1 / 27

Praktiká 12 LS

Praktiká 12 LS. Virologická diagnostika Rýchle diagnostické metódy Genetické sondy a PCR Antibiotiká. Virologická diagnostika - priama.

kaoru
Download Presentation

Praktiká 12 LS

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Praktiká 12 LS • Virologická diagnostika • Rýchle diagnostické metódy • Genetické sondy a PCR • Antibiotiká

  2. Virologická diagnostika - priama • Vírusy nie je možné kultivovať na umelých médiách – izolujeme ich na živých modeloch - kuracie embryo, tkanivové kultúry – (tkanívá ľudské alebo zvieracie), bunkové línie – nádorové bunky, ktoré sa nekontrolovateľne delia aj na umelýchpovrchoch – laboratórne sklo • Mikroskopia – elektrónová, fluorescenčná • Dôkaz antigénu (ELISA, Latex) • Dôkaz genetickej informácie (PCR, genetické sondy) - nepriama • dôkaz protilátok v sére pacienta (sérol. reakcie)

  3. Pomnoženie vírusu v kuracom embryu a jeho dôkaz • Do kuracieho vajíčka tenkou ihlou cez škrupinu inokulujeme testované tkanivo, v ktorom chceme dakázať vírus a necháme pomnožovať 14 dní. Ak bol v tkanive vírus prítomný, pomnoží sa v ňom a • Embryo odumrie • Vytvoria sa v ňom špecifické zmeny. Prítomný vírus pomnožený v kur.embryu dokazujeme ďalšími testami na dôkaz antigérnu (fluorescencia, ELISA, PCR. Elektrónová mikroskopia)

  4. Pomnoženie a dôkaz vírusu na tkanivových kultúrach a bunkových líniách • Testované tkanivo naočkujeme do izolovaného tkaniva ľudských alebo zvieracích orgánov – opičie obličky, fetálna pečeň, HeLa bunky... • Vírus sa na nich pomnožuje • Identifikujeme – na základe viditeľných zmien buniek tkanivového modelu = cytopatický efekt (CPE) – elektrónovou mikroskopiou, dôkazom antigénu (Latex, ELISA), dôkazom genetickej infomácie (PCR), vírus neutralizačným testom – po pridaní špecifickej protilátky do modelu sa vírus nepomnoží), Interferenciou – niektoré vírusy sa nepomnožujú v prítomnosti iných

  5. ELISA • Na povrch polystyrénovej jamky je naviazaný antigén. Sérum, v ktorom hľadáme protilátky pridáme do jamky. Ak v sére je protilátka, naviaže sa na antigén, ktorý pevne lpie na povrchu jamky. Nenaviazanú protilátku odplaví při premývaní voda. • Pridáme ďalšiu protilátku (komerčnú označenú farbičkou, alebo enzýmom, ) proti hľadanej protilátke v sére. Ak je naviazan na platničku cez antigén, naviaže sa aj komerčná protilátky. • Túto potom môžme detekovať podľa zmeny farby.

  6. Princíp ELISA testu

  7. Imunofluorescencia IFT • Na podložnom sklíčku máme antigén protilátky proti ktorému testujeme v sére. Pridáme sérum s hľadanou protilátkou, ktorá vytvorí pevný komplex. Pridáme ďalšiu protilátku - proti komplexu Ag a Ab vytvorenom na sklíčku - označenú fluoresceínom. Ak vznikol komplex antigén–protilátka-2.protilátka s fluoresceinom - vo fluorescenčnom mikroskope sledujeme fluorescenciu.

  8. Princíp imunofluerescenčného vyšetrovania protilátok

  9. Western blot • Na prúžku papiera je nanesená a elektroforézou rozložená antigénna štruktúra vírusu alebo baktérie. • Pridáme na prúžok sérum. Ak obsahovalo protilátky proti vírusu alebo baktérii naviažu sa zodpovedajúcom mieste prúžku. Po pridaní ďalšej protilátky proti komplexu ag-ab s farbičkou, sa zviditeľnia na prúžku. • Môžme oddiagnostikovať prítomnosť protilátok proti viacerým antigénom mikroorganizmu

  10. Dôkaz antigénu ELISA a IF testom • Tieto testy môžu byť nastavené aj tak, že na pevnom povrchu (jamka mikrotitračnej doštičky, povrch skíčka), je naviazaná špecifická protilátka proti vírusu, ktorý chceme dokázať (vo vzorke z kur.embrya, z tkanivovej kurtúry). Po pridaní testovanej vzorky vzniká komplex Ab+Ag. Potom použijeme značenú protilátku proti komplexu a detekujeme ako v predošlom prípade.

  11. Rýchle diagnostiké metódy • Ak nie je možné čakať na diagnostiku niekoľko dní (dôkaz baktérií) alebo týždňov (vírusy) je možné využiť na predbežný dôkaz rýchle testy: • - dôkaz antigénu vo vzorke (moč, CSM, krv, tkanivo) – latexovou aglutináciou, - mikroskopickým preparátom – natívnym, farbeným, fluorescenciou, • - PCR alebo genetickými sondami, ELISA

  12. Latex aglutinácia • Na latexové čiastočky je naviazaná špecifická protilátka proti antigénom baktérie alebo vírusu. Po pridaní vzorky – moč, CSM, krv ....sa mikroorganizmus špecificky naviaže na tieto protilátky a tým aj na latexové čiastočky a dôjde k viditeľnej aglutinácii • Latexové čiastočky zvyšujú citlivosť. Stačí menšie množstvo mikroorganizmov, aby bolo možné voľným okom sledovať aglutináciu

  13. PCR • Každý organizmus – aj mikroorganizmus – obsahuje jemu špecifickú sekvenciu aminokyselín • Pomocou enzýmov je možné túto sekvenciu „vystrihnúť“ a vo vzorke (tkanivo, embryo, moč, CSM....) nasyntetizovať na milionov kópii. • Tieto potom identifikujeme prostredníctvom „protilátky“ proti tejto sedkvencii – značenej enzýmom, fluorescenciou a pod.

  14. Genetické sondy • Na podobnom princípe pracujú genetické sondy. • Priamo v odobratom tkanive (ster z krčku maternice.....) sa identifikuje prítomnosť vírusu (napr.) prostredníctvom identifikácie jeho špecifickej sekvencia amínokyselín. Túto uskutočníme pridaním značenej protilátky ku tkanivu.

  15. Citlivosť na ATB - kvalitatívna • Platňový test – DDT – difúzny diskový test – na pôdu v petriho miske naočkujeme testovanú kultúru – na povrch priložíme disk z filtračného papiera napustý antibiotikom. ATB difunduje do okolia a ak je účinné voči skúmanému mikroorganizmu, dôjde k zábrane rastu – vytvorí sa zóna inhibície. Jej presný priemer je rôzny pre rôzne mikroorganizmy a rôzne ATB • Určíme len + alebo -, nemôžme odhadnúť stupeň citlivosti prípadne vývoj

  16. Citlivosť na ATB kvantitatívna MIC • V rade skúmaviek (jamiek, filtračných papierikov) pripravíme geometrickým riedením klesajúcu koncentráciu ATB. • Do každej zo skúmaviek pridáme suspenziu testovanej baktérie a inkubujeme • Odčítame koncentráciu, v ktorej sa už baktéria nepomnožila = minimálna inhibičná koncentrácia – najnižšia koncentácia ATB, ktorá zabráni pomnoženiu baktérie. • (Ak poznáme koncentráciu ATB v tkanivách pacienta dosiahnuteľnú pri určitom dávkovaní, ich porovnaním môžeme odhadnúť účinnosť liečby) • V skúmavke nevidíme aká baktéria sa prípadne či tam rastie len jeden druh (nevidíme kontamináciu)

  17. MBC • Vyočkovaním tekutiny z MIC jamiek alebo skúmaviek na kultivačné médium a inkubáciou určíme, či koncentrácia antibiotika baktériu len inhibovala (zastavila) jej rast alebo zabila.

  18. E test • Využíva výhody difúzneho testu a MIC testu. Prúžok napustený ATB v stúpajúcej koncentrácii je položený na pôdu v petriho miske, na ktorej je naočkovaný testovaný kmeň.

  19. Western blot – Proteiny antigénu testovaného vírusu sú elektroforeticky separované a nanesené na nitrocelulózový papierový prúžok. Ten sa potom inkubuje spolu s protilátkami – sérom –pacienta, premyje sa, aby došlo k odstráneniu nenaviazaných protilátok a potom reaguje s konjugátom protilátky proti komplexu ag-ab s naviazaným enzýmom. Sérum apcienta sa naviaže na antigény na nitrocelulóze len tam, kde identifikuje vlastný špecifický antigén k protilátke v sére. Tento test sa používa na vylúčenie nešpecifických reakcií ELISA testov napr. ako konfirmačný test pre HIV infekciu ap.

  20. PCR – polymerázováý reťazová reakcia – je rýchlou metódou na pomnoženie – amplifikáciu známej DNA. Vzorka sa zmieša s termostabilnou DNA polymerázou, DN-trifosfátmi a 2 DNA molekulami špecifickými - primermi - ,ktoré sú komplementárne so zakončeniami cieľovej sekvencie, ktorú chceme amplifikovať. Zmes je zahriata a tým denaturovaná, schladená, čo umožní väzbu primeru na cieľovú DNA a jej namnoženie. Cykly sa opakujô 32 krát. Po prvom cykle sa amplifikujú len sekvencie, ktoré boli rozložené primerom – Týmto je možné v krátkom čase 6 hodín, veľmi špecificky dokázať suspektný vírus alebo baktériu vo vzorke – napr. TBC v spúte ap.)

  21. ELISA test na detekciu protilátok alebo antigénu Dôkaz protilátok –1. vírusový antigén je naviazaný na povrch 2. Pacientovo sérum sa pridá a umožní sa mu väzba jeho protilátok na antigén na povrchu. Nenaviazané sérum je odstránené premývaním. 3. S enzýmom konjugované protilátky proti ľudským imunoglobulínom sa pridajú a po inkubácii opäť odstránia premývaním. 4Pridá sa substrát, ktorý umožní farebnú reakciu enzýmu Dôkaz antigénu – 1 antivírusové protilátky sú naviazané na povrch 2. pridá sa vzorka obsahujúca antigén – CSM, tkanivo, nenaviazaný antigén je po inkubácii odstránený premývaním. 3. Pridajú sa antivírusové protilátky na vychytenie antigénu. 4 Pridajú sa s enzýmom konjugované protiláky proti komplexu a 5 substrát, ktorý umožní farebnúú reakciu

  22. Imunofluorescencia. Antigén je možné detekovať piamo naviazaním protilátok označených fluoresceinom alebo nepriamo za pouzžitia antivírusových protilátok a značenýžch protilátok proti imunoglobulínom Imunofluorescencia lokalizuje herpesvírusom infikované nervové bunky v reze mozgu pri herpetickej encefalitíde

  23. In situ lokalizácia CMV infekcie za použitia genetickej sondy. CMV infekcia obličkových tubulov je lokalizovaná označenou CMV špecifickou DNA sondou a zviditeľnená podobne ako pri ELISA teste reakciou enzým substrát. Dôkaz vírusom infikovanej bunky DNA sondou – Vírusom infikované bunky môžu byť likalizované na histologických preparátoch z tkaniva prostredníctom DNA sondy. DNA sonda (obsahujúca asi 9 nukleotidov) Sonda sa pridá ku vzorke Vzorka je zahriata kvôli denaturácii DNA a schladená kvôli hybridizácii komplementárnej sekvencie. Celý systém je zviditeľnený reakciou enzým substrát

  24. Tvorba špecifických mikroskopických obrazov v tkanive infikovanom vírusom: mnohojaderné obrovské bunky viditeľné v pľúcach pacienta s morbilovoou pneumóniou. Negriho telieska spôsobené infeciou vírusom besnoty v reze mozgu infikovaného pacienta

  25. Cytopatický efekt HSV. A neinfikované Vero bunky B HSV-1 infikované Vero bunky – okrúhle mnohojadrové bunky a strata jednovrstvovej organizácie bunkovej kultúry B: Infikovaná bunka má malé kondenzné pyknotické jadro HSC indukuje CPE – A: V bioptickej vzorke je vidieť eozinofilné intranukleárne inklúzie s Halo a prstencom chromatínu v nukleárnej membráne

  26. Systémy na pomnožovanie a izoláciu vírusov • Ľudia • Zvieratá: kravy, hydina, myši, krysy, sajúce myšky • Kuracie embryo • Orgánové a tkanivové kultúry: kultúry z orgánov, primárne tkanivové kultúry, bunkové línie – diploidné, nádorové a imortalizované bunkové línie – HeLa bunky (bunky obvykle z nádorov,ktoré stratili schopnosť apoptózy – naprogramovanej bunkovej smrti a neustále sa množnia)

  27. Typy cytopatických efektov • Bunková smrť – zaguľatenie bunky, degenerácia, agregácia, strata schopnosti viazať sa na substrát • Charakteristické histologické zmeny: Inklúzne telieska v jadre alebo cytoplazme, marginácia chromatínu • Tvorba syncýcií: mnohojadrové obrovské bunky spôsobené vírusom navoden fúziou buniek • Zmeny povrchu buniek: Zmena expresie antigénu, hemadsorbcia (spôsobená expresiou hemaaglutinínov)

More Related