1 / 27

NeprospievajÚci Žiak – diagnostika príčin

NeprospievajÚci Žiak – diagnostika príčin. Typy žiakov Školská úspešnosť Príčiny školskej neúspešnosti žiaka ADHD, ADD Špecifické poruchy učenia. Typy žiakov. Charakteristika typizácie žiakov učiteľom: malá znalosť väčšiny žiakoch

hamlet
Download Presentation

NeprospievajÚci Žiak – diagnostika príčin

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. NeprospievajÚciŽiak – diagnostika príčin Typy žiakov Školská úspešnosť Príčiny školskej neúspešnosti žiaka ADHD, ADD Špecifické poruchy učenia

  2. Typy žiakov Charakteristika typizácie žiakov učiteľom: • malá znalosť väčšiny žiakoch • väčšia znalosť vybraných žiakoch („špeciálnych prípadov“) Postupy typizácie žiaka učiteľom: • Dynamický model : - spekulácia pri prvom stretnutí → elaborácia, testovanie hypotéz → stabilizácia, fixácia typologického zaradenia žiaka • Statický model : - východisko – stereotypy → jednotliví žiaci zaraďovaní do typov podľa hrubých a náhodných znakov (bez testovania a elaborácie) (pozri Pražská skupina školní etnografie, 1995)

  3. Základné tendencie v chápaní osobnosti žiaka: A) rozlišovanie žiakov podľa toho, ako plnia požiadavky školy (úspešnosť či neúspešnosť) B) ako zodpovedá správanie žiaka požadovanej sociálnej role (či sa objavujú problémy so správaním) → vychádzajú z chápania noriem (ideálu), z abstraktnej predstavy štatisticky priemerného jedinca Problém chápania normality – pedagogika je „bezdetná“ (rýchle premeny spoločnosti → mnohé vlastnosti žiakov neznáme → konflikty v škole často vyplývajú z neznalosti) Typologizácia žiakov vychádza z noriem, ktoré konkrétny učiteľ využíva (normy jednotlivých učiteľov sa líšia)

  4. Najčastejšie znaky pre typizáciu žiakov: • intelekt → vzťahové normy • snaha (úsilie) → - “ - • správanie (disciplína) → sociálno – kultúrne normy → stigmatizácia, labeling (nálepkovanie, zjednodušovanie, selektívne vnímanie...) Ďalšie kritériá typizácie • zvláštne a nevýrazné typy • povaha, charakter • vzhľad • typy podľa predpokladanej budúcnosti a sociálneho zaradenia • zaradenie žiaka v triede • detskosť – dospelosť • porovnávanie s príbuznými

  5. lepšie verbálne vlohy  vyššia čitateľská gramotnosť vyššia úroveň pripravenosti na školu lepšie sa prispôsobujú požiadavkám školy (predstava ideálneho žiaka sa zhoduje s fem. stereotyp.) lepší školský prospech dobré výsledky uč. častejšie pripisujú ich usilovnosti sebakritickejšie, pasívnejšie obranné mechanizmy lepšia vizuálne priestorová orientácia, matemat. schop. →lepšie výkony v matematike agresívnejší (ale agresivita tolerovanejšia ako u dievčat) sú tvrdšie trestaní správaním priťahujú viacej pozornosti sebavedomejší, menej sebakritickí dobré výsledky uč. pripisujú skôr ich schopnostiam u mlad. žiakov zistený vyšší strach zo školy Žiačky a žiaci- rôzne predpoklady, očakávania a požiadavky- vplyv rodových stereotypov

  6. Učiteľská charakteristika dievčat:  vážnosť tichosť svedomitosť rozumnosť ochota k spolupráci vychovanosť citlivosť závislosť usilovnosť úslužnosť, ochota ..... Učiteľská charakteristika chlapcov:  aktivita dobrodružnosť agresivita asertivita energickosť podnikavosť zvedavosť otvorenosť nápaditosť nezávislosť ...... (Kusák,Dařílek, 2001)

  7. Školská úspešnosť Dôležitosť školského výkonu: • pre vytváranie sebaobrazu (pozri Eriksonova teória) • informácia pre rodičov aj učiteľov o efektoch učenia • význam pre vytváranie predstav o vzdelávacích a profesionálnych perspektívach !!! Školská úspešnosť nie je len výsledkom žiaka (jeho schopností a usilovnosti), ale je výsledkom súčinnosti učiteľa a žiaka Ukazovateľ školskej úspešnosti, výkonu - školský prospech  vyjadruje stupeň adaptácie dieťaťa na podmienky školy - nie je celkom objektívnym ukazovateľom vzdelávacích výsledkov • výpovedná hodnota je obmedzená vzhľadom na predikciu úspešnosti žiaka v ďalšom štúdiu a v povolaní

  8. Pri posudzovaní problému žiaka s učením sledujeme: • celkovú úroveň prospechu • rozloženie známok v jednotlivých predmetoch • stabilita prospechu v čase • kedy došlo k zhoršeniu • subjektívny pocit školskej úspešnosti

  9. Príčiny neprospechu žiaka:Príklad diagnostickej úvahy učiteľa: (podľa Hintnaus, 1993)1. Smerom k sebe - sebareflexia učiteľa • Mám primerané požiadavky? Koľko žiakov v mojom predmete neprospieva v porovnaní s inými učiteľmi toho istého predmetu? ( revízia svojho poňatia úspešného žiaka) • Nieje chyba v mojej komunikácii s triedou? ( revízia svojho vzťahu k triede, svojho výchovného štýlu) • Nieje chyba v mojom spôsobu vyučovania? Overenie efektívnosti hodiny – napr. testom na záver  analýza nedostatkov  zmena spôsobu a metód výučby

  10. 2. Smerom k žiakovi:

  11. Špecifické poruchy učenia (ŠPU)(tiež Špecifické vývinové poruchy učenia) • porucha v jednom alebo vo viacerých základných psychických procesoch, ktoré sa zúčastňujú na chápaní alebo užívaní hovorenej či písanej reči • môžu sa prejavovať poruchami počutej reči , hovorenia, čítania, písania, pravopisu alebo počítania, vnímania a produkovania hudby a kinestetických funkcií • poruchy na úrovni percepčnej aj motorickej (vyjadrovanie) • môžu sa objavovať súbežne s inými handicapmi

  12. ŠPU nezahŕňajú problémy s učením, ktoré sú primárne spôsobené poruchou sluchu, zraku, motoriky, mentálnou retardáciou, emočnými poruchami alebo nepriaznivým vplyvom prostredia • je nutné odlíšiť špecifické vývinové poruchy učenia od ďalších porúch učenia ako napr.: • Alexia – strata naučenej schopnosti čítať a porozumieť písanému - v podstate zvláštna forma zrakovej agnózie • Agrafia – strata naučenej schopnosti písať, chýbajú hybné vzorce pro písmo, vlastná hybnosť končatín nie je porušená

  13. Typy ŠPU Špecifická vývinová dysfázia – problémy s počúvaním hovoreného textu alebo so zmysluplným formulovaním vlastných myšlienok pri rozprávaní → narušená komunikačná schopnosť a ) Expresívna dysfázia (motorická) • dieťa rozumie reči, ale nedokáže centrálne ovládať rečové orgány  obmedzená slovná zásoba, primitívne používanie malého súboru slov, ťažkosti pri voľbe vhodných slov, stručné vyjadrovanie, .. zlý prízvuk, intonácia... • nezrelá skladba viet, chyby vo vetnej skladbe a nesprávne používanie hovorových tvarov • u školských detí často komorbídne poruchy učenia, hyperkinetické vyjadrovanie

  14. b) Impresívnadysfázia (percepčná, receptívna, senzorická) - porozumenie reči je pod úrovňou mentálneho veku - porucha vnímania rečových obsahov, narušená schopnosť porozumieť počutej reči (neschopnosť chápať význam slov, dieťa často nedokáže podľa intonácie rozlíšiť, kedy sa mu niečo oznamuje, kedy mu kladú otázku, či rozkazujú...) • takmer vo všetkých prípadoch postihnutá aj expresívna zložka reči a tvorenie hovoreného slova • spojená s pridruženými poruchami ako hyperaktivita a poruchy správania, soc. neobratnosť, emocionálne poruchy - úzkosť, plachosť, nedostatočná sebadôvera (→ emocionálna a behaviorálna reakcia na rečový deficit).

  15. Ďalšie poruchy reči • každá porucha reči má negatívny vplyv na sociálnu integráciu jedinca a môže nepriaznivo ovplyvňovať jeho duševný a spoločenský rozvoj, jeho edukáciu • Oneskorený vývoj reči • Chyby výslovnosti (dyslália) • Poruchy zvuku reči • Poruchy tempa reči • Neurotické prejavy • Mutizmus • Centrálne poruchy reči

  16. Dyslexia –špecifická porucha čítania (neschopnosť spoznať písmená, pohotovo ich rozlišovať, zapamätať si ich, skladať slová, interpretovať písaný text...) Výskyt • krajiny s foneticky dôsledným pravopisom ? 2 – 4% (3 –18%) • anglofonné krajiny – 5 – 10% • častejší u chlapcov (napr. v BA ♀ - 2,3%, ♂ - 6,5%) Najčastejšie prejavy • zámena tvarovo podobných písmen (d,p,b,q..m,n ...z,r...), ale niekedy aj nepodobných • zámena zvukovo podobných písmen • vynechávanie alebo pridávanie písmen, slabík, slov • prehadzovanie písmen...slov, čítanie opačným smerom • čítanie celých riadkov opačne či striedanie smeru čítania • čítanie nerytmické, bez prízvuku, nezreteľné • dvojité čítanie, domýšľanie si slov • častá spojitosť s poruchami reči

  17. Dysortografia • porucha písania v oblasti gramatiky • postihuje grafickú a pravopisnú zložku písomného prejavu • porucha prevodu sluchového kódu do gramatického, týka sa hláskoslovia (identifikácia hlások, ich analýza a syntéza) • oslabenie zrakovej a sluchovej pamäti • časté spolu s dyslexiou (asi 80%), poruchou reči, alebo je dôsledkom dysgrafie

  18. Najčastejšie prejavy • zámena zvukovo blízkych či podobných hlások, slabík • nerozlišovanie sykaviek (c-s-z, č-š-ž) • chybné rozlišovanie mek./tvrdých slabík (di, ti, ni, dy, ty, ny) • chyby v zvukových celkoch (prehadzovanie, vynechávanie, pridávanie písmen, slabík) • nedodržanie dĺžok samohlások (pr. dam – dám) • problémy v slabikách so slabikotvornými r, l (pr. hrad – hlad) • zlé rozlišovanie konca slova, vety (spojuje či nesprávne rozdeľuje slova, vety) • pozná gramatickú poučku ústne, nevie ju použiť v pís. podobe • vynecháva alebo nesprávne používa diakritické znamienka • vynecháva alebo pridáva písmena, slabiky, slova,.. komoleniny • znížený jazykový cit, jazyková neobratnosť, chybná práca s významom viet • časté chyby pri určovaní i/y

  19. Dysgrafia(grafomotorická dyspraxia) - porucha písania • deficity v oblasti hrubé a jemné motoriky, pohybové koordinácie, zrakové a pohybové pamäti, pozornosti a priestorové orientácie, plánovania pohybu, zníženej rýchlosti spracovania • porucha koordinácie systémov, ktoré zabezpečujú prevod foném – grafém, v písaní písací a tlačené písmeno a v organizácii zmyslových dát • postihuje úpravu pravopisu, osvojenie si jednotlivých písmen, spojenia – hláska – písmeno Najčastejšie prejavy • ťažkopádne, neobratné, neusporiadané, neúhľadné, kŕčovité, ťažko čitateľné až nečitateľné písmo • nedodržiavanie smeru, tlaku, zrkadlové písanie, zámena tvaru písmen, neschopnosť napodobniť tvar písmena

  20. Dyskalkúlia – porucha matematických schopností Typy: • Verbálna(narušená schopnosť slovne označovať množstvo, počet...) • Praktognostická (porucha priestorového faktoru mat. schopností, porovnávania počtu, veľkosti predmetov, schopnosť diferencovať tvary, porucha matematické manipuláci s predmetmi) • Lektická(narušená schopnosť čítať matematické znaky – napr. zámena 6,9...21,12...VI,IV...+,x..) • Grafická (neschopnosť písať matematické symboly) • Operacionálna(narušená schopnosť uskutočňovať matematické operácie - napr. dieťa nevie počítať spamäti, namiesto násobenia sčituje...) • Ideognostická (porucha v pojmovej oblasti, gnostická, nepochopenie matematických pojmov a vzťahov medzi nimi (problémy pri riešení slovných úloh..)

  21. Dyspinxia –špecifická porucha kreslenia (problém s prenesením trojrozmernej predstavy do plochy) – ojedinelý výskyt Prejavy • primitívne kresby, neobratnosť, kŕčovitosť • neschopnosť výtvarne organizovať plochu Dysmúzia – porucha hudobných schopností Prejavy • porušený zmysel pre rytmus, dynamiku, rozlišovanie výšky tónov, hudobných nástrojov, problémy s muz. reprodukciou - prejavy v receptívnej a expresívnej zložke Expresívna dysmúzia – neschopnosť reprodukovať hudobný motív Totálna dysmúzia - dieťa hudbu nechápe, neidentifikuje, nepamätá si

  22. Dyspraxia(„syndróm nešikovného dieťaťa“) –problémy s vykonávaním účelových pohybov, s koordináciou pohybov u detí s priemernou a nadpriemernou inteligenciou Prejavy • poruchy hrubej motoriky • poruchy jemnej motoriky • problémy s bilaterálnou integráciou • častá nevyhranená lateralita • poruchy zrakového a sluchového rozlišovania • porucha kinestézie (vedomia vlastného tela v priestore) • porucha propriorecepcie (telesného vnímania) • poruchy v chápaní času a vzdialenosti • problémy v priestorovej orientácii • dieťa nemá zmysel pre rytmus • nízky svalový tonus → ochabnuté svaly (hypotónia však nie je častou príčinou) • problémy s sociálnom styku (problémy s chápaním nonverbálnych prejavov)

  23. Neverbálne poruchy učenia - objav. v 70. rokoch 20. stor. Prejavy • problémy v priestorovej orientácii – (typ. prejavom je napr. neschopnosť zapojiť sa do loptových hier - dieťa nevie, kde samo stojí, kde stoja druhí, nedokáže prihrať, pletie sa do cesty...., nevie merať) • problémy s navigáciou • problémy s rovnováhou • problémy v sociálnej orientácii a kontaktoch – dieťa nedokáže odhadnúť postoj detí či dospelých, interpretovať výraz ich tváre, gest, afektívny prízvuk hlasu • problém s rozpoznávaním tvárí

  24. užívanie reči rigídne, pedantické, necitlivé, sociálne neprimerané, neúčinné...často rýchla reč • deti nerozumejú slovným hračkám, uniká im vtip, nechápu metafory • vývoj reči je dobrý, slovná zásoba nie je postihnutá • rýchlosť čítania býva priemerná so slabším porozumením • pamäť pre fakty a dátumy dosahuje výbornú úroveň • nedostatok zmyslu pre rytmus • nižšie nonverbálne IQ ako verbálne • problémy s počítáním • porucha výrazne nezasahuje do samotného procesu vzdelávania žiaka, ale dotýka sa vývoja osobnosti dieťaťadôsledkom je sociálna izolácia, únik do fantazijných svetov, ťažkosti pri sociálnom začlenení.

  25. Literatúra Baďuríková, Z. a kol.: Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, 253 s. ISBN-80-223-1536 2 Hadj Moussová, Z. a kol.: Pedagogicko-psychologické poradenství I. Praha: UK v Praze, 2005, 207 s. ISBN 80-7290-215-6 Hintnaus, L.: Praxe pedagogické diagnostiky. České Budějovice: Jihočeská univerzita, 1993. Matějček, Z.: Praxe dětského psychologického poradenství. Praha: SPN, 1991, 335 s., ISBN 80-04-24526-9 Říčan P., Krejčířová, D. a kol.: Dětská klinická psychologie. Praha: Grada, 1997, 450 s. ISBN 80-7169-512-2 Selikowitz, M.: Dyslexie a jiné poruchy učení. Praha: Grada, 2000, 136 s., ISBN 80-7169-773-7 Swierkoszová, J.: Specifické poruchy učení. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, 2006, 109 s. ISBN 80-7368-042-4 Wágnerová, M.: Psychologie problémového dítěte školního věku. Praha: Univerzita Karlova v Praze, Karolinum, 2004, 170 s. ISBN 80-7184-488-8

More Related