OBYVATEĽSTVO SVETA

1. OBYVATEĽSTVO SVETA Zemepis 9. ročník A.Lisičanová http://www.poodwaddle.com/clocks2.htm

2. Obyvateľstvo - hlavná zložka socioekonomickej sféry. Geografický vedný odbor - geografia obyvateľstva - študuje zákonitosti priestorového rozmiestnenia obyvateľstva v rôznych historických, sociálnych a prírodných podmienkach.

3. RAST POČTU OBYVATEĽSTVA V roku 2000 ľudstvo dosiahlo počtu 6 miliárd osôb. Počet obyvateľstva narastal nerovnomerne v rôznych historických obdobiach, súviselo to so stupňom rozvoja ľudskej spoločnosti a s celkovým dianím v spoločnosti (vojny, epidémie atd.). Snímka 15Snímka 16 V raste počtu obyvateľstva na Zemi existujú tri výrazné obdobia: 1)Neolitická revolúcia (prechod ľudstva od zberu plodín a lovu zvierat k poľnohospodárstvu v 7. a 6 tisícročie pr. n. l.). Zvýšené množstvo potravín vytvorilo podmienky pre rast počtu obyvateľstva. 2) Priemyselná revolúcia (od druhej polovice 18.storočia sa industrializácia šírila zo západnej Európy do ostatných európskych krajín a na ďalšie kontinenty). Revolúcia ovplyvnila rast počtu obyvateľstva a zasiahla i do územného rozmiestenia obyvateľstva. 3.)Technogenéza (obdobie od 20 st.- po dnešok) – rozvoj informatiky, medicíny.

4. Medzi najľudnatejšie štáty sveta patria: 1. Čína (1,3 miliardy obyv.) 2. India (1 miliarda obyv.) 3. USA (294 miliónov obyv.) 4. Indonézia (238 miliónov obyv.)

5. ROZMIESTNENIE OBYVATEĽSTVA oblasti koncentrácie obyvateľstva: 1. J,JV Ázia – 2,5 miliardy obyv. (Čína, India, Jáva) 2. Európa – 700 miliónov obyv. (V.B, Paríž, Porúrie, Porýnie, Donbas) 3. V USA a JV Kanada – 160 miliónov obyvateľov Snímka 12Snímka 13Snímka 14 faktory rozmiestnenia obyvateľstva: 1. vzdialenosť od mora– do 200 km od pobrežia žije až ½ obyvateľstva celého sveta, ďalej do vnútrozemia je osídlenie redšie 2. nadmorská výška– do 200 m.n.m. (nížiny) žije ½ obyvateľstva 3. podnebie– ½ obyv. žije v mierne teplom pásme, 8% - osídľuje tundry, tajgy, stepi, púšte 4. hospodárstvo– spôsob výroby, rozmiestnenie priemyslu, služieb (hlavne vo vyspelých krajinách majú vplyv na rozmiestnenie obyvateľstva), poľnohospodárstvo (je typické pre rozvojové krajiny) - ukazovateľom rozmiestnenia obyvateľstva jehustota obyvateľstva (počet obyv. na 1 km2)

6. Prirodzený pohyb • - je charakterizovaný populačnými procesmi (pôrodnosťou a úmrtnosťou) • - pôrodnosť (NATALITA) – udáva sa počtom narodených detí na 1000 obyvateľov za 1 rok (promile) • najvyššia N je v štátoch Afriky, J a JV Ázie (50 promile) • najnižšia N je v štátoch Európy (12 promile) • - úmrtnosť (MORTALITA) – udáva sa počtom zomretých na 1000 obyvateľov za 1 rok • najvyššia M je v Afrike, Ázii • najnižšia v Európe

7. Mechanický pohyb - zahŕňa presuny obyvateľstva v priestore 1. MIGRÁCIA(sťahovanie obyvateľstva) – zmena miesta bydliska v rámci štátu, medzi štátmi prisťahovanie obyvateľstva – IMIGRÁCIA odsťahovanie obyvateľstva – EMIGRÁCIA Snímka 17 2. Dochádzka za prácou, do školy, na rekreáciu– zmena trvalého bydliska sa nemení Dôvody mechanických pohybov obyvateľstva: - záplavy, sopečná činnosť, zemetrasenie, ekonomická kríza, vojny, preľudnenie, hlad, voľné pracovné miesta, nové zdroje surovín, výhodná daňová politika, vidina lepších životných podmienok, rasové dôvody.....

8. Obyvateľstvo sveta je veľmi rôznorodé. Rozlišovacie znaky obyvateľstva sú biologické, kultúrne a ekonomické. Biologické znaky sem patrí pohlavie, vek a celkový telesný vzhľad. Kultúrne znaky zahrňujú národnosť, jazyk, vzdelanosť a náboženstvo Ekonomické ukazovatele sú hospodárska, činnosť a zamestnanosť obyvateľstva. a) Pohlavie Prirodzené biologické zákony spôsobili, že počet mužov a žien je na svete približne rovnaké. (Chlapcov sa rodí viac ako dievčat, ale mužská úmrtnosť je vyššia, preto dochádza vo vyšších vekových skupinách k vyrovnaniu počtu medzi oboma pohlaviami). Rozdiely vidieť, medzi rozvinutým svetom – muži umierajú skôr ako ženy. Rozvojové krajiny sú typické vyššou úmrtnosťou žien ako mužov. Súvisí to s postavením mužov a žien v spoločnosti.

9. b) Vekové zloženie obyvateľstva Podľa veku obyvateľstvo delíme do skupín: 1) skupina predproduktívneho veku (do 14 rokov) 2) skupina produktívneho veku (14-65 rokov) 3) skupina poproduktívneho veku (nad 65 rokov)

10. c) podľa rasy – delenie obyvateľstva do skupín podľa rovnakých znakov EUROPOIDNÁ RASA (biela) 1. severná vetva (severná Európa, západná, stredná, východná Európa, Európska časť Ruska, Severná Amerika, Austrália), národy: Švédi, Fíni, Slováci, Rusi, Briti, Francúzi, Nemci) 2. južná vetva južná a juhovýchodná Európa (Španieli, Portugalci, Taliani, Gréci), Južná Amerika (osídlená juhoeurópskymi národmi), S Afrika (Berberi, Arabi, Tuarégovia, Beduíni), JZ Ázia (Arabi) NEGROIDNÁ RASA (čierna) 1. africká negroidná vetva (africkí černosi, južne od Sahary), národy: Keňania, Etiópčania, Nigérijčania)2. oceánska australoidná vetva (Melanézia - Papuánci, Polynézia, Nová Guinea, Indonézia, Austrália – Aboriginéri – austrálske domorodé obyvateľstvo) MONGOLOIDNÁ RASA (žltá) 1. americká vetva (Indiáni) 2. ázijská vetva – kontinentálna sk. (Jakuti, Buriati, Mongoli, Čínania, Vietnamci) - tichooceánska sk. (Kórejci, Japonci) - arktická sk. (Eskimáci, Koriaci, Čukčovia) ZMIEŠANÉ RASY – Mulati (beloch + černoch) Mestici (beloch + indián) Zambovia (černoch + indián)

11. Náboženstvo je určitá forma spoločenského vedomia. Je súčasťou života spoločnosti, pôsobí na myslenie a chovanie ľudí. Typickým príkladom pôsobenia na populačnú politiku a demografický vývoj - vysoká pôrodnosť v niektorých častiach sveta napr. v juhovýchodnej Ázií. Väčšina náboženstiev si vytvorili svoju organizáciu - cirkev, ktorá sa stará o jej rozvoj a šírenie. Náboženstvo s najväčším počtom veriacich, ktorá má celosvetovú pôsobnosť, nazývame svetové náboženstvo. 1) Kresťanské náboženstvo: rímskokatolícke (južná, západná Európa, Latinská Amerika), gréckokatolícke (východná Európa -Gréci), pravoslávne(východná a juhovýchodná Európa –Rusi), protestantské (severná Európa, Nemecko, USA, Austrália) 2) Islam – moslimské alebo mohamedánske náboženstvo - Islam -Arabské krajiny. Moslimské náboženstvo je v severnej Afrike, juhozápadnej a juhovýchodní Ázií. 3) Hinduizmus - jedno z najstarších náboženstiev na svete. Hinduizmus je najrozšírenejšie náboženstvo v južnej Ázií. Hinduistické komunity existujú v Latinskej Amerike, Afrike a v poslednej dobe i v Európe. 4) Budhizmus - nábožensko-filozofický systém nazvaný podľa zakladateľa Budhu (563-483 pr. n. 1.) Budhistické náboženstvo vzniklo ako reforma hinduizmu, je rozšírené v južnej a juhovýchodnej Ázií. Iné náboženstvá menšieho zastúpenia: judaizmus(Židia), šintoizmus(Japonsko)

18. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ Domáca úloha – preštudovať str.12 - 19