Tónový materiál v hudbe 20. storočia

1. Tónový materiál v hudbe 20. storočia Modalita

2. Modalita - inovácia tónového materiálu • Tónový materiál hudby od baroka po neskorý romantizmus bol ovládaná durovou a molovou tonalitou, t.j. určený durovou a molovou stupnicou • V hudbe 20. storočia nachádzame rôzne spôsoby prekonávania dur-molovej tonality aj pomocou použitia iných stupníc. To dodáva hudbe 20. storočia inú zvukovosť a iný kolorit. • Hovoríme o používaní rôznych modov a o modalite. • Typické sú tieto zdroje iných modov: • Folklór • Hudba iných kultúr • Stará hudba • Umelé mody • Typické pre skladateľov: Debussy, Ravel, Skriabin, Rimskij-Korzakov, Bartók, Stravinský, Janáček, Messiaen, tiež naši: Moyzes, Suchoň

3. Niektoré základné pojmy • Modus (alebo stupnica) – množina (cca. 4-14) tónov, z ktorých spravidla je jeden považovaný za základný tón • Uzavretý modus – uvažuje sa oktávová ekvivalencia • Otvorený modus – neuzavretý v oktáve • Delenie (uzavretých) modov podľa počtu tónov: • Pentatonika – 5 tónov • Hexatonika – 6 tónov • Heptatonika – 7 tónov • Oktatonika – 8 tónov • Ďalšia pojmy: • Diatonický – iba celé tóny a poltóny • Anhemitonický – bezpoltónový • Rotácia modu obsahuje tie isté tóny, no iný z nich je základným tónom. Napr. a prirodzená mol je rotáciou C dur. typické

4. Pentatoniky • Anhemitonická pentatonika: • Modus C-D-E-G-A a jeho ďalšie 4 rotácie • Typický pre Orient, Áziu, Ameriku ale aj niektoré európske folklórne prejavy • Bartók: Modrofúzov zámok (1911) • Iné pentatoniky sú tiež možné. Tie už nie sú anhemitonické, t.j. obsahujú aj poltón. Napr.: • Hirajoshi: A-H-C-E-F • Kumoi: D-E-F-A-H

5. Hexatoniky • Celotónová stupnica: • C-D-E-Fis-Gis-Ais • Koľko existuje rôznych celotónových stupníc? (Ak odhliadneme od základného tónu.) • Celotónová stupnica je typická pre impresionizmus • Ďalšia symetrická hexatonika je tzv. zväčšená stupnica: • C-Des-E-F-Gis-A • Vzniká spojením dvoch zväčšených kvintakordov • Koľko existuje rôznych zväčšených stupníc? • Ellen Taaffe Zwilich: Klavírne trio (1987), 3. časť

6. Heptatoniky – cirkevné diatonické mody • Durová a (prirodzená) molová stupnica sú diatonické heptatoniky. Ich rotáciami dostávame známe cirkevné mody, po ktorých opätovne siaha hudba 20. storočia. • Iónsky (dur) • Dórsky (mol so zvýšenou 6) • Frygický (mol so zníženou 2) • Lydický (dur so zvýšenou 4) • Mixolydický (dur so zníženou 7) • Ajolský (mol) • Lokrický (mol so zníženou 2 a 5) • Debussy: Sláčikové kvarteto, op. 10 (1893) • Aký modus tu nachádzame? • Značí ho Debussy pomocou predznamenania? • Ako vysvetlíte Fis v 2. t.?

7. Bartók: Hudba pre strunové nástroje, bicie a čelestu (1936), IV, t. 5-9 • Typickým zdrojom tzv. cirkevných diatonických modov je folklór. • Platí to aj pre maďarský (a aj slovenský) folklór, ktorým sa typicky inšpiroval Béla Bartók • V akom mode je tento motív? (Základný tón je tu A) • Pripomína vám tento modus slovenskú ľudovú pieseň? • Aké piesne v tomto mode poznáte?

8. Bartók: Mikrokozmos I., č. 34 (1940) • Analyzujte túto Bartókovu inštruktívnu skladbičku. • V akom mode je napísaná?

9. Alfredo Casella: Jedenásť kusov pre deti (1920), „Sicilian“, t. 1-19 • Aký modus použil Casella v prvých deviatich taktoch ukážky? • Aký modus nachádzate v taktoch 9-11? • Aký modus je naznačený v 12. takte? • Aký modus je použitý v taktoch 13-17? • V taktoch 18-19 je použitých práve 8 tónových tried. Tvoria zmenšenú stupnicu? Vysvetlite tieto takty.

10. Iné diatonické heptatoniky • Viete vymyslieť diatonickú heptatoniku rôznu cirkevných stupníc? • Lydicko-mixolydický modus, alebo aj podhalanská stupnica: C-D-E-Fis-G-A-B • Posledná možnosť (spolu s rotáciami): C-D-E-Fis-Gis-A-B • Debussy: L’isle joyeuse (1904), t. 145-151 (4’10) • Aký modus nachádzate v prvých troch taktoch ukážky? • Aký modus nastupuje po tom?

11. Moyzes: 3. sláčikové kvarteto (1981), op. 83, t. 54-601’47 • Analyzujte t. 55-60 • Na akom mode spočíva analyzovaný úsek? • Tento modus je typický pre slovenský folklór. • Je daný istými akustickými zákonitosťami.

12. Nediatonické heptatoniky • Jestvuje množstvo nediatonických heptatoník; spravidla obsahujú interval zväčšenej sekundy (malej tercie) • Známe sú napríklad: • Harmonická mol: C-D-Es-F-G-As-H • Cigánska mol: C-D-Es-Fis-G-As-H • Cigánska dur: C-Des-E-F-G-As-H • Medzi cigánskou mol a dur je podobný vzťah ako medzi bežnou dur a mol – jedna je rotáciou druhej. Koľký stupeň cigánskej dur tvorí základný tón cigánskej mol? • Grieg: Pastier, op. 54, č. 1 (1891), t. 1-8 • Analyzujte túto ukážku z hľadiska tónového materiálu • Vysvetlite tóny As a Ces v šiestom takte

13. Oktatoniky • Najčastejšou oktatonikou je zmenšená stupnica: • C-D-Es-F-Fis-Gis-A-H • Je spojením dvoch zmenšených septakordov. Striedajú sa v nej celý tón a poltón • Má iba obmedzený počet transpozícií (podobne ako celotónová stupnica a zväčšená stupnica). Koľko? • Skriabin: Prelúdium č. 5, op. 74 (1914) • Zapíšte všetky tóny, ktoré sa vyskytujú v ukážke. • Aký modus tvoria?

14. Messiaenove symetrické mody • Spomenuli sme niekoľko modov, ktoré sú natoľko symetrické, že majú iba obmedzený počet rôznych transpozícií. Vymenujte ich. • Olivier Messiaen sa im detailne venuje vo svojom teoretickom traktáte: Technique de mon langage musical (1944) • Nazýva ich mody obmedzených transpozícií • Skúsme ich všetky nájsť: • 1; 2; 1+2; 1+3; 1+1+2; • 1+1+4; 1+1+2+2; 1+1+1+1+2; 1+1+1+3

15. Analýza uceleného diela • Debussy: Preludes I (1910), č. 2, „Voiles“ • Aké je tektonické usporiadanie skladby? • Určite základné formové celky • Určite základné motivické útvary • Ide o „tonálnu“ skladbu? Aké základné jednotiace mechanizmy viete identifikovať? • Vypíšte všetky tónové triedy, ktoré Debussy použil v prvom riadku skladby. • Tvoria nejaký známy modus? • Určite všetky tóny nepatriace do tohto modu v rámci celého prvého dielu. • Na akom tónovom materiály je vystavaný stredný diel? • Celá skladba je vystavaná na dvoch modoch. Určte ich.