1 / 55

KLIMAB Ü NDNIS KLIMATICKÁ ALIANCIA (Združenie na ochranu klímy)

KLIMAB Ü NDNIS KLIMATICKÁ ALIANCIA (Združenie na ochranu klímy). Mgr. Rudolf PADO Občianske združenie TATRY, 2007. Vznik Klimatickej Aliancie. Vznikla v roku 1990. Ide o partnerstvo miest a obcí s pôvodným indiánskym obyvateľstvom Amazonského pralesa.

janice
Download Presentation

KLIMAB Ü NDNIS KLIMATICKÁ ALIANCIA (Združenie na ochranu klímy)

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. KLIMABÜNDNIS KLIMATICKÁ ALIANCIA (Združenie na ochranu klímy) Mgr. Rudolf PADO Občianske združenie TATRY, 2007

  2. Vznik Klimatickej Aliancie • Vznikla v roku 1990. • Ide o partnerstvo miest a obcí s pôvodným indiánskym obyvateľstvom Amazonského pralesa. • Do združenia môžu vstúpiť mestá, obce, regióny, školy, podniky.

  3. Hlavné ciele Klimatickej Aliancie • Vytváranie partnerstiev miest a obcí. • Znížiť emisiíoxidu uhličitého (CO2) o 50 % do roku 2030 (východzí rok 1990) . • Realizovať opatrenia v energetike, doprave, poľnohospodárstve, pri obstarávaní atď., a to na miestnej úrovni. • Podporovať partnerov v Amazónii pri aktívnej snahe o zachovanie ich kultúr a ekosystému dažďových pralesov.

  4. Prečo spojenectvo s pôvodným obyvateľstvom južnej Ameriky? • Ničenie dažďového pralesa prispieva 10 až 15 % ku vzniku skleníkového efektu. • Pralesy sú jednou z hlavných zdrojových oblasti biodiverzity. • Problémy životného prostredia sú následkami, ktoré boli vyvolané globálnou nezodpovednosťou vyspelých priemyselných krajín.

  5. Počet členských miest a obcí (k augustu 2007, zdroj:http://www.klimabuendnis.org/download/mitgliederliste-en.pdf) • Rakúsko – 541 • Nemecko – 415 • Taliansko – 155 • Holandsko – 115 • Luxembursko – 23 • Švajčiarsko – 17 • Belgicko – 7 • Dánsko – 3 • Španielsko, Slovenská republika, Francúzsko – po 2 • Slovinsko, Švédsko, Česká republika, Bulharsko – po 1 Na Slovensku: Šaľa, Tomášov

  6. Rakúsko ako príklad pre Európu V Rakúsku sa ku Klimatickej Aliancii pridalo už 619 samospráv a všetkých 9 federálnych provincií (stav k marcu 2006) = 60 % rakúskych obyvateľov žije v samospráve zapojenej do Klimatickej Aliancie.

  7. Typy projektov realizovaných v Rakúsku • Projekty s komunitami – prednášky a semináre o problematike energie, dopravy, poľnohospodárstva, odpadového hospodárstva, trvalo udržateľného rozvoja a pod., súťaže medzi samosprávami ... • Projekty so školami – smernice pre úspory energie v školách, prednášky a workshopy k témam energie a dopravy, školské súťaže, stretnutia s obyvateľmi Amazonskej oblasti ... • Projekty s firmami – energetické audity, konzultácie v oblasti úspor energie, semináre, ocenenia firiem, kampane o Fair Trade produktoch ...

  8. INFORMÁCIE • http://www.klimabuendnis.org - podrobné informácie o Klimatickej Aliancii a jej štruktúre. • http://www.klimabuendnis.at - stanovy Klimatickej Aliancie Rakúsko (aj v slovenskom jazyku). • http://www.noe.gv.at/service/ru/ru3/klima/klimabuendnis/klimabordner3spr.htm- podrobnýmanuál „Obce v združení na ochranu klímy“ (v slovenskom jazyku, úvod + 13 dielov, v pdf.).

  9. Klimatická Aliancia na Slovensku • Bolrealizovaný rakúsko – česko – slovenský projekt na Záhorí. Informácie na: http://www.klimazahorie.sk. • V rámci trilaterálneho projektu „Dajme šancuslnku“ („Let The Sunshine In“, 2007 - 2010) sa predpokladá vznik národnej kancelárie so sídlom v Ponickej Huti. Kontakt: Priatelia Zeme – CEPA, Ponická Huta 65, 976 33 Poniky tel./fax: 048/419 37 18 http://www.priateliazeme.sk/cepa jassova@zivica.sk

  10. Čo robia národné kancelárie? • Poskytujú informácie o Klimatickej Aliancii (telefonický, osobne, elektronickou poštou). • Poskytujú informácie o odbornej literatúre, spravujú centrálnu knižnicu. • Zasielajú informačné a propagačné materiály členským subjektov aliancie. • Organizujú semináre, workshopy a exkurzie k rôznym témam. • Sprostredkovávajú prednášateľov.

  11. Vstup do Klimatickej Aliancie Definitívne rozhodnutie o vstupe do Klimatickej Aliancie je výsledkom rozhodnutia mestskej alebo obecnej rady (zastupiteľstva). Do národnej kancelárie je potrebné doručiť „Žiadosť o vstup do Klimatickej Aliancie“ a zaplatiť ročný členský príspevok (príspevok na medzinárodnú spoluprácu).

  12. Výhody vstupu do Klimatickej Aliancie • Zlepšenieživotného prostredia. • Nárastkvality života v obciach, mestách a regiónoch. • Vytvorenieinovatívnych pracovných príležitostí. • Zmysluplné využívaniemožnosti podpory zo štátu a EÚ. • Posilnenie nezávislostiod fosílnych palív. • Zvýšenie sabavedomia obce vďaka novému imidžu. • Obec ako vzorpre obyvateľstvo. • Využitiekreatívneho potenciálu aktívnych občanov.

  13. Podpora spolupráce a spojenectva medzi obcami, obyvateľstvom, štátom a mimovládnymi organizáciami. • Klimatická Alianciaje efektívnou možnosťou, ako presadiť princíp „Globálne myslieť – lokálne konať!“ • Značka „Klimatická Aliancia“je úspešným marketingovým nástrojom pre všetky opatrenia v obci v oblasti ochrany klímy a životného prostredia.

  14. Vstup do Klimatickej Aliancie • Zaslanie žiadosti do národnej kancelárie. • Podpísanie „Manifestu o zachovaní zemskej atmosféry“ starostom obce. • Vytvorenie pracovnej skupiny Klimatickej Aliancie v obci (zástupcovia mesta, škôl, občianskych združení, poslanci ...). • Návrhy opatrení v oblasti energetiky, dopravy, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, environmentálneho obstarávania a pod. • Realizácia vytýčených cieľov a propagácia Klimatickej Aliancie.

  15. Príspevok na medzinárodnú spoluprácu Pre krajiny strednej a východnej Európy platia až do roku 2009 o 50 % zvýhodnené sadzby. Ročný členský príspevok – 0,003 EUR/obyvateľ resp. Minimálny ročný príspevok – 90 EUR Maximálny ročný príspevok – 7 500 EUR Školy neplatia žiadne poplatky.

  16. Lokálna pracovná skupina Klimatickej Aliancie • Pomáha obcí vypracovávať opatrenia na ochranu klímy. • Využíva vedomosti, skúsenosti a nápady angažovaných občanov. • Organizuje rôzne ankety a umožňuje tak obci presadzovať politiku, ktorá je blízka občanom.

  17. Členovia lokálnej pracovnej skupiny Klimatickej Aliancie • Politickí predstavitelia obce (zastupiteľstvo). • Zamestnanci obecného úradu. • MVO • Odborná verejnosť z jednotlivých sektorov. • Aktívni občania. • Miestni podnikatelia. • Predstavitelia výchovno – vzdelávacích inštitúcií (školy, národné osvetové centrá, kultúrne domy a pod.) • Externí poradcovia.

  18. Lokálna verejno – propagačná činnosť • Informovanie verejnosti o vstupe do Klimatickej Aliancie (vývesky, obecné noviny a rozhlas, list občanom, verejné stretnutie). • Výzva na zapojenie sa občanov do práce pracovnej skupiny Klimatickej Aliancie. • Využitie výstavy „Klíma nás spája“ ako propagačného – marketingového nástroja (kontakt: CEEV Živica, Vysoká 18, 811 06 Bratislava, 02/52 96 29 29, www.zivica.sk).

  19. Ekologická bilancia • Vypracovanie správy o aktuálnej ekologickej situácii v obci na vedeckom základe, ktorú vyhotoví miestna pracovná skupina. • Anketa v obci o ekologických požiadavkách občanov na obec. • Porovnanie ekologických požiadaviek občanov so správou o aktuálnej ekologickej situácii v obci. • Posúdenie subjektívnych požiadaviek občanov a ich porovnanie s cieľmi Klimatickej Aliancie.

  20. 5. Stanovenie si ťažiskových úloh v oblasti energetiky, dopravy, poľnohospodárstva a lesníctva, environmentálneho obstarávania, rozvojovej politiky a pod. 6. Schválenie ťažiskových úloh zastupiteľstvom. 7. Vytvorenie predbežných formálnych podmienok (právnych, finančných, organizačných). 8. Informovanie občanov o príslušných zámeroch a ich časovom rámci. 9. Pravidelná správa (min. 1-krát ročne) národnej kancelárii Klimatickej Aliancie o realizácii daných cieľov v obci.

  21. Klimatická Aliancia a školy Vstup školy do Klimatickej Aliancie predstavuje dobrovoľný záväzok celej školy, ktorý nie je spojený so žiadnymi výdavkami. Školy následne môžu používať logo škôl združených v Klimatickej Aliancii – KKIK (Kluge Köpfe im Klimabündnis – „Múdre hlavy v Klimatickej Aliancii“)

  22. K čomu sa hlásia tieto školy • K interdisciplinárnej práci na klimaticky relevantné témy vo viacerých vyučovacích predmetoch. • K hľadaniu ciest ku klimaticky šetrnému správaniu sa. • K intenzívnemu pôsobeniu na verejnosti, k intenzívnej spolupráci s obcou – aktivity „od domu k domu“. • K vypracovaniu konkrétnych opatrení predovšetkým v oblasti energie a dopravy. • K angažovaniu sa v téme ochrany dažďových pralesov. • K ročnej správe o realizovaných aktivitách, aby tak umožnili výmenu informácií medzi školami.

  23. Východiská pre slovenské školy • Možnosť zapojenia sa do certifikačného procesu škôl, v rámci projektu „Zelená škola“ (http://www.zelenaskola.sk), ktorý je súčasťou svetového hnutia „EcoSchools“ (http://www.eco-schools.org). Informácie: medal@changenet.sk(národný koordinátor). • Možnosť využívať prednášky, programy, exkurzie, ako aj iné produkty ponúkané lokálnymi environmentálnymi mimovládnymi organizáciami (SEVO Špirala - http://www.spirala.sk, databázy – http://www.changenet.sk).

  24. Možnosť využívať a pracovať s bohatými internetovými databázovými zdrojmi: http://www.ekokompas.host.sk http://www.sosna.sk http://www.biospotrebitel.sk http://www.wolf.sk http://www.ekoporadna.sk http://www.enviroportal.sk http://www.lifeenv.gov.sk OZ TATRY v prípade požiadania (oztatry@slovanet.sk) zašle elektronickou poštou súhrn známejších informačných zdrojov.

  25. Možnosť využiť výstavu „Klíma nás spája“ pri realizácii lokálneho informačného turné. Výstava je určená pre študentov škôl a má lektorský scenár o dĺžke trvania cca 2 vyučovacie hodiny. Kontakt na vlastníkov výstavy: Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica Vysoká 18, 811 06 Bratislava Tel./fax: 02/52 96 29 29 E – mail: jassova@zivica.sk http://www.zivica.sk

  26. Existuje know – how k metodike environmentálneho čistenia budov (možnosť realizácie seminárov). Kontakt: Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica Vysoká 18, 811 06 Bratislava Tel./fax: 02/52 96 29 29 E – mail: jassova@zivica.sk http://www.zivica.sk

  27. Existujú aj ďalšie know – how, ktoré môžu pomôcť k smerovaniu školy a jej zapájaniu sa do verejného života, napr.: • Permakulturný dizajn (školské záhrady – napr. budovanie bylinných špirál, jazierok), školské kompostoviská – OZ SOSNA (paula@sosna.sk). • Monitoring environmentálnych záťaží v krajine (nelegálne skládky odpadov, znečisťovanie vodných tokov) a ich odstraňovanie formou podnetov k relevantným orgánom, zavádzanie separovaného zberu na škole, vedenie informačných kampaní na verejnosti, vertikálne zazeleňovanie – OZ TATRY (oztatry@slovanet.sk).

  28. Rakúsky „bonusový model“ • Ide o spoločnú iniciatívu Spolkového ministerstva životného prostredia a Ministerstva školstva, spolkových krajín a organizácie Klimabündnis Österreich. • Je zameraný na šetrenie energiami a predstavuje model odmeňovania za environmentálne užívateľské správanie sa na školách. • Škola má nárok na ušetrené náklady na energiu. Ak sú opatrenia prijaté školou ťažko merateľné, dohodne škola so zriaďovateľom (obec) vyplatenie paušálnej sumy alebo vecné plnenie, aby sa odmenila angažovanosť (= bonusové partnerstvo). http://www.umweltnet.at/bonus http://www.klimabuendnis.at

  29. Niekoľko inšpirácií pre obecné a mestské zastupiteľstva

  30. Energetické účtovníctvo • Energetické účtovníctvo je pravidelné zaznamenávanie a vyhodnocovanie spotreby energie a energetických nákladov v budovách a zariadeniach v obci. • Poskytuje nám rýchly prehľad o absolútnej spotrebe energie, výdavkoch na energie, rôzne energetické parametre, špecifické výdavky na teplo a elektrickú energiu, trendy v spotrebe energií, rýchle rozpoznanie chýb a problémov, kvantifikuje účinky úsporných opatrení. Energetické centrum Bratislava - http://www.ecb.sk

  31. Obnoviteľné zdroje energie • V tej ktorej obci je potrebné zhodnotiť miestny, trvalo udržateľný, potenciál týchto zdrojov. • Veľmi perspektívnym zdrojom je využívanie biomasy. • V SR intenzívne v tejto oblasti pracuje združenie BOMASA, ktoré sa zaoberá výrobou a predajom peliet, rekonštrukciou kotolní na biomasu (pelety) a pod. Rekonštruovali viac než 40 kotolní vo verejných budovách (najmä školách). Kontakt: http://www.biomasa.sk

  32. Rýchlorastúce energetické vŕby • Vysadený porast má životnosť 25 rokov (cca 6 zberov). • Porast je tvorený kmeňmi o hrúbke 3 až 5 cm, výške 500 až 600 cm, takmer bez postranného vetvenia. • Z jedného koreňa vyrastá 5 až 6 kmeňov. • Výťažnosť: 11,4 – 12,8 t sušiny/1 ha/rok = 23 až 25 m3 drevnej hmoty. • Cena odrezku: 1,- SKK/ks. • Kontakt: Výskumná stanica Krivá na Orave, Ing. Ján Daniel, 027 55 Krivá, E-mail: kovutphp@isternet.sk

  33. Sanácia a výstavba • Priemerné tepelné straty v rodinnom dome: • kúrenie – 32 % • strecha a horné podlažie – 16 % • okná – 26 % • pivničný strop – 6 % • steny – 18 % • ostatné straty – 2 %

  34. Sanácia a výstavba v obci • Sprostredkovávať nestranné poradenské služby a informačné materiály. • Udeľovať mimoriadne dotácie na podporu jednotlivých environmentálnych opatrení. • Podporovať semináre o eko-výstavbe. • Organizovať informačné podujatia. • Uverejňovať články o šetrení energie v obecných novinách. • Preferovať využívanie miestnych surovín a materiálov, tradičných stavebných technológií a pod.

  35. Územné plánovanie a ochrana ovzdušia • Využívanie klasických nástrojov územného plánovania (regulácia výstavby, dopravy a pod.). • Opatrenia na minimalizáciu zastavania plôch na úkor verejnej zelene (v Rakúsku „Združenia na ochranu pôdy“). • Krajinotvorba (nelesná drevinová vegetácia, záchranné programy krajinných ovocných odrôd). Pre hodnotenie mesta z hľadiska dostupnosti zelene, spokojnosti obyvateľov ... sú vypracované „Spoločné európske indikátory“ (http://www.rec.sk).

  36. Doprava • Doprava má na svedomí 20 až 25 % emisií CO2. • Pojem doprava v skutočnosti zahŕňa akýkoľvek presun: pešia doprava, bicyklová doprava, iná nemotorizovaná doprava (napr. detské kočíky, invalidné vozíky, kolieskové korčule), funkčná hospodárska doprava (zásobovania, odvoz odpadov), verejná doprava, individuálna motorizovaná doprava. • Viac než 50 % ciest realizujeme v dostupnosti pešej chôdze alebo bicyklového presunu.

  37. Priemerne zarábajúci občan pracuje 2 hodiny denne na údržbu a prevádzku svojho vozidla. • Pi spálení 1 litra benzínu sa uvoľní cca 2,4 kg CO2 (priemerne pri vozidlách prevádzkovaných spotrebiteľmi v SR je to 110 až 300 g CO2/km, v závislosti od typu auta). • Pri posúvaní sa v dopravnej zápche spotrebuje osobné auto 1 liter pohonných hmôt za 1 hod., nákladné vozidlo 3 až 5 litrov za 1 hod. • Nedostatočná propagácia „úspornej jazdy“ a propagácia nevyužívania motorovej individuálnej dopravy na krátke vzdialenosti.

  38. Riešenia: • Územné plánovanie pre krátke cesty (cesty medzi pozemkami a zastávkou, resp. školu). • Mierkou pre plánovanie majú byť chodci a cyklisti. Viac priestoru pre tieto skupiny. • Súvislé, husté a praktické naplánované siete chodníkov, bez výrazných bariér. • Bezpečné prepojenia pre chodcov a cyklistov medzi obcami, sídliskami a pracoviskami, športoviskami, školami ... • Dostatočné množstvo odstavných plôch pre bicykle, • Akcie propagujúce chôdzu a bicyklovanie („Celoeurópsky deň bez áut“ – 22.9).

  39. Poľnohospodárstvo • Dnešné intenzívne poľnohospodárstvo prispieva ku skleníkovému efektu emisiami oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného v celosvetovom meradle 15 %. • Poľnohospodárstvo nie je len jedným z faktorov ovplyvňujúcim klímu, ale je aj sektorom s výrazným dopadom zmien klímy na produkciu. • Pri výrobe 1 tony dusíkatého hnojiva sa uvoľní 1,2 tony uhlíka.

  40. Pri štandardných postupoch spracovania pôdy sa do ovzdušia uvoľní 2,94 tony CO2 na hektár za rok, pri minimalizácii opracovania sa táto emisia znižuje na 0,73 t/ha/rok. • Riešenie spočíva v podobe podpory produktov a služieb ekologického poľnohospodárstva a malých rodinných firiem, realizácií propagačných a informačných aktivít pre obyvateľstvo, využívanie miestnej produkcie pre finálne výrobky (napr. muštárne, sušiarne ovocia) a pod. • Výstava „Bio – nebio“ – kontakt na zapožičanie výstavy: medal@changenet.sk.

  41. Kontakty a informácie k ekologickému poľnohospodárstvu a k obnove krajiny - http://www.biospotrebitel.sk NATURALIS – Združenie inšpektorov ekologického poľnohospodárstva - http://www.naturalis.sk EKOTREND – Zväz ekologického poľnohospodárstva – http://www.ecotrend.sk

  42. Lesníctvo – FSC certifikácia • Forest Stewardship Council (FSC) podporuje environmentálne vhodné, sociálne prínosné a ekonomicky životaschopné obhospodarovanie lesov. • Logo FSC umožňuje spotrebiteľom identifikovať produkty vyrobené z dreva, ktoré pochádza z dobre a zodpovedne obhospodarovaných lesov. • Certifikuje sa lesné hospodárenie a spotrebiteľský reťazec. • Ciele a myšlienky FSC na Slovensku propaguje a presadzuje združenie FSC Slovensko. http://www.fscslovakia.sk

  43. Environmentálne obstarávanie • Environmentálne obstarávanie predstavuje jeden z nástrojov ochrany ovzdušia. Nákupom environmentálne vhodných výrobkov a služieb priamo odbremeňuje záťaž životného prostredia a je motorom ekologických inovácií v hospodárstve. • Odhadovaný potenciál environmentálneho obstarávania v krajinách EÚ je 15 % HDP. • Cieľom environmentálneho obstarávania je uzatváranie látkových cyklov, redukcia odpadov a nebezpečných látok vo výrobe a spotrebe výrobkov, zníženie emisií.

  44. Princípy environmentálneho obstarávania v Klimatickej Aliancii • Zrieknutie sa tropického dreva. • Používanie domáceho dreva (FSC). • Zrieknutie sa hliníka. • Ochrana klímy ako kritérium pri nákupe vozidiel. • Zrieknutie sa freónov. • Používanie produktov environmentálne a sociálne únosných. • Produkty zo spravodlivého obchodu (Fair Trade). • Lokálne produkty z regiónu.

  45. „Check it!“ – katalóg kritérií pre environmentálne obstarávanie Zahŕňa 11 modulov: • Environmentálneobstarávanie – úvod. • Právne základy zohľadňovania environmentálnych aspektov pri zadávaní objednávok. • Papiernický tovar. • Kancelársky materiál. • Kancelárske elektrospotrebiče. • Elektrické spotrebiče pre domácnosť.

  46. 7. Vnútorne vybavenie (podlahové krytiny, farby, zariadenie). 8. Upratovanie (zásady, kritéria, pomoc pri nákupe). 9. Pozemné stavby (potreby, výber miesta a pozemku, hrubá diagnóza sanácie, výber eko stavebných materiálov). 10.Elektrické a technické zariadenia – technické vybavenie budov (vykurovanie a teplá voda, vetranie a klimatizácia, osvetlenie a elektroinštalácie). 11.Voda (šetrenie vodou, využitie dažďovej vody, ekologické relevantné rastlinné materiály). http://www.oekoeinkauf.at

  47. Environmentálne obstarávanie v EÚ • Vychádzajúc zo smerníc 2004/17/EG a 2004/18/EG a šiesteho environmentálneho akčného programu EÚ vydala v roku 2004 Európska komisia príručku „Buying green!“. http://europa.eu.int/comm/environment/gpp/pdf/int.pdf http://www.ekospotreba.unep.cz/prehledsouboru.php

  48. Značka „Environmentálne vhodný výrobok“ Značku udeľuje Ministerstvo životného prostredia SR tým výrobkom, ktoré spĺňajú prísne environmentálne a funkčné kritéria. Na trhu sa používajú aj iné značky, ktoré však nie sú environmentálne. Informácie: http://www.lifeenv.gov.sk http://www.ekoporadna.sk http://www.sazp.sk http://www.spz.sk

  49. Eko čistenie • Nové techniky môžu ušetriť až 80 % čistiacich prostriedkov a 40 % nákladov. • Dochádza tým k redukcii škodlivých látok v odpadových vodách a čistiarenskom kale. • Zlepšuje sa kvalita vzduchu v miestnosti – ochrana zdravia personálu a užívateľov budovy. http://www.ekoporadna.sk http://www.spz.sk http://www.biospotrebitel.sk http://www.enviroservis.sk

  50. Fair Trade – spravodlivý obchod Princípy spravodlivého obchodu: • spravodlivé ceny a zákonné minimálne mzdy, • pracovno-právne minimálne štandardy, • zákaz vykorisťovateľskej detskej alebo nútenej práce, • záruka pôvodu a kontrolovaný tok tovarov do Európy, • priamy obchod a dlhodobé obchodné vzťahy, • trvalý a k životnému prostrediu šetrný spôsob hospodárstva, • ochrana dažďových pralesov, prírodného vodstva a pitnej vody, • cielená podpora biologického pestovania.

More Related