1 / 65

GINALL & ROBINSON TAX PARTNER, k. s. Františkánska 7, 917 01 Trnava, Slovensko

GINALL & ROBINSON TAX PARTNER, k. s. Františkánska 7, 917 01 Trnava, Slovensko tel.: 00421903238480 e.mail: milan.kudela@ginallrobinson.eu www.ginallrobinson.eu. Kto je to účtovník? Osoba, ktorá vyrieši váš problém, o ktorom neviete, spôsobom, ktorý nechápete.

hadar
Download Presentation

GINALL & ROBINSON TAX PARTNER, k. s. Františkánska 7, 917 01 Trnava, Slovensko

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. GINALL & ROBINSON TAX PARTNER, k. s. Františkánska 7, 917 01 Trnava, Slovensko tel.: 00421903238480 e.mail: milan.kudela@ginallrobinson.eu www.ginallrobinson.eu milan.kudela@ginallrobinson.eu

  2. Kto je to účtovník? Osoba, ktorá vyrieši váš problém, o ktorom neviete, spôsobom, ktorý nechápete. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  3. Novela zákona č. 595/ 2003 Z. z. o DzP k 01.01. 2014 • Zmena sadzby dane/ službová SP • písm. b) – sadzba dane 22 % • § 52w (§ 52za) ods. 5 - použitie 22 % sadzby dane – začiatok zdaňovacieho obdobia najskôr 1.1.2014; • v § 16 ods. 2 sa za štvrtú vetu vkladá nová piata veta, ktorá znie: • „Za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.“. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  4. Novela zákona č. 595/ 2003 Z. z. o DzP k 01.01. 2014 • Zmeny v § 17 – zisťovanie základu dane • v § 17 odsek 27 znie: • zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako: • a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, • b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, • c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti. • - len daňovník v PÚ alebo IAS/IFRS; • - nie daňovníci na ktorých bol vyhlásený konkurz; • - záväzok prislúcha k DV alebo k zníženiu výnosu. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  5. Novela zákona č. 595/ 2003 Z. z. o DzP k 01.01. 2014 • Zmeny v § 17 – zisťovanie základu dane • v § 17 odsek 32 znie: • zníženie ZD po období, v ktorom bol ZD zvýšený podľa § 17 ods. 27 (nezaplatené záväzky) • ak dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti len ak bol ZD v minulom ZO zvýšený o 100 % MH záväzku alebo jeho nesplatenej časti v tom ZO, v ktorom dôjde k úhrade; • ak dôjde k premlčaniu alebo zániku záväzku účtovanie do výnosov v tom ZO, v ktorom bol premlčaný alebo zanikol; milan.kudela@ginallrobinson.eu

  6. Novela zákona č. 595/ 2003 Z. z. o DzP k 01.01. 2014 • Zmeny v § 19 • nový druh DV - § 19/2/s) • výdavky zamestnávateľa na dopravu na miesto výkonu práce zamestnanca a späť: • ak hromadnými dopravnými prostriedkami nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa; • ak bola na tento účel poskytnutá dotácia/podpora/príspevok zo ŠR/rozpočtu obce/ rozpočtu VÚC, DV je len rozdiel, o ktorý N prevyšujú prijatú dotáciu; milan.kudela@ginallrobinson.eu

  7. Novela zákona č. 595/ 2003 Z. z. o DzP k 01.01. 2014 Zmeny v § 21 ods. 1 písm. h) • DV nie sú výdavky (náklady) na reprezentáciu: • okrem výdavkov na reklamné predmety: • hodnota 1ks < 17 eur • darčekové reklamné poukážky nie sú na účely tohto ust. považované za reklamné predmety; ods. 2 písm. m) • DV nie sú výdavky platiteľa dane vzťahujúce sa k úhrade v prospech daňovníka nezmluvného štátu, ak si nesplní: - povinnosť odviesť zrazenú daň alebo zabezpečenie dane; - oznamovaciu povinnosť milan.kudela@ginallrobinson.eu

  8. Novela zákona č. 595/ 2003 Z. z. o DzP k 01.01. 2014 • Zmeny v § 30 • v DP podávaných za ZO 2014 a za nasledujúce obdobia už platia sprísnené pravidlá odpisovania strát. Nové pravidlá pre umorovanie strát sú nasledovné: • DS je možné odpočítavať rovnomerne, počas najviac štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich období. Odpočítavanie DS napríklad za rok 2014 mohlo vyzerať tak, že stratu podnikateľ odpíše: • po štvrtinách počas štyroch rokov (2015-2018), alebo • po tretinách počas troch rokov (2015-2017), alebo • ako dve polovice počas dvoch rokov (2015-2016). • zároveň pre doteraz neumorené daňové straty vykázané v rokoch 2010 až 2013 platí prechodné ustanovenie. Toto prechodné ustanovenie stanovuje, že sa straty z rokov 2010 až 2013 musia umoriť rovnomerne po štvrtinách v rokoch 2014 až 2017. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  9. Novela zákona č. 595/ 2003 Z. z. o DzP k 01.01. 2014 • Zmeny v § 30 • práve to, že sa straty nemôžu umorovať podľa pravidiel, ktoré platili v rokoch ich vzniku, vnieslo do zákona o dani z príjmov retroaktivitu. Keďže predmetné prechodné ustanovenie obsahujúce retroaktívne pravidlá považovala skupina poslancov za protiústavné, obrátili sa so žiadosťou o jeho zrušenie na Ústavný súd SR. • umorovanie daňových strát bez akýchkoľvek obmedzení je možné naposledy v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia končiace k 31.12.2013. Pokiaľ teda Vaša spoločnosť vykáže za rok 2013 základ dane a zároveň má za predchádzajúce roky daňové straty, odporúčame ich umorenie v roku 2013 v maximálnej výške. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  10. Novela zákona č. 595/ 2003 Z. z. o DzP k 01.01. 2014 Zmeny v § 46b daňová licencia PO • ak daň z r. 800 DP vykazuje sumu; • ak vykazuje daňovú stratu; splatnosť licencie: • v lehote na podanie DP za ZO, za ktoré platí licenciu; • výnimka pre daňovú licenciu, ktorú platí daňovník, ktorý v r. 2014 mení ZO z kal. roka na hosp. rok; za ZO 1.1.2014 – do dňa predchádzajúcemu dňu zmeny – splatnosť spolu s licenciou za bezprostredne nasledujúce ZO: • prvýkrát za ZO začínajúce najskôr 1.1.2014; • výnimka pre daňovníka, zrušení s likvidáciou alebo konkurz v priebehu r. 2014 – neplatí daňovú licenciu za ZO 1.1.2014 – deň predchádzajúci dňu vstupu do likvidácie/vyhlásenia konkurzu; • ZO kratšie ako 12 kal mesiacov = pomerná časť daňovej licencie milan.kudela@ginallrobinson.eu

  11. Novela zákona č. 595/ 2003 Z. z. o DzP k 01.01. 2014 Zmeny v § 46b daňová licencia PO licencia sa neplatí: • novovzniknutý daňovník s výnimkou právneho nástupcu • daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie • v.o.s., NBS, FNM • daňovník prevádzkujúci chránenú dielňu/chránené pracovisko milan.kudela@ginallrobinson.eu

  12. Novela zákona č. 595/ 2003 Z. z. o DzP k 01.01. 2014 • Zmeny v § 46b daňová licencia PO • ZO • Daň r. 800 DP: 100 €  platí d. licenciu 480 € • 2015 Daň r. 800 DP: 600 € • z toho:  480 € daň vo výške licencie •  120 € zápočet kladného rozdielu medzi licenciou a daňou z r. 800 2014 • 2016 Daň r. 800 DP: 2 000 € • z toho:  480 € daň vo výške licencie •  260 € zápočet kladného rozdielu medzi licenciou a daňou z r. 800 2014 [(480 – 100) - 120] •  1 260 € doplatiť ( 2000 - 480 – 260 ) milan.kudela@ginallrobinson.eu

  13. Technické zhodnotenie majetku • zásah do hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene účelu použitia majetku, ďalej ku kvalitatívnej zmene, k zvýšeniu výkonnosti majetku, k zmene technických parametrov, ak náklady vynaložené na technické zhodnotenie prevyšujú 1 700 €.  • daňovými výdavkami nie sú podľa § 21 výdavky (náklady), ktoré sa považujú za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2); • Pr.: Daňovník vykonal stavebnú úpravu na svojej nehnuteľnosti. Výdavky na túto úpravu boli v celkovej výške 500 Eur. Podľa § 29 ods. 1 zákona o dani z príjmov, v tomto prípade z dôvodu nízkej ceny, nejde o povinné (obligatórne) technické zhodnotenie. Daňovník sa však v súlade s § 29 ods. 2 zákona o dani z príjmov rozhodol, že napriek tomu bude tieto výdavky považovať za technické zhodnotenie. Dôsledkom tohto jeho rozhodnutia teda je, že ide o daňovo neuznané výdavky. O hodnotu tohto technického zhodnotenia zvýši daňovník vstupnú cenu predmetnej nehnuteľnosti.  milan.kudela@ginallrobinson.eu

  14. Technické zhodnotenie majetku • hmotný majetok s obstarávacou cenou 1 700 Eur a menej a dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok možno podľa § 13 opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, zaradiť do dlhodobého hmotného majetku alebo účtovať o ňom ako o zásobách. • ak sa účtovná jednotka rozhodne o tomto majetku účtovať na účte 022 v účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok, odpisy tohto majetku stanoví vo svojom účtovnom pláne s ohľadom na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania. Vzhľadom na to, že zákon o dani z príjmov osobitne nerieši daňové zaobchádzanie u tejto kategórie hmotného majetku, platí na účely dane z príjmov zásada, že odpisy uplatnené v účtovníctve sú v súlade s § 17 ods. 1 a § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov aj daňovo uznaným výdavkom. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  15. Technické zhodnotenie majetku • Pr.:Daňovník v januári 2007 kúpil PC v OC 700 Eur. Ide o majetok s hodnotou nižšou, ako je hranica pre zaradenie do DHM majetku, jeho doba použiteľnosti je však dlhšia ako jeden rok, preto sa daňovník rozhodol účtovať na účte 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí a odpisovať ho. Podľa vypracovaného odpisového plánu bude daňovník počítač odpisovať 3 roky v rovnomerných čiastkach po 19 Eur mesačne. • Pretože PC nespĺňa podmienky pre zaradenie do hmotného majetku odpisovaného podľa § 22 ods. 2 zákona o dani z príjmov, nemožno ho v roku 2007 daňovo odpisovať. • Daňovým výdavkom v tomto prípade budú účtovné odpisy vo výške 228 Eur (19 x 12), a to v súlade s § 2 písm. i) a § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov.  • V roku 2008 vykonal daňovník na PC tech. zhodnotenie v sume 1 900 Eur. Po vykonaní tech. zhodnotenia prevýši obstarávacia cena sumu 1 700 Eur, tým sa PC stáva hmotným majetkom odpisovaným podľa § 22 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Daňovník zaradí počítač do 1. odpisovej skupiny a od roku 2008 bude uplatňovať na účely dane z príjmov daňové odpisy zo vstupnej ceny 2 600 Eur až do úplného odpísania.  milan.kudela@ginallrobinson.eu

  16. Technické zhodnotenie majetku • za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 eur za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku, ktorého obstarávacia cena bola 1 700 eur a menej. Takéto technické zhodnotenie sa pripočíta k obstarávacej cene dlhodobého hmotného majetku a uplatní sa ročný odpis vypočítaný podľa § 26. ( viď príklad ). • Otázka: • Daňovník zaradil do majetku firmy v roku 2007 osobný automobil v obstarávacej cene 14 000 Eur. V roku 2008 vybavil automobil autorádiom za 200 Eur, v lete dal namontovať klimatizáciu za 1 200 Eur a keďže automobil využíval aj na prepravu materiálu, kúpil v roku 2008 ťažné zariadenie, ktoré aj s montážou obstaral v hodnote 500 Eur. • Môžu byť všetky uvedené výdavky zadefinované ako tech. zhodnotenie? milan.kudela@ginallrobinson.eu

  17. Technické zhodnotenie majetku • Pretože uvedené výdavky majú charakter modernizácie (ide o rozšírenie vybavenia automobilu) a v úhrne za zdaňovacie obdobie presiahnu hranicu určenú pre zaradenie do technického zhodnotenia, ide o technické zhodnotenie, ktoré zvýši vstupnú (obstarávaciu) cenu majetku o sumu 1 900 Eur.  milan.kudela@ginallrobinson.eu

  18. Technické zhodnotenie majetku – stavebné úpravy • podľa § 29 ods. 1 sa výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, 107) rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie považujú za tech. zhodnotenie. • Podľa § 139b ods. 5 písm. c) stavebného zákona sa stavebnými úpravami rozumejú: • zmeny na dokončených stavbách, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby; • nevyžaduje sa územné rozhodnutie; • Pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby a ani sa nemení spôsob užívania stavby, sa podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona nevyžaduje ani stavebné povolenie (postačí ohlásenie stavebnému úradu). milan.kudela@ginallrobinson.eu

  19. Technické zhodnotenie majetku – stavebné úpravy • Stavebnými prácami sa rozumejú napr.:  • prestavby,  • vstavby (napr. podkrovné alebo pivničné),  • podstatné zmeny vnútorného zariadenia,  • podstatné zmeny vzhľadu stavby.  • Kľúčom k riešeniu, či ide alebo nejde o stavebnú úpravu, môže byť stanovisko príslušného stavebného úradu. • Takéto stanovisko výrazne zvýši daňovú bezpečnosť daňového subjektu pred prípadným sporom so správcom dane, pretože daňový predpis sám uvedené pojmy nedefinuje a odkazuje pritom na stavebno-právne predpisy, ktorých aplikácia je plne v kompetencii príslušných orgánov štátnej správy, konkrétne stavebných úradov, alebo stanovisko stavebných úradov môže byť obsiahnuté v stavebnom povolení, alebo v dokumentácii stavebného ohlásenia. • Správca dane je potom povinný k takémuto stanovisku prinajmenšom prihliadnuť.  milan.kudela@ginallrobinson.eu

  20. Technické zhodnotenie majetku • preložky rozvodných sietí • Zmeny dokončených stavieb (nadstavbami, prístavbami, stavebnými úpravami) môžu vyvolať aj súvisiace náklady, ako napr. náklady z titulu preložky energetických diel (rozvodných zariadení). Aj tieto výdavky je potom nutné zahrnúť do výdavkov na zmeny dokončených stavieb. • U právnickej osoby, ktorá potrebu preložky vyvolala, je takáto preložka výdavkom súvisiacim s výstavbou nových budov a stavieb alebo ich technickým zhodnotením, je teda súčasťou obstarávacej (vstupnej) ceny budovy alebo stavby.  milan.kudela@ginallrobinson.eu

  21. Technické zhodnotenie majetku • príklady technického zhodnotenia stavieb  • technickým zhodnotením stavieb pri dodržaní stanovenej hranice nad 1 700 Eur sú aj: • - výmena starých drevených dverí za nové so špeciálnou úpravou, napr. pancierové,  • - inštalácia ústredného kúrenia, resp. výmena pri zmene použitého vykurovacieho média, výmena kotlov pri zmene paliva (napr. uhlia na plyn),  • - výmena elektroinštalácie pri zmene napätia,  • - zväčšenie okien a dverí,  • - inštalácia bezpečnostných mreží,  • - prvá inštalácia žalúzií,  • - prvá kúpa a montáž elektromotorov, resp. elektromotorov s vyšším počtom ističov a pod.  milan.kudela@ginallrobinson.eu

  22. Technické zhodnotenie majetku • Zámena materiálu nie je zmenou technických parametrov  • podľa § 29 ods. 4 za zmenu tech. parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností, napr: oprava strechy, kde sa namiesto škridle pokryje strecha plechom, ak nebude pritom citeľne zasahované do nosnej konštrukcie strechy ( zmena sklonu, zvyšovanie celej strechy, izolácia podhľadov). • Opravou je výmena okien (aj drevených za plastové), ak bude dodržaný rovnaký rozmer okenného rámu ( nie je potrebné prispôsobovať otvor ), ako aj výmena domových odpadov z kameniny alebo zo železa náhradou za nerezové či plastové trúbky. • Tech. zhodnotením je nahradenie jednotrubkových rozvodov vody za rozvody studenej a teplej vody, podobne bude potrebné za tech. zhodnotenie považovať zvýšenie výkonu kotla ústredného kúrenia alebo prechod na iné palivo či vykurovacie médium.  milan.kudela@ginallrobinson.eu

  23. Technické zhodnotenie majetku • Príklady uvedenia majetku do predchádzajúceho stavu • Za opravu majetku treba považovať také zmeny vyvolané fyzickým opotrebením (čiže pozvoľným procesom prirodzeného starnutia) alebo poškodením (spravidla jednorazový výnimočný proces znižujúci hodnotu majetku), ktoré ho vracajú do akéhokoľvek predchádzajúceho stavu, v ktorom sa už nachádzal. • u stavieb udržiavacie práce, na ktoré sa podľa stavebného zákona nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie, sa považujú vo väčšine prípadov za opravy. •  bežné udržiavacie práce sú, najmä:  • opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, • výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia milan.kudela@ginallrobinson.eu

  24. Technické zhodnotenie majetku • výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa,  • opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažieb, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí,  • údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie, alebo na životné prostredie, najmä: • výmena klimatizačného zariadenia, • výťahu, • vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov,  • - výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň,  • - maliarske a natieračské práce.  milan.kudela@ginallrobinson.eu

  25. Technické zhodnotenie majetku • Pr.: Spoločnosť s r.o. pri výstavbe administratívnej budovy zabezpečila vchod do podzemných garáží elektronicky ovládanou bránou s elektrickým pohonom za 8 000 Eur. Do ktorej odpisovej skupiny zaradiť túto bránu? Je táto brána samostatne odpisovaným majetkom alebo ide o súčasť stavby? • Každé dvere, brána, vráta, či už na mechanický alebo automaticky pohon, sú súčasťou stavby, nikdy nie samostatne odpisovaným hmotným majetkom. • Pr.: Spoločnosť s r.o. pri výstavbe oplotenia výrobného areálu zabezpečila vchod elektronicky ovládanou bránou s elektrickým pohonom za 3 000 Eur. Do ktorej odpisovej skupiny zaradiť túto bránu? Je táto brána samostatne odpisovaným majetkom alebo ide o súčasť stavby-plota? milan.kudela@ginallrobinson.eu

  26. Technické zhodnotenie majetku • Tech. zhodnotenie vykonané na majetku v operatívnom prenájme môže nájomca odpisovať do daňových výdavkov v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov len počas doby prenájmu. • Zostatková cena „predaného“ tech. zhodnotenia je u nájomcu uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. b). • V prípade, že prenajímateľ zostatkovú cenu tech. zhodnotenia nájomcovi neuhradí ani od neho za dohodnutú sumu neodkúpi, potom je zostatková cena z hľadiska zákona o dani z príjmov u vlastníka (prenajímateľa) nepeňažným príjmom podliehajúcim dani z príjmov v roku ukončenia nájomnej zmluvy (§ 17 ods. 22 zákona o dani z príjmov) a u nájomcu je v plnej výške daňovo neuznaným výdavkom.  • Ak v roku ukončenia nájomnej zmluvy prenajímateľ (podľa podmienok dohodnutých v zmluve) požaduje uvedenie majetku do pôvodného stavu, nájomca postupuje tak, že technické zhodnotenie:  • demontuje a použije na inom majetku – v tomto prípade zostatkovú cenu technického zhodnotenia pripočíta k hmotnému majetku a odpisuje ako zo zvýšenej vstupnej (zostatkovej) ceny majetku, ktorý takto technicky zhodnotil,  • demontuje a použiteľné súčiastky ocení a aktivuje do zásob,  • zlikviduje – zostatková cena je uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov.  milan.kudela@ginallrobinson.eu

  27. Technické zhodnotenie majetku • - demontuje a použije na inom majetku – v tomto prípade zostatkovú cenu technického zhodnotenia pripočíta k hmotnému majetku a odpisuje ako zo zvýšenej vstupnej (zostatkovej) ceny majetku, ktorý takto technicky zhodnotil,  • - demontuje a použiteľné súčiastky ocení a aktivuje do zásob,  • zlikviduje – zostatková cena je uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov.  • technické zhodnotenie (rovnako ako z hľadiska daňového) sa teda stáva dlhodobým majetkom alebo súčasťou ocenenia dlhodobého majetku až po jeho dokončení a uvedení do užívania. To znamená, že musia byť zabezpečené všetky technické funkcie potrebné k užívaniu a splnené všetky povinnosti stanovené osobitnými predpismi (napr. bezpečnostnými, hygienickými, požiarnymi).  milan.kudela@ginallrobinson.eu

  28. Oceňovanie investičného majetku • Pokyn MF SR č.: 15/1998 k uplatňovaniu § 26 ods. 2 a § 33 zákona č. 286/ 1992 Zb. o DzP. • súčasťou stavby je všetko, čo k nej podľa jej charakteru a projektovej dokumentácie patrí. Súčasťou stavby podľa § 33 zákona a § 120 Občianskeho zákonníka je aj vykonané tech. zhodnotenie (nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie). • Pr.: • požiarny vodovod, potrubia, protipožiarne zariadenia, el. požiarna signalizácia (hydranty s výzbrojou, stabilné hasiace zariadenia, strojové vybavenie požiar. čerpacích staníc, sprinklerové a drenšerové zariadenia); • zostavy zdravotnotechnickýchzariaďovacích predmetov (výtokové batérie, zariaďovacie predmety s príslušenstvom); milan.kudela@ginallrobinson.eu

  29. Oceňovanie investičného majetku • vzduch. potrubia, distribučné prvky vzduchu, zariadenia pre teplovzdušné vykurovanie, teplovzdušné vetranie, klimatizáciu a odsávanie vzduchu v nevýrobných objektoch (ventilátory, ohrievače a chladiče vzduchu, zariadenia na tlmenie hluku); • el. oznamovacie zariadenia a rozvody (bežné rozvody a príslušenstvo pre telefón, časové zariadenia, spoločné tel. antény a el. vrátnik, zabudované rozvody PC sietí); • izolácie stavebných konštrukcií, potrubí a technických zariadení všetkého druhu (tepelné, hlukové, hydroizolácie); • zabudované interiéry šatňových, špajzových, predsieňových skríň a kuchynských liniek; • konštrukcie na upevnenie reklamných, inform. a propagačných zariadení; • obklady stien a stropov, stavebnicové inštalačné systémy , okenice, mreže, rolety, žalúzie, markízy, automatické dvere a vráta; milan.kudela@ginallrobinson.eu

  30. Oceňovanie investičného majetku • príklady výrobných zariadení, ktoré sú samostatnými technologickými zariadeniami i napriek ich pevnému spojeniu so stavbou: • vzduchotechnické zariadenia pre zabezpečenie výrobného procesu; • stroje, zariadenia a potrubné systémy v priem. Výrobe (vrátane poľnohospod. ), ktoré slúžia pre výrobu a obsluhu technologických procesov ; • skladové hospodárstva všetkých druhov, vrátane regálov; • zariadenia stravovacích celkov; • informačné, reklamné a propagačné zariadenia; • zariadenia a technológie nevyhnutné na zabezpečenie výrobného procesu (kalové, tukové, olejové, čpavkové a pod. hospodárstva, popolčekové a odsávacie zariadenia); milan.kudela@ginallrobinson.eu

  31. Odpisovanie investičného majetku • Pr.: Odpisovanie mrežíSpoločnosť s r.o. vo vlastnej budove v roku 2004 dala dodatočne z bezpečnostných dôvodov namontovať mreže na okná a interiérové žalúzie v cene vyššej ako 130 000 Sk. Do ktorej odpisovej skupiny má spoločnosť zaradiť montáž uvedených mreží a žalúzií? • Podľa vyššie uvedeného pokynu MF SR č. 3400/1998-62 je potrebné tieto mreže a žalúzie posúdiť ako technické zhodnotenie budovy a odpisovať ho v 4. odpisovej skupine (od 1. 1. 2004 je doba odpisovania všetkých stavieb 20 rokov – 4. odpisová skupina). milan.kudela@ginallrobinson.eu

  32. Odpisovanie investičného majetku • Drobné stavby • Vymedzenie pojmu „drobná stavba“ neobsahuje zákon o dani z príjmov, ale odvoláva sa na stavebno-technické predpisy, pričom drobnými stavbami podľa stavebného zákona sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu), a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to:  • prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napr. kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení; •  podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napr. pivnice, žumpy.  milan.kudela@ginallrobinson.eu

  33. Odpisovanie investičného majetku • Za drobné stavby sa považujú aj:  • - stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napr. - sklady krmiva, náradia alebo hnojiva, • oplotenia, - prípojky stavieb na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pripojenie drobných stavieb na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby, - nástupné ostrovčeky MHD , priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod.  • Za drobné stavby sa nepovažujú: • stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení a vodohospodárske diela; • - garáže, ktoré sú doplnkovými stavbami k hlavnej stavbe, • - všetky prípojky stavieb na verejné rozvodné siete a kanalizáciu. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  34. Odpisovanie investičného majetku • Rozostavané stavby – možnosť ich odpisovania • Rozostavaná stavba nespĺňa podmienky požadované stavebnými predpismi na uvedenie do užívania. Ak nie je stavba skolaudovaná, t.j. nie je vydané kolaudačné rozhodnutie, je daňovník povinný podľa § 33 ods. 1 postupov o tejto stavbe účtovať ako o obstaraní DHM až do doby uvedenia do užívania, • Príklad 13 • Daňovník zakúpil rozostavanú výrobnú halu tesne pred jej dokončením, ale pre nedostatok finančných prostriedkov sa rozhodol prechodne, na obdobie 3 rokov, nedokončenú výrobnú halu využívať ako skladové • priestory.  • Vzhľadom na to, že nemá povolenie stavebného úradu na zmenu účelu použitia stavby, ani kolaudačné rozhodnutie, nemôže stavbu odpisovať (naviac, ide o užívanie stavby v rozpore so stavebným zákonom), aj napriek ustanoveniu postupov, ktoré umožňuje odpisovanie nehnuteľností aj v čase pred povolením vkladu do katastra nehnuteľností. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  35. Opravy chýb minulých období • Pre správne zaúčtovanie opráv chýb minulých rokov je potrebné rozlíšiť opravy chýb na významné opravy a nevýznamné opravy. • Posúdenie významnosti vyplýva z § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve, podľa ktorého sa informácia považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. • Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky. • Pri významných opravách chýb minulých účtovných období do schválenia účtovné závierky sú 2 možnosti: • pri chybách bezprostredne predchádzajúceho účt. obdobia do schválenia účt. závierky možno v zmysle § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve znovu otvoriť účt. knihy a tým zaúčtovať významné opravy alebo milan.kudela@ginallrobinson.eu

  36. Opravy chýb minulých období • b) zaúčtovať významné opravy chýb minulých účtovných období na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov. • Účtovanie na účte 428 alebo 429 závisí od toho, ktorý z týchto účtov účtovná jednotka má otvorený. Ak účtovná jednotka má otvorený účet 428 aj účet 429, tak špecifikuje, či vznikla v období, ktorého sa oprava týka strata alebo zisk. • Za opravu chýb sa nepovažuje prehodnotenie úpravy ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26 a 27 zákona. • Ak na základe zistenia nových skutočností o majetku a záväzkoch sa upraví výška pôvodného odhadu, úprava odhadu sa nepovažuje za opravu chýb. Napríklad, ak OP k pohľadávkam v minulom účtovnom období bola vo výške 20% a v bežnom účtovnom období je opodstatnenosť OP vo výške 80%, dotvorí sa do tejto výšky opravná položka. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  37. Opravy chýb minulých období • V prípade, že otvorenie uzatvorených účtovných kníh a oprava prípadných chýb v účtovníctve je realizovaná v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami (má sa zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva podľa § 7 zákona o účtovníctve ) je možné výsledok rekonštrukcie účtovníctva, ktorý ovplyvňuje základ dane a ktorý priamo nesúvisel s predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly, uplatniť ako novú skutočnosť pri podávaní dodatočného daňového priznania. • Podľa ustanovenia zákona o správe daní môže daňový subjekt znížiť základ dane prostredníctvom dodatočného daňového priznania v prípade uplatnenia skutočnosti, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. • Za tieto skutočnosti možno považovať také zistenia, ktoré vplývajú na vyčíslený základ dane. Môže ísť napríklad o zistenie daňového subjektu, že základ dane za niektoré z predchádzajúcich zdaňovacích období nevyčíslil v súlade s príslušným právnym predpisom alebo ho vyčíslil v príslušnom zdaňovacom období v rozpore s daným skutkovým stavom. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  38. Krádež majetku/ zásob • Zákon rozlišuje daňové a nedaňové náklady v dôsledku mánk a škôd. • daňovým výdavkom nie sú manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou: • škody nezavinené daňovníkom vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, resp. škody spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou; • stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom, ( interné smernice ); • nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely ZDP hmotným majetkom (škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda). • Musí byť dostatočne preukázané, že išlo o škodu daňovníkom nezavinenú, t.j. takú, ktorú daňovník nemohol svojím konaním ovplyvniť. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  39. Krádež majetku/ zásob • ak daňovníkovi vznikne škoda, o ktorej polícia vydá potvrdenie, že páchateľ je neznámy, potom je táto škoda uznaným daňovým výdavkom, a to v tom roku, kedy toto potvrdenie od polície bude vydané, bez ohľadu na to, kedy táto škoda vznikla, • daňovým výdavkom nie je zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku z dôvodu škody, ktorá nie je uznaná za daňový náklad, • za hodnotu škody sa považuje u hmotného odpisovaného majetku daňová zostatková cena vyradeného hmotného majetku stanovená podľa § 25 ods. 3 zákona o DzP a u ostatného majetku účtovná cena vyradeného majetku, • pri vzniku škody na odpisovanom hmotnom a nehmotnom majetku nie je možné zostatkovú cenu vypočítanú podľa § 25 ods. 3 ZDP pri vyradení z používania krátiť o odpis, a to bez ohľadu na to, či škoda vznikne v januári alebo decembri príslušného zdaňovacieho obdobia. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  40. Krádež majetku/ zásob • Pr.: Firma mala vo svojom majetku os. automobil v obstarávacej cene 50 000 Eur. V marci 2009 došlo ku krádeži tohto automobilu. Automobil bol poistený a poisťovňa vyplatila v júli 2009 náhradu škody vo výške 45 000 Eur. Firma v tom istom mesiaci zároveň dostala od polície potvrdenie, že páchateľ je neznámy. Daňová zostatková cena automobilu bola k 31. 12. 2008 vo výške 37  500 Eur. • Vzhľadom na to, že škoda bola nahlásená polícii a páchateľ nebol zistený, daňová zostatková cena automobilu je podľa § 19 ods. 3 písm. g) DzP v roku 2008 daňovým výdavkom v plnej výške, bez ohľadu na to, že poskytnutá náhrada od poisťovne je nižšia. Škoda spôsobená podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom je daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť polícia potvrdí, t.j. v danom prípade v roku 2009.V roku 2009 sa do daňových výdavkov zahrnie daňová zostatková cena v plnej výške (37 500 Eur). Sumu poistného plnenia (45 000  Eur) si firma zahrnie v roku 2009 do príjmov ovplyvňujúcich základ dane. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  41. Krádež majetku/ zásob • Pr.: V auguste 2005 firme odcudzili skladové zásoby v hodnote 5 000 Eur. Zásoby boli poistené, pričom poisťovňa v roku 2005 uhradila sumu 2 000 Eur. Hodnota zvyšných 3 000 Eur bola tzv. spoluúčasť v zmysle poistnej zmluvy. • V júli 2006 polícia svojím uznesením potvrdila, že páchateľ je neznámy. • Suma náhrady škody v hodnote 2 000 Eur mala byť zaúčtovaná v okamihu prijala do príjmov ovplyvňujúcich základ dane v stĺpci „Ostatné príjmy“ a v tom istom roku je potrebné v rámci uzávierkových operácií zaúčtovať storno škody presahujúcej prijatú náhradu. Ak účtovná jednotka vyradila zásoby v hodnote 5 000 Eur, bolo potrebné zaúčtovať stornom (mínusovým znamienkom) sumu 3 000 Eur v daňových výdavkoch v príslušnom stĺpci zásob, kde bolo pôvodne o nákupe tovaru účtované. • Následne v roku 2006, v ktorom polícia neznámosť páchateľa potvrdila, sa do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje suma 3 000 Eur, pretože škoda v tomto zdaňovacom období nadobudla charakter nezavinenej škody. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  42. Zdanenie bezúročnej pôžičky zamestnancovi • zákon zrušil s účinnosťou od 1. januára 2004 oslobodenie poskytnuté vo forme zvýhodnenia plynúceho zamestnancovi z nižšieho úroku poskytnutej pôžičky zamestnávateľom, ako je bežne používaný úrok v mieste a čase poskytnutia pôžičky, ak bola pôžička poskytnutá do sumy 50 000 Sk. • ak zamestnávateľ poskytne pôžičku, bez ohľadu na zdroj krytia nepeňažným zdaniteľným príjmom pre zamestnanca, je úrok alebo jeho časť, ktorú nie je povinný z pôžičky uhradiť jeho nepeňažným príjmom. Podľa ustanovenia § 2 písm. c) zákona sa rozumie príjmom aj nepeňažné plnenie, ocenené cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia. • zamestnávateľ vyčísli úrok používaný v mieste a v čase poskytnutia pôžičky podobného charakteru bankou alebo sporiteľňou pre obyvateľstvo na podobný účel. Na zistenie úrokovej sadzby v mieste a čase plnenia je možné použiť aj bežné informačné letáky banky alebo sporiteľne. • vyčíslený úrok z poskytnutej pôžičky – poskytnuté zvýhodnenie zdaní zamestnávateľ v čase poskytnutia tejto pôžičky. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  43. Zdanenie bezúročnej pôžičky zamestnancovi • úrok zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola poskytnutá bezúročná pôžička, • podľa § 35 ods. 3 sa preddavok na daň zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca, • rovnako podľa § 43 ods. 10 zrážku dane je povinný vykonať zamestnávateľ pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka, • týmto spôsobom je v súlade so zákonom o dani z príjmov u zamestnanca vysporiadaná daňová povinnosť z poskytnutej bezúročnej pôžičky. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  44. Prenájom nehnuteľností a jeho daňové aspekty Pri prenájme nehnuteľnosti doporučujeme v zmluve riešiť nasledovné situácie: • kto bude odpisovať vykonané TZ prenajatého majetku; • v zmluve vymedziť možnosť TZ zhodnotenia prenajatého majetku; • v zmluve riešiť vzájomné podmienky súhlasu k vykonaniu TZ; • pri skončení zmluvného vzťahu vysporiadanie hodnoty prevedeného TZ; • definovanie opráv v rámci zmluvy a nad rámec zmluvy. Následné vysporiadanie vykonaného TZ pri ukončení zmluvného vzťahu podlieha §-u 17 ods. 22, kde súčasťou nákladu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom prenajatej veci, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom, po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v zmluve a neuhradených prenajímateľom a to v zdaňovacom období, v ktorom: milan.kudela@ginallrobinson.eu

  45. Prenájom nehnuteľností a jeho daňové aspekty a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku; b) došlo k skončeniu nájmu;  nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27). Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve, milan.kudela@ginallrobinson.eu

  46. Zákon 595/ 2003 Z. z. Podnájom a DzP PO § 17 ods. 20, § 21 a § 24 • súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ....... vo výške výdavkov vynaložených nájomcom, na TZ tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom, ( § 22 ods. 6 ). • nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve. • TZ prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom. Pri odpisovaní TZ postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí TZ do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. ( § 24 ods. 2). milan.kudela@ginallrobinson.eu

  47. Zmarené investície Zmarené investície možno definovať ako prevádzkovú škodu, ktorá ovplyvňuje výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti. Zmarené investície rovnako ako manká, schodky a z rôznych dôvodov vzniknuté škody v podmienkach účtovných jednotiek sa považujú z účtovného hľadiska za mimoriadny úbytok majetku, ktorý vzniká ako neželaný jav v rámci výkonu hospodárskej činnosti. Zmarená investícia tak ako vznik manka a škody znamená pre účtovnú jednotku majetkovú ujmu, resp. škodovú udalosť. Zo znenia § 68 ods. 8 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, možno odvodiť, že zmarenými investíciami treba rozumieť rozhodnutie o: • zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávania; • dlhodobého hmotného majetku; • dlhodobého nehmotného majetku; milan.kudela@ginallrobinson.eu

  48. Zmarené investície Na ťarchu účtu 549 - Manká a škody sa účtuje, ak sa rozhodne o zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku (zmarené investície), sumy vzťahujúce sa na tento účtovný prípad a účtované na účte 041 - Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku a na účte 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa odpíšu na ťarchu účtu 549 - Manká a škody, a to v deň rozhodnutia o zrušení prác na obstarávaní dlhodobého majetku, ak ide o škodu. Za škodu sa považuje len fyzické znehodnotenie (neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie) nehmotného majetku a hmotného majetku, a to z objektívnych a subjektívnych príčin. Pokiaľ ide o vznik odstrániteľného (opraviteľného) poškodenia, je považované za výdavok na opravu. V ostatných prípadoch, keď sa považuje prerušenie prác za zmarenú investíciu sa zaúčtujú na účte 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  49. Zmarené investície Pr.: Pri inventarizácii nedokončených investícií spoločnosť zistila, že stavebný projekt v sume 3 000,00 eur na rozšírenie skladov sa nedá použiť, lebo od výstavby skladov bolo upustené - potenciálny nájomca zrušil zmluvu o budúcej zmluve z dôvodu zmien na relevantnom trhu. Ide o tzv. zmarenú investíciu, ktorá sa odúčtuje do nákladov (účtovný zápis MD 548/D 042). Túto položku spoločnosť vyhodnotila ako daňový náklad, lebo ide o objektívny vplyv meniacich sa trhových podmienok; ( podnik musí byť aktívny, nie všetky projekty sú v konečnom dôsledku úspešné). Za škodu sa považuje len fyzické znehodnotenie (neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie) nehmotného majetku a hmotného majetku, a to z objektívnych a subjektívnych príčin. Pokiaľ ide o vznik odstrániteľného (opraviteľného) poškodenia, je považovaný náklad za výdavok na opravu. milan.kudela@ginallrobinson.eu

  50. Zmarená investícia Pr.: Stavala sa nehnuteľnosť. Všetky výdavky išli na účty obstarania, kt. súviseli s obstaraním. Už bolo takmer všetko dokončené, našiel sa nájomca, ktorý si prezrel objekt a nechcel dlažbu, kt. bola položená, sadrokartóny... Muselo sa prerábať odznova. Pôvodné výdavky sa nechali v OC aj spolu s novým položením mram. dlažby. Nepostupovalo sa správne. Mala sa vyhodiť z OC budovy veci, kt. sa prerábali a vyhadzovali a malo sa to zaúčtovať do nákladov ako zmarená investícia. Pri inventarizácii nedokončených investícií spoločnosť zistila, že stavebný projekt v sume 3 000,00 eur na rozšírenie skladov sa nedá použiť, lebo od výstavby skladov bolo upustené - potenciálny nájomca zrušil zmluvu o budúcej zmluve z dôvodu zmien na relevantnom trhu. Ide o tzv. zmarenú investíciu, ktorá sa odúčtuje do nákladov (účtovný zápis MD 548/D 042). Túto položku spoločnosť vyhodnotila ako daňový náklad, lebo ide o objektívny vplyv meniacich sa trhových podmienok. milan.kudela@ginallrobinson.eu

More Related