1 / 60

REGIONÁLNA GEOGRAFIA AMERIKY

REGIONÁLNA GEOGRAFIA AMERIKY. LS 2012/2013. Mgr. Ladislav Novotný. Nerastné suroviny. od Veľkých jazier na severovýchod a v Kordillerách na severe Mexika meď v oblasti Kordiller na sever od Mexika zlato , miestami aj ropa

Download Presentation

REGIONÁLNA GEOGRAFIA AMERIKY

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. REGIONÁLNA GEOGRAFIAAMERIKY LS 2012/2013 Mgr. Ladislav Novotný

  2. Nerastné suroviny • od Veľkých jazier na severovýchod a v Kordillerách na severe Mexika meď • v oblasti Kordiller na sever od Mexika zlato, miestami aj ropa • v súvislosti so zlatom treba obzvlášť spomenúť pohorie Sierra Nevada, v ktorom koncom 19. stor. vypukla známa Zlatá horúčka • zlaté žily tu prestupovali zvrásnené a metamorfované horniny, ktoré vystupovali na povrch, riečnou eróziou boli zlaté zrná splavované do Veľkého kalifornského údolia • najviac sa preslávili náleziská zlata v povodí rieky Sacramento • v Apalačoch a Skalnatých horách- čierne uhlie • Mexický záliv- rozsiahle zásoby ropy • v Strednej Amerike sú značné zásoby striebra • na Veľkých Antilách sa ťaží nikel • rozsiahle zásoby ropy, na ktoré sa často viaže aj zemný plyn, sa nachádzajú aj v oblasti Severných Ánd a na pobreží Karibiku, lokálne sa však vyskytujú na celom území Južnej Ameriky (južná Patagónia, západná Amazónia) • Stredné Andy sa vyznačujú rozsiahlymi zásobami medi, zlata a striebra, pričom zlato a striebro boli hojne využívanú už pred príchodom Európanov (Mayovia, Aztékovia, Inkovia) • Významná je ťažba bauxitu v páse od Floridy cez ostrovy po severovýchod JA • Význam má aj ťažba fosfátov (Florida), síry (Mexiko), jódu, solí, diamantov (Brazília), rúd železa, niklu, volfrámu, chrómu (USA, Kanada)

  3. Klíma • Klímu Ameriky ovplyvňujú tieto základné činitele, ktoré platia pre celú zemeguľu: • úbytok tepla od rovníka k pólom • prevaha západného prúdenia v miernych šírkach • poloha stálych tlakových útvarov • priebeh morských prúdov • tvary reliéfu a nadmorská výška

  4. tropická vlhká tropická suchá subtropická suchá subtropická vlhká stepná púštna horúca púštna studená mierna horská arktická - charakter reliéfu spôsobuje zmeny klimatických pásiem nie len v rovnobežkovom ale aj poludníkovom smere

  5. Osídľovanie • Amerika nemala autochtónne obyvateľstvo Tzv. Paleoindiánska migrácia: • pred 40 – 17 000 rokmi • značný pokles morskej hladiny kvôli štvrtohornému zaľadneniu • počas dôb ľadových (na rozdiel od medziľadových) bol Beringov prieliv ľahko priechodný • genetické výskumy potvrdili, že „pôvodní“ obyvatelia Ameriky (Amerindiáni) pochádzali z viacerých regiónov Ázie

  6. vo vrcholnom štádiu poslednej doby ľadovej (asi pred 15 000 r.) bol pravdepodobne celý prieliv zaľadnený

  7. Predkolumbovské civilizácie • termín sa najčastejšie vzťahuje k najrozvinutejším stredoamerickým a andským civilizáciám (Olmékovia, Teotihuacán, Aztékovia, Mayovia či Inkovia) • relatívne rozvinuté a veľké civlizácie sa však vyvinuli aj v Severnej Amerike • zásadným rozdielom medzi starým a novým svetom je forma poľnohospodárstva • v Amerike neboli domestifikované takmer žiadne zvieratá • domestifikované len: lama, hydina a pes (na mäso)

  8. MAYOVIA • boli nositeľmi veľmi vyspelej mayskej civilizácie • o prvých Mayoch môžeme hovoriť už asi od roku 2500 pred n. l., väčšina nálezov ale pochádza až z obdobia po roku 1500 pred n. l. • pochopenie histórie Mayov spoznávame až v posledných dekádach, keď sa darí rozlúštiť ich komplikované písmo • celý polostrov Yucatán a protiľahlé územie až po T.O. • písmo, astronómia, matematika, presný kalendár • slnečný rok u Mayov trval 365 dní • mal však 18 mesiacov, z ktorých každý mal 20 dní • hospodársky základ tvorilo poľnohosp., najmä pestova- nie kukurice, ako platidlo sa používali kakaové bôby

  9. Pozostatky mesta Palenque mayské číslice vrátane nuly

  10. AZTÉKOVIA • v druhej polovici 12. storočia n. l. sa objavil kmeň Aztékov, žijúci na Mexickej náhornej plošine, ktorý si postupne podmaňoval územie Mayov a Toltékov • dobyté územie neasimiloval, len kontroloval a získaval z neho cenné suroviny a materiály (zlato, drahokamy, kožušiny, potraviny) • Aztékovia prevzali vzdelanosť a kultúru od Mayov, kládli však väčší dôraz na vojenské umenie a náboženské rituály • spoločnosť bola široko rozvinutá a popri kňazoch mali významné postavenie aj obchodníci a remeselníci • Aztékov najviac preslávili úspechy v architektúre a sochárstve • Aztécka ríša vznikla až v roku 1428 • centrom bol Tenochtitlan, na ktorom dnes ležíCiudad de México • na základoch pôvodného chrámu bola hneď postavená katedrála • najväčšie a najkrajšie mesto vtedajšej Ameriky, 650 000 obyvateľov • ríša bola rozvrátená európskymi dobyvateľmi, ktorých viedol Hernando Cortés

  11. Najväčší rozsah

  12. Ríša Inkov (1200 až 1533) • bolanajväčšímštátompredkolumb.Ameriky • hlavným centrom bolo Cuzco • štát zanikol pod náporom španielskych dobyvateľov, vedených conquistadorom Franciskom Pizarrom • Inka bol oficiálny titul pre panovníka a jeho príbuzných - elitu ríše • v Peru sa zachovalo množstvo architektonických pamiatok • Inkovia nepoznali písmo • najznámejšia pamiatka: Machu Picchu

  13. Príchod Európanov a dobývanie Ameriky • taliansky moreplavec Krištof Kolumbus chcel nájsť cestu do Indie cez Atalntik, pričom sa spoliehal na Kopernikovu teóriu, že Zem je guľatá • na portugalskom dvore požiadal o pokus dostať sa do Indie cez Atlantik, avšak neuspel • vydal sa teda zo Španielska, ktoré bolo vtedy námornou veľmocou • 12. októbra 1942 sa dostal na ostrov San Salvador, odtiaľ pokračoval na Antily, tento dátum sa dnes považuje za deň objavenia Ameriky • o neznámu pevninu prejavilo vzápätí záujem aj Portugalsko • nasledovníci Krištofa Kolumba chceli získať kontrolu nad tamojším zlatom, drahokamami, inými surovinami a otrokmi

  14. Pápežská bula Inter Caetera (1493) • pápež Alexander VI. vydáva bulu, ktorá na základe nových objavov na západnej pologuli rozdeľuje svet medzi Španielsko a Portugalsko • novoobjavené územia na západ od poludníka 38° z. g. d. a na juh od Azor a Kapverd patria Španielsku • územia na východ od poludníka 38° z. g. d. Portugalsku • zároveň v nej povoľuje kastílskej korune právo vyberať a posielať do Ameriky misionárov • o rok neskôr bola hranica upravená zmluvou z Tordesillas

  15. Sedemročná vojna • kvôli priestorovému rozsahu ju W. Churchill označuje za 1. svetovú vojnu • bojovalo sa v Európe, Amerike i Ázii • Proti sebe stáli • Prusko, Veľká Británia (aj kolónie), Hanover, neskôr do konfliktu vtiahnuté Portugalsko • Rakúsko, Ruská ríša, Francúzsko (aj kolónie), Švédsko, Sasko, neskôr vtiahnuté Španielsko • Parížsky a Hubertsburský mier (1763): • Veľká Británia vychádza ako primárna koloniálna veľmoc • Francúzsko stratilo severoamerické a indické územia • do r. 1773 vzniklo na východe SA územie 13 kolónií, ktoré sa stali základom USA => vojna za nezávislosť

  16. Americká vojna za nezávislosť (1775 – 1783) • vojna medzi Kráľovstvom Veľkej Británie a 13 kolóniami v Severnej Amerike • vojna skončila zvrhnutím britskej vlády a založením Spojených štátov amerických • kľúčovú úlohu v pomoci revolúcii zohralo Francúzsko: zásobovalo amerických vlastencov financiami a muníciou, a organizovalo koalíciu proti Británii • americký generál George Washington sa stal v roku 1789 prvým prezidentom USA

  17. Demografia počet obyvateľov rozmiestnenie (hustota) rasová skladba náboženstvo jazyk pohyb

  18. počet obyvateľov (2011) • Amerika pokrýva asi 28,5 % povrchu zemskej súše • Populácia tvorí asi 13,5 % svetovej populácie • spolu: 950 000 000 obyv. • Severná: 550 000 000 obyv. • Južná: 400 000 000 obyv. ............. • Severná: 450 000 000 obyv. • Stredná pevnina: 65 000 000 obyv. • Karibik: 40 000 000 obyv. • Južná: 380 000 000 obyv. ............. • Severná (Anglosaská): 370 000 000 obyv. • Latisnká (Iberská): 580 000 000 obyv.

  19. historický exkurz • počet pôvodných obyvateľov pri príchode Európanov: 60 – 150 mil. • po príchode Európanov dochádza k tzv. demografickému kolapsu • v oblasti Antíl dochádza k úplnému vyvraždeniu pôvodného obyvateľstva a jeho nahradeniu dovezenými z Afriky • v oblasti pevninskej Strednej Ameriky prežili asi 2 % • v horských oblastiach prežilo asi 30 % • okrem priameho vyvražďovania bolo príčinou úbytku autochtónneho obyvateľstva zavlečenie európskych chorôb (osýpky, kiahne, mor), alkohol a prudká zmena sociálneho a kultúrneho prostredia

  20. v nasledujúcom období nárast populácie nastáva najmä vďaka veľkým migračným vlnám do Severnej Ameriky (USA), ale napr. aj do oblasti La Platy • prírastky obyvateľstva v Latinskej Amerike dnes zabezpečuje najmä prirodzený prírastok • v Anglosaskej Amerike ide stále o migračné prírastky, a to najmä z Latinskej Ameriky a Ázie Anamorfózna – ekvidemická mapa sveta

  21. Krajiny podľa počtu obyvateľov (2010) 3. USA 311 000 000 5. Brazília 191 000 000 11. Mexiko 113 000 000 27. Kolumbia 46 000 000 31. Argentína 40 000 000 35. Kanada 34 500 000 40. Peru 29 500 000 41. Venezuela 29 100 000 ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... 201. Antigua a Barbuda 81 000 204. Dominika 72 000 212. Svätý Krištof a Nevis 43 000

  22. Hustota zaľudnenia • v porovnaní so svetom veľmi nízka • najhustejšie zaľudnené sú: • východné pobrežie Severnej Ameriky • Stredná Amerika vrátane ostrovov Karibiku • oblasť severných Ánd, • východné pobrežie Južnej Ameriky

  23. Rasy a národy • 3 základné zložky (Indiáni, Belosi, Černosi): • pôvodné obyvateľstvo • Inkovia, Aztékovia, Mayovia, Toltékovia, Olmekovia ... • neskôr, už cez zamrznutý Beringov prieliv: Inuiti (Eskimáci) • Amerindiáni* sformovali vyše 1000 jazykov (12 j. rodín) • prisťahovalci (cca ostatných 500 rokov): • členovia takmer všetkých európskych národov (belosi) • otroci násilne privlečení z Afriky (černosi) • neskôr imigračné vlny Aziatov (mongoloidná rasa) • formuje sa veľmi pestrá mozaika národov, hoci mnohé z nich používajú rovnaký jazyk • miešanie rás je obzvlášť intenzívne v Latinskej Amerike, kde miešanci tvoria väčšinu obyvateľstva => => => * pojem Amerindiáni sa v ostatných rokoch presadil a nahrádza pojem Indiáni, ktorý sa nepovažuje za adekvátny

  24. rasy a miešanci • miešanci sú veľmi rôznorodí, ale rozlišujeme 3 základné skupiny: • mulat: europoidná + negroidná rasa • mestic: europoidná + mongoloidná rasa • zambovia: negroidná + mongoloidná rasa (zriedkavá, výskyt len na severe JA) • kreoli: označenie pre belocha juhoeurópskeho pôvodu, ktorý sa už narodil v Latinskej Amerike <= H. Chavéz je polovičný mestic a polovičný zambo Barack Obama je mulat, otca má z Kene, matka má írsko – anglicko – nemecký pôvod =>

  25. oblasti podľa prevažujúceho rasového zloženia populácie a) belošská: Kanada, sever USA, Argentína, Uruguaj b) belošsko – mulatská: Kuba, Portoriko c) mulatská: Dominikánska republika (v oblasti Karibiku aj s čersnošským obyvateľstvom) d) černošská: Haiti, Francúzska Guayana e) černošsko – mulatská: Malé Antily, Jamajka, Belize f) belošsko – černošská: juhovýchod USA g) belošsko – mestická: Brazília, Kostarika h) mesticko – belošská: Chile, Kolumbia, Venezuela i) mesticko – indiánska: Nikaragua, Salvador, Honduras, Panama, Mexiko j) indiánsko – mestická: Guatemala, Ekvádor, Peru, Bolívia, Paraguaj k) eskymácka: Grónsko l) výrazný podiel Indov: Guayana, Surinam, Trinidad a Tobago

  26. Jazyková štruktúra • do istej miery zodpovedá rasovej štruktúre obyvateľstva • na rozsiahlych ťažko dostupných oblastiach Strednej Ameriky, Andskej oblasti, v Paraguaji či amazónskej oblasti Brazílie sa používajú pôvodné jazyky • v Anglosaskej Amerike sa pôvodné jazyky zachovali len lokálne v rezerváciách • černošské jazyky v Amerike zanikli, pretože černosi boli nútení používať jazyky otrokárov • jazyky európskych dobyvateľov získali status úradného jazyka a prijala ich aj väčšina autochtónneho obyvateľstva, pod vplyvom amerindiánskych jazykov sa však európske jazyky zmenili po stránke fonetickej, gramatickej i lexikálnej

  27. Mapa používaných jazykov ÚRADNÉ JAZYKY: Angličtina: Kanada, USA*, Belize, Guayana, Falklandy, britské kolónie v Karibskom mori; Francúzština: Kanada, Haiti, francúzske zámorské departmenty; Holandčina: Surinam, Holandské Antily, Aruba; Portugalčina: Brazília; Španielčina: zvyšok JA Dánčina: Grónsko z pôvodných jazykov v Grónsku Grónčina; v Peru a Bolívii Kečuánčina; v Bolívii aj Ajmarština; v Paraguaji Guaraní; zmiešané: kreolská angličtina, kreolská francúzština, papiamento, inuktitut - v USA rastie podiel španielsky hovoriacich prisťahovalcov, ktorí nehovoria po anglicky – vzniká nový jazyk, tzv. spanglish

  28. Náboženská štruktúra • súčasný stav odráža náboženské štruktúry kolonizátorov (kresťanstvo) • animistické kulty Amerindiánov sa udržali len sporadicky na severe kontinentu a v Amazonskom pralese • miestami sa udržali africké kulty, najviac rozšírené je vúdú na Haiti • vlastné náboženstvo si zachovávajú prisťahovalci z Ázie • v oblastiach s prevahou prisťahovalcov z JV a V Ázie sa uplatňuje budhizmus • Indovia si priniesli hinduizmus • Arabi si udržujú islam • vďaka exodu Židov dnes v USA funguje najväčšia diaspória Židov na svete

  29. celkovo vysoká miera religiozity • kresťania: (SA: 85 %, JA: 93 %) • RK: dominujú v JA, v Brazílii žije najviac katolíkov na svete; asi 85 % Mexičanov; v Kanade 40 % a 24 % v USA • protestanti: asi 50 % obyvateľstva USA a v Kanade vyše 25 % • pravoslávni: v Kanade 3 % a v USA 0,5 % • ostatní: v USA je vyše 1000 kresťanských vyznání a siekt • ateizmus: najmä v SA, Kanada 16 %, USA 12%, Latinská A. 4 %; • judaizmus: 2 % v SA, 0,23 % v JA, najviac v USA: 2,5 % • islam: 0,5 % SA, 0,3 % JA, najviac Kanada: 1,6 %

  30. najvýznamnejšie metropolyA. T. Kearney Global Cities Index, 2010; The Urban Elite 2010 • Alfa ++ obyvateľstvo jadro/metropolitná oblasť • New York (8 175 133/19 069 796) • Alfa + • Chicago (2 695 598/9 580 567) • Alfa • Buenos Aires (2 746 761/13 074 000) • Los Angeles (3 792 621/12 874 797) • Mexico City (8 873 017/22 – 28 mil) • San Francisco (805 235/4 317 853) • São Paulo (1 522 986/19 889 559) • Toronto (2 503 281/5 623 450) • Washington D. C. (601 723/5 476 241) • Alfa – • Atlanta, Boston, Dallas, Miami, Philadelphia, Santiago

  31. Svetové metropoly na mape

  32. HOSPODÁRSTVO - Rapídne rozdiely medzi Anglosaskou a Latinskou Amerikou - Z globálneho hľadiska pomerne na dobrej úrovni

  33. Prehľad základných makroekonomických ukazovateľov... ...alebo niekoľko encyklopedických údajov, ktoré si netreba pamätať naspamäť, ale je potrebné aby sme vedeli krajiny porovnať, resp. uričť niekoľko s najvyššími/najnižšími hodnotami

  34. makroekonomické ukazovatele za celý svetadielodhady MMF za 2010 • HDP nominálny 18 000 5 000 mld. USD • HDP v PKS 17 000 6 500 mld. USD • HDP nom. per capita 47 000 8 500 USD • HDP v PKS per capita 45 000 11 500 USD • rast HDP v PKS p.c. 2,9 5,0 % • miera nezamestnanosti 9,0 10,0 % Anglosaská Latinská Amerika

  35. krajiny podľa HDP (nominál) v mil. USD (podľa MMF), 2010 1. USA 14 600 000 7. Brazília 2 100 000 10. Kanada 1 600 000 14. Mexiko 1 000 000 28. Argentína 380 000 34. Venezuela 295 000 35. Kolumbia 290 000 ... ... ... 171. Grenada 790 174. Sv. Vincent a Gren. 684 175. Svätý Krištof a Nevis 676 179. Dominika 476 > 1,000 200-999 10-199 < 10 v bil. USD SLOVENSKO 90,000 SVET 70,000,000

  36. krajiny podľa HDPper capita (v PKS) nad svetovým priemerom medzinár. dolár (podľa MMF), 2010 • 7. USA 47 000 • 13. Kanada 40 000 • 25. Bahamy 30 000 • 40. Barbados 23 000 • 43. Antigua a Barbuda 21 000 • 44. Trinidad a Tobago 20 000 ... ... ... • 116. Guatemala 4 900 • 123. Hodnuras 4 200 • 134. Nikaragua 2 400 • 167. Haiti 1 150 pod svetovým priemerom SVET 10,922 1. Katar 88 200 SLOVENSKO 22,195 183. DR Kongo 330

  37. Reálny rast HDP v % (MMF, 2010) • 3. Paraguaj 14,4 • 8. Argentína 9,2 • 12. Peru 8,8 • 15. Uruguaj 8,5 • 23. Dominkánska rep. 7,6 • 29. Panama 7,5 • 31. Brazília 7,5 ... ... ... • 177. Venezuela - 1,9 • 179. Sv. Vincent a G. - 2,3 • 181. Antigua a Barb. - 4,1 • 182. Haiti - 4,6 • 59. Mexiko 5,5 • 78. Nikaragua 4,5 • 91. Slovensko 4,0 • 114. Kanada 3,1 • 116. USA 2,8 • svet 4,9 (2010), - 0,8 (2009)

  38. Miera nezamestnanosti(The World Factbook, OECD, EUROSTAT) 2004 - 2011 • Honduras 28 % • Grenada 25 % • Dominka 23 % (2000) • Sv. Vincent... 18 % • Portoriko (USA) 16 % • Sv. Lucia 16 % • Dominikánska rep. 14 % • Kuba 1,6 % • Guatemala 3,2 % • Mexiko 5,5 % • Trinidad a Tobago 5,8 % • Nikaragua 5,9 % • Uruguaj 6,1 % • Brazília 6,5 % porovnanie: Zimbabwe 97 % Turkménsko 70 % Bielorusko 0,7 % Katar 0,5 % Monako 0,0 % Slovensko 13 % USA 9,0 % Kanada 7,2 %

  39. Chudoba (podiel obyvateľstva žijúceho z menej ako 2 USD na deň, OSN, 2009)

  40. Historický exkurz

  41. pred príchodom Európanov existencia hospodársky rozvinutých civilizácií • tam, kde kolonizátori autochtónne obyvateľstvo nevyvraždili, rozvrátili jeho hospodárstvo, obyvateľov zotročili • hospodárstvo začalo prudko rásť, drvivá väčšina ziskov a výnosov putuje do Európy • násilné privlečenie otrokov umožňuje vďaka nízkym nákladom na prácu ešte väčší rozvoj • výstavba ciest, ťažba a baníctvo, plantážnictvo... • 2. polovica 19. stor. otroctvo postupne zrušené • začiatok 20. stor. USA: Fordizmus – systém masovej produkcie, štandardizácia => prudký rast hospodárstva • z agrárnej krajiny sa postupne stáva priemyselná, neskôr nastupuje terciérizácia a kvarterizácia • hospodárske cykly – krízy striedajú obdobia prudkého rastu • postupný rozvoj latinskoamerických krajín, prudký rast po r. 1990

  42. Odvetvia (pozor, nie sektory!) ťažba nerastných surovín lesohospdárstvo poľnohospodárstvo priemysel doprava služby a finančníctvo

  43. ťažba nerastných surovín • väčšina krajín má rozsiahle zásoby nerastných surovín (ropa, zemný plyn, rudy, stavebné materiály) • v rozvinutejších krajinách sa takmer všetky vyťažené materiály spracúvajú (USA, Kanada) • v menej rozvinutých krajinách tvoria základ exportu (Venezuela, Kolumbia) • ťaží sa najmä • železo: Brazília, Kanada, USA, Venezuela • ropa: USA, Mexiko, Venezuela, Kanada • zemný plyn: USA, Kanada, Mexiko, Venezuela, Argentína • čierne uhlie: USA • zlato: Peru

More Related