Zneužívanie a závislosť na psychoaktívnych látkach

1. Zneužívanie a závislosť na psychoaktívnych látkach

2. Základné pojmy: • Droga – akákoľvek látka, ktorá po vstupe do živého organizmu je schopná pozmeniť jednu alebo viac jeho funkcií, pôsobí priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém a môže mať priznané postavenie lieku • Vo farmaceutickom ponímaní je droga všeobecným označením pre všetky látky včítane liečív, ktorými možno dosiahnuť zmeny stavu vedomia, nálad, povzbudenie alebo naopak utlmenie psychických alebo somatických funkcií alebo vyvolanie mimoriadnych psychosomatických zážitkov (napr.ilúzie, halucinácie)

3. Syndróm závislosti - súbor psychických /emocionálnych, kognitívnych aj behaviorálnych/ a telesných zmien, ktoré sa vytvoria ako dôsledok opakovaného užívania psychoaktívnej látky • Ako psychoaktívne označujeme látky, ktoré môžu meniť psychický stav /obvykle subjektívne žiadúcim spôsobom/ Psychoaktívne látky môžu mať rozdielne účinky a vyvolávajú rôzny typ závislostí, somatickej či psychickej

4. Typy závislosti • SOMATICKÁ ZÁVISLOSŤ – stav adaptácie biologických funkcií organizmu na príslušnú psychoaktívnu látku, niekedy doprevádzaný zvyšujúcou sa toleranciou. Pri vysadení drogy sa prejavuje abstinenčný syndróm • PSYCHICKÁ ZÁVISLOSŤ – ťažko premožiteľná túžba vziať si svoju dávku drogy

5. Drogová závislosť: Psychický a často aj fyzický stav vyplývajúci z užívania návykových látok, charakterizovaný reakciami obsahujúcimi vždy nutkavú potrebu užívať návykovú látku buď sústavne, alebo periodicky s cieľom prežívať jej psychické účinky, alebo utlmovať nepríjemný pocit z jej nedostatku • Osoba môže byť závislá od viacerých návykových látok

6. Pre diagnózu závislosti je potrebné, aby boli prítomné niektoré (min.3) z nasledujúcich príznakov: • Silná potreba získať a užívať psychoaktívnu látku (tento stav býva označovaný ako craving) • Zhoršená kontrola a sebaovládanie pri užívaní psychoaktívnej látky • Abstinenčný syndróm • Rast tolerancie na účinky látky • Zanedbávanie iných záujmov, zúženie zamerania na užívanie návykovej látky (potreba drogy je dominantná a droga je najvýznamnejšou hodnotou života človeka) • Užívanie psychoaktívnej látky trvá napriek škodlivým následkom, ktoré sú užívateľovi známe

7. Tri roviny kontaktu človeka s návykovými látkami: • Úzus-užívanie drog (liečív) v súlade s oprávnenými záujmami a potrebami jedinca a spoločnosti • Misúzus - užívanie liečív, ktoré nie je v súlade s náhľadom medicíny na aktuálne potreby jedinca • Abúzus – zneužívanie drog (liečív)

8. Niektoré varovné signály užívania drog: • Náhle zmeny nálad, netypické reakcie na určité situácie, podráždenosť, agresivita, negativizmus • Strata záujmov, zmena hodnôt • Zníženie alebo zvýšenie sebavedomia • Izolácia od rodiny, stránenie sa okolia • Zhoršenie prospechu v škole, strata pozornosti a koncentrácie • Zmena priateľov a okruhu známych • Výrazná zmena v obliekaní a počúvaní hudby • Častá vyčerpanosť, únava, ospalosť • Strata chuti k jedlu, chudnutie • Klamstvá a predstieranie • Strácajúce sa veci a peniaze • Chýbajúce lieky alebo alkohol v domácnosti • Nález drogy alebo pomôcok k jej užívaniu

9. Špecifické riziká užívania návykových látok u detí a dospievajúcich: Užívanie návykových látok: Vyššie riziko ťažkých otráv Závislosť sa vytvára rýchlejšie Zaostávanie v psychosociálnom vývine Vyššie riziko nebezpečného konania pod vplyvom návykových látok Spájanie s inými problémami (napr. kriminalita, neukončenie školskej dochádzky, problémové vzťahy...)

10. Prečo deti užívajú návykové látky?Príčiny vzniku závislostí: Závislosť na užívaní psychoaktívnej látky je multifaktoriálne podmienená, na jej vzniku sa podieľajú nielen telesné a psychické vlastnosti človeka, vplyvy vonkajšieho prostredia (predovšetkým sociálneho) ale záleží aj na chemickom zložení danej psychoaktívnej látky a na jej pôsobení na ľudský organizmus.

11. Prečo deti užívajú návykové látky?Príčiny vzniku závislostí: • Genetické dispozície k užívaniu návykovej látky • Psychické faktory • Sociálne fakory

12. Psychické faktory užívania návykovej látky: • Motivácia, ktorá je spúšťačom experimentovania s návykovou látkou (unikám niečomu negatívnemu, chcem byť akceptovaný skupinou, snaha získať niečo pozitívne...) • Emocionálne prežívanie dieťaťa (prežívanie napätia, strachu, pocitov nespokojnosti, menejcennosti...) • Spôsob uvažovania a hodnotenia situácie (ťažkosti s riešením problémov) • Faktor učenia (užívanie drog sa fixuje, keď je pozitívne posilňované, t.j. keď prináša uspokojenie) • Tendencia k určitému spôsobu správania – závislí ľudia mávajú problémy s autoreguláciou správania

13. Sociálne faktory užívania návykovej látky: • Spoločnosť – všeobecná dostupnosť psychoaktívnych látok v danej spoločnosti • Prostredie mesta – väčšia anonymita a menšia kontrola nežiadúceho správania • Rodina – vplyv výchovy a rodinných vzťahov, ale aj nápodoba rodičovského správania k užívaniu návykových látok (napr. nadmerné užívanie liekov alebo alkoholu) • Sociálna skupina – vplyv rovesníkov • Nižšia úroveň vzdelania (neúspešnosť v škole) a s tým súvisiace sociálne znevýhodnenie • Sociálna deprivácia – nezamestnanosť, chýbanie prijateľnej sebarealizácie

14. Fázy vzniku závislosti na drogách: • Fáza experimentovania a občasného užívania • Fáza pravidelného užívania • Fáza návykového užívania • Fáza terminálna

15. Fáza experimentovania a občasného užívania • Impulzom ku skúšaniu drogy môže byť napr. nuda, zvedavosť, potreba niečoho nového, móda... • Spúšťačom môže byť aj záťažová situácia, problém, s ktorým si nevieme dať rady a droga ponúka únik z nepríjemností a mladý človek ho prijme • V tejto fáze droga vyvoláva spravidla žiadúce pocity uvoľnenia, šťastia, sebaistoty a pomáha uniknúť z reality kedykoľvek, keď je to potrebné • Negatívne účinky sú nepatrné a pred najbližšími sa to všetko dá celkom dobre utajiť

16. 2. Fáza pravidelného užívania: • Ide o pravidelné užívanie a stanovenie si pravidiel užívanie drogy (tieto pravidlá prinášajú užívateľovi „pocit bezpečnosti pred závislosťou“) • Návyková látka sa užíva v dobe a na miestach, ktoré sú k tomu sociálne primerané (napr. v piatok a sobotu na diskotéke...) • V tomto období už užívateľ nezapiera, že niečo také robí, ale popiera riziko svojho konania • Varovným signálom vznikajúcej závislosti je napr. zmena správanie, úbytok záujmov, zmeny hodnôt, zmeny priateľov, zhoršenie prospechu • Droga sa stáva súčasťou sociálneho života jedinca

17. 3. Fáza návykového užívania: • Zvyšuje sa ľahostajnosť k čomukoľvek, čo sa netýka návykových látok • Prehlbujú sa osobnostné a sociálne problémy • Strata kontroly nad užívaním návykovej látky • Už sa nesnaží svoj návyk skrývať • Človek túži po pomoci, pokúša sa abstinovať, ale sám to nedokáže • Motivácia k liečbe je rôzne silná, ale záťaž spojená s celkovou zmenou životného štýlu je tak veľká, že ju zvládne iba malá časť závislých

18. 4. Fáza terminálna: • Nadmerné užívanie návykovej látky poškodzuje človeka biologicky, psychicky, sociálne • Dochádza k celkovému úpadku osobnosti a rozpadu sociálnych väzieb • Jediným záujmom je získanie potrebnej dávky psychoaktívnej látky (drogy) bez ohľadu na spôsob, akým si ju zaobstará

19. Liečba závislosti na psychoaktívnych látkach: • Farmakologická liečba je dôležitá pre zvládanie abstinenčného syndrómu a súčasnú liečbu ďalších psychických porúch a ochorení, ktoré by mohli byť príčinou užívania návykových látok • Psychoterapeutické metódy – ich cieľom je dosiahnutie náhľadu na situáciu, porozumenie mechanizmu závislosti v rámci vlastného života, zmena životného štýlu a nácvik rôznych spôsobov riešenia záťažových situácií • Práca s rodinou, rodinná (príp. manželská) terapia – dôležité je zachovanie alebo obnova medziľudských vzťahov, rodinného zázemia, ktoré by motivovalo závislého k zmene a poskytlo mu oporu v liečbe • Socioterapia – podpora pri novom zaradení do spoločnosti

20. Okrem liečby je dôležitá aj PREVENCIA: • Cieľom prevencie je obmedzenie užívania návykových látok alebo aspoň zníženie negatívnych dôsledkov tohto jednania osobnosti. • Ide o kontinuálny proces zameraný na kladné ovplyvňovanie zdravia človeka prostredníctvom utvárania zdravého životného štýlu.

21. Základné úrovne prevencie:primárna - sekundárna- terciárnauniverzálna- selektívna- indikovaná • primárna prevencia  je cieľavedomé vytváranie optimálnych podmienok pre zdravý vývin mladých ľudí, ide najmä o informovanosť o nepriaznivých účinkoch užívania psychoaktívnych látok na organizmus človeka • sekundárna prevencia spočíva v predchádzaní vzniku, rozvoja a pretrvávania závislosti u ľudí, ktorí už návykové látky užívajú alebo sa na nich stali závislými • terciárna prevencia je súčasťou komplexnej odbornej starostlivosti o závislých ľudí a je zameraná na liečbu a znižovanie nepriaznivých dôsledkov užívania drog               

22. Ochranné faktory osobnosti v prevencii užívania návykových látok: • zmysel pre humor • zdravá sebadôvera a cieľavedomosť, vnútorný zdroj kontroly • vynikajúci vzťah aspoň s jednou osobou, ktorá má na neho pozitívny vplyv • väzby na skupinu uznávajúcu etické hodnoty ako sú sloboda, zodpovednosť, láska, úcta, česť, rozum • normy zabraňujúce konzumovať drogy • prostredie orientujúce dieťa na rozvíjanie jeho osobnostných potenciálov, poskytujúce dostatok priestoru na sebarealizáciu • zmysluplné využívanie voľného času • rodičia, ktoré sú pre dieťa prirodzenou autoritou a pozitívnym identifikačným vzorom, poskytujúcim dieťaťu vhodné modely správania

23. Čo môže urobiť rodič v prevencii: • Hovoriť s dieťaťom o návykových látkach • Skutočne počúvať, čo Vám Vaše dieťa hovorí, a aké má názory na užívanie návykových látok • Nepodceňovať informície o návykových látkach, ktoré má Vaše dieťa • Rozvíjať sebadôveru dieťaťa • Rozvíjať a podporovať zdravé a tvorivé voľnočasové aktivity Vášho dieťaťa • Pomôžte dieťaťu vytvoriť si pevný hodnotový systém • Učte dieťa zodpovedne sa správať • Pomôžte dieťaťu odolávať tlaku rovesníkov • Preskúmajte svoj vlastný vzťah k návykovým látkam a poskytnite dieťaťu pozitívny rodičovský vzor

24. Ak nastane problém: • Zvážte všetky okolnosti a hovorte s dieťaťom v kľude a otvorene o vzniknutej situácii • Ak cítite, že je to vážne vyhľadajte odbornú pomoc (lekár prvého kontaktu, psychiater, psychológ, odborní pracovníci centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, odborní pracovníci centra pre liečbu drogových závislostí)

25. Použitá literatúra: • Novomeský, F.: DROGY História-medicína-právo, Advent Orion, s.r.o. Martin 1996 • Vágnerová, M.: Psychopatologie pro pomáhajíci profese.Praha, Portál 2004 • Varmuža, J. (2001). Metodická príručka pre koordinátorov prevencie drogových závislostí na základných školách, stredných školách a v školských zariadeniach v SR. Bratislava.Občianske združenie V&P. • Kalina, K. a kol: Základy klinické adiktologie.Praha, Grada 2008