1 / 18

Kognitívne funkcie a kvalita života u pacientov so sklerózou multiplex

Kognitívne funkcie a kvalita života u pacientov so sklerózou multiplex. PhDr. Gabriela Mikulášková, PhD Inštitút psychológie FF PU. Autori štúdie. Roberto Cutajar, Elisa Ferriani, Cinzia Scandellari, Loredana Sabattini, Carmela Trocino, Lino P Marchello and Sergio Stecchi

art
Download Presentation

Kognitívne funkcie a kvalita života u pacientov so sklerózou multiplex

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Kognitívne funkcie a kvalita života u pacientov so sklerózou multiplex PhDr. Gabriela Mikulášková, PhD Inštitút psychológie FF PU

  2. Autori štúdie • Roberto Cutajar, Elisa Ferriani, Cinzia Scandellari, Loredana Sabattini, Carmela Trocino, • Lino P Marchello and Sergio Stecchi Multiple Sclerosis Center, Italy

  3. Teoretické východiská • Za posledných niekoľko rokov narástol záujem o rozvoj presných meradiel kvality života • Pojem "kvalita života" súvisí s definíciou zdravia, podľa ktorej je zdravie definované v rámci viacdimenzionálneho modelu, ktorý zahŕňa popis fyzických, psychických a sociálnych podmienok jednotlivca a populácie (WHO, 1994)

  4. Novšie prístupy ku kvalite života pacientov s SM zdôrazňujú, že tradičné metódy ohodnotenia funkčného stavu pacienta zdôrazňujú prevahu diagnostiky neuromotorických funkcií oproti neuropsychickým funkciám. Zdôrazňujú úzku prepojenosť medzi kvalitou/stavom kognitívneho aparátu a kvalitou života. Zároveň týchto štúdii je málo i napriek zisteniam Rudicka (1992), ktorý preukázal, že prítomnosť SM má významnejší vplyv na kvalitu života pacienta ako chronické tráviace ťažkosti a reumatická artritída.

  5. Štúdia (Aschoff and Braitinger 1986) poukázali, že pri predikcii vzťahu medzi klinickým obrazom a kvalitou života pacienta, stanovený stupeň závažnosti choroby a jej trvania, nie sú postačujúcimi kritériami. • Rao et al (1992) porovnával 2 skupiny SM pacientov, ktoré boli zrovnocennené v stupni pohyblivosti, ale líšili sa prítomnosti kognitívneho deficitu. Zistil, že pacienti s kognitívnym deficitom boli častejšie bez práce, s menším množstvom soc. kontaktov, s prevahou sex. dysfunkcií a vnímali neschopnosť vykonávať domáce práce. • Halligan et al (1988) tento vzťah nepotvrdil.

  6. Metodológia výskumu uskutočnili sa 4 stretnutia s pacientmi trpiacimi SM v 9 mesačnej perióde počas 3 rokov • výskumu sa zúčastnilo 40 ľudí (12 mužov, 28 žien) • kritéria výberu do vzorky: vek 20 - 50 rokov negatívna psychiatrická diagnóza vizuomotorický deficit dysfunkcia dominantnej hornej končatiny narušenie rečových funkcií • počas výskumu bol hodnotený aj momentálny emocionálny stav, ktorý by mohol negatívne interferovať na kognitívny výkon

  7. Metódy zberu dát 1. Short form - 36 (SF - 36) Dotazník merania kvality života • zdôrazňuje pacientov subjektívny pohľad na jeho kvalitu života • obsahuje 36 pložiek • položky sú posudzované na 8 stupňovej škále Likertoveho typu

  8. Dimenzie dotazníka SF – 36 • Fyzické funkcie (PF) • Telesná oblasť (RP) • Bolesť (BP) • Celkové zdravie (GH) • Vitalita (VIT) • Sociálne fungovanie (SF) • Emocionálna oblasť (ER) • Mentálne zdravie

  9. 2. Lurijov test frontálneho poškodenia (LNNB) • hodnotí sa opticko - priestorové hodnotenie pohybu • vizuálne funkcie • porozumenie jazyka • matematické funkcie • pamäťové funkcie • intelektové procesy

  10. 3. Test behaviorálnej pamäte • všeobecne zahŕňa každodenné používania pamäte • je zameraný na pamäť skôr v "ekologickom" zmysle 4. Beckova škála depresivity • 21 položiek • vychádza z kognitívneho modelu depresie • dôležitým faktom spúšťajúcim depresiu sú dysfunkčné predpoklady

  11. 5. STAIC • Dotazník merajúci úzkosť ako stav a úzkostlivosť ako črtu

  12. Výsledky Tabuľka č. 1: Transformované skóre v dotazníku SF - 36 (Dotazník kvality života) 1. Fyzické funkcie (PF) 81.74±19.48 2. Bolesť (BP) 71.53±25.22 3. Sociálne fungovanie (SF) 64.50±23.35 4. Mentálne zdravie (MH) 62.53±19.27 5. Emocionálna oblasť (ER) 55.18±34.02 6. Vitalita (VIT) 50.29±20.96 7. Celkové zdravie (GH) 48.44±24.25 8. Telesná oblasť (RP) 45.29±36.39

  13. Tabuľka č.2 korelačná matica LNNB (Lurijov test frontálneho poškodenia) BDI (Dotazník depresivity) a SF - 36 (Dotazník kvality života) LNNB (frontal) Lurija BDI (skóre depresivity) 0.3400 P=0.04 PF (fyzické funkcie) 70.4341 P=0.012 • pacienti vykazujúci vyššiu úroveň frontálneho poškodenia vykazujú vyššiu mieru depresivity a poukazujú najmä na pocit fyzickej nedostatočnosti, ktorá ovplyvňuje ich kvalitu života. • súvislosť medzi frontálnym poškodením a ďalšími oblasťami kvality života (emocionálna oblasť, vitalita, sociálne fungovanie a pod.) sa nepreukázal

  14. Tabuľka č.3 Korelácia medzi behaviorálnou pamäťou (RMBT) a kvalitou života (SF - 36) RMBT (skóre v dotazníku behaviorálnej pamäťe) ER (emocionálna oblasť) 70.4015 P=0.0028 • pacienti uvádzajú výraznejšie problémy s behaviorálnou pamäťou zároveň poukazovali na narušenie ich kvality života najmä v emocionálnej oblasti. Zistenie nepriamo implikuje dôležitú úlohu pamäte pri emocionálnej vyrovnanosti.

  15. Tabuľka č.4. Korelácia medzi depresivitou (BDI) a kvalitou života (SF - 36) BDI (skóre v dotazníku depresivity) MH (mentálne zdravie) 70.7197 P=0.000 RP (telesná oblasť) 70.7068 P=0.000 PF (fyzické funkcie) 70.7867 P=0.000 SF (sociálne fungovanie) 70.4294 P=0.018 ER (emocionálna oblasť) 70.6543 P=0.000 • pacienti s depresívnym prežívaním zároveň hodnotia svoje mentálne zdravie za ohrozené • uvádzajú narušenie kvality života v telesnej oblasti a popisujú u seba častejšie emocionálne ťažkosti a problémy so sociálnym fungovaním.

  16. Tabuľka č.5. Korelácia medzi depresivitou (BDI), mierou úzkosti/úzkostlivosti (STAIC) a frontálnym poškodením (LNNB) STAI1 70. 6635 P=0.000 STAI2 0.7398 P=0.000 LNNB 0.3400 P=0.04 skupina depresívnych pacientov s SM vykazuje častejšie narušenú frontálnu funkcionalitu, • skupina despresívnych pacientov vykazuje vyššiu mieru úzkosti a úzkostlivosťou (ktoré má tendenciu progredovať)

  17. Diskusia • pacienti napriek tomu, že fyzická oblasť v dotazníku kvality života je hodnotená najviac pozitívne, vnímajú svoj fyzický stav ako obmedzujúci • kvalita života pacientov so SM a kognitívnymi poruchami, jednoznačne ovplyvňuje „well – being“ vo všetkých dimenziách konštruktu • pacientov dojem subjektívnej psychologickej nevýkonnosti výrazne koreluje s jeho depresívnym prežívaním a emocionálnymi problémami

  18. Ďakujem Vám za pozornosť a prajem príjemný deň!

More Related