1 / 23

Právo obchodných spoločností

Právo obchodných spoločností. Publicita v práve obchodných spoločností 6 .4.2011. Slovenská právna úprava. Od 1. 2. 2004 je komplexná úprava obchodného registra rozdelená do viacerých právnych predpisov.

marcin
Download Presentation

Právo obchodných spoločností

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Právo obchodných spoločností Publicita v práve obchodných spoločností 6.4.2011

  2. Slovenská právna úprava • Od 1. 2. 2004 je komplexná úprava obchodného registra rozdelená do viacerých právnych predpisov. • Základná právna úprava sa nachádza v § 27 OBZ a upravuje základné hmotnoprávne otázky (pojmové vymedzenie obchodného registra a zbierky listín, okruh zapisovaných subjektov do obchodného registra, účinky zapísaných údajov do obchodného registra, nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi). • Na túto základnú hmotnoprávnu úpravu obchodného registra nadväzuje ZOR, ktorý je kombináciou hmotnoprávnej úpravy a procesných ustanovení. Vyššie uvedený ZOR upravuje okruh zapisovaných údajov a obsah zbierky listín, postup a podmienky pri zápise údajov do obchodného registra, ukladanie listín do zbierky listín a nahliadanie do obchodného registra. • Ďalším právnym predpisom upravujúcim oblasť obchodného registra je vyhláška č. 25/2004 Z. z., o formulároch, ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. • V § 200a a 200b OSP sú upravené osobitné nesporové konania vo vzťahu ku obchodnému registru a ku zapisovaniu údajov do obchodného registra (konanie o dosiahnutie zhody medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom a rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu v obchodnom registri).

  3. Význam harmonizácie • Vnútroštátne národné právne poriadky majú v zmysle princípu publicity najmä zabezpečiť, aby sa účinky zapísaných údajov viazali až na zverejnenie týchto údajov vo vestníkoch (o ktorých sa predpokladá, že sú pre tretie osoby dostupnejšie ako obchodný register) a ochranu tretej osoby, ktorá konala v dobrej viere vo zverejnený zápis. • V slovenskej platnej právnej úprave nie je explicitne vyjadrený princíp ochrany dobrej viery, hypotézy relevantných právnych noriem ustanovujú vedomosť konajúcej osoby za rozhodujúcu skutočnosť. Právna úprava vychádza zo základného predpokladu, že (subjektívna, teda neobjektivizovaná) nevedomosť chráni tretiu osobu (vedomosť o iných skutočnostiach ako zapísaných škodí „scientia nocet“). Ak tretia osoba vychádzala z údajov zverejnených, zapísaná osoba musí preukázať subjektívnu vedomosť o iných skutočnostiach, ak chce eliminovať účinky zverejnených zápisov. • Pre zapísanú osobu to znamená, že nemôže vychádzať z objektivizácie stavu vedomosti tretej osoby ( t.j., že tretia osoba mala/musela resp. mohla vedieť), a teda musí uniesť dôkaz o subjektívnej vedomosti tretej osoby o iných ako zapísaných skutočnostiach, čo kladie najvyššie nároky na zapísanú osobu z hľadiska dokazovania a predstavuje najvyššiu mieru ochrany tretej osoby.

  4. Materiálna publicita -) ochrana tretích osôb • Účinky zápisov v obchodnom registri konkretizujú význam zriadenia a vedenia obchodného registra. Účinky zápisov v obchodnom registri sa podstatným spôsobom zmenili od 1. januára 2002. • Rozhodujúcim kritériom zostáva charakter zápisu v obchodnom registri, t.j. rozlišovanie rozhodnutí registrových súdov s právotvornými (konštitutívnymi) účinkami a osvedčujúcimi (deklaratórnymi) účinkami.

  5. Konštitutívne rozhodnutia • Pri právotvorných rozhodnutiach (napr. § 2 ods. 3, § 8, 62, § 68 ods. 1, § 69a ods. 1, § 69b ods. 7, § 202 ods. 4, § 206 ods. 3, § 207 ods. 1, 5, 7 a 8, § 209 ods. 4, § 210 ods. 1, § 216) registrových súdov účinky nastávajú najskôr dňom zápisu (ako dňom nasledujúcim po vykonaní zápisu). • Dňom zápisu je rozhodnutie účinné predovšetkým voči zapísanej osobe samej (napr. v účtovníctve sa vykoná účtovný záznam o zvýšení základného imania), ale už aj voči tretím osobám, ktoré v tento deň nahliadnu do obchodného registra (skutočnosť tzv. subjektívnej vedomosti by musela zapísaná osoba preukázať, ak sa chce dovolávať prelomenia ochrany prostredníctvom princípu „nevedomosť chráni“ zabezpečujúceho ochranu dobrej viery tretej osoby v zápis zverejnený v Obchodnom vestníku).

  6. pokračovanie • Z uvedenej konštrukcie vyplýva, že zápis sa dostáva do informačného systému vždy podľa nového stavu, čo zodpovedá obvyklej úprave verejných kníh. Týmto dňom sa zápis stáva voči spoločnosti účinným, pričom najskôr týmto dňom môže mať účinky aj voči tretím osobám, a to v prípade, ak tretie osoby „subjektívne“ vedeli (t.j. vedieť nemuseli/nemali/nemohli) o zmenených údajoch alebo o obsahu listín a zapísaná osoba túto vedomosť dokáže. • V opačnom prípade sa pre všeobecné účinky zápisu a uloženia do zbierky listín (tzv. pozitívna materiálna publicita) vyžaduje aj jeho zverejnenie v Obchodnom vestníku. Je to významná zmena v publicite od 1. januára 2002. • Navyše, v prípade tretích osôb, ktoré preukážu, že sa nemohli oboznámiť so zverejnením zápisu, sa uplatňuje dodatočná 15-dňová lehota, v ktorej sa zapísaná osoba nemôže odvolávať na zverejnené údaje a obsah listín (v tomto prípade sa od tretích osôb vyžaduje dôkaz na najvyššej úrovni objektivizovanej nevedomosti – tretie osoby nemuseli/nemali, ale ani nemohli vedieť)

  7. Príklad • Spoločnosť X-MEN, s.r.o. mení obchodné meno na MAGNETO, s.r.o. (rebranding) Príklady: Globtel –) Orange, UniBanka -) UniCredit Bank • Valné zhromaždenie spoločnosti je zvolané na 28.2.2011 • Spoločnosť podáva dňa 19.2.2011 návrh do verejnej súťaže, ktorého súčasťou je aj návrh zmluvy podpísanej konateľom spoločnosti • Obstarávateľ vyhodnotí ponuku spoločnosti ako najlepšiu, ale pri podpísaní zmluvy (15.5.2011)neakceptuje zmenu obchodného mena a odmietne podpísať zmluvu s úspešným uchádzačom : • § 45 Uzavretie zmluvy (1) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzavrie zmluvu alebo rámcovú dohodu v lehote viazanosti ponúk. Uzavretá zmluva nesmie byť v rozpore so súťažnými podkladmi a s ponukou predloženou úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi (zákon č. 25/2006 Z .z. o verejnom obstarávaní v platnom znení).

  8. Deklaratórne rozhodnutia • Pri osvedčujúcich rozhodnutiach (napr. § 13 ods. 2, § 70 ods. 2 a 3, § 207 ods. 9, § 210 ods. 4, § 211 ods. 4, § 215 ods. 5, § 215c ods. 2) všeobecné účinky voči tretím osobám takisto nastávajú zverejnením zápisu v Obchodnom vestníku. • Na rozdiel od právotvorných zápisov, účinky deklaratórnych zápisov môžu nastať už dňom, kedy zapísaná osoba rozhodla o zmene určitej skutočnosti a túto skutočnosť oznámila tretej osobe, prípadne tretia osoba sa o zmene dozvedela zo zbierky listín (listina bola uložená do zbierky listín pred zápisom do obchodného registra). Významnou črtou pri týchto zápisoch je, že takto zmenených údajov a obsahu listín sa môže dovolávať tak zapísaná osoba, ako aj tretia osoba, ako to vyplýva z §27 ods. 3 a ods. 5 ( negatívny princíp materiálnej publicity je doplnený tzv. negujúcim princípom).

  9. NESÚLAD ... ??? • V prípade nesúladu medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými a zverejnenými listinami zákon ustanovuje následky nesúladu tak, že moderuje princípy vyjadrené v súvisiacich ustanoveniach §27 ods. 3 a ods. 5. Toto osobitné ustanovenie  chráni tretie osoby ako v prípade, že vychádzali z údajov zapísaných/uložených listín, tak aj v prípade, že vychádzali zo skutočností zverejnených. Zapísaná osoba musí dokázať, že tretia osoba vedela (opäť stupeň subjektívnej vedomosti, viď vyššie) o údajoch zapísaných/listinách uložených. Len v takom prípade budú rozhodujúce skutočnosti zapísané/listiny uložené a nie skutočnosti zverejnené. Obdobne je právna ochrana tretích osôb ustanovená pri viacjazyčných verziách listín ukladaných do Zbierky listín. • V prípade nesúladu zverejnených údajov o podniku zahraničnej osoby alebo o jeho organizačnej zložke v našom registri a zverejnených údajov o zahraničnej osobe v domovskom štáte vo vzťahu k podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky, rozhodujúce budú zverejnené údaje vzťahujúce sa na tento podnik alebo jeho zložku v Slovenskej republike.

  10. Príklad • Spoločnosť X-MEN, s.r.o. má záujem o dodávky pre organizačnú zložku spoločnosti BLUE SKY Ltd. na Slovensku. • Podľa zápisu v OR OS Bratislava 1 je vedúcim organizačnej zložky pán Smith • Konateľ s.r.o. uzatvorí zmluvu s pánom Smithom dňa 12.2.2011, dňa 19.2.2011 dostane oznámenie zo spoločnosti BLUE SKY Ltd., že zmluva nie je záväzná, keďže pán Smith bol diskvalifikovaný ako vedúci OZ a údaj o tejto skutočnosti bol Companies House oznámený a registrovaný dňa 5.2.2011

  11. Zápis štatutárnych orgánov • V komunitárnej úprave obchodných spoločností publikačná smernica nepredpisuje, ktoré skutočnosti sa majú do obchodného registra zapisovať na základe právotvorného rozhodnutia príslušného orgánu. Táto smernica však vyžaduje, aby v prípade zápisu štatutárnych orgánov národná právna úprava zabezpečila, že zápis v tejto časti nie je zo strany zapísanej osoby spochybniteľný argumentom porušenia právnych predpisov, spoločenskej zmluvy alebo stanov pri voľbe alebo vymenovaní týchto orgánov alebo ich členov. Na základe tejto komunitárnej úpravy sa s účinnosťou od 1. januára 2002 ustanovilo, že do zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho členov platí princíp ochrany dobrej viery tretej osoby v obsah oznámenia, ktorým jej bolo preukázané ustanovenie nového štatutárneho orgánu (alebo jeho členov), alebo z listiny, ktorú získala tretia osoba zo zbierky listín (uplatňuje sa § 27 ods. 5), aj pred zápisom do obchodného registra a pred jeho zverejnením. • Po zverejnení zápisu sa zapísaná osoba môže voči tretím osobám domáhať porušenia právnych predpisov, spoločenskej zmluvy alebo stanov pri ustanovovaní štatutárnych orgánov (ich členov) len v prípade, ak tretie osoby o porušení vedeli. Dôkazné bremeno o tejto vedomosti tretích osôb musí uniesť zapísaná osoba. Vzhľadom na to, že preukázanie porušenia pravidiel pri ustanovovaní štatutárnych orgánov (ich členov) je predovšetkým otázkou určenia neplatnosti uznesení valných zhromaždení kapitálových obchodných spoločností, za dôkaz podľa § 27 ods. 6 by sa nemalo považovať preukázanie skutočnosti, že bola podaná žaloba podľa § 131, resp. § 183 OBZ. V kontexte výkladu vyššie uvedeného by malo ísť o „kvalifikovanú“ subjektívnu vedomosť o tejto skutočnosti, t.j. o najvyšší stupeň v dokazovaní zo strany zapísanej osoby.

  12. Príklad • Spoločnosť MAGNETO, a.s. má trojčlenné predstavenstvo, predseda predstavenstva koná samostatne, zostávajúci dvaja členovia predstavenstva spoločne • Funkčné obdobie členom predstavenstva uplynulo 2.1.2011, riadne valné zhromaždenie je plánované na 15.4.2011 • Mimoriadne valné zhromaždenie zvolané dozornou radou bolo notifikované v lehote 20 dní a konalo sa 5.1.2011 • Zvolení členovia predstavenstva boli zapísaní do obchodného registra 11.1.2011 • Akcionár s akciami predstavujúcimi 5,3% na základnom imaní podal návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia VZ, ktorý bol podaný na uloženie aj do Zbierky listín dňa 8.1.2011 • Dňa 15.1.2011 sa má podpísať zmluva na dodávku v hodnote

  13. Postup zapísanej osoby pri zmene zápisu návrhom • Zapísaná osoba – pojem striktne vymedzený (okrem FO s trvalým pobytom na území SR – dobrovoľne) • Z pojmového vymedzenia obchodného registra (§ 27 ods. 1) vyplýva, že tento verejný zoznam nie je tvorený akýmikoľvek údajmi, ale jeho obsah tvoria len zákonom ustanovené údaje. Obdobne aj zbierka listín ako súčasť obchodného registra je tvorená len listinami, ktoré sú ustanovené zákonom. Len zákonom vymedzené osoby, údaje a listiny môžu byť súčasťou obchodného registra a zbierky listín. • Okruh zapisovaných subjektov je vo všeobecnosti upravený v odseku 2, povinne zapisované údaje o týchto subjektoch sú uvedené v § 2 ZOR a okruh povinne zakladaných listín, ktoré tvoria obsah zbierky listín, je vymedzený v § 3 ZOR. Údaje a listiny, ktoré nie sú vymedzené v § 2 a 3 ZOR, nemôžu byť súčasťou obchodného registra a zbierky listín (ak osobitné predpisy neurčia inak).

  14. Iba zákonom ustanovené údaje • Hmotno-právne vymedzenie rozsahu obchodného registra (okruh zákonom ustanovených údajov) sa prejavilo v procesnej úprave postupu súdu podľa § 6 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 2 písm. c) a § 6 ods. 3 ZOR. • Ak podá navrhovateľ návrh, v ktorom sú uvedené iba údaje o ktorých v § 2 ZOR a ani osobitný zákon neustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra, takýto návrh sa považuje za neúplný. • Procesným dôsledkom je postup súdu, na základe ktorého podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZOR bude takýto návrh na zápis údajov do obchodného registra odmietnutý.

  15. Pokračovanie • Odlišný postup nastane, ak navrhovateľ v návrhu na zápis do obchodného registra uvedie údaje, ktoré sa do obchodného registra zapisujú v zmysle zákona (napr. zmena výšky základného imania po jeho zvýšení a rozsah splatenia základného imania) a zároveň návrh obsahuje údaje, ktoré sa podľa zákona (ZOR alebo iného zákona) do obchodného registra nezapisujú (napr. ďalšie právne skutočnosti o dni konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o zvýšení základného imania). • V tomto prípade v zmysle § 6 ods. 3 ZOR registrový súd vykoná len zápis zákonných údajov, t. j. tých, ktoré sú uvedené v ZOR alebo v inom zákone a na ďalšie údaje, ktoré sa podľa zákona do obchodného registra nezapisujú, registrový súd neprihliada. Výsledkom takéhoto návrhu a postupu súdu bude teda zápis zákonných údajov (napr. zmena výšky základného imania a zmena rozsahu jeho splatenia) a na ostatné údaje (dátum konania valného zhromaždenia, ktorý sa navrhoval zapísať do obchodného registra) sa neprihliadne. Navrhovateľ obdrží od registrového súdu potvrdenie o vykonaní zápisu o zákonných údajoch a výpis z obchodného registra so zmenenými údajmi. Zákonná požiadavka podľa § 6 ods. 3 ZOR spočívajúca v tom, že registrový súd „neprihliada“ na údaje v návrhu, ktoré nie sú zapisovanými údajmi podľa zákona, sa prejaví v procesnom postupe súdu tak, že o tejto skutočnosti (neprihliadnutie na „nezákonné údaje“, t. j. tie, ktoré nie sú určené v § 2 ZOR a ani v inom osobitnom zákone ako zapisované údaje) nevydáva žiadne potvrdenie ani žiadne rozhodnutie.  

  16. Postup pri registrácii • 1. Štádium od podania návrhu do zápisu údajov do obchodného registra alebo do odmietnutia tohto zápisu, ktoré sa riadi úpravou zákona o obchodnom registri a je v kompetencii vyššieho súdneho úradníka. • 2. Štádium od okamihu podania námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu po rozhodnutie o týchto námietkach, ktoré sa už riadi procesnými ustanoveniami § 200b OSP. Hoci sa jedná o postup súdu podľa Občianskeho súdneho poriadku, ide o špecifické „rozhodovanie“ (výsledkom nemusí byť vydanie rozhodnutia vo forme uznesenia alebo rozsudku), pretože aj v tomto štádiu platí zásada formálneho preskúmavania návrhu, resp. obmedzeného materiálneho preskúmavania návrhu a platí zásada nemožnosti vykonávania ďalšieho dokazovania.

  17. Neúplnosť návrhu –-) nezrozumiteľnosť • Táto obmedzená súdna kontrola je dôsledkom prijatia novej koncepcie zápisov do obchodného registra vo forme registrácie a napriek tomu, že sa jedná vo svojej povahe o špecifické súdne konanie – rozhodovanie o námietkach, nebudú sa v ňom aplikovať niektoré základné princípy procesného práva (nemožnosť vykonávať dokazovanie, nevydanie rozhodnutia vo veci samej v prípade vyhovenia námietkam, piama pôsobnosť zo zákona pre vyššieho súdneho úradníka ak námietkam mieni vyhovieť – viď ďalej). • Pojem nezrozumiteľnosť podania: príklad pre zápis tej istej fyzickej osoby napr. ako konateľa s.r.o. a prokuristu s.r.o.

  18. Vedenie Zbierky listín • Od 1.8.2007 elektronická verzia ZL, ak sa listina v e-forme odošle/predloží so zaručeným e-podpisom, vedie sa/uloží sa len v e-forme, žiadateľ má právo na vydanie aj v podobe listinnej • listiny v elektronickej podobe je možné zasielať prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy (zák. č. 275/2006 Z.z.), vyplnením elektronickej žiadosti a pripojením listín v elektronickej podobe na adrese www.portal.gov.sk, obsahujúceho elektronickú podateľňu, z ktorej údaje sa budú prenášať do elektronického systému obchodného registra a zbierky listín jednotlivých registrových súdov -) nie je t.č. vydaný osobitný predpis MS SR.

  19. Aké existujú registre? • Publikačná smernica ani iná obchodná smernica neurčuje subjekt, ktorý by mal obchodný register viesť a táto otázka je preto ponechaná v kompetencii jednotlivých národných úprav. • Realizáciu princípu formálnej publicity, t. j. sprístupnenie údajov a listín z obchodného registra pre tretie osoby zabezpečujú v Slovenskej republike súdy ako subjekty zodpovedné zo zákona za vedenie obchodného registra. • Z hľadiska subjektov, ktoré vedú obchodný register ako verejný zoznam určených údajov, existuje v Európe rôznorodosť inštitúcií zohľadňujúca odlišnosť historického vývoja a potrieb v jednotlivých krajinách. Prevažujúcu skupinu (vrátane Slovenskej republiky) tvoria štáty, v ktorých vedenie obchodného registra patrí do pôsobnosti súdu (napr. Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, Belgicko, Luxembursko, Taliansko, Grécko). Ďalšiu skupinu tvoria štáty, v ktorých vedú obchodné registre osobitné správne úrady (napr. Veľká Británia, Írsko, Dánsko). V Holandsku vedie obchodný register Priemyselná obchodná komora a vo Francúzsku a Portugalsku vedú obchodné registre súkromné osoby (registrátori).

  20. Formálne a materiálne preskúmanie • Publikačná smernica však v článku 10 vyžaduje jednotný postup pri zakladaní a vzniku kapitálových spoločností z dôvodu predchádzania neplatnosti spoločnosti. • Členské štáty sú povinné zabezpečiť preventívnu kontrolu procesu založenia a vzniku kapitálových spoločností alternatívne dvoma spôsobmi. • Prvým spôsobom je súdna alebo správna kontrola splnenia zákonných podmienok na vznik spoločnosti, ktorú kontrolu vykonávajú buď registrové súdy alebo príslušné správne úrady, ktoré vedú obchodný register.

  21. Pokračovanie • Druhým spôsobom preventívnej kontroly je vyhotovenie zakladateľských dokladov kapitálových spoločností, a všetkých zmien týchto dokladov, vo forme verejných listín osvedčujúcich dodržanie podmienok ustanovených právnymi predpismi. Aj keď v Slovenskej republike je zabezpečené vedenie obchodného registra súdmi, systém preventívnej kontroly zakladania kapitálových spoločností (podľa čl. 10 publikačnej smernice) využíva obidva spôsoby. • Založenie a vznik spoločnosti s ručením obmedzeným podlieha preventívnej súdnej kontrole, pretože pred prvým zápisom do obchodného registra podlieha návrh (vrátanie príloh) obmedzenému materiálnemu preskúmaniu (§ 7 ods. 3 ZOR). Založenie a vznik akciovej spoločnosti využíva druhú možnosť preventívnej kontroly, ktorá sa prejavuje v požiadavke, aby zakladateľská zmluva (listina) mala formu notárskej zápisnice o právnom úkone (§ 162 ods. 2). V prípade prvého zápisu akciovej spoločnosti do obchodného registra preto nepodlieha návrh (ani prílohy) ani obmedzenej materiálnej kontrole (s výnimkou zápisu obchodného mena a predmetu podnikania podľa § 7 ods. 9, 10 ZOR) a registrový súd ho preveruje len z hľadiska splnenia formálnych predpokladov podľa § 6 ZOR (viď ďalej). Pri akciovej spoločnosti je zabezpečený druhý spôsob preventívnej kontroly ďalej tým, že všetky zmeny stanov vyžadujú rozhodnutie valného zhromaždenia vo forme notárskej zápisnice (§ 187 ods. 2).

  22. Preskúmanie -) neplatnosť spol.? alebo aj súlad so zákonom ? • Obmedzenej materiálnej kontrole registrového súdu v rozsahu podľa § 7 ods. 5 až 9 a ods.16 ZOR podlieha aj návrh na prvý zápis do obchodného registra európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, európskej akciovej spoločnosti, európskeho družstva a návrh zápisu údajov nástupníckej spoločnosti pri cezhraničnom zlúčení alebo splynutí (§ 69aa a k § 218a a nasl). • Návrh na prvý zápis verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a družstva (pri akciovej spoločnosti len v časti údajov o predmete podnikania, resp. činnosti a o obchodnom mene) podlieha obmedzenej materiálnej kontrole registrového súdu podľa § 7 ods. 1, 2, 3, 4, 9, 10 ZOR. • Rozsah obmedzenej materiálnej kontroly pri prvom zápise do obchodného registra zodpovedá skúmaniu dôvodov, ktoré by mohli mať za následok neplatnosť spoločnosti podľa § 68a, čo je v súlade s požiadavkou čl. 10 prvej smernice pri preventívnej kontrole procesu založenia a vzniku kapitálových spoločností (v našej úprave rozšírenú aj na osobné spoločnosti a družstvo)

  23. Ďakujem za pozornosť 

More Related