Politika zmeny klímy SR východiská a ciele

1. Politika zmeny klímy SR východiská a ciele Marián Mráz Helena Princová Odbor zmeny klímy a ekonomických nástrojov Ministerstvo životného prostredia Slovenská republika Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

2. Obsah 1. Pozícia politiky zmeny klímy v rámci environmentálnej politiky SR Stratégia „zeleného ekonomického rastu“ Definícia a medzinárodná porovnateľnosť redukčných cieľov 2. Priority SR v rámci medzinárodných rokovaní Financovanie opatrení politiky zmeny klímy Banking emisných certifikátov a manažment existujúceho prevysu ponuky 4. Implementácia KEB v rámci SR Obchodovanie s emisnými certifikátmi a voľba alokačných schém Odvetvia vystavené riziku úniku uhlíka Zavedenie komplementárnych opatrení (napr. CO2 daní) 5. Úvahy pre ďalšiu prácu Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

3. Pozícia politiky zmeny klímy v rámci širšej environmentálnej politiky SR Oživenie environmentálne a sociálne udržateľného ekonomického rastu dlhodobé a krátkodové ciele Môže sa „zelený rast“ stať novým motorom pre ekonomický rast ? prijať efektívne opatrenia k adaptácii a mitigácii dôsledkov zmeny klímy zamerať sa na environmentálnu degradáciu udržať energetickú bezpečnosť Aké opatrenia prijať? odstránenie existujúcich deformácií liberalizácia medzinárodného obchodu fiškálna politika – subvencie vytvoriť trhové prostredie v rámci „životného prostredia“ vytvorenie obchodných schém s emisnými certifikátmi fiškálna politika - environmentálne dane command and control Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

4. Ambície SR v oblasti redukcie emisií skleníkových plynov po roku 2012 Jednostranne znížiť emisie GHG do roku 2020 o 20 % v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990. EÚ legislatíva : Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 Znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov (GHG) o 30 % v porovnaní s rokom 1990 za predpokladu, že sa ostatné rozvinuté krajiny zaviažu k porovnateľnému zníženiu emisií a rozvojové krajiny s vyspelejším hospodárstvom prispejú mierou, ktorá zodpovedá ich možnostiam V dlhodobom horizonte SR podporuje názor, že rozvinuté krajiny by mali v porovnaní s rokom 1990 svoje emisie spoločne znížiť o 60 % až 80% do roku 2050. Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

5. Medzinárodné financovanie politikyzmeny klímy v období post 2012 Intro Odhady potrebného financovania globálnej dohody dosahujú približne €100 miliárd ročne do roku 2020 pre mitigáciu ako aj adaptáciu na zmenu klímy. Hlavné zdroje financovania : Domáce verejné a súkromné zdroje v rozvojových krajinách : 20-40 % Medzinárodný trh s uhlíkom : 40% Medzinárodné verejné financie : zvyšok (€20 – 50 miliárd) Fast start Odhadovaná výška € 5-7 miliárd v rámci pomoci rozvojovým krajinám v období 2010-2012. Očakávaný príspevok EÚ v rozsahu € 500 miliónov až 2.1 miliárd ročne. EC navrhuje dodatočné zvýšenie príspevku (IP/09/1297). [SR príspevok by sa mohol pohybovať okolo 0.5 % z celkovej sumy príspevku EÚ] SR v skoršej fáze jednaní podporovala rozdelenie fast start financovania podľa dohodnutého kľúča. Po zasadaní ECOFIN v októbri 2009 sa SR pripojila k 9 ČŠ a požaduje dobrovoľné prispievanie. Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

6. Príspevkový vs trhový model pre získanie medzinárodných verejných zdrojov financovania Global burden sharing agreement Férový, stabilný a prediktabilný systém financovania generujúci zdroje v požadovanom rozsahu Trhový model (návrh Nórska) : Odhadované výnosy [EGIF/WPIEI] UNFCCC : $3.5 - $7.5 miliardy Project Catalyst : € 10 miliárd ak 2% AAU’s pri cene € 10 / t Výnosy rastú s počtom krajín prispievajúcich s AAU Príspevok krajín môže byť flexibilne definovaný Možná vyššia cenová variabilita (neistota na ponukovej strane AAU) Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

7. Príspevkový vs trhový model pre získanie medzinárodných verejných zdrojov financovania Príspevkový model (návrh Mexika) : Všetky krajiny (okrem LDC’s a SIDS) prispievajú a sú aj oprávnené čerpať príspevky Rozvinuté krajiny – čistí platcovia Rozvojové krajiny - čistí príjemcovia LDC’s a SIDS – hrubí príjemcovia EC - príspevky definované na základe „schopnosti platiť“ (GDP 2007) a „znečisťovateľ platí“ (GHG emisie 2005, 1999-2005 a 1990 bez LULUCF) Flexibilný systém pre stanovenie celkového rozsahu financovania Motivácie pre zníženie emisií Internal burden sharing agreement od zasadania ECOFIN október 2009 deväť ČK odmietlo formuláciu EK, v ktorej vyjadruje ochotu k pomôcť pri znižovaní emisnej náročnosti dotknutých ekonomík a požadujú internú redistribúciu nákladov na základe zohľadnenia výlučne schopnosti platiť Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

8. Úvaha o príspevku SR Predpoklad : • Celkový rozsah medzinárodných verejných financií je € 9 mld Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

9. Banking emisných certifikátov a manažment existujúceho prevysu ponuky (1) Očakávaný prevys ponuky AAU Source : UNFCCC GHG inventory data Source : SHMÚ • Negatívny dopad na medzinárodný trh s AAU • Efektívne zníženie záväzku EÚ a možná strata jej kredibility • Reštrikcia bankingu nerieši problém environmentálnej integrity per se • Riešenie treba hľadať v rámci dopytovej stránky Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

10. Banking emisných certifikátov a manažment existujúceho prevysu ponuky (2) • Ponechať banking • + zohľadniť prevys AAU pri porovnaní mitigačných potenciálov a nákladov jednotlivých krajín • + nekomplikovať vyjednávanie • - poškodenie environmentálnej integrity • Ponechať banking a prijať ambicióznejší cieľ • + udržanie environmentálnej integrity a ustanovení Kyótskeho protokolu • - možný nesúhlas s vyšším cieľom u USA, Japonsko • - silný transfer zdrojov do Ruska a Ukrainy, neprijateľný pre rozvojové krajiny • Nepovoliť banking • + udržanie environmentálnej integrity • - zmena ustanovení Kyótskeho protokolu • - možná potreba kompenzácie Ruska, Ukrainy a zčasti EIT • Ponechať banking s diskontným faktorom • + v závislosti od stanoveného % efektívne odstránenie prebytku kompenzované zohľadnením „early action“ pri stanovení cieľov • - potreba zmeny pravidiel v Kyótskom protokole Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

11. Banking emisných certifikátov a manažment existujúceho prevysu ponuky (3) Poľský a Maďarský návrh riešenia : Pravidlá pre banking zostanú nezmenené bez reštrikcií; Prevys AAUs môže byť bez obmedzení pre plnenie domácich záväzkov; Definovaný ročný limit AAUs môže byť predaný; Časť výnosov musí byť alokovaná na financovanie podpory adaptačných opatrení v rozvojových krajinách (LDCs a SIDS); Využitie zvyšných výnosov na financovanie zelených investičných schém alebo iných projektovo zameraných aktivít na dobrovoľnej báze, alebo na príspevky do globálneho finančného mechanizmu v rámci novej dohody alebo existujúcich fondov (LDC fond, Špeciálny fond pre klimatické zmeny a pod.). Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

12. Základné legislatívne opatrenia pre implementáciu KEB Legislatíva : • Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov • Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

13. Smernica 2003/87/ES –plyny do roku 2012 Primárne emisie oxidu uhličitého, ako opt-in zaradili niektoré ČK už v druhej fáze aj N2O (z výroby kyseliny dusičnej, amoniaku) NAP I SR 2005 - 2007: 179 zdrojov Emisné kvóty v celkovom objeme 91 479 531 mil.ton CO2 ekviv NAP II SR 2008 -2012: 181 zdrojov Alokované emisné kvóty na rok 2008 spolu 32 166 094 mil.ton CO2 ekviv Emisné kvóty na roky 2009-2012 priemer 32 476 719 mil.ton CO2 ekviv/ročne Aktuálna rezerva pre nové zdroje je 639 250 mil.ton CO2 ekviv Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

14. Implementácia KEB v SR pre splnenie redukčných cieľov do roku 2020 (1) Smernica 2003/87/ES – Aktivity zahrnuté v prvej fáze EÚ ETS (2005-2007): • Spaľovacie zariadenia s menovitým tepelným príkonom >20 MW (vrátane rafinérií a koksárenských pecí) • Výroba a spracovanie železných kovov • Priemysel nerastných surovín (cement, vápno, sklo, sklené vlákna, keramické a žiaruvzdorné materiály) • Prevádzky na výrobu buničiny, papiera a lepenky Oznámenie KOM(2005)703 final - Aktivity doplnené v druhej fáze EÚ ETS (2008- 2012) • Výroba minerálnej a kamennej vlny, zariadenia na sušenie a kalcináciu sádrovca • Priemyselná výroba sadzí zahŕňajúca karbonizáciu organických látok • Výroba organických chemikálií krakovaním, reformovaním, oxidáciou... • Výroba vodíka a syntetického plynu reformovaním alebo čiastočnou oxidáciou Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

15. Implementácia KEB v SR pre splnenie redukčných cieľov do roku 2020 (2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES - Aktivity doplnené v tretej fáze EÚ ETS (2013-2020) • Letecká doprava – civilné lety z a do EÚ (od roku 2012) • Výroba primárneho a sekundárneho hliníka (spaľovacie zariadenie >20 MW) • Chemický priemysel: výroba kyseliny dusičnej, adipovej, glyoxalu, kyseliny 2-oxoetánovej, čpavku, uhličitanu a hydrogénuhličitanu sodného; • Zariadenia na zachytávanie, prenos a geologické uskladnenie emisií GHG • Okrem oxidu uhličitého budú v schéme EU ETS po roku 2013 monitorované pre vybrané aktivity aj emisie N2O a PFC • Flexibilita pri plnení redukčných cieľov v ETS na základe využívania kreditov z CDM a JI mechanizmov až do výšky 50% celkového zníženia (článok 11a). • Možný opt-out pre malé zariadenia - do 25 000 ton CO2 ekviv/rok v prípade prijatia ekvivalentných opatrení • Prísnejší režim pre monitorovanie a overovanie emisií z prevádzok Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

16. Určenie množstva kvót Určenie množstva kvót : • Emisný strop pre EÚ v 2013 je stanovenú ako priemer emisných kvót v ETS v období 2008 – 2012 • Nasleduje postupný lineárny pokles celkového objemu kvót EÚ-27 (1,74% ročne) až na 1 720 mil.ton CO2 ekvivalentov v roku 2020 • Rezerva pre nové zdroje na EÚ úrovni a v celkovej výške 5% z overených emisií EÚ ETS v roku 2005- princíp first come, first serve • 300 mil ton emisných kvót v je rezervovaných do roku 2015 pre 12 demonštračných CCS projektov (maximálny objem pre jeden projekt nesmie prekročiť 15% z celkového množstva) Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

17. Alokácia emisných certifikátov pre členské krajiny Celkové množstvo emisných kvót na aukcie za obdobie 2013-2020 sa medzi členské krajiny rozdeľuje v pomere: • 88% - na základe podielu prevádzok ČK v ETS na overených emisiách v roku 2005 • 10% - uplatnenie princípu solidarity pomocou parametra HDP/obyv (pre SR koeficient +41%, čo znamená 1,41 násobok pôvodne stanoveného objemu) • 2% - zohľadnenie už vykonaného úsilia – tento podiel z celkového objemu na aukcie sa prerozdelí medzi ČK, ktoré už v roku 2005 dosiahli zníženie emisií o viac ako 20% v porovnaní s referenčným rokom 1990 (SR má podiel 3% z tohto množstva) Do 30.júna 2010 by mala EK prijať nariadenie o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami formou aukcií - článok 10(5) Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

18. Alokácie kvót pomocou aukcií Princípy prideľovania emisných kvót formou aukcií : • Od roku 2013 prichádza k posilneniu aukčného systému pre prideľovanie emisných kvót (100% alebo postupný nárast prideľovania kvót formou aukcií) • Kvantitatívne a kvalitatívne kritéria pre posúdenie rizika „carbon leakage“ priamo v revidovanej smernici • Prideľovanie emisných kvót kombináciou benchmarkov (na základe produktu) a aukcií (od 20% v roku 2013 do 70% v roku 2020 až na 100% v roku 2027) v odvetviach, ktoré nie sú vystavené riziku „úniku uhlíka“. • Nepovinný earmarking výnosov z aukcií (na projekty v oblasti znižovania emisií a adaptácie na národnej úrovni a v rozvojových krajinách, podporu CCS projektov-maximálne do výšky 15% nákladov, iné..) • SR sa predbežne vyslovila za ponechanie možnosti organizovania národných aukcií Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

19. Riziko „carbon leakage“ „Carbon leakage“ alebo únik uhlíka nastáva v prípade nárastu emisií oxidu uhličitého v krajine v dôsledku uplatnenia politiky zameranej na zníženie emisií oxidu uhličitého v inej krajine. K úniku uhlíka môže prísť z viacerých dôvodov : v dôsledku výhody v krajine získanej nárastom produkčných nákladov v inej krajine, ktorá prijala limit na množstvo celkových emisií. Možný presun produkcie do krajín s nižšími environmentálnymi štandardami spôsobí, že opatrenia v krajinách so striktnou environmentálnou politikou nepovedú ku globálnemu zníženiu emisií. nárast ceny fosílnych palív v dôsledku realizácie „ceny uhlíka“ vedie k poklesu dopytu po fosílnych palivách a následne poklesu ich svetových cien. Pokles svetových cien následne stimuluje dopyt krajín bez emisných limitov, čím sa spotreba fosílnych palív presunie medzi krajinami. Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

20. Možné riešenia „carbon leakage“ „First best“ – dosiahnutie komplexnej a ambicióznej medzinárodnej dohody Bezodplatné alokácie kvót Border adjustments – tarif odzrkadľujúci „uhlíkovú daň“ v kombinácii s komenzáciou ceny emisnej kvóty na export Integrované obchodovanie s emisiami – zahraniční producenti kupujú emisné certifikáty za importy do, pričom domáci producenti neplatia exportnú daň. Alexeeva-Talebi, Löschel, Mennel (2008) – obidve opatrenia sú vhodné na riešenie negatívnych dôsledkov pre konkurencieschopnosť domácich producentov ako aj na minimalizáciu problému „carbon leakage“. BTA je efektívnejšie pri ochrane domácej konkurencieschopnosti, pričom IET vo väčšej miere zníži emisie zo zahraničných zdrojov. Obidve opatrenia však vedú k vyšším cenám uhlíkových emisií než bez ich zavedenia. Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

21. Odvetvia vystavené riziku „carbon leakage“ Odvetvie sa považuje za vystavené riziku úniku uhlíka (článok 10a): ak výška priamych a nepriamych (spôsobených zvyšovaním cien elektriny) dodatočných nákladov vyplývajúcich z uplatňovania smernice povedie k zvýšeniu výrobných nákladov presahujúcemu 5 % hrubej pridanej hodnoty a ak celková hodnota jeho vývozu a dovozu vydelená celkovou hodnotou jeho obratu a vývozu presahuje 10 % alebo ak výška priamych a nepriamych dodatočných nákladov vyplývajúcich z uplatňovania smernice povedie k zvýšeniu výrobných nákladov presahujúcemu 30 % hrubej pridanej hodnoty alebo ak celková hodnota jeho vývozu a dovozu vydelená celkovou hodnotou jeho obratu a vývozu presahuje 30 % Zariadeniam v odvetviach alebo pododvetviach vystavených významnému rizikuúniku uhlíka sa bezodplatne pridelí 100 %kvót do výšky referenčnej hodnotynajlepšej dostupnej technológie EK musí najneskôr do 31. decembra 2009 a potom každých 5 rokov v spolupráci s ČŠ určiť odvetvia a pod-odvetvia vystavené významnému riziku „carbon leakage“ Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

22. Alokácie emisných kvót v ďalších odvetviach V odvetviach, ktoré nie sú vystavené riziku „úniku uhlíka“ je podiel alokácií kvót pomocou aukčného mechanizmu stanovený na 20% v roku 2013, postupne sa bude zvyšovať na 70% v roku 2020, konečný cieľ je 100% aukcií v roku 2027 Celkový objem pre bezodplatnú alokáciu v roku 2013 sa určí na základe percentuálneho podielu emitovaných emisií týchto prevádzok v ETS v rokoch 2005 - 2007 na celkovom množstve kvót v EÚ Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

23. Prechodné výnimky pre sektor výroby elektrickej energie (článok 10c) Pri splnení špecifických podmienok: • v roku 2007 absentovala možnosť pripojenia k UCTE celkom, alebo pri špecifických podmienkach (kapacita pod 400MW) • v roku 2006 viac ako 30%-ný podiel jediného fosílneho paliva na výrobe elektriny a HDP/obyv nepresiahlo 50% z priemeru EÚ môžu ČŠ požiadať o výnimku zo 100% aukcií pre výrobu elektriny. Po udelení výnimky: • je bezodplatne pridelených 70% z množstva kvót danej prevádzky v období 2005-2007 • objem kvót nakupovaných formou aukcie postupne rastie až do výšky 100% v roku 2020 • prevádzkovatelia týchto zdrojov podávajú ročné správy o realizácií investícií na zníženie emisií z prevádzky Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

24. Úlohy zainteresovaných subjektov na roky 2009-2010 podľa revidovanej smernice 2003/87/ES (1) MŽP SR Do 16.marca 2009 – zaslať do EK predbežnú pozíciu ku organizačnej štruktúre pre systémy aukcií Do 30.apríla 2009 – zaslať do EK informácie na hodnotenie rizika „carbon leakage“ pre aktivity v ETS – spotreby fosílnych palív a elektrickej energie na úrovni NACE 3 a NACE 4 Do 31.decembra 2009 upraviť vnútorné právne predpisy potrebné na to, aby prevádzkovatelia zdrojov zaradených do ETS od roku 2013 mohli poskytnúť údaje na určenie emisných stropov – článok 31(1) Do 2.februára 2010 – transpozícia smernice 2008/101/ES o začlenení emisií z leteckých činností do ETS od roku 2012 Do 30.júna 2010 oznámi MŽP do EK údaje o overených emisiách a množstvách emisných kvót pre prevádzky zaradené do ETS od roku 2013 (článok 9a(2)) Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

25. Úlohy zainteresovaných subjektov na roky 2009-2010 podľa revidovanej smernice 2003/87/ES (2) EK Do 31. decembra 2009 a potom každých 5 rokov v spolupráci s ČŠ určiť odvetvia a pod-odvetvia vystavené riziku „carbon leakage“ (článok 10a) Do 30.júna 2010 – zverejní celkové množstvo emisných kvót EÚ ETS na rok 2013 (článok 9) Do 30.júna 2010 príjme nariadenie o sytéme aukcií v EÚ ETS (článok 10) Krátko po 30.júni 2010 zverejní zvýšenie emisného stropu EU ETS v dôsledku rozšírenia definície –prevádzky od roku 2013, opt-in (článok 9a(3)) Prevádzkovatelia zdrojov zaradených do ETS od roku 2013 Do 30.apríla 2010 poskytnú MŽP(OÚŽP) nezávisle overené údaje o tvorbe emisií skleníkových plynov v prevádzke (článok 9a(2)) Klimatické zmeny na ceste ku Kodani

26. Kontaktné údaje: Marián Mráz Marian.Mraz@enviro.gov.sk Helena Princová Helena.Princova@enviro.gov.sk Klimatické zmeny na ceste ku Kodani