1 / 23

Rodové aspekty pri diskriminácii na pracovisku

Združenie žien Slovenska. Rodové aspekty pri diskriminácii na pracovisku. Mgr. Viera PETRÁŠOVÁ, Ing. Viera PETRÁŠOVÁ, CSc. Vedecká konferencia „Realizácia projektov ESF k otázkam rodovej rovnosti“ Trnava, 18. 10. 2007.

kiril
Download Presentation

Rodové aspekty pri diskriminácii na pracovisku

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Združenie žien Slovenska Rodové aspekty pri diskriminácii na pracovisku Mgr. Viera PETRÁŠOVÁ, Ing. Viera PETRÁŠOVÁ, CSc. Vedecká konferencia „Realizácia projektov ESF k otázkam rodovej rovnosti“ Trnava, 18. 10. 2007

  2. V rámci príspevku vyhodnocujeme dotazník o rodovej rovnosti, ktorý je súčasťou riešenia  projektu ,,Sexuálne obťažovanie na pracovisku“.

  3. Základné údaje: Prieskum bol vykonaný: marec 2006- september 2006, priebežne pokračuje. Počet účastníkov: 82 Región: Banskobystrický kraj Rozdelenie podľa rodu: Ženy: 74 Muži: 8

  4. Všeobecná charakteristika: Združenie žien Slovenska realizovalo anonymný prieskum o rodovej rovnosti vo všeobecnosti medzi uchádzačmi o zamestnanie, ktorí sú evidovaní v rámci projektu: Aktivačné činnosti. Prieskum bol zameraný najmä na zistenie základných postojov respondentov voči rodovému povedomiu a poznatky o najzávažnejšej forme rodovej diskriminácie, ktorou je sexuálne obťažovanie na pracovisku.

  5. Cieľová skupina bola zámerne vybraná najmä s dôrazom na spoluprácu na národnej úrovni s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici.

  6. Charakteristika dotazníka:  Dotazník bol koncipovaný ako priame všeobecné otázky smerujúce na zistenie veku respondentov, stavu, počtu detí, stupňa vzdelania. Nasledujúca otázka sa týkala hospodárskeho odvetvia, v ktorom si respondent hľadá zamestnanie a zároveň nasledovala otázka či a v akom počte sa respondent už zúčastnil pracovného pohovoru.

  7. Zákonník práce výslovne zakazuje počas pracovného pohovoru kladenie otázok týkajúcich sa rodinného stavu, tehotenstva a počtu detí, alebo obdobných otázok. Keďže dotazník bol uskutočnený anonymným spôsobom, bolo podstatné opýtať sa aj na tieto skutočnosti, pretože úzko súvisia s problematikou rodovej nerovnosti pri prijímaní do zamestnania.

  8. Ďalšie otázky smerovali ku zisteniu či si respondenti uvedomujú úlohu rodového aspektu pri uchádzaní sa o prácu a následne pri rozhodnutí o prijatí do zamestnania. Otázky boli položené veľmi jednoducho aby nedošlo k dezinterpretácii významu otázky. Respondenti mali odpovedať na otázky, ktoré sa týkali poznatku o prevažujúcom pohlaví medzi zamestnancami organizácie, kde sa respondent uchádzal o prácu. Táto otázka má za cieľ ukázať či sa uchádzači oboznámili o takejto skutočnosti, lebo jednou z možných odpovedí bola aj odpoveď neviem, a zároveň aj ich senzitivizáciu k danej situácii.

  9. Charakteristika respondentov: Počty nezamestnaných žien, v závislosti od dĺžky nezamestnanosti, vzdelania a veku ZŠ - základná škola 12 SŠ - stredná škola 10 8 6 4 2 0 ženy evidované do 1 ženy evidované 1 až ženy evidované 3 ženy evidované do 1 ženy evidované 1 až ženy evidované 3 roka (ZŠ) 2 roky (ZŠ) roky a viac (ZŠ) roka (SŠ) 2 roky (SŠ) roky a viac (SŠ) 18 a viac 30 a viac 40 a viac 50 a viac

  10. Otázka: „Boli Vám na pracovnom pohovore kladené otázky: o rodinnom stave, o tehotenstve, o počte detí, a iné?“ Vo všeobecnosti sa zamestnávatelia pýtali jednej tretiny až polovice respondentov na rodinný stav, tehotenstvo a počet detí. Pri podrobnom preskúmaní dotazníkov, vyšlo najavo, že v prípade ak bol respondent slobodný/á, zamestnávateľ sa už viac nezaujímal či má deti, prípadne sa nezaujímal o tehotenstvo respondentky.

  11. Otázka: „Uchádzali ste sa o zamestnanie v organizácii, kde zamestnávajú prevažne mužov?“ Otázka sa bola zámerne položená tak, aby smerovala voči zamestnancom mužského rodu na pracovisku, keďže väčšina respondentov boli ženy. Otázka mala ukázať, či sa uchádzači o zamestnanie zaujímajú o to akých zamestnancov zamestnáva ich zamestnávateľ z hľadiska rodu zamestnancov. Takmer jedna tretina respondentov nepozná prevažujúci rod zamestnancov pri hľadaní si zamestnania.

  12. Otázka: a)„Stretli ste sa s nižším pracovným ohodnotením z dôvodu, že hodnotená osoba bola žena alebo muž?“ b) „S nižším mzdovým ohodnotením?“

  13. Z nasledujúcich odpovedí vyplýva, že niektorí respondenti nerozoznávajú všeobecne pracovné ohodnotenie vo vzťahu ku osobitnému ohodnoteniu, konkrétne mzdovému. Drvivá väčšina respondentov odpovedala kladne. Pri porovnaní odpovedí o pracovnom ohodnotení a mzdovom ohodnotení, je rodová diskriminácia výraznejšia pri mzdovom ohodnotení.

  14. Stretli ste sa s nižším pracovným ohodnotením z dôvodu, že hodnotená osoba bola žena alebo muž ? 60 50 40 30 20 10 0 áno a) nie a) áno b) nie b) žena muž

  15. Nasledujúci graf ukazuje prehľad respondentov v závislosti od ich veku. Najvýraznejšie sa cítia rodovo diskriminovaní respondenti, ktorí majú 40 a viac rokov, teda tí, ktorí majú najviac pracovných skúseností.

  16. Stretli ste sa s nižším pracovným ohodnotením z dôvodu, že hodnotená osoba bola žena alebo muž ? 25 20 15 10 5 0 áno a) nie a) áno b) nie b) a) pracovné hodnotenie 18 rokov a viac 30 a viac 40 a viac 50 a viac b) mzdové hodnotenie

  17. Nasledujúci graf ukazuje odpovede podľa toho, koľko rokov sa respondent uchádza o zamestnanie. Najvýraznejšie pozitívne odpovede boli zaznamenané u uchádzačoch, ktorí si hľadajú zamestnanie 3 roky a viac.

  18. Stretli ste sa s nižším pracovným ohodnotením z dôvodu, že hodnotená osoba bola žena alebo muž ? 30 20 10 0 áno a) nie a) áno b) nie b) Uchádzač o zamestnanie do 1 roka a) pracovné hodnotenie Uchádzač o zamestnanie od 1 do 2 rokoch b) mzdové hodnotenie Uchádzač o zamestnanie 3 roky a viac

  19. Stretli ste sa s nižším pracovným ohodnotením z dôvodu, že hodnotená osoba bola žena alebo muž ? 50 40 30 20 10 0 áno a) nie a) áno b) nie b) Základné vzdelanie a) pracovné hodnotenie Stredoškolské vzdelanie b) mzdové hodnotenie Vysokoškolské vzdelanie

  20. Otázka: ,, Stretli ste sa s diskrimináciou alebo so sexuálnym obťažovaním na pracovisku z dôvodu, že táto osoba je žena alebo muž? (sexuálne obťažovanie - rozumieme tým okrem priamych nemravných návrhov alebo dotykov aj poznámky typu blondínka, hlúpa žena či muž, iné poznámky smerom ku pohlaviu)“

  21. Charakteristika výsledkov: Žena – neprijatie vnímajú len z toho hľadiska, že si uvedomujú, že keby boli mužmi, lepšie by získali prácu Muž – sexuálne obťažovanie, vzájomné výzvy medzi kolegami

  22. Združenie žien Slovenska Ďakujem za pozornosť!

More Related