Ekonomika vzdel vania
This presentation is the property of its rightful owner.
Sponsored Links
1 / 263

Ekonomika vzdelávania PowerPoint PPT Presentation


  • 243 Views
  • Uploaded on
  • Presentation posted in: General

Ekonomika vzdelávania. Doc. Ing. Iveta Dudová, PhD. 1. Sociálno-ekonomické aspekty vzdelania a ich základné teoretické východiská 2. Vzdelávacia politika, vzdelávací systém a verejná správa 3. Celoživotné vzdelávanie a znalostná ekonomika, vedomostná spoločnosť, informačná spoločnosť.

Download Presentation

Ekonomika vzdelávania

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Presentation Transcript


Ekonomika vzdel vania

Ekonomika vzdelávania

Doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Ekonomika vzdel vania

1. Sociálno-ekonomické aspekty vzdelania a ich základné teoretické východiská

2. Vzdelávacia politika, vzdelávací systém a verejná správa

3. Celoživotné vzdelávanie a znalostná ekonomika, vedomostná spoločnosť, informačná spoločnosť.

Regionálne školstvo v SR

4.Kritické faktory vzdelávacieho systému a kľúčové problémy jeho financovania

Metódy financovania regionálneho školstva v SR

5.Efektívnosť, spravodlivosť a rovnosť vo vzdelávaní

Predškolská výchova a vzdelávanie v SR

6. Školské vzdelávanie v európskom priestore znalostí a pozícia SR

Základné vzdelávanie a výchova v SR


Ekonomika vzdel vania

7.Školská politika, odborné vzdelávanie a príprava a Kodanský proces

Stredoškolské a postredoškolské vzdelávanie v SR

8.Vysokoškolská politika, európsky priestor vysokoškolského vzdelávania a pozícia SR

Terciárne vzdelávanie v SR

9.Výnosy zo vzdelania na trhu práce a ich finančná návratnosť v komparatívnej perspektíve

Financovanie vysokých škôl v SR

10.Ovplyvňovanie ponuky a dopytu po učiteľoch

Učitelia a pedagogickí pracovníci v SR

11. Hodnotenie kvality vzdelávacieho systému a kvality vzdelávania

Hodnotenie vzdelávacieho systému v SR


Ekonomika vzdel vania

ZÁKLADNÁ LITERATÚRA:

  • DUDOVÁ, I.: Ekonómia vzdelávania. Bratislava: Ekonóm, 2011. ISBN 978-80-225-3117-7.

  • DUDOVÁ, I., POLONYOVÁ, S.: Ekonómia vzdelávania – semináre a cvičenia. Bratislava: Ekonóm 2012. ISBN 978-80-225-3375-1.

    ODPORÚČANÁ LITERATÚRA:

  • OrganisationforEconomicCo-Operation and Development (OECD): Educationat a Glance 2012: OECD Indicators, OECD Publishing.. ISBN 978-92-64-17929-5.

  • STANEK, V. a kol.: Sociálnapolitika – teória a prax. Bratislava: Sprint, 2011. ISBN 978-80- 89393-28-2.


Soci lno ekonomick aspekty vzdelania a ich z kladn teoretick v chodisk

Sociálno-ekonomické aspekty vzdelania a ich základné teoretické východiská

1. okruh

Ekonomika vzdelávania

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Ekonomika vzdel vania

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

Sociálno-ekonomické poňatie vzdelania.

Teória ľudského kapitálu.

Prístupy k sociálnemu kapitálu.

Vzťah ľudského a sociálneho kapitálu.

Vplyv vzdelania na produktivitu a ekonomický rast.

Investícia do vzdelania.

Prínosy investície do vzdelania


Ekonomika vzdel vania

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

Okruhy:

  • Sociálno-ekonomické poňatie vzdelania.

  • Teória ľudského kapitálu.

  • Prístupy k sociálnemu kapitálu.

  • Vzťah ľudského a sociálneho kapitálu.

  • Investícia do vzdelania.

  • Prínosy investície do vzdelania.

  • Vplyv vzdelania na produktivitu a ekonomický rast.


Soci lno ekonomick po atie vzdelania

Sociálno-ekonomické poňatie vzdelania

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

môže ako osobitná kategória charakterizovať jednotlivé sociálne skupiny obyvateľstva a spoločnosť.

Vlastnosti populácie sú determinované sociálnymi faktormi (sociálny pôvod) a ekonomickými faktormi (napr. náklady na vzdelanie).

Kvalita vzdelania ovplyvňuje kvalifikačnú štruktúru obyvateľstva a tým aj ekonomický a kultúrny potenciál spoločnosti.


Te ria udsk ho kapit lu

TEÓRIA ĽUDSKÉHO KAPITÁLU

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Ekonomika vzdel vania

  • Hlavným predpokladom, na ktorom je táto teória vybudovaná, je, že vzdelávanie zvyšuje produktivitu jednotlivca.

  • Konkurencia je faktorom, ktorý vyrovnáva produktivitu práce medzi jednotlivými zamestnaniami.

  • Z toho vyplýva, že rozdiely medzi produktivitami jednotlivcov môžu vyplývať z rozdielu medzi rozsahom ich spôsobilosti niečo konať a z genetickej dedičnosti jednotlivca.

  • Rozdiely môžu vzniknúť alebo sa prehĺbiť investovaním do seba, a to najmä vzdelávaním.

    .

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Ist model udsk ho kapit lu g becker

Čistý model ľudského kapitálu G. Becker

  • Jednoduchý model príjmov

  • Model dopytu po vzdelávaní

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Jednoduch model pr jmov

Jednoduchý model príjmov

  • Poskytuje jednoduchý ekonomický výklad rozdielov v príjmoch medzi jednotlivými pracovníkmi.

  • Dáva do závislosti príjmy jednotlivca a jeho zdedené prirodzené vlastnosti, vzdelávanie a všeobecnejšie schopnosti získané investovaním do človeka.

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Ekonomika vzdel vania

Dve formy vzdelávania

  • Všeobecné vzdelávanie (vzdelávací systém)

  • Špecifické vzdelávanie (v prostredí výroby a služieb)

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Ekonomika vzdel vania

  • Ako investícia sa hodnotí prostredníctvom rozdielu medzi:

  • počiatočnými výdavkami na vzdelanie

  • nákladmi vynaloženými na vzdelávanie

  • nákladmi obetovanej príležitosti

  • budúcimi aktualizovanými príjmami

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Model dopytu po vzdel van

Model dopytu po vzdelávaní

  • Vzdelanie sa pokladá za investíciu.

  • Jednotlivec porovnáva náklady na štúdium a dodatočné anticipované zisky (priebežne odhad aktualizuje).

  • Každý jednotlivec sa bude snažiť optimalizovať návratnosť svojej investície do vzdelávania a pokračovať v štúdiách až dovtedy, kým miera návratnosti jeho investície do vzdelávania bude vyššia ako návratnosť alternatívnej investície.

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Roz renie te rie udsk ho kapit lu

Rozšírenie teórie ľudského kapitálu

Autori – snaha vyriešiť nedostatky v pôvodnom modeli – zlepšiť model empirických výpočtov (zohľadniť napr. obdobie nezamestnanosti, celková prax, prax v súčasnom zamestnaní)

2. generácia teoretikov (od 70. rokov 20. stor.)

3. generácia teoretikov (od 90. rokov 20. stor.)

  • Rozšírenie modelu dopytu po vzdelávaní

  • Rozšírenie modelu príjmov

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Konkuren n te rie popierali z kladn predpoklady te rie k

Konkurenčné teóriepopierali základné predpoklady teórie ĽK

  • Teória filtra (Arrow, Taubman, Wales a Wiles)

  • Teória signálu (M. Spence)

  • Model konkurencie pri získaní zamestnania (L. Thurow)

  • Teória reprodukcie (P. Bourdieua J.C. Passeron)

  • Teória nerovnosti príležitostí alebo tzv. racionálneho jednotlivca (R. Bourdon)

  • Teória postojov (S. Bowles a H. Gintis)

  • Teórie segmentácie trhu práce

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Pr stupy k soci lnemu kapit lu

Prístupy k sociálnemu kapitálu

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Ekonomika vzdel vania

  • Sociálny kapitál uľahčuje vzdelávanie a má vplyv na vytváranie ľudského kapitálu.

  • Pre technologické inovácie a ľudský kapitál sú nevyhnutné sociálne vzťahy.

  • Schopnosti potrebné na zvyšovanie kompetencií a kvalifikácií - spojené so sociálnym kapitálom.

  • Integrácia jednotlivcov do sociálnych sietí, občianska účasť a dôvera - pozitívny vplyv na produktivitu práce v podnikoch.

  • Sociálne vzťahy formujú kohéznu spoločnosť

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Ekonomika vzdel vania

  • nedostatočný sociálnykapitál,

    menej efektívny ľudský a fyzický kapitál

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Ekonomika vzdel vania

  • Sociálny kapitál vo všeobecnosti tvoria vzťahy

    • medzi jednotlivcami, normami a spoločnými hodnotami.

    • Rozvíja sa - v rodine, počas vzdelávania, v prostredí podnikov a v rôznych spoločenských vzťahoch

    • Má vplyv na ekonomický rast.

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Ekonomika vzdel vania

Vymedzenie sociálneho kapitálu

Súbor sociálnych vzťahov a sociálnych sietí, platných spoločenských noriem a sociálnych inštitúcií, ktoré umožňujú dosiahnuť vytýčené ciele založené na báze dôvery, solidarity a kohézie.

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Soci lny kapit l sa odli uje od in ch foriem kapit lu

Sociálny kapitál sa odlišuje od iných foriem kapitálu

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

opakuje sa vo vzťahoch a nie je vo výlučnom vlastníctve určitého jednotlivca,

je vytváraný a zdieľaný skupinou,

je vytváraný investíciami spoločnosti do času a úsilia, ale menej priamym spôsobom


Z kladn formy soci lneho kapit lu

Základné formy sociálneho kapitálu

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

inštitúcie,

vzťahy,

sociálne siete,

spoločenské normy


Soci lny kapit l

Sociálny kapitál

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

Sociálny - spája sa najmä so vzťahmi (medzi  jednotlivcami)

kapitál - je zdrojom, ktorý môže generovať tok prínosov pre spoločnosť v priebehu času.


Ekonomika vzdel vania

Sociálne siete

  • blízke siete

    bezprostredné okolie jednotlivca, s ktorým udržiava časté styky a ktoré mu poskytujú pomoc

  • druhotné siete

    vzťahy, ktoré jednotlivci nadviazali:

    - v pracovnom prostredí, 

    - vo voľnom čase,

    - v skupinách, ktoré vznikajú občianskou

    angažovanosťou a dobrovoľným združovaním sa,

    - v politických stranách

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Ekonomika vzdel vania

Ukazovatele sociálneho kapitálu (meranie)

  • dôvera

    • dôvera voči iným ľuďom

    • dôvera voči inštitúciám

  • občianska angažovanosť

    • účasť v rôznych skupinách a formách aktivít,

    • časť politického života (kvantifikovaná napríklad

      cez účasť vo voľbách)

  • sociálne siete

    • meranie frekvencie a kvality vzťahov jednotlivcov

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Zdroje rozvoja soci lneho kapit lu

Zdroje rozvoja sociálneho kapitálu

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

rodina,

škola,

miestne komunity,

firmy,

občianska spoločnosť,

verejný sektor,

komplementárnosť mužov a žien,

príslušnosť k etnickej skupine


Negat vne dopady soci lneho kapit lu

Negatívne dopady sociálneho kapitálu

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

zneužiť na sociálne deštruktívne účely (napr. zločinnosť)

Negatívne formy sociálneho kapitálu - mafie, drogové kartely a teroristické skupiny

Prínosy z väčšiny typov sociálnych vzťahov výrazne prevažujú nad negatívnymi dôsledkami


Ekonomika vzdel vania

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Invest cia do vzdelania

Investícia do vzdelania

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Ekonomika vzdel vania

Podmieňujúce faktory,

ktoré ovplyvňujú ľudský kapitál:

- Výdavky na vzdelávanie a odbornú výchovu

  • Výdavky na zdravie

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Vzdel vacie prostredie

Vzdelávacie prostredie

  • Vzdelávací systém

  • Rodina

  • Pracovné prostredie

  • Dobrovoľný sektor

  • Tzv. inteligentné alebo učiace sa organizácie

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


1 v hody z invest cie do vzdelania

1. Výhody z investície do vzdelania

Vzdelávanie a odborná výchova sú investíciou

(otázka financovania investícií)

  • pre štát (vzdelávanie ako kolektívna služba)

  • pre podnik

  • pre jednotlivca

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


Ekonomika vzdel vania

Investície do vzdelávania prinášajú:

  • Ekonomické výhody vzdelávania

  • Neekonomické výhodyvzdelávania

    merateľné VÝHODY nemerateľné

  • Výhody vzdelávania pre jednotlivca

  • Výhody vzdelávania pre spoločnosť

    • na úrovni podnikov

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


V hody vzdelania pre jednotlivca

Výhody vzdelania pre jednotlivca

  • Mzda (vo všeobecnosti pozitívna korelácia úrovne štúdia s pracovnými príjmami)

  • Profesionálny status

  • Sociálny status

  • Výhody v spotrebe (vplyv na spotrebiteľské správanie sa domácnosti)

  • Prispieva k osobnému rozvoju jednotlivca a k jeho zdraviu

  • Vplyv na kvalitu života jednotlivca a jeho rodiny

  • Dlhodobý vplyv na uspokojenie v živote (Vyššia úroveň vzdelania sa spája s väčším šťastím aj bez ohľadu na príjem )

doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


V hody vzdelania pre spolo nos

Výhody vzdelania pre spoločnosť

Na úrovni podnikov

  • zvyšovanie produktivity práce a rast zisku

    _______________________________________

  • Zlepšovanie proporcií na trhu práce

  • Riešenie problémov chudoby

  • Spoločenská integrácia

  • Zvýšenie úrovne ľudského rozvoja

  • Vplyv na verejné zdravie

  • Dosiahnuté vzdelanie podporuje vzdelávanie ďalšej generácie

  • Väčšia účasť na občianskom živote (dobrovoľníctvo, charita) a politickom živote

  • Osvojenie si sociálne prijateľného postoja

    (redukcia nákladov na udržiavanie verejného poriadku a znižovanie kriminality)

  • Ekonomický rast

  • doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    Spoločenský prospech>Suma súkromných

    ziskov

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • USA

      Odhad priemerných hrubých nákladovpočas života

      18-ročného s neukončeným stredoškolským vzdelaním

      450 000 USD (350 000 eur)

      Zahŕňa:

    • straty na dani z príjmu,

    • zvýšené nároky na zdravotnú starostlivosť

    • pomoc zo strany štátu,

    • náklady spojené so zvýšenou mierou kriminality a trestnej činnosti mladistvých.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Veľká Británia

    • Keby 1 % pracujúceho obyvateľstva malo maturitné vzdelanie namiesto žiadnej kvalifikácie,

    • krajina by tak získala približne 665 miliónov libier ročne

    • vďaka zníženej kriminalite a zvýšenému potenciálu zárobkovej činnosti


    Ekonomika vzdel vania

    Sociálne benefity zo zníženia kriminality zvyšovaním miery ukončenia strednej školy o jedno percento

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    Vplyv vzdelania na ekonomický rast

    • Vybraté teoretické prístupy:

      - Dlhodobý ekonomický rast môže byť trvalým, ak sa

      môže neobmedzene rozvíjať ľudský kapitál.

      Poňatie ľudského kapitálu viaže na znalosti.

      (R. E. Lucas)

      - Konštantný ekonomický rast je podmienený ľudským

      kapitálom viazaným na inovácie, vedu, výskum.

      (P. M. Romer)

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    Vybraté závery štúdií:

    • Ak sa investície do ľudského kapitálu (v % na HDP) zvyšujú o 0,1, potom sa produkcia na pracovníka zvýši o 6%.

    • Ak sa investície do ľudského kapitálu zdvojnásobia, produkcia vzrastie približne o 50%

      (Mankiw, Romer, Weil, 1992)

    • Rast ľudského kapitálu predstavuje vo všeobecnosti desatinu až pätinu rastu celkovej produkcie (G7, 60.–80. roky 20. stor.)

      (A.S. Englander, A.Gurney, 1994)

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    • Existuje pozitívna korelácia

      medzi počtom absolventov VŠ a neskorším

      ekonomickým rastom a

      • medzi investíciami a % ekonomicky

        aktívnej populácie so SŠ-vzdelaním

        (N. Gemell, 1996)

    • V prípade priemernej doby štúdia

      trvajúcej 10 rokov, jeden

      suplementárny rok štúdia zvýši produkciu

      na osobu o 6 %

      (A. Bassanini, S. Scarpeta, 2001)

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Vzdel vacia politika vzdel vac syst m a verejn spr va

    VZDELÁVACIA POLITIKA, VZDELÁVACÍ SYSTÉM a VEREJNÁ SPRÁVA

    2. okruh

    Ekonomika vzdelávania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    Okruhy:

    • Vymedzenie vzdelávacej politiky.

    • Základné ciele národnej vzdelávacej politiky.

    • Funkcia štátu vo vzťahu k vzdelávaniu.

    • Základné úlohy verejnej správy vo vzdelávacom systéme.

    • Vplyv externých faktorov vzdelávacieho systému.

    • Systémové faktory vzdelávacieho systému.

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    • Vzdelávacia politika je súčasťou sociálnej politiky,

      pretože vzdelanie je prvkom sociálneho a ľudského rozvoja a 

      jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje sociálnu štruktúru spoločnosti

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Definovanie vzdel vacej politiky

    Definovanie vzdelávacej politiky

    • súhrn konkrétnych činností a opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu

    • rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciách, prístupe k vzdelávaniu, obsahoch a cieľoch vzdelania, o spôsobe riadenia a financovania systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Syst my vzdel vania a odbornej pr pravy

    Systémy vzdelávania a odbornej prípravy

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    Dvojitá úloha – sociálna a hospodárska

    neoddeliteľná súčasť sociálnej dimenzie Európy - nástroj na prenos hodnôt solidarity, rovnakých príležitostí a sociálnej účasti a zároveň majú pozitívny vplyv na zdravie, kriminalitu, životné prostredie, demokratizáciu a všeobecnú kvalitu života.


    Eur pske syst my odbornej pr pravy jednotliv ch lensk ch t tov

    Európske systémy odbornej prípravy jednotlivých členských štátov

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    Kľúčový prostriedok na zabezpečenie sociálneho začlenenia

    Veľká odlišnosť

    Podľa skladby odbornej prípravy z hľadiska pomeru medzi školiacimi inštitúciami a odbornou prípravou zabezpečovanou podnikmi.

    Podľa formy: semináre, modulárna (stavebnicová) forma , kurzy s rôznym časovým rozsahom , detailné študijné kurzy špecializované na určitý odbor pracovnej činnosti.

    Rozlišovanie - neformálne a alternatívne procesy vzdelávania


    Cie vzdel vacej politiky

    Cieľ vzdelávacej politiky

    • zabezpečiť rozvoj a rozširovanie vedomostí, znalostí a kompetencií

    • pre potreby jednotlivcov, ekonomiky a spoločnosti,

    • ktoré zahŕňajú aj morálne, hodnotové a kultúrne aspekty

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Objekt vna ochrann funkcia t tu vo vz ahu k vzdel vaniu

    Objektívna (ochranná) funkcia štátu vo vzťahu k vzdelávaniu

    plní dva ciele, ktoré je potrebné navzájom zladiť:

    • maximalizovať individuálne vzdelávanie

    • optimalizovať primerané vzdelávanie vo vzťahu k jednotlivcom pre potreby zamestnania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Loha verejnej spr vy vo vzdel vacom syst me

    Úloha verejnej správy vo vzdelávacom systéme

    • zabezpečiť poskytovanie pomoci deťom a ich rodinám od predškolského veku až po školské vzdelávanie na úrovni povinného školstva a druhého stredoškolského cyklu

    • rovnosť šancí na úrovni vysokoškolského vzdelávania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Financovanie verejn ho vzdel vacieho syst mu vych dza najm z predpokladov

    Financovanie verejného vzdelávacieho systému vychádza najmä z predpokladov:

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    • Školské systémy sú v súčasnosti financované v prevažnej miere verejnou správou.

    • V rozvinutých krajinách platí princíp bezplatnosti primárneho a sekundárneho vzdelávania.

    • Rastie spoločenský dopyt po vysokoškolskom vzdelaní a v dôsledku toho rastie rozpočet vysokého školstva.

    • Verejné financovanie vysokého školstva v rozvinutých európskych štátoch sa považuje za redistribúciu chudobných k bohatým.

    • Samofinancovanie školských inštitúcií sa nepovažuje za reálne.


    Ekonomika vzdel vania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    Vo verejnom školstve je nevyhnutné maximalizovať efektívnosť využitia zdrojov.

    Adaptácia školy na potreby spoločnosti a ekonomiky je spojená so zavedením informačných a komunikačných technológií.

    Financovanie vzdelávania a jeho optimalizácia je spojená s kvalitou vzdelávacieho systému a rovnosťou šancí.

    Rastie financovanie predškolskej výchovy.

    Privatizácia vzdelávania nesmie byť v rozpore so zabezpečením kvalitného vzdelania pre celú populáciu.

    Je potrebná stratégia celoživotného vzdelávania a zabezpečenie programov tzv. druhej šance, ktoré sú určené pre jednotlivcov bez kvalifikácie.


    Najv znamnej ie faktory spojen s vplyvom verejnej spr vy na financovanie vzdel syst mu

    Najvýznamnejšie faktory spojené s vplyvom verejnej správy na financovanie vzdel. systému

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    verejné financovanie štúdia,

    minimálna dĺžka štúdia,

    intervencia verejnej správy vo forme finančnej pomoci žiakom,

    zdanenie príjmov.


    1 verejn financovanie vzdel vania

    1. Verejné financovanie vzdelávania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    Spôsob použitia verejných financií na vzdelávanie:

    Verejné fondy môžu:

    priamo smerovať do škôl alebo

    môžu smerovať do inštitúcií cez domácnosti a môžu byť vymedzené na úhradu vzdelávacích služieb alebo

    sa môžu použiť na podporu nákladov, napr. na bývanie pre študentov.


    Ekonomika vzdel vania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    Vzdelávanie na úrovni druhého cyklu stredoškolského vzdelávania

    vo väčšine krajín financuje predovšetkým vláda,

    zatiaľ čo programy na profesijnú prípravu na povolanie (učňovské vzdelávanie) sú často financované súkromným sektorom.

    Na úrovni terciárneho vzdelávania

    rastie podiel súkromných výdavkov a

     súčasne neklesá, prípadne sa zvyšuje podiel verejných financií určených na vzdelávanie.

    Cieľom novej stratégie financovania je mobilizácia verejných a súkromných zdrojov a ovplyvnenie efektívnosti štúdia.


    2 minim lna d ka t dia

    2. Minimálna dĺžka štúdia

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    Verejná správa môže ovplyvňovať efektívnosť finančných prostriedkov investovaných do vzdelávania na základe predpokladanej, prípadne minimálna dĺžka štúdií.

    Dlhodobé štúdium bude zrejme vo všeobecnosti odrádzať od investovania do vzdelania.

    Výnimkou môže byť vzdelávanie, ktoré zvýši budúce zisky vyplývajúce z rastu produktivity.


    3 intervencia verejnej spr vy vo forme finan nej pomoci iakom

    3. Intervencia verejnej správy vo forme finančnej pomoci žiakom

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    Vláda môže podnecovať zapojenie sa do vzdelania podporou študentov a domácností prostredníctvom štátnych dotácií na úhradu časti nákladov na vzdelávanie.

    Štátne dotácie - dôležitá úloha v nepriamom financovaní vzdelávacích inštitúcií, v raste konkurencie medzi inštitúciami a v dosiahnutí väčšej efektívnosti vo financovaní vzdelávania.

    Formy:

    Nenávratné dotácie (napr. rodinné príspevky alebo prídavky na deti),

    Pôžičky študentom,

    Daňové úľavy rodinám študentov.


    4 zdanenie pr jmov

    4. Zdanenie príjmov

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    Progresívne zdanenie príjmov môže odrádzať od investovania do vzdelania.

    Vysokým progresívnym zdanením príjmov vzdelanejších pracovníkov sa znižujú rozdiely v príjmoch po zdanení u jednotlivcov s rôznou úrovňou vzdelania a znižuje sa efektívnosť investície do ľudského kapitálu.


    Princ py vzdel vacej politiky

    Národná vzdelávacia politika

    Princípy vzdelávacej politiky

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Princ p rovnosti vo vzdel van

    Princíp rovnosti vo vzdelávaní

    Definovanie princípu rovnosti vo vzdelávanímá pomerne neurčitý charakter, ale je veľmi blízky princípu rovnosti šancí.

    Hlavnou myšlienkou:

    • nerovnosti je možné tolerovať iba vtedy, ak sa dotýkajú rozdielov v intenzite úsilia v učení sa jednotlivcov, a nie vtedy, ak sú dôsledkom okolnosti, ktoré sú mimo jeho osobnej kontroly,

    • očakávané vzdelávacie výsledky jednotlivcov by mali byť funkciou len úsilia, ale nie okolností.

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    Vzdelávacia politika ho zabezpečuje podporovaním práva na vzdelávanie všetkých osôb nezávisle od sociálnej triedy, pohlavia a etnickej skupiny a súčasne musí zabezpečiť dostatočné finančné zdroje.

    Vzhľadom na potrebu znižovať riziko vylúčenia zo vzdelávacieho systému, najmä na jeho najnižších úrovniach, musí venovať pozornosť dosiahnutým výsledkom (meraným na základe úspešného štúdia) a verejným investíciám do základného školstva.

    Jedným z cieľov uplatňovania tohto kritéria je, v spolupráci s ostatnými makroekonomickými politikami (najmä hospodárskou a sociálnou), znižovať rozsah chudoby.


    Princ p slobodn ho v beru

    Princíp slobodného výberu

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    • Má byť kompatibilný s princípom rovnosti vo vzdelávaní.

    • Zavedenie kvázi trhu vo vzdelávaní má poskytnúť rodičom väčšiu možnosť výberu a  inštitúciám väčšiu možnosť konkurencie.

    • Tento model považuje rodičov za klientov, zdôrazňuje výhody zo vzdelávania ich detí, pričom sa vzdelávanie detí a mládeže prestáva považovať za spoločenský statok.

    • To umožňuje vzťahovať na rodičov úhradu výdavkov, zapríčinené ich deťmi.


    Dva podsyst my 1 kolsk politika 2 vysoko kolsk politika

    Dva podsystémy:1. školská politika 2. vysokoškolská politika

    Národná vzdelávacia politika

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Faktory ovplyv uj ce pr stupy vzdel vacej politiky k riadeniu a financovaniu vzdel vacieho syst mu

    Faktory ovplyvňujúce prístupy vzdelávacej politiky k riadeniu a financovaniu vzdelávacieho systému

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    Vonkajšie faktory

    Systémové faktory

    (faktory vlastné vzdelávaciemu systému)


    Vonkaj ie faktory

    Vonkajšie faktory

    • ekonomický vývoj (kríza alebo prosperita)

    • miera sociálnych nerovností

    • miera zahraničného dlhu

    • politická ideológia vlády

    • lokalizácia podnikov (v jednotlivých regiónoch)

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Syst mov faktory

    Systémové faktory

    • Model administratívy vo vzdelávacom systéme a úloha štátu vo vzdelávaní

    • vo všeobecnosti politický transfer právomocí od ústrednej administratívy smerom k regionálnym územným celkom alebo obecnej správe

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    • Model trhu alebo model verejnej služby

      miera využitia ideológie trhu

      - možno ju určiť rôznymi ukazovateľmi:

    • miera rozmanitosti inštitúcií

    • možnosť konkurencie medzi nimi

    • miera ich autonómie

    • miera transparentnosti dosiahnutých školských výsledkov


    Ekonomika vzdel vania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    Význam súkromnej siete škôl

    a uplatňované prístupy k nej

    a) podiel súkromného vzdelávania je veľmi vysoký, financovanie je povinnosťou štátu - pokryť celý dopyt po vzdelávaní

    b) súkromné vzdelávanie je iba doplnkom ponuke vzdelávania - závislé od rozhodnutia o podiele vlády na financovaní


    Ekonomika vzdel vania

    • Model študijného programu

    • Spoločný základ študijných programov je lacnejší ako polyvalentný model

    • Unifikovaný model študijných programov sú lacnejšie ako diverzifikované modely

    • Humanisticky zamerané vzdelávanie lacnejšie ako technicky zamerané vzdelávanie

    • Interkultúrne vzdelávanie je drahšie ako multikultúrne vzdelávanie

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    Modely evalvácie vzdelávacieho systému

    Systém financovania závisí od kritérií evalvácie

    Dva typy evalvácie vzdelávacieho systému:

    systém evalvácie zameraný na výsledky vzdelávania

    systém evalvácie zameraný na proces vzdelávania


    Ekonomika vzdel vania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    Koncepcia vzdelávania ako verejného statku alebo ako súkromného statku

    vzdelávanie je verejným statkom v tej miere, v akej výsledky prinášajú výhody celej spoločnosti, a

    súčasne je súkromným statkom v takej miere, v akej z nej majú výhody jednotlivci


    Celo ivotn vzdel vanie a znalostn ekonomika vedomostn spolo nos informa n spolo nos

    CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE A ZNALOSTNÁ EKONOMIKA, VEDOMOSTNÁ SPOLOČNOSŤ, INFORMAČNÁ SPOLOČNOSŤ

    3. okruh

    Ekonomika vzdelávania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Okruhy:

    Vymedzenie celoživotného vzdelávania.

    Ciele celoživotného vzdelávania.

    Kategórie účelných vzdelávacích aktivít.

    Štruktúra celoživotného vzdelávania.

    Znalosť ako ekonomický statok.

    Vzdelávanie a znalostná ekonomika.

    Informačná spoločnosť.

    Vedomostná spoločnosť.


    T my zameran na postavenie sr

    Témy zamerané na postavenie SR

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Vymedzenie základných princípov uplatňovaných v podmienkach regionálneho školstva

    • Sústava škôl v SR

    • Výchovno-vzdelávacie programy

    • Povinné vzdelávanie

    • Špeciálne vzdelávanie

    • Sieť škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania SR

    • Riadenie regionálneho školstva

    • Rozpočet a rozpočtové hospodárenie škôl a školských zariadení


    Vplyv s asn ch spolo ensk ch podmienok

    Vplyv súčasných spoločenských podmienok

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Globalizácia

    Technický pokrok, IKT

    Informačná spoločnosť

    Predlžovanie dĺžky života


    Vplyv na kvalifika n trukt ru pracovn ch s l

    Vplyv na kvalifikačnú štruktúru pracovných síl

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Nová kvalifikácia

      • Kreativita, flexibilita, tímová spolupráca

      • Manažér vedomostí (vytváranie podmienok na zhromažďovanie a uplatňovanie nových myšlienok vznikajúcich v organizácii)

      • Zamestnania v počítačových službách


    Znalostn ekonomika znalosti

    Znalostná ekonomika, znalosti

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Eur pska komisia 2008 k oncepcia znalostnej ekonomiky

    Európska komisia 2008Koncepcia znalostnej ekonomiky

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Znalosti a vzdelanie („ľudský kapitál“)

      možno považovať

      • za obchodný kapitál alebo

      • za produkty a služby vzdelávacieho a duševného charakteru,

    • ktoré možno vyvážať s vysokou návratnosťou.


    Znalos verzus inform cia

    Znalosť verzus informácia

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Znalosť

    Spája vedomosti so schopnosťou s nimi pracovať

    spojená s jednotlivcom

    Informácia

    toky správ (časť znalosti)


    Znalos ako osobitn ekonomick statok

    Znalosť ako osobitný ekonomický statok

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Ťažko kontrolovateľný statok – rozširovanie- pozitívne externality

    • Nekonkurenčná (nepoškodzuje sa používaním)

    • Kumulatívna (tvorba nových znalostí spočíva na existujúcom poznaní)

      Tzv. dilema znalostí

      Znalosť ako verejný statok

      Súkromná návratnosť Spoločenská návratnosť

    • Verejné intervencie vo financovaní vzdelávania a výskumu

    • Koncepcia systému ochrany intelektuálneho vlastníctva


    Celo ivotn vzdel vanie

    Budovanie učiacej sa spoločnosti prostredníctvom CŽV

    Celoživotné vzdelávanie

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Memorandum EK o CŽV (2000)

    • cielená nepretržitá vzdelávacia činnosť, ktorej účelom je zlepšovať vedomosti, zručnosti a kompetencie

      Európska komisia

    • koncept zastrešujúci

      • všetky systémy vzdelávania - formálne, neformálne, informálne a 

      • všetky stupne vzdelávania predškolské vzdelávanie, vzdelávanie na základnej škole, strednej škole a vysokej škole a ďalšie vzdelávanie.


    Celo ivotn vzdel vanie z kon 568 2009 z z o c v

    Celoživotné vzdelávanieZákon č. 568/2009 Z.z. o CŽV

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • všetkyaktivity, ktorésauskutočňujú v priebehuživota s cieľomzlepšiťvedomosti, zručnosti a schopnosti.

    • CŽVakozákladnýprincípvýchovy a vzdelávaniauplatňovanývovzdelávacejsústaveSRtvorí

      • školskévzdelávanie a

        b) ďalšievzdelávanienadväzujúcenastupeňvzdelaniadosiahnutý v školskomvzdelávaní.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Ďalšievzdelávanie

    • vzdelávanievovzdelávacíchinštitúciáchďalšiehovzdelávania, ktoré

    • nadväzujenaškolskévzdelávaniea umožňujezískaťčiastočnúkvalifikáciualeboúplnúkvalifikáciualebo

    • doplniť, obnoviť, rozšíriťaleboprehĺbiťsikvalifikáciunadobudnutú v školskomvzdelávaníalebo

    • uspokojiťzáujmya získaťspôsobilosťzapájaťsa do životaobčianskejspoločnosti.

    • Úspešnýmabsolvovanímďalšiehovzdelávanianemožnozískaťstupeňvzdelania.


    Z kladn kateg rie eln ch vzdel vac ch aktiv t

    Memorandum o celoživotnom vzdelávaní (EK 2000)

    Základné kategórie účelných vzdelávacích aktivít

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    1 form lne vzdel vanie formal learning

    1. Formálne vzdelávanie „formal learning“

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Inštitúcie určené na vzdelávanie a odbornú prípravu

    Udelenie oficiálne uznávaných dokladov a nadobudnutie kvalifikácie


    2 neform lne vzdel vanie non formal learning

    2. Neformálne vzdelávanie „non-formal learning“

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    na pracovisku

    v rámci aktivít občianskych združení a organizácií

    organizácie určené na doplnenie formálnych systémov vzdelávania (krúžky výtvarné, hudobné, športové, príprava na skúšky)

    Obvykle sa neukončuje vydaním oficiálneho dokladu


    3 nein titucion lne vzdel vanie informal learning

    3. Neinštitucionálne vzdelávanie “informal learning“

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    súčasť každodenného života

    nemusí byť zámerné


    Z kladn pojmy v c v

    Základné pojmy v CŽV

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Po iato n vzdel vanie

    Počiatočné vzdelávanie

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • v školskom systéme je vybudované na troch úrovniach, ktoré môžeme vo všeobecnosti vymedziť nasledujúcim spôsobom:

    • primárna sféra vzdelávania – materské školy, základné školy (prvý až piaty ročník) a základné umelecké školy,

    • sekundárna sféra vzdelávania – nižšie sekundárne vzdelávanie (šiesty až deviaty ročník), vyššie stredné školy (gymnáziá, SOŠ, SOU),

    • terciárna sféra vzdelávania – vyššie odborné školy, vysoké školy poskytujúce vzdelanie na bakalárskej, magisterskej a doktorandskej úrovni.


    Vzdel vanie dospel ch

    Vzdelávanie dospelých

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • zahŕňa všetky aspekty vzdelávania a odbornej prípravy - všetky činnosti učenia sa v dospelom veku z profesijných alebo osobných dôvodov,

    • zahŕňa všeobecné a odborné vzdelávanie a vzdelávanie v podniku z hľadiska perspektívy celoživotného vzdelávania.

    • Existuje široká škála foriem vzdelávania dospelých, ktoré ponúkajú

      • verejné alebo súkromné vzdelávacie inštitúcie, podniky, obchodné organizácie, neštátne neziskové organizácie a iné združenia.


    Otvoren vzdel vanie

    Otvorené vzdelávanie

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    typ štúdia orientujúci sa na študenta, ktorý odstraňuje administratívne, vzdelávacie, spoločenské a zdravotné problémy a zdravotné bariéry,

    umožňuje jednotlivcom počas celého svojho života mať zodpovednosť za obsah, metódy, miesto, tempo štúdia a formu jeho zabezpečenia.


    Di tan n vzdel vanie

    Dištančné vzdelávanie

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    forma štúdia (edukačná technológia), ktorá môže zabezpečiť požiadavky otvoreného vzdelávania,

    vzťahuje sa na tie formy organizovaného štúdia, ktoré sú založené na fyzickom oddelení študentov, a na tých, ktorí sa zaoberajú organizáciou štúdia,

    toto oddelenie štúdia sa môže uplatniť v celom vyučovacom procese alebo len v jeho určitých etapách, prípadne sa môže týkať len jeho prvkov.


    Vzdel vanie na internom trhu pr ce

    Vzdelávanie na internom trhu práce

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • vymedzuje vzdelávanie v určitej organizácii

    • Vzdelávanie pracovníkov

      Najvšeobecnejšie spôsoby a techniky výcviku:

    • prednáška,

    • modelovanie správania,

    • dištančná výučba,

    • výučba založená na využití techniky (videokonferencia, multimediálna výučba),


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    výučba pomocou prípadových štúdií,

    krátke prípadové štúdie,

    hry a simulácia,

    hranie rolí,

    skupinová diskusia (skupiny vedené školiteľom, skupiny rovnocenných partnerov a skupiny podporované technickými prostriedkami),

    akčné učenie,

    výcvik na pracovisku,

    učňovský výcvik


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    b) Vzdelávanie a rozvoj manažérov

    Hlavné zložky:

    • vzdelávanie a školenie v kurzoch,

    • učenie sa akciou,

    • učenie sa zo skúseností,

    • plánovanie kariéry,

    • organizačný rozvoj,

    • otvorené a dištančné učenie,

    • sebavzdelávanie,

    • podnikové poradenstvo.


    Informa n spolo nos

    Informačná spoločnosť

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Svetový samit o informačnej spoločnosti (WSIS) 2003 a 2005 - pojmy  informačná spoločnosť a vedomostná spoločnosť – neexistuje konsenzus

    • Charakterizuje konkrétnu formu spoločenskej organizácie, v ktorej sa

      • vytváranie,

      • spracovávanie a

      • odovzdávanie informácií

    • stávajú hlavným zdrojom produktivity a vplyvu


    Ekonomika vzdel vania

    Učiaca sa/vedomostná spoločnosť (vzdelávacia politika ako politika celoživotného vzdelávania)

    Učiaci sa región / klastre (zahŕňa úzke väzby medzi podnikmi, univerzitami a verejnou správou)

    Učiaca sa organizácia (nová forma organizácie práce)

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    Učiaca sa spoločnosť/

    Vedomostná spoločnosť

    Klastre

    Učiaca sa organizácia

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Vedomostn spolo nos

    Vedomostná spoločnosť

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Používa sa predovšetkým v akademickom prostredí

    UNESCO – pojem vedomostná spoločnosť - ako súčasť svojich inštitucionálnych politík

    podľa slovníka CEDEFOP je spoločnosťou, v ktorej sú procesy a činnosti založené na produkovaní, difúzii a využívaní vedomostí

    Zameriava na nové rozmery spoločnosti vedomosti, učenie, kultúru, budovanie vedomostí prostredníctvom práce a kľúčovú úlohu ľudských zdrojov


    U iaca sa spolo nos

    • Biela kniha EK 1995

    • Vyučovanie a vzdelávanie – Smerom k učiacej sa spoločnosti

    Učiaca sa spoločnosť

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Smer vývoja v EÚ vybudovanie učiacej sa spoločnosti

      Učiaca sa spoločnosť

    • univerzálna spoločnosť založená na vedomostiach

    • spoločnosť investovania do vedomostí, v ktorej si každý jednotlivec postupne počas svojho života buduje svoju kvalifikáciu a kompetencie


    Ciele pohybu k u iacej sa spolo nosti

    Ciele pohybu k učiacej sa spoločnosti

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Ekonomický cieľ– konkurencieschopnosť ekonomiky

      (Nehmotné) investície do vzdelávaniaprispôsobovanie sa:

    • Tendenciám vývoja na trhu práce (rozpor dostupná – hľadaná kvalifikácia)

    • Demografickým zmenám

    • Nárastu aktivít sektora služieb

    • Zmenám v organizácii a obsahu práce

    • Sociálny cieľ– odvrátiť rozpory v spoločnosti


    U iaci sa regi n

    Učiaci sa región

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Oblasť, v ktorej zodpovední činitelia spolupracujú a učia sa spoločne riešiť miestne alebo regionálne problémy v partnerskej spolupráci miestnych alebo regionálnych subjektov

    • Vytváranie a podpora vzniku miestnych a regionálnych sietí rozličných inštitúcií (tzv. sieťovanie) orientovaných na riešenie spoločných problémov, ktorých riešenie sa dotýka partnerov z rôznych aspektov


    Klastre

    Klastre

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Časť ekonomiky regiónu

    • Zvýšenie konkurencieschopnosti regiónu

      OECD:

    • Siete vzájomne nezávislých firiem, inštitúcií produkujúcich znalosti, premosťujúcich inštitúcií a zákazníkov prepojených do výrobného reťazca, ktorý vytvára pridanú hodnotu. Koncept klastrov ide ďalej ako sieťová spolupráca firiem (networking), pretože zahŕňa všetky formy odovzdávania a výmeny znalostí.


    U iaca sa organiz cia

    Učiaca sa organizácia

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Nová forma organizácie práce

    • Predstava žiaducej formy organizácie (= strategický cieľ)

    • Zrušenie oddelenia aktivít výskumu a aktivít produkcie

    • Charakteristika:

      Organizácia pohotovo reagujúca na trh, prenášajúca zodpovednosť za rozhodovanie na svojich zamestnancov a pripravená na zmenu


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Učenie sa jednotlivcov

      • naprogramované vzdelávanie,

      • učenie sa z činnosti

    • Učenie sa organizácie (objavovaním a naprávaním nedostatkov v svojich činnostiach)

      • Učenie sa z vnútorného prostredia (napr. inovácie, finančné správy)

      • Učenie sa z vonkajšieho prostredia (napr. výskyt novej technológie, konanie konkurencie, zmeny preferencií zákazníkov)


    Kritick faktory vzdel vacieho syst mu a k ov probl my jeho financovania

    Kritické faktory vzdelávacieho systému a kľúčové problémy jeho financovania

    4. okruh

    Ekonomika vzdelávania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Okruhy:

    Základné vplyvy modifikujúce stratégie vo vzdelávaní a odbornej príprave.

    Kľúčové problémy financovania vzdelávania. Súčasné tendencie financovania vzdelávania.

    Privatizácia vo vzdelávacom systéme.

    Informačné a komunikačné technológie vo vzdelávaní.


    T my zameran na poz ciu sr

    Témy zamerané na pozíciu SR

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Metódy financovania regionálneho školstva v SR

    • Systém financovania regionálneho školstva

    • Poplatky a príspevky na zabezpečenie vzdelávania a výchovy

    • Finančná podpora pre žiakov materských, základných a stredných škôl

    • Financovanie dopravného

    • Finančná podpora na rozvoj sociálnej oblasti


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Základné vplyvy, ktoré modifikujú stratégie vo vzdelávaní a odbornej prírpave


    1 demografick a popula n zmeny

    1. Demografické a populačné zmeny

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Najvýznamnejšie dôsledky novej globálnej konkurencie pre vzdelávací systém :

    účinné prispôsobenie sa celého vzdelávacieho systému,

    školenia seniorov,

    starnutie učiteľov,

    migrácia – odliv mozgov a ich získavanie (BrainDrain a BrainGain)


    2 glob lna konkurencia

    2. Globálna konkurencia

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Najvýznamnejšie dôsledky novej globálnej konkurencie pre vzdelávací systém:

    posilnenie vysoko kvalifikovanej práce,

    zvýšenie kvality učiteľov,

    vzdelávanie v prospech inovácií.


    3 soci lna s dr nos

    3. Sociálna súdržnosť

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Najvýznamnejšie dôsledky potreby dlhodobého udržania sociálnej inklúzie pre vzdelávací systém:

    posilnenie vzdelávania v ranom detstve,

    znižovanie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky,

    integrácia imigrantov prostredníctvom vzdelávania,

    motivácia pre vzdelávanie.


    4 uplatnenie inov ci vo vzdel vacom syst me

    4. Uplatnenie inováciívovzdelávacom systéme

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Najvýznamnejšie dôsledky potreby inovácií vo vzdelávacom systéme:

    konkurenčné politické priority,

    uplatnenie politiky na výskume,

    zameranie na kvalitu,

    prekonávanie zotrvačnosti.


    S asn tendencie financovania vzdel vania

    Súčasné tendenciefinancovania vzdelávania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Za ka dou finan nou strat giou je ideologick vo ba

    Za každou finančnou stratégiou je ideologická voľba

    • Princípy vzdelávania uznané ako základné, ktoré musia byť prioritné vo vzdelávacej politike

    • Model a funkcia štátu vo vzťahu ku vzdelávaniu

    • Model a funkcia vzdelávacej inštitúcie

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Financovanie vzdel vania t tom umo uje kompenzova nedostatky kv zi trhu vzdel vania

    Financovanie vzdelávania štátom umožňujekompenzovať nedostatky kvázi trhu vzdelávania

    • Redukcia nerovností

    • Poskytnutie šance znevýhodnenej populácii

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Tri k ov probl my financovania vzdel vacieho syst mu

    Tri kľúčové problémy financovania vzdelávacieho systému

    • Koľko sa má vynakladať na vzdelávanie?

    • Kto je povinný platiť za vzdelávanie?

    • Ako sú rozdeľované ekonomické zdroje?

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    1 ko ko sa m vynaklada na vzdel vanie

    1. Koľko sa má vynakladať na vzdelávanie?

    • Ako odporúčané kritérium (v OECD neexistuje všeobecne prijatá norma):

      Podiel HDP venovaný na vzdelávanie

      Výdavky na študenta (v dolároch),atď

    • Priority vlád pre rôzne etapy vzdelávacieho systému

      Odlišný spôsob investovania do základného a stredného školstva vzhľadom na VŠ-vzdelávanie

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    1 kto m plati za vzdel vanie 2 ako s finan n zdroje distribuovan

    1.Kto má platiť za vzdelávanie?2. Ako sú finančné zdroje distribuované?

    • sú vymedzené desiatimi tendenciami

      ktoré sa prejavujú vo všetkých európskych štátoch:

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Vzdel vanie je preva ne financovan verejnou spr vou

    Vzdelávanie je prevažne financované verejnou správou

    Spôsoby:

    • priamo a jednotne verejným inštitúciám,

    • priamo verejným a súkromným inštitúciám

    • priamo rodinám

    • inými kombinovanými schémami

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    2 rast v davkov na vzdel vanie

    2. Rast výdavkov na vzdelávanie

    vyplýva z rastu počtu študentov v stredných

    a vysokých školách

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    3 diverzifikuj sa zdroje financovania

    3. Diverzifikujú sa zdroje financovania

    Regionálne školstvo

    Decentralizácia - transfer riadenia fondov určených na vzdelávanie k regionálnym územným celkom alebo obecnej správe.

    Územné celky (región, obecná alebo mestská rada) prevzali zodpovednosť výber poplatkov a daní, ktoré majú vzťah financovaniu vzdelávania

    Vysoké školstvo

    Podniky prispievajú na aplikovaný výskum

    Príspevok študentov na úhradu výdavkov spojených so vzdelávaním

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Menia sa krit ri ktor sa pou vaj pri financovan vzdel vac ch in tit ci

    Menia sa kritériá, ktoré sa používajú pri financovaní vzdelávacích inštitúcií

    Tradičné kritérium – počet študentov

    Rôzny prístup k súkromnému a verejnému školstvu

    Pri zbližovaní prístupov financovania oboch oblastí školstva je podmienkou splnenie stanovených kritérií štátu súkromným školstvom

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    5 rast invest ci do pred kolskej v chovy

    5. Rastú investícií do predškolskej výchovy

    Význam predškolského vzdelávania pre CŽV

    Vysoká návratnosť

    Zvyšovanie miery spravodlivosti v prístupe ku vzdelávaniu

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Rastie v znam p i iek pre tudentov vysok ch k l

    Rastie význam pôžičiek pre študentov vysokých škôl

    • Presúvanie časti nákladov na rodiny študentov VŠ

    • Spojené s politikou štipendií a pôžičiek s nízkymi úrokmi

      Úhrada pôžičiek je závislá od

    • Študijných výsledkov alebo

    • Úrovne neskorších príjmov na trhu práce

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    Prijímajú sa také stratégie financovania vzdelávania, ktoré dokážu čeliť ekonomickým reštrikciám v oblasti vzdelávania

    • lepšie využívanie existujúcich zdrojov (modifikovanie parametrov pre poskytovanie vzdelávacích služieb)

    • lepšie riadenie a správa vzdelávacieho systému

    • zabezpečovanie nových zdrojov financovania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Sp janie financovania vzdel vania s v konnos ou vzdel vac ch syst mov

    Spájanie financovania vzdelávania s výkonnosťou vzdelávacích systémov

    • Kritériá najmä ekonomického charakteru

    • Rastie význam kritérií spojených s mierou neúspešnosti žiakov vo vzdelávacej inštitúcii

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    Spájanie financovania vzdelávania so zodpovednosťou vzdelávacieho systému a inštitúcií za svoje hospodárenie

    Požiadavky na transparentnosť financovania

    Spájanie financovania s dosahovaním dobrých výsledkov škôl

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Menia sa koncepcie financovania vzdel vania

    Menia sa koncepcie financovania vzdelávania

    Koncepcie by mala vychádzať z troch princípov:

    • Prístup ku vzdelávaniu ako k investícii, a nie ako k výdavkom

    • Prístup k vzdelávaniu ako ku kultúrnej investícii, a nie ako k čisto ekonomickej investícii

    • Prístup k vzdelávaniu ako k dlhodobej investícii v protiklade ku krátkodobej investícii

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Otvoren probl my financovania vzdel vania

    Otvorené problémy financovania vzdelávania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    V oblasti fnancovania a v voja vysok ho kolstva

    V oblasti fnancovania a vývoja vysokého školstva

    Sa rozvinuli štyri základné typy reforiem :

    • diverzifikácia ponuky vzdelávacích zariadení a typov štúdia

    • diverzifikácia mechanizmov financovania (platby za zápisy, platby univerzitných služieb, pôžičky a štipendiá)

    • zvyšovanie inštitucionálnej výkonnosti (najmä rozširovanie IKT)

    • redukovanie poskytovania niektorých vysokoškolských služieb (napríklad doprava)

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ot zka financovania a sloboda v beru

    Otázka financovania a sloboda výberu

    Zavádzanie systému kvázi trhu vzdelávania (možnosť výberu vzdelávacej inštitúcie, väčší stupeň konkurencie medzi inštitúciami)

    Zámer: redukcia verejných investícií do vzdelávania

    prehĺbenie rozdielov v prospech súkromného sektora

    Závery analýz OECD:

    - nie je isté, či konkurencia môže podnecovať zvyšovanie kvality škôl

    - vedie k väčšej nerovnosti medzi školami a väčšej polarizácii medzi sociálnymi a etnickými skupinami v spoločnosti

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Priorita programy druhej ance

    Priorita - programy „druhej šance“

    - Pre prípady jednotlivcov, ktorí majú vysokú mieru neúspešnosti pri vzdelávaní a tých, ktorí školský systém opúšťajú predčasne

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Financovanie a privatiz cia vzdel vania

    Financovanie a privatizácia vzdelávania

    Štyri typy opatrení

    • transfer vlastníctva verejných škôl do súkromného sektora

    • opatrenia, ktoré podporujú rozšírenie súkromného sektora v porovnaní s verejným

    • priame alebo nepriame investovanie do súkromných škôl

    • nové formy privatizácie verejného sektora (rast miery intervencie občianskej spoločnosti a iných organizácií nezávislých od štátu)

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Kľúčovou otázkou je,

    aký dosah môže mať tento typ opatrení na dosiahnutie cieľa, ktorý sa orientuje na zabezpečenie kvalitného vzdelávania pre celú populáciu a

    ako sa privatizácia dotkne z hľadiska sociálneho a ekonomického menej zvýhodnených skupín populácie.


    Informa n a komunika n technol gie vo vzdel van

    Informačné a komunikačné technológie vo vzdelávaní

    • tendencia predpokladať, že informačné a komunikačné technológie umožňujú fungovanie vzdelávacieho systému s nižšími nákladmi, pretože jeho vplyv sa môže rozšíriť na veľký rozsah populácie.

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Rozvinutie možností vyučovania založeného na IKT si vyžaduje veľké investície do:

    • počítačov a vzdelávacích programov,

    • sietí umožňujúcich prenášanie vnútroinštitucionálnych informácií, medzi inštitúciami navzájom a medzi školskými inštitúciami a inými miestami poskytujúcimi vzdelávacie zdroje (múzeá, virtuálne knižnice);

    • začiatočného a trvalého vzdelávania pedagógov

      • zameraného na použitie počítačov, sietí, programov a zdroje, ktoré môžu vytvoriť;

      • ktoré im umožní skúmať a selektovať disponibilné informácie o sieťach a poskytnúť užitočné a kreatívne informácie


    Ekonomika vzdel vania

    Efektívnosť, spravodlivosť a rovnosť vo vzdelávaní

    5. okruh

    Ekonomika vzdelávania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Okruhy:

    Koncept efektívnosti vo vzdelávaní.

    Koncept rovnosti vo vzdelávaní.

    Aspekty efektívnosti, rovnosti a spravodlivosti v jednotlivých vzdelávacích cykloch.

    Náklady neúspešnosti v škole.

    Vzdelávanie v ranom detstve ako kritický faktor rovnosti a efektívnosti vzdelávania.


    T my zameran na poz ciu sr1

    Témy zamerané na pozíciu SR

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Predškolská výchova a vzdelávanie v SR

    • Riadenie predškolskej výchovy a vzdelávania

    • Materská škola – základné charakteristiky

    • Predprimárne vzdelávanie

    • Úhrada výdavkov za pobyt v materskej škole a finančná podpora pre rodiny

    • Financovanie materských škôl


    Efekt vnos rovnos a spravodlivos vo vzdel van

    Ekonomické a sociálne kritériá

    Efektívnosť, rovnosť a spravodlivosťvo vzdelávaní

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    Poňatie efektívnosti

    - do pomeru výstup z procesu a vstup.

    Ak má byť systém účinným,

    tak sa z daného vstupu získa maximálny výkon alebo sa daný výstup získa s minimom vstupov.

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    • Analýza efektívnosti - porovnávanie nákladov a prínosov.

    • Výstup meraný

    • buď ako ciele vnútri vzdelávacieho systému (dosiahnutie určitých výsledkov)

    • alebo ako cieľ mimo vzdelávacieho systému (pravdepodobnosť zamestnania alebo zárobky na trhu práce).

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    Dva hlavné aspekty efektívneho využívania zdrojov:

    Efektívnosť

    efektívne alokovanie medzi rôznymi druhmi zdrojov výber najvhodnejšej efektívnej kombinácie vstupov alokačná efektívnosť

    efektívne použitie jednotlivých zdrojov (najlepšie využitie každého daného vstupu )technická účinnosť

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Koncept rovnosti resp spravodlivosti

    Koncept rovnosti, resp. spravodlivosti

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    neurčitejší charakter, nejasnosť vedeckých definícií otázok spravodlivosti, resp. rovnosti

    zhoda pri variantoch poňatia, ktoré je blízke definícii rovnosti príležitostí ( J. ERoemer, 1998):

    ... nerovnosti je možné tolerovať iba vtedy, ak sa týkajú len rozdielov v úrovni intenzity úsilia osôb, ale neexistujú vzhľadom na okolnosti, ktoré sú mimo osobného vplyvu jednotlivca.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Cieľ rovnosti

    • vyjadriť :

    • cez výsledky vzdelávacieho systému (napr. výsledky testov)

    • v rámci externého výsledku (napr. výsledky na trhu práce).


    Ekonomika vzdel vania

    Hodnotenie rovnosti

    vonkajší aspekt

    (aby konkrétny cieľ rovnosti bolo možné lepšie dosiahnuť investíciami do vzdelania ako alternatívnym využitím peňazí)

    vnútorný aspekt

    (aby dané zdroje pre oblasť vzdelávania a odbornej prípravy boli použité tým najspravodlivejším spôsobom)

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    • Vzťah medzi cieľmi efektívnosti a rovnosti

    • vo vzdelávacom systéme

    • rôzne formy vo vzdelávacích politikách

    • ciele efektívnosti a rovnosti nezávislé jeden od druhého,

    • kompromis pri rozsahu, v ktorom možno dosiahnuť oba ciele,

    • synergia pri dosahovaní efektívnosti a rovnosti,

    • priblíženie sa k efektívnosti bez akéhokoľvek vplyvu na rovnosť,

    • vysoká úroveň spravodlivostibez vplyvu na efektívnosť,

    • zvyšovať súčasne efektívnosť a rovnosť komplementárnym spôsobom,

    • zvyšovať efektívnosť na úkor rovnosti alebo presadzovať rovnosť na úkor efektívnosti.

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    J j heckman a kolekt v

    J. J. Heckman a kolektív

    Posúdenie vzdelávania a odbornej prípravy v priebehu životného cyklu osoby

    • Ekonomický model technológie tvorby zručností

      - formovanie zručností je procesom životného cyklu, ktorý vykazuje rekurzívnu produktivitu a komplementárnosť

      Rekurzívna produktivita:

    • vzdelanie získané v jednom stupni je vstupom do procesu učenia v ďalšej fáze

      Komplementárnosť:

    • produktivita, s ktorou sa investícia na jednom stupni vzdelávania transformovala na cenné zručnosti, je pozitívne ovplyvnená úrovňou zručností, ktoré už osoba získala v predchádzajúcich etapách.

      generujú multiplikátor zručností

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    Návratnosť Eura vynaloženého na rôznych úrovniach vzdelávania

    Deti z horšieho socio-

    ekonomického zázemia

    Deti z lepšieho socio-

    ekonomického zázemia

    Predškolská Základné Vysokoškolské Vzdelávanie

    výchova a stredoškolské vzdelávanie dospelých

    vzdelávanie

    Prameň: Cunha et al., EENEE

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    základný model životného cyklu vzdelávacej politiky z hľadiska efektívnosti a spravodlivosti,

    pri nedostatočnej verejnej intervencii bude miera návratnosti klesať rýchlejšie smerom od nízkeho po vysoké sociálno-ekonomické zázemie detí,

    miera návratnosti v investícií na nižšom stupni má tendenciu byť vyššou u detí zo znevýhodnených rodín, ale vo vyššom veku má tendenciu byť vyššou pre deti pochádzajúce z dobrého socioekonomického zázemia.


    Vzdel vanie v ranom detstve

    Vzdelávanie v ranom detstve

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Najefektívnejšia politika v počiatočnom štádiu je aj najspravodlivejšiou politikou - investovať do detí, ktoré doma nedostanú potrebné základné zručnosti.

    Z hľadiska životného cyklu - návratnosť verejných investícií je najvyššia vo veľmi ranom veku a znižuje sa počas celého životného cyklu


    Kolstvo

    Školstvo

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    neexistuje jasný systematický vzťah medzi úspechom študenta a množstvom zdrojov vynaložených na školách,

    vo väčšine európskych školských systémov sa ukazuje, že veľkosť triedy alebo výdavkov na žiaka nemá prakticky žiaden vplyv na získané kognitívne zručnosti študentov,

    K podstatnému zvýšeniu efektívnosti v mnohých európskych vzdelávacích systémoch, sa považuje kombinácia zodpovednosti a autonómie škôl

    Podstatným vplyvom na rovnosť príležitostí v školskom systéme je posunutie ďalšieho nasmerovania študentov do rôznych typov škôl na základe ich schopností až na neskoršie obdobie


    Po iato n odborn vzdel vanie a pr prava

    Počiatočné odborné vzdelávanie a príprava

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    odborné programy môžu prispieť k zníženiu predčasného ukončovania štúdia veľkou časťou znevýhodnených študentov

    zvýšenie úrovne všeobecných schopností študentov zo slabého sociálno-ekonomického zázemia môže byť efektívnejšie, ak krátke etapy odborného zamerania môžu prebiehať počas pracovnej kariéry jednotlivca

    pre efektívny systém počiatočného odborného vzdelávania a prípravy je dôležité, aby boli kvalifikácie dobre prispôsobené potrebám trhu, a to tak z hľadiska obsahu, ako aj z hľadiska jeho zabezpečenia


    Vysoko kolsk vzdel vanie

    Vysokoškolské vzdelávanie

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    získanie vysokoškolského vzdelania môže byť veľmi efektívnou investíciou (spravidla spojené s vysokými výnosmi na trhu práce pre zárobky a zamestnateľnosť)

    hlavným dôvodom nerovností v prístupe na vysoké školy pravdepodobne nie je to, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia si nemôžu dovoliť ísť študovať (existujú verejné vysoké školy), ale najmä to, že nemajú potrebné vzdelanie, ktoré je podmienkou na takéto štúdium.

    z hľadiska rovnosti je dôležité poskytovať zodpovedajúce finančné prostriedky pre študentov z chudobných rodín

    politika školného spolu s pôžičkami podmienenými príjmami by mohla vytvoriť určitú komplementárnosť medzi efektívnosti a rovnosťou v oblasti vysokoškolského vzdelávania.


    Celo ivotn vzdel vanie a vzdel vanie dospel ch

    Celoživotné vzdelávanie a vzdelávanie dospelých

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Verejne poskytované tréningové programy podporujú rovnosť, pretože sa často zameriavajú na nezamestnaných (v SR napr. služby zamestnanosti)

    Spomedzi rôznych aktívnych politík trhu práce sú vzdelávacie programy efektívnejšie ako dotačné programy. Politiky, ktoré podporujú vzdelávanie, môžu pomôcť nízkokvalifikovaným nájsť si prácu a získať príjem.


    N klady kolskej ne spe nosti

    Náklady školskej neúspešnosti

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Defin cie kolsk ho zlyhania

    Definície školského zlyhania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    Prvky školskej neúspešnosti

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    V zby medzi vzdelan m a v sledkami

    Väzby medzi vzdelaním a výsledkami

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Priame účinky

      Priamym účinkom vzdelania je, keď vzdelanie zmení správanie vedúce k určitému výsledku (vplyv na zdravie cez poznatky o fajčení)

    • Nepriame účinky

      • napríklad vplyv na rast spotreby vysokokvalitných zdravotníckych služieb cez vyššie príjmy, ktoré zlepšujú zdravotný stav,

      • vzdelanie môže pracovníkovi zvýšiť produktivitu cez zvyšovanie jeho hraničného produktu. Môže viesť k vyššej efektívnosti, ak podnecuje zmenu v kombinácii ostatných vstupov použitých pri výrobe.

      • Niektoré z efektov vzdelania sa môžu prenášať cez generácie - napr. vzdelanejší rodičia môžu kúpiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie pre svoje deti, alebo spätne, keď vzdelanejšie deti sa môžu postarať o ich starnúcich rodičov.


    Kolsk vzdel vanie v eur pskom priestore znalost a poz cia sr

    Školské vzdelávanie v európskom priestore znalostí a pozícia SR

    6. okruh

    Ekonómia vzdelávania


    Ekonomika vzdel vania

    Okruhy:

    Indikátory a benchmarking vo vzdelávaní.

    Školské vzdelávanie.

    Agenda pre európsku spoluprácu v školstve.

    Vplyv vzdelávacieho prostredia na výsledky žiakov.

    Kritériá na evalváciu efektívnosti výdavkov vzdelávacieho zariadenia.


    Z kladn vzdel vanie a v chova v sr

    Základné vzdelávanie a výchova v SR

    Riadenie vzdelávacích inštitúcií na základnom stupni vzdelávania

    Vzdelávacie inštitúcie poskytujúce základné vzdelanie

    Výchova a vzdelávanie v základnej škole

    Prispievanie na úhradu nákladov spojených so vzdelávaním a finančná podpora pre rodiny žiakov

    Financovanie škôl


    Ekonomika vzdel vania

    Európsky priestor znalostí

    Európsky priestor vzdelávania a odbornej prípravy

    Európsky priestor výskumu a inovácií

    Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania

    Európsky priestor celoživotného učenia

    Lisabonská stratégia -

    cieľ vybudovanie Eur. priestoru znalostí


    Eur psky priestor vzdel vania a odbornej pr pravy

    Európsky priestor vzdelávania a odbornej prípravy


    V eobecn politick r mec pre v chovu a vzdel vanie

    Európsky priestor vzdelávania a odbornej prípravy

    Všeobecný politický rámec pre výchovu a vzdelávanie


    Eur pska strat gia a kooper cia v oblasti vzdel vania a odbornej pr pravy

    Európska stratégia a kooperácia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy

    Vzdelávanie a odborná príprava 2010

    (program od r. 2001)

    Aktualizovaný strategický rámec európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy

    (prijatý v r. 2008)


    Vzdel vanie a odborn pr prava 2010

    Vzdelávanie a odborná príprava 2010

    Ciele vzdelávacích a tréningových systémov EÚ

    do roku 2010

    3 strategické ciele:

    • Zlepšenie kvality a efektívnosti vzdelávacích a výchovných systémov v Európe

    • Uľahčenie prístupu k vzdelávaniu a výchove pre všetkých

    • Otvorenie vzdelávacích a výchovných systémov širšiemu svetu

      - rozpracované do 13 špecifických cieľov


    Aktualizovan strategick r mec eur pskej spolupr ce v oblasti vzdel vania a odbornej pr pravy

    Aktualizovaný strategický rámec európskej spoluprácev oblasti vzdelávania a odbornej prípravy

    Zameranie európskej spolupráce v oblasti VOP v období do roku

    2020 na štyri strategické výzvy:

    urobiť z celoživotného vzdelávania a mobility študujúcich realitu

    zlepšiť kvalitu a efektívnosť vzdelávania a odbornej prípravy a ich výsledkov

    podporovať spravodlivosť a aktívne občianstvo

    posilniť oblasť inovácií a tvorivosti vrátane podnikavosti na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy


    Otvoren met da koordin cie vo vop

    Otvorená metóda koordinácie vo VOP

    • v 2. cykle lisabonskej stratégie

      Perspektíva CŽV vyžaduje

      koordináciu a stanovenie cieľov v rozličných odvetviach vzdelávania a odbornej prípravy.

      Osobitná politická agenda - stanovená pre:

    • Školy

    • Odborné vzdelávanie a prípravu

    • Vysokoškolské vzdelávanie

    • Vzdelávanie dospelých


    Krit ri hodnotenia pokroku v oblasti vzdel vania a v chovy benchmarky

    Kritériá hodnotenia pokroku v oblasti vzdelávania a výchovy (benchmarky)

    • Priamy dôsledok implementácie Lisabonskej stratégie

    • Rada EÚ pre vzdelávanie, mládež a kultúru (r. 2010)

      1. predčasné opustenie vzdelávania

      2. úspešnosť v matematike, prírodných vedách a technológiách

      3. počet ľudí s ukončeným  vyšším stredným vzdelaním

      4. základné znalosti

      5. celoživotné vzdelávanie.


    Referen n krit ri benchmarky na rok 2020

    Referenčné kritériá (benchmarky) na rok 2020

    Do roku 2020 by sa na celoživotnom vzdelávaní malo zúčastňovať v priemere 15 % dospelých.

    Do roku 2020 by podiel 15-ročných detí dosahujúcich nízke znalosti v čítaní, matematike a prírodných vedách mal byť menej ako 15 %.

    Do roku 2020 by podiel osôb vekovej kategórie 30–34 rokov s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním mal byť aspoň 40 %.

    Do roku 2020 by podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelanie a odbornú prípravu, mal byť menej ako 10 %.

    Do roku 2020 by sa aspoň 95 % detí vo veku 4 rokov až veku, v ktorom sa začína povinné základné vzdelávanie, malo zúčastňovať vzdelávania v ranom detstve.


    2 agenda pre eur psku spolupr cu v oblasti kolstva

    Európsky priestor vzdelávania a odbornej prípravy

    2. Agenda pre európsku spoluprácu v oblasti školstva


    Ekonomika vzdel vania

    Zlepšovanie spôsobilostí pre 21. storočie:Agenda pre európsku spoluprácu v školstve EK ju prijala v r. 2008

    OMK v oblasti školskej politiky - podporovať spoluprácu v oblasti školskej politiky

    Tri oblasti:

    • Zameranie na spôsobilosti:

    • rozvoj akčných plánov na zvýšenie úrovní čitateľskej gramotnosti a počítania vrátane využívania metódy stanovovania cieľov;

    • posilňovanie prierezových spôsobilostí i spôsobilostí vychádzajúcich z jednotlivých predmetov, najmä schopnosti učiť sa;

    • prijatie komplexného prístupu k rozvoju spôsobilostí, ktorý bude zahŕňať učebné osnovy, učebné materiály, odbornú prípravu učiteľov, individualizované vzdelávanie a metódy hodnotenia.


    Ekonomika vzdel vania

    • Vysoká kvalita vzdelávania pre každého študenta:

    • rozšírenie prístupu k vysokokvalitnému predškolskému vzdelávaniu;

    • zmeranie a zlepšenie miery spravodlivosti školských vzdelávacích systémov a zníženie rozdielov v kvalite medzi školami;

    • zabezpečenie, aby školské systémy uľahčovali úspešný prechod medzi rozličnými typmi škôl a stupňami a do ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy;

    • zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky;

    • poskytovanie vhodnejšie načasovaných podporných a individualizovanejších prístupov ku vzdelávaniu v rámci všeobecných škôl pre študentov s osobitnými potrebami

    • Učitelia a školskí pracovníci:

    • kvalitné počiatočné vzdelávanie učiteľov, zaškoľovanie a pokračujúci odborný rozvoj; zlepšenie poskytovania, kvality a využívania vzdelávania učiteľov na pracovisku;

    • nábor učiteľov – cieľ - vybrať najlepších uchádzačov, umiestniť dobrých učiteľov do škôl s vysokým nasadením;

    • zlepšovanie náboru pracovníkov do vedenia škôl a ich prípravy - sústrediť sa na zlepšovanie vzdelávania študentov a profesijný rozvoj školských pracovníkov.


    Kolsk politika odborn vzdel vanie a pr prava a kodansk proces

    Školská politika, odborné vzdelávanie a príprava a Kodanský proces

    7. okruh

    Ekonomika vzdelávania


    Ekonomika vzdel vania

    Okruhy:

    • Školská politika ako súčasť vzdelávacej politiky.

    • Ciele školskej politiky.

    • Európsky priestor odborného vzdelávania a prípravy.

    • Kodanský proces.

    • Nástroje Kodanského procesu.

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Stredo kolsk a postredo kolsk vzdel vanie v sr

    Stredoškolské a postredoškolské vzdelávanie v SR

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    Riadenie stredoškolského vzdelávania

    Stredné školy - základné charakteristiky

    Stredoškolské vzdelávanie a stredné vzdelanie

    Školné a finančná podpora žiakom

    Vybrané problémy financovania

    Podnikateľská činnosť škôl a školských zariadení


    Vzdel vacia politika v oblasti predprim rneho prim rneho a sekund rneho vzdel vania

    ŠKOLSKÁ POLITIKA

    v oblasti regionálneho školstva (SR)

    VZDELÁVACIA POLITIKA V OBLASTI PREDPRIMÁRNEHO, PRIMÁRNEHO A SEKUNDÁRNEHO VZDELÁVANIA

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    legislatíva, financovanie, budúci rozvoj a ostatné rozhodovacie procedúry v školskom sektore

    definovanie a rozvoj cieľov, obsahového zamerania, organizácie a prostriedkov vzdelávania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Ciele

    Ciele

    • Vonkajšie ciele

    • odrážať požiadavky všetkých aspektov trvalo udržateľného rozvoja a kultúrneho rozvoja spoločnosti

    • Vnútorné ciele

    • vzťahujú na školský systém

    • smerujú k podpore efektívnych vnútorných štruktúr riadenia a celkovej pedagogickej a ekonomickej efektívnosti vzdelávania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    • Ciele, ktoré prijali jednotlivé vlády v rámci procesov európskej vzdelávacej politiky

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    3 odborn vzdel vanie a pr prava

    Európsky priestor vzdelávania a odbornej prípravy

    3. Odborné vzdelávanie a príprava


    S bor opatren na podporu zlep ovania kvality a spr vy syst mov ovp v e

    Súbor opatrení na podporu zlepšovania kvality a správy systémov OVP v EÚ

    Európsky kvalifikačný rámec (EQF)

    Európsky systém kreditov pre OVP (ECVET)

    Spoločné európske zásady identifikácie a potvrdzovania neformálneho a informálneho vzdelávania (2004)

    Európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality OVP (EQARF)


    1 1 kodansk proces

    1. 1 Kodanský proces


    Ekonomika vzdel vania

    Súčasť Lisabonskej stratégie v OVP

    Podpora celoživotného vzdelávania a poskytovanie vysoko kvalifikovanej pracovnej sily (rozvoj európskeho trhu práce)

    Praktická realizácia:

    Politické rokovania (európska úroveň – výmena skúseností, národná úroveň - implementácia)

    Spoločné nástroje (dopĺňať európsky priestor VŠ-vzdel.)

    Vzájomné učenie

    Posilnenie účasti všetkých zainteresovaných strán


    Astn ci

    Účastníci

    členské štáty EÚ,

    Európska komisia,

    kandidátske krajiny (Chorvátsko, Macedónsko, Turecko),

    EZVO-EHP (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko),

    sociálni partneri na úrovni EÚ (CES / ETUC, BusinessEurope, CEEP a UAPME )


    Kodansk deklar cia november 2002

    Kodanská deklarácia november 2002

    • vyhlásenie o posilnenej európskej spolupráci v OVP

    • modernizácia odborného vzdelávania a prípravy na povolanie

      Hlavné priority:

    • Európska dimenzia (jej posilnenie)

    • Transparentnosť, informácie, poradenstvo

      (aj prenos a uznávanie schopností a kvalifikácií, aby sa podporila pracovná a geografická mobilita občanov)


    Ekonomika vzdel vania

    • Uznávanie schopností a kvalifikácií:

      - transparentnosť, porovnateľnosť, prenosnosť a uznávanie schopností/alebo kvalifikácií medzi rôznymi krajinami

    • rozvoj súboru spoločných princípov týkajúcich sa uznávania neformálneho a neinštitucionálneho vzdelávania s cieľom zabezpečenia väčšej kompatibility

    • Zabezpečenie kvality

      - výmena modelov a metód, spoločných kritérií a princípov na zabezpečenie kvality,

      - pozornosť vzdelávacím potrebám učiteľov a školiteľov


    V sledky kodansk ho procesu

    Nástroje kodanského procesu

    Výsledky kodanského procesu


    Europass

    EUROPASS

    - jednotný rámec pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (2005)

    typy dosiahnutej kvalifikácie,

    doplnok k diplomu,

    štandardná forma životopisu,

    portfólio s predchádzajúcimi formami vzdelávania

    (všetky dokumenty - odkaz na príslušnú úroveň EQF)


    Eur psky kvalifika n r mec eqf

    Európsky kvalifikačný rámec EQF

    EQF = Rámec, ktorý uľahčí prenos, transparentnosť a uznávanie

    kvalifikácií medzi štátmi

    Každý štát – jeden národný kvalifikačný rámec (NKR)

    Definovať prepojenie NKF a EQF

    • Prispôsobenie vnútroštátnych kvalifikačných systémov s EQF

    • Zosúladenie dokumentov Europass-u do r. 2012


    Z kladn prvok eqf

    Základný prvok EQF

    • súbor ôsmich referenčných úrovní,

    • ktoré opisujú, čo študent vie, chápe a dokáže spraviť

      ( „študijnévýsledky”)

      bez ohľadu na systém, v ktorom danú kvalifikáciu získal.


    Presun d razu na tudijn v sledky

    Presun dôrazu na študijné výsledky

    • podpora prepojenia medzi potrebami trhu práce

      (v oblasti poznatkov, zručností a schopností) a ustanoveniami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

    • zjednodušenie uznávania informálneho a neformálneho vzdelávania (v CŽV)


    Ekonomika vzdel vania

    SPOLOČNÝ NÁVRH

    KONCEPCIE

    RHSP

    VLÁDASR

    Implementácia EKR v podmienkach SR


    Ekonomika vzdel vania

    • Tvorba sústavy povolaní vo forme prác na Integrovanom systéme typových pozícií

      • ISTP – porovnávanie požiadaviek trhu práce a osobných predpokladov jednotlivcov

        (odporúčanie vhodného pracovného miesta,

        návrh ďalšieho vzdelávania)

        • Kompetenčný model

          k jednotlivým pozíciám definované

          odborné znalosti,

          odborné zručnosti,

          všeobecné spôsobilosti


    N rodn s stava kvalifik ci

    Národná sústava kvalifikácií

    • Verejne prístupný register všetkých úplných a čiastočných kvalifikácií potvrdzovaných, rozlišovaných a uznávaných na území Slovenskej republiky


    Ekonomika vzdel vania

    3. Európsky systém prenosu kreditov pre OVP(ECVET) (2008)

    • Súčasť projektu rozvoja európskej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – operačný nástroj

    • Dopĺňa EQF (referenčné úrovne EQF)

      Cieľ:

      mobilita v odbornej príprave

      validácia výsledkov CŽV

      transparentnosť kvalifikácií

      spolupráca medzi poskytovateľmi vzdelávania


    Eur psky referen n r mec pre ovp cqaf 2008

    Európsky referenčný rámec pre OVP(CQAF) (2008)

    na podporu členských štátov pri propagácii a sledovanie zvyšovania kvality odborného vzdelávania a prípravy na rôznych úrovniach

    Založený cykle kvality, ktorý sa skladá zo štyroch fáz:

    stanovenie politických cieľov / ciele a plánovanie,

    implementačná fáza,

    hodnotiaca fáza, ktorá sa zaoberá návrhom mechanizmy na hodnotenie, a hodnotenie dosiahnutých výsledkov / výstupov na jednotlivcov, poskytovateľov a systému,

    preskúmanie založené na kombináciu interných a externých hodnotení výsledkov, spracovanie spätnej väzby a organizácii postupov pre riadenie zmien.


    Vysoko kolsk politika eur psky priestor vysoko kolsk ho vzdel vania a poz cia sr

    Vysokoškolská politika, európsky priestor vysokoškolského vzdelávania a pozícia SR

    8. okruh

    Ekonomika vzdelávania


    Ekonomika vzdel vania

    Okruhy:

    • Vysokoškolská politika

    • Ekonomické a neekonomické nástroje.

    • Trhové a netrhové nástroje.

    • Základné typy reforiem vo vysokoškolskom vzdelávaní.

    • Znalostný trojuholník a vysoké školy.

    • Modernizácia vysokoškolského vzdelávania.

    • Bolonský proces

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Terci rne vzdel vanie v sr

    Terciárne vzdelávanie v SR

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    Vymedzenie terciárneho vzdelávania.

    Sústava vysokých škôl v SR.

    Verejné vysoké školy.

    Štátne vysoké školy.

    Súkromné a zahraničné vysoké školy.

    Vysokoškolské vzdelávanie.

    Vysokoškolská mobilita


    Vzdel vacia politika v oblasti vysoko kolsk ho vzdel vania

    (Národná) VYSOKOŠKOLSKÁ POLITIKA v SR

    VZDELÁVACIA POLITIKA V OBLASTI VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    VŠ- vzdelávanie - zlepšovanie investovania pri súčasnom rozširovaní účasti na vzdelávaní

    kľúčový sektor v znalostnej ekonomike a učiacej sa spoločnosti – jadro tzv. znalostného trojuholníka

    vzdelávanie

    inovácia výskum


    V vzdel vanie prispieva k hospod rskemu a soci lnemu rozvoju tyrmi sp sobmi

    VŠ- vzdelávanie prispieva k hospodárskemu a sociálnemu rozvojuštyrmi spôsobmi

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    formovanie ľudského kapitálu (najmä prostredníctvom vzdelávania),

    vytváranie bázy znalostí (najmä prostredníctvom výskumu),

    šírenie a rozvoj znalostí (najmä prostredníctvom výmeny s používateľmi týchto znalostí),

    zachovávanie znalostí (skladovanie a medzigeneračné prenášanie znalostí).


    Ekonomika vzdel vania

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.

    zavedenie školného bez súčasnej finančnej podpory pre chudobnejších študentov - možnosť stupňujúcej sa nerovnosti v prístupe k vysokoškolskému vzdelávaniu - školné má byť doplnené cielenou finančnou podporou


    N stroje vysoko kolskej politiky

    Nástroje vysokoškolskej politiky

    • Ekonomické nástroje

    • Neekonomické nástroje

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    A ekonomick n stroje

    A. Ekonomické nástroje

    1. Netrhové nástroje

    • Priame(verejné výdavky na vysoké školy na základe kritérií, sociálne a motivačné štipendiá, pôžičky pre študentov, príspevky na ďalšie vzdelávacie služby pre študentov - na stravovanie, dopravu, ubytovanie.

    • Nepriame (opatrenia sociálnej politiky - pre nezaopatrené deti, daňový bonus, prídavky na deti/ a iné - zľavy na cestovnom)

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    2. Trhové nástroje

    • uplatňovanie princípov kvázi-trhu vo vysokoškolskom vzdelávaní - nástroje podnecujúce vytvorenie súkromného sektora

    • systém financovania vzdelávania, výskumu a vývoja na vysokých školách podľa stanovených kritérií

    • aktivity vysokých škôl, najmä v oblasti ďalšieho vzdelávania - za úhradu

    • úhrada časti nákladov za vzdelávanie, za ubytovanie a stravovanie

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    B neekonomick n stroje

    B. Neekonomické nástroje

    • vládne programové, strategické a koncepčné dokumenty

    • zákony, vyhlášky týkajúce sa postavenia

      VŠ-inštitúcií

    • právne akty upravujúce ich vzťahy k iným štátom 

    doc Ing.Iveta Dudová, PhD.


    Eur psky priestor vysoko kolsk ho vzdel vania

    Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania


    Moderniz cia eur pskych univerz t s as lisabonskej strat gie

    Modernizácia európskych univerzít - súčasť lisabonskej stratégie

    Hlavné smery

    • Kurikulárna reforma:

      systém troch cyklov (bakalár-master-doctorate), kompetencie na základe učenia, pružné cesty vzdelávania, uznanie, mobilita.

    • Reforma riadenia:

      autonómia univerzít, strategických partnerstiev, vrátane podnikov, zabezpečenie kvality.

    • Reforma financovania:

      rôznorodé zdroje vysokých príjmov lepšie spojené s výkonom, podporu spravodlivosti, prístup a efektivitu, vrátane možnej role školného, grantov a pôžičiek.


    Bolonsk proces

    Bolonský proces

    Priority:

    • zavedenie troch cyklov (bakalár / master / doktorandský),

    • zabezpečenie kvality

    • uznávanie kvalifikácií a doby štúdia


    Ekonomika vzdel vania

    46 krajín

    Každé dva roky stretnutia ministrov školstva

    merať pokrok a stanoviť priority pre ďalšiu činnosť

    Bologna (1999)

    Praha (2001)

    Berlín (2003)

    Bergen(2005)

    Londýn (2007)

    Leuven/Louvain-La- Neuve(Belgicko, 2009)

    Budapeť-Viedeň (2010)


    Budape viede 2010

    Budapešť-Viedeň 2010

    • Deklarácia o európskom priestore VŠ- vzdelávania

    • koniec 1. dekády BP

    • formálne zriadený eur. priestor VŠ-vzd.

    • vysokoškolské vzdelávanie ako verejná zodpovednosť

    • potreba zvýšiť úsilie o sociálnu dimenziu (zaručené rovnaké príležitosti v prístupe ku kvalitnému vzdelaniu)


    Ekonomika vzdel vania

    • Európsky systém prenosu kreditov pre univerzitné vzdelávanie(ECTSEuropean Credit Transfer and AccumulationSystem )

      súčasnosti - súčasť programu Socrates

      pridelenie 60 kreditov (miera záťaže študenta denného štúdia počas

      jedného akademického roka)

      Kľúčové dokumenty ECTS

    • Informačný balík ECTS - v dvoch jazykoch (slovenskom a anglickom) - zverejnený - informácie pre zahraničných študentov.

    • Zmluva o štúdiu - zoznam predmetov, ktoré má študent absolvovať a s ktorými má súhlasiť študent a zodpovedný koordinátor inštitúcie. V prípade prenosu kreditov – súhlas so zmluvou o štúdiu – študent, vysielajúca a prijímajúca inštitúcia.

    • Prepis záznamov o štúdiu - výsledky štúdia študenta,

      zoznam absolvovaných predmetov, počet kreditov, získané hodnotenie vyjadrené v lokálnej/ECTS stupnici


    V nosy zo vzdelania na trhu pr ce a ich finan n n vratnos v komparat vnej perspekt ve

    Výnosy zo vzdelania na trhu práce a ich finančná návratnosť v komparatívnej perspektíve

    9. okruh

    Ekonomika vzdelávania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Okruhy

    Okruhy:

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Prínosy z investície do vzdelania na trhu práce.

    Faktory podnecujúce investície do vzdelania.

    Metódy odhadu návratnosti investície do vzdelania.

    Súkromná vnútorná miera návratnosti. Spoločenská návratnosť.


    Okruhy k oblasti financovania vysok ch k l v sr

    Okruhy k oblasti financovania vysokých škôl v SR

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Financovanie verejných, štátnych a súkromných vysokých škôl.

    Štruktúra rozpočtu verejných vysokých škôl.

    Finančná podpora študentom vysokých škôl.

    Poplatky a školné


    Pr nosy z investovania do vzdelania na trhu pr ce

    Prínosy z investovania do vzdelania na trhu práce

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Vo väčšine krajín OECD miera účasti pracovnej sily na trhu práce rastie so zvyšovaním dosiahnutého stupňa vzdelania.

    Miera účasti vysokoškolsky vzdelaných je výrazne vyššia ako v prípade vzdelania získaného po vyššiu stredoškolskú úroveň.

    Z hľadiska pohlaví je účasť mužov na pracovnom procese vyššia ako účasť žien.

    Tieto rozdiely sa s rastom vzdelanostnej úrovne znižujú.


    Najv znamnej ie faktory ktor podnecuj jednotlivcov aby investovali do svojho vzdelania

    Najvýznamnejšie faktory, ktoré podnecujú jednotlivcov, aby investovali do svojho vzdelania:

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    získané vedomosti a kompetencie môžu v dôsledku rastu produktivity zvýšiť ich budúce príjmy a

    možnosť znížiť riziko nezamestnanosti.


    Finan n n vratnos invest cie do vzdelania

    Finančná návratnosť investície do vzdelania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Vzťah medzi vzdelaním a príjmami z pracovnej činnosti môžu byť hodnotené formou investičnej analýzy. Na hodnotenie celkového prínosu vzdelávania je možné odhadnúť ekonomickú hodnotu investície.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Výhody sa vypočítavajú s prihliadnutím na:

    daňové príjmy,

    sociálne príspevky a sociálne transfery,

    zmenu pravdepodobnosti nájdenia si zamestnania podľa jednotlivých stupňov vzdelania,

    aby sa stanovilo rozloženie benefitov medzi súkromným a verejným sektorom.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Vynaložené náklady sú:

    priame verejné a súkromné výdavky,

    deficit príjmov v priebehu štúdia (upravený vo vzťahu k pravdepodobnosti nájdenia si práce),

    efekty súvisiace s daňovým systémom, sociálnymi príspevkami a sociálnymi transfermi,

    čo umožňuje vypočítať čisté náklady na investície na podporu súkromného a verejného sektora.


    Met dy odhadu n vratnosti invest cie do vzdelania

    Metódy odhadu návratnosti investície do vzdelania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Ekonometrický prístup

      • Súkromná vnútorná miera návratnosti investície do vzdelania

      • Spoločenská miera návratnosti investície do vzdelania

    • Prístup založený na investičnej teórii


    S kromn vn torn miera n vratnosti invest cie do vzdelania

    Súkromná vnútorná miera návratnosti investície do vzdelania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Celkové finančné podnety na investovanie do ľudského kapitálu -založené na výhodách na trhu práce a finančných mechanizmoch - možno zhrnúť do odhadov súkromných vnútorných mier návratnosti.

    Miera návratnosti( podľa teórie ľudského kapitálu) - predstavuje meradlo časom nadobudnutých prínosov (výhod) v porovnaní s nákladmi na počiatočné investície do vzdelávania.

    Vyjadruje sa v percentách a je analogická úrokovej sadzbe na účte úspor v percentách.


    Spolo ensk miera n vratnosti invest cie do vzdelania

    Spoločenská miera návratnosti investície do vzdelania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • zohľadňuje náklady a prínosy pre spoločnosť plynúce z investovania do vzdelávania

    • Spoločenské náklady zahŕňajú náklady jednotlivca, alternatívne náklady súvisiace s neúčasťou jednotlivcov na výrobnom procese a úplné náklady na zabezpečenie výchovy a vzdelávania.

    • Spoločenské prínosyzahŕňajú zvýšenú produktivitu spojenú s investíciami do vzdelávania a možné neekonomické prínosy (lepšie zdravie, nižšia miera kriminality, lepšie sociálne a spoločenské prostredie a lepšie informovaní a úspešnejší občania).


    Pr stup zalo en na investi nej te rii

    Prístup založený na investičnej teórii

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    miera aktualizácie (časová hodnota peňazí), ktorá porovnáva finančné toky v čase.

    Diskontnú sadzbu možno odhadnúť:

    ako mieru vnútornej návratnosti, ktorá zodpovedá ekvivalencii medzi nákladmi a benefitmi alebo

    ako mieru, ktorá zohľadňuje tiež riziko spojené s investovaním a pozostáva z výpočtu čistej súčasnej hodnoty s benefitmi vyjadrenými v peňažných jednotkách.

    Diskontná sadzba = 3 %

    Model založený na investičnej teórii je výhľadový.


    Ovplyv ovanie ponuky a dopytu po u ite och

    Ovplyvňovanie ponuky a dopytu po učiteľoch

    10. okruh

    Ekonomika vzdelávania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    U itelia a pedagogick pracovn ci v sr

    Učitelia a pedagogickí pracovníci v SR

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Pedagogickí a odborní zamestnanci v školstve

    Pracovný úväzok a platy učiteľov v regionálnom školstve

    Počiatočná príprava učiteľov, profesijný rozvoj a kariérový systém

    Kontinuálne vzdelávanie v regionálnom školstve

    Vysokoškolskí učitelia

    Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov


    N stroje na ovplyv ovanie ponuky a dopytu po u ite och

    Nástroje na ovplyvňovanie ponuky a dopytu po učiteľoch

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Najdôležitejšími faktormi efektívnosti a rovnosti vo vzdelávaní sú kvalita, skúsenosti a motivácia učiteľov a druhy pedagogiky, ktorú používajú

    Riadiace subjekty v školstve môže využívať nasledujúce nástroje na vplyv na dopyt a ponuku po učiteľoch:


    1 n stroje ovplyv uj ce dopyt

    1. Nástroje ovplyvňujúce dopyt

    • veľkosť triedy,

    • zodpovednosť učiteľa,

    • počet hodín vyučovania žiakov,

    • využitie asistentov,

    • využívanie technológií a diaľkového vzdelávania,

    • štruktúra vyučovacích programov,

    • začiatok a ukončenie povinnej školskej dochádzky

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    2 n stroje ovplyv uj ce ponuku

    2. Nástroje ovplyvňujúce ponuku

    2.1 Príťažlivosť profesie

    • Finančné podnety:

      priemerné mzdy, profil kariéry a tabuľky odmien,

      iné (príplatky za zásluhy, príspevky na bývanie, príspevky na starostlivosť o deti, dane)

    • Nefinančné podnety:

      prázdniny, možnosť čerpať dočasné voľno,

      pracovné podmienky (možnosť ovplyvňovať rozhodnutia, bezpečnosť inštitúcie a disciplína žiakov, pracovné povinnosti, kvalita vybavenia a pedagogická podpora)

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    2.2 Vzdelávanie a kvalifikácia učiteľov

    • Počiatočné vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie učiteľov:

      ponuka, štruktúra, obsah a schvaľovanie programov vzdelávania učiteľov,

      opatrenia podnecujúce učiteľov pokračovať vo vzdelávaní,

      programy vzdelávacích stáží,

      ponuka aktivít pre zvyšovanie profesionálnej úrovne

    • Diplomy o pedagogickej spôsobilosti

      definovanie noriem pre vydávanie diplomov

      o pedagogickej spôsobilosti,

      iné programy pre získanie certifikátov

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    3 n stroje ovplyv uj ce primeranos ponuky a dopytu

    3. Nástroje ovplyvňujúce primeranosť ponuky a dopytu

    • Mechanizmy vyjednávania:

      (výstupy z negociácie - stanovenie odmien, modelovanie odmien s ohľadom na nedostatok personálu inštitúcie, podnety pre profesiu učiteľa na medzinárodných trhoch)

    • Úroveň centralizácie vyjednávania

      autonómia školských inštitúcií v získavaní, výbere a prideľovaní

      učiteľov, štruktúra pobádania

    • Proces získavania a selekcie:

      definovanie požadovaných diplomov o pedagogickej spôsobilosti,

      delegovanie zodpovednosti z hľadiska získavania, selekcie a menovania učiteľov,

      metódy selekcie kandidátov na učiteľské miesta,

      programy pre urýchlený nábor učiteľov.

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    Hodnotenie

    kvality vzdelávacieho systému a

    kvality vzdelávania

    11. okruh

    Ekonomika vzdelávania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Okruhy1

    Okruhy:

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Kritériá hodnotenia kvality vzdelávacieho systému.

    Metódy evalvácie vzdelávacích politík.

    Indikátory kvality vzdelávania.


    Hodnotenie vzdel vacieho syst mu v sr

    Hodnotenie vzdelávacieho systému v SR

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Hodnotenie školského systému.

    Interné hodnotenie vzdelávacieho systému na základnom a stredoškolskom stupni vzdelávania.

    Externé hodnotenie regionálneho školstva.

    Hodnotenie vzdelávacieho systému na úrovni vysokoškolského vzdelávania


    Hodnotenie kvality vzdel vacieho syst mu

    Hodnotenie kvality vzdelávacieho systému

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    berie do úvahy kritériá na úrovni:

    Ekonomickej (účinnosť, efektívnosť)

    Sociálnej (spravodlivosť, rovnosť)

    Pedagogickej (rovnováha ako schopnosť systému harmonicky rozvíjať všetky typy cieľov týkajúcich sa vedomostí)

    Konatívnej (schopnosť systému rozvíjať u študujúcich reálne spojenie medzi učením sa a konaním)


    Met dy evalv cie vzdel vac ch polit k

    Metódy evalvácie vzdelávacích politík

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    Najvýznamnejšie typy metód evalvácie vzdelávacích politík,ktoré kladú dôraz na ekonomické a sociálne kritériá kvality

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    metóda merania efektívnosti/účinnosti v rámci evalvácie vzdelávacích politík,

    metóda zisťovania pridanej hodnoty v edukačnom prostredí,

    metódy komparatívneho hodnotenia,

    aplikácia diagnostickej metódy spoločnosti McKinsey & Company v hodnotení vzdelávacích systémov


    1 meranie efekt vnosti innosti vzdel vac ch polit k

    1. Meranie efektívnosti/účinnosti vzdelávacích politík

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Ekonomické poňatie efektívnosti chápe vzdelávanie ako investície do vzdelania s ekonomickou návratnosťou, kde porovnávame vstupy (náklady) a výstupy (prínosy).

    Vzdelávací systém je účinný, keď vstupy sú schopné zabezpečiť maximálne výstup.

    Výstupom tu rozumieme výsledný efekt (účinok), ktorý má dlhodobý charakter.

    Uvedeným vzťahom zisťujeme teda mieru hospodárnosti (účinnosti)


    Ekonomika vzdel vania

    Ad prednáška č. 9 – Téma :Výnosy zo vzdelania na trhu práce a ich finančná návratnosť v komparatívnej perspektíve

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Vo všeobecnosti existujú dva základné prístupy k odhadu finančných výnosov zo vzdelávania:

    na základe ekonometrického modelu z oblasti ekonómie práce,

    na základe investičnej teórie z oblasti financií.


    2 met da zis ovania pridanej hodnoty v eduka nom prostred

    2. Metóda zisťovania pridanej hodnoty v edukačnom prostredí

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Hlavný zmysel využitia metódy - aplikovania metódy spočíva v zisťovaní, čo škola vyprodukuje u študujúcich svojím pôsobením.

    Prínos konkrétnej vzdelávacej inštitúcie sa zisťuje z rozdielu vzdelávacích výsledkov dosiahnutých na začiatku a na konci sledovaného obdobia.

    Sleduje sa nárast vedomostí a zručností študujúcich za určité časové obdobie.


    3 met dy komparat vneho hodnotenia

    3. Metódy komparatívneho hodnotenia

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Sú postavené na štatistických údajoch

    Vstupom sú kompetencie (vedomosti, zručnosti a postoje).

    Zisťuje sa ich vplyv na vývoj výsledkov (výkonov) v rámci jednotlivých krajín.


    Druhy kompara n ch met d

    Druhy komparačných metód:

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Komparáciu krajín EÚ 27 prezentuje metóda benchmarking (pozri benchmarky) - v podmienkach EÚ ide o kritériá stanovené na hodnotenie pokroku v rámci pracovných programov Vzdelávanie a odborná príprava do roku 2010 a 2020.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    • Kvalitou systémov vzdelávania a odbornej prípravy sa zaoberá:

    • Európska únia,

    • medzinárodné organizácie

      • OECD (napr. medzinárodné programy OECD PISA a TALIS, ako aj medzinárodné programy IEA PIRLS, TIMSS ICILS a ICCS),

      • IEA (Medzinárodná asociácia pre hodnotenie výsledkov vo vzdelávaní).


    Ekonomika vzdel vania

    P ISAPIRLS AHELO TEDS-M široké spektrum metód PIAAC

    TALIS TIMSS (napr. U-Mutirank, U-MAP) vzdelávanie

    ICCS dospelých

    ICILS v rámci CŽV

    PPP

    Primárne a sekundárne vzdelávanie

    Vysokoškolské

    vzdelávanie

    Ďalšie vzdelávanie

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    4 aplik cia diagnostickej met dy spolo nosti mckinsey company v hodnoten vzdel vac ch syst mov

    4. Aplikácia diagnostickej metódy spoločnosti McKinsey & Company v hodnotení vzdelávacích systémov

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Spoločnosť uplatňuje vlastnú diagnostickú metódu na hodnotenie postupov a výsledkov riadenia vzdelávacieho systému.

    Metóda využíva kritériá uvedené do dvoch skupín.


    Ekonomika vzdel vania

    Kritéria hodnotenia postupov a výsledkov podľa

    spoločnosti McKinsey & Company

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Hodnotenie kvality vzdel vania resp zlo iek vzdel vacieho syst mu in tit ci

    Hodnotenie kvality vzdelávania / resp. zložiek vzdelávacieho systému - INŠTITÚCIÍ

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.


    Ekonomika vzdel vania

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    spojené predovšetkým:

    s nástrojmi externého hodnotenia kvality

    so spätnou väzbou pre školy a ich motiváciou zvyšovať kvalitu vzdelávania

    so samohodnotením vzdelávacích inštitúcií


    Kvalita vzdel vania m e vz ahova

    Kvalita vzdelávania môže vzťahovať

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    na vstupy (počet učiteľov, vzdelávanie učiteľov, počet učebníc),

    na vzdelávací proces (rozvoj aktívneho vyučovania, vyučovací čas),

    na výstupy (testové hodnotenia)

    na výsledky (výkonnosť v zamestnaní).


    Eur pska komisia spr va o kvalite vzdel vania european report on quality of school indicators 2001

    Európska komisia - správa o kvalite vzdelávania (European report on qualityofschoolindicators, 2001)

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Indikátory na zisťovanie kvality vzdelávania škôl

    • štyri skupiny:

      • výsledky žiakov (matematika, čítanie, prírodné vedy, informačné a komunikačné technológie, cudzie jazyky, učiť sa učiť a občianska náuka),

      • úspešnosť štúdia a prechod na vyššie vzdelávanie (nedokončenie školskej dochádzky, ukončenie vyššej strednej školy a účasť na terciárnom vzdelávaní),

      • monitorovanie vzdelávania (hodnotenie a riadenie vzdelávania, účasť rodičov),

      • zdroje a ich štruktúra (vzdelávanie učiteľov, účasť na predškolskej výchove, počet žiakov na jeden počítač, výdavky na jedného žiaka a európska dimenzia vo vzdelávaní).


    Krit ri na meranie tandardov excelencie

    Kritériá na meranie štandardov excelencie

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    dve základné skupiny kritérií

    • inštitucionálne kritériá (charakter a organizačné charakteristiky vzdelávacej inštitúcie),

    • kritériá týkajúce sa vzdelávacieho/študijného programu, ktoré môžeme rozdeliť do štyroch kategórií:

      • vývoj a aktualizácia vzdelávacieho/študijného programu,

      • obsah vzdelávacieho/študijného programu,

      • riadenie vzdelávacieho/študijného programu,

      • plnenie vzdelávacieho/študijného programu.


    Hodnotenie kvality univerz t

    Hodnotenie kvality univerzít

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Externé procedúry hodnotenia kvality

    vysokoškolského vzdelávania

    Audit - hodnotenie kvality danej inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, jej programov alebo oddelení

    Referenčné porovnávanie - porovnanie kvality na rôznych inštitúciách vysokoškolského vzdelávania v danej oblasti alebo vedeckej disciplíne

    Akreditácia - zaručenie plnenia určitých preddefinovaných „noriem“ kvality

    Excelentnosť - udelenie rôznych pečatí kvality, ktoré sú zvyčajne určené na to, aby označovali vysokú kvalitu


    Eur pske normy a usmernenia na zabezpe ovanie kvality vysoko kolsk ho vzdel vania 2005

    Európske normy a usmernenia na zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania (2005)

    doc. Ing. Iveta Dudová, PhD.

    Uznesenie EP, prijaté v sieti ENQA

    zásady pre vlastný vnútorný systém zabezpečovania kvality inštitúcií vysokoškolského vzdelávania,

    normy pre externé hodnotenie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a ich programov zo strany agentúr

    normy týkajúce sa zabezpečovania kvality samotnými agentúrami.


  • Login