne monitorovanie podzemných vôd Mestské odpadové vody (domové výuste, vody z verejnej kanalizácie čistené/nečistené) Priemyselné odpadové vody (výrobné výuste, zootechnické..) Kataster studní a povrchovýchderivácií Kataster ČOV komunálnych vôd Kataster vodných útvarov povrchových vôd Kataster podzemných vodných útvarov – stratigrafie, významné vodné zdroje na úrovni kraja Analýza vôd určených pre ľudskú spotrebu KRAJSKÉ ZDROJE Náklady studne a povrchové derivácie, stratigrafie – Okresy Kataster čistiarní mestských odpadových vôd - Cenzus Územné unštitúcie Kataster povrchových vodných útvarov – Regionálne zdroje a Úrady povodia Kataster podzemných vodných útvarovavýznamné krajské hydr. určenia – Krajské zdroje

  10. Zdroje vody Potrebné sú informácie, ktoré sa týkajú dažďov, podzemných prameňov, vodných útvarov, výustí, kvality, kvantity, spotreby, použitia.Kompetencie sú prerozdelené medzi viacero subjektov a správne poznanie a spravovanie zdroja “Voda“ sa môže uskutočniť iba na základe kompletnej integrácie rôznych kompetencií a informačných kapitálov.Uvedené informačné kapitály môžu byť efektívne analyzované iba pomocou matematických modelov a GIS technológií.

  11. GIS a modelovanie Environmentálne údaje, zhromaždené vo forme informácií s geografickou referenciou, a pre ktoré je určitým spôsobom známa lokalizácia alebo referenčný územný rámec, umožňujú uskutočniťkvalitatívne alebo kvantitatívne analýzypomocou využitia GIS alebo modelovania. Takýmto spôsobom je možné “vytvoriť” nové poznatky prostredníctvom špecifických spracovaní dostupných údajov. Použitie nástrojov GIS a hlavne modelov umožňuje maximálnu valorizáciu informačného územného systému a maximálne využitie zhromaždeného kapitálu poznania.

  12. Pyramída údajov Riadiace procesy: vyúsťujú do definície strategických cieľov. Správne procesy: vyúsťujú do premeny cieľov na kritériá prevádzky a uskutočňujú kontrolu dosiahnutia takýchto cieľov. Operatívne procesy : vyúsťujú do realizácie cieľov. Množstvo a detailnosť potrebných informácií sa výrazne líši na jednotlivých úrovniach.Napr. poznávacie potreby riadiacich procesov si vyžadujú veľké množstvo indikátorov, ktoré sú maximálne syntetizované a schopné prepravovať obrovské množstvá "informácií".

  13. Zachovávanie kvality údajov Prostredníctvom počítačového vybavenia je možné zachytiť “údaj“ v procesoch, ktoré ho vyrábajú, ako sú napr. procesy počas laboratórnych činností.

  14. Zachovávanie kvality údajov Subjekty, ktoré sú držiteľmi povolení pre nové environmentálne vplyvy (vypúšťanie odpadových vôd, emisie,spracovaniekalov, spracovanie odpadu) musia vyvinúťpostupy, ktoré sú schopné zachytiť údaj environmentálneho záujmu a zaručiť obrovské množstvo súhrnných indikátorov pre správne a rozhodovacie procesy.

  15. Phare Twinning Project SK 05/IB/EN/01

  16. EIONet :EnlargedEnvironmentalInformationSystem

  17. DEKRÉT ŠTANDARDIZÁCIE VOD SO ŠPECIFICKÝM URČENÍM • Dočasná právna úprava stanovená dekrétom z 18. septembra 2002 • Vody určené na odber na pitné účely • Kraje musia zaslať údaje, spôsobom stanoveným v uvedenom dekréte, v nasledovných lehotách: • údaje1999-2000-2001 do 31/12/2002 • údaje2002-2003-2004 do 30/04/2005 • údaje2005-2006-2007 do 30/04/2008 • nasledujúce trojročné obdobia trojročné lehoty • Vody na kúpanieSladké vody vhodné pre život rýb • údaje 2002 do 31/03/2003 údaje 2002 do 31/04/2003 • nasledujúce rokyročné lehoty nasledujúce rok ročné lehoty • Vody určené pre život mäkkýšov • údaje 2002 do 30/04/2003 • nasledujúce rokyročné lehoty • Disciplína vypúšťania odpadových vôd • aglomerácie – ČOV – odpadové vody určené pre opätovné použitie – priemyselné zariadenia – určenie citlivých oblastí do 30/04/2003

  18. Inštitucionálne informačné toky smerom k centrálnej úrovni. ROČENKA environmentálnych údajov Každý rok sa zasielajú APAT údaje pre aktualizáciuRočenky environmentálnych údajov. Pre odvetvie vodných zdrojov ARPAT patrí do vedúcej skupiny CTN-AIM a preto spolu s APPA Trento zabezpečuje zber údajov, týkajúcich sa povrchových vôd (nie sošpecifickým určením) z celej národnej siete monitorovania.

  19. Veľmi početnéindikátory, ktoré musia byť vkladané do databázy (od tohto roku vkladanie je zabezpečené cez Internet na web stránke APAT) vybranými operátormi, ktorý majú heslá) sú: IBE Rozšírený biotický index LIM Úroveň znečistenia makrodeskriptormi SECA Ekologický stav tokov riek SEL Ekologický stav jazier Makrodeskriptory (75-percentylkyslíka, dusíka, fosforu, E. Coli) TRIX Trofický index pre morské vody IQB Index bakteriologickej kvality vôd určených pre kúpeľníctvo SAAC Environmentálny stav podzemných vôd SCAS Chemický stav podzemných vôd Aktualizácia má ročnú frekvenciu, odber vzoriek a kontrola jednotlivých sietí monitorovania má mesačnú frekvenciu pre chemické a mikrobiologické parametre a sezónnu pre biologické parametre (IBE).

  20. EUROWATERNET Mesačne musia byť zasielané ETC water (európsky ekvivalent CTN-AIM) údaje, ktoré sa týkajú parametrov (nie vypočítané indikátory) nameraných počas roka v národnej monitorovacej sieti. Aj pre túto činnosť (vyvíjanú v spolupráci s kolegami z APAT), je potrebné zaslať žiadosť všetkým krajom a údaje usporiadať podľa štandardov, ktoré stanovil Eurowaternet. Lehota pre zaslanie údajov (údaje sa zasielajú prostredníctvom použitia systému intranet CIRCA, ktorý spravuje APAT) je väčšinou v mesiacoch október – november.

  21. Spôsoby a lehoty zasielania údajov EUROWATERNET

  22. Spôsoby a lehoty zasielania údajov EUROWATERNET

  23. Spôsoby a lehoty zasielania údajov EUROWATERNET

More Related