Klonovanie

1. Klonovanie

2. Klonovanie • Pojmy • Klon = skupina totožných buniek, ktoré vznikli delením z jednej bunky. • Klonovanie = množenie buniek či zárodkov, ktorým sa získa populácia identického zloženia. • DNA = skr. deoxyribonukleová kyselina • Plazmidy = kruhové DNA, vytvárajú dodatok genetickej informácie baktérie. Sú relatívne malé a vo vnútri baktérie sa veľmi dobre množia.Slúžia ako nosiče.

3. Všetko to začalo presne 24. februára 1997. Vtedy škótsky vedec Ian Wilmut s tímom z Roslinovho inštitútu v Edinburghu vyklonoval prvú žijúcu "kópiu" cicavca - ovcu Dolly. Ovečka Dolly mala potenciálne mnoho súrodencov. Tento nový postup sa opakoval 277-krát. Iba 29 embryí sa dožilo 6 dní, teda dosiahlo "vek", keď mohli byť implantované do náhradnej ovčej matky. Z týchto 29 implantovaných embryí dorástla iba Dolly. Štatistická úspešnosť je 0,3%.Vtedy nikomu nenapadlo ani len trochu pochybovať o tom, že sa deje dačo zlé. Všetci vedci boli zaslepení myšlienkou klonovania za účelom výskumu liečenia chorôb, pestovania orgánov na transplantáciu.Len pár dní po klonovaní Dolly v hlave Richarda Seeda (americký vedec) vznikla myšlienka klonovať človeka. Nedávno sa vedcom podarilo sa vsadiť srdcové tkanivo do srdca myši, docieliť produkciu myelínu v neurónoch potkana s poruchou myelinotvorby, vyliečiť potkana ochrnutého po narušení miechy a normalizovať glykémiu diabetickej myši. Začiatky

4. Na klonovanie človeka by bolo potrebných asi 1000 vajíčok a 1000 spermii.Asi 70 embryí by sa vyvinulo, ale nesprávne ,čiže na svet by prišli nepodarky. Ďalší problém spočíva v ešte nepoznaných následkoch klonovania. Keď vyklonujete klon zo 70 ročného človeka, dožije sa potom asi toľko rokov ako klonovaný človek. Taktiež je dosť mylné myslieť si, že z klonu bude taká istá osobnosť ako z jeho predlohy. Veľa vlastností totiž záleží aj na prostredí, kde sa klon vyvíja. Pravdepodobnosť, že sa na svete narodia dvaja ľudia s rovnakou kombináciou génov je mizivá. Také obrovské množstvo možných kombinácií umožňuje ľudský genóm. Oproti tomu klonovanie pracuje tak, že zo zárodočnej bunky sa ľudským zásahom odstráni pôvodná originálna genetická informácia a do takto vyprázdnenej bunky sa vloží úplne nový obsah s genetickou informáciou iného človeka. Skôr, ako sa klonovanie ľudí stane bežným, zopár plodov umrie v tele matky, niektoré tesne po narodení, iné o čosi neskôr. Žena túžiaca po dieťati už nebude potrebovať muža. Vystačí si s vlastnou bunkou kože a jedným zblúdeným vajíčkom. Biorevolúcia radikálne oddelí sexuálny akt (bude mať skôr zábavnú a relaxačnú funkciu) a stvorenie života bude organizované technickými prostriedkami. Japonsko povolilo remixované klony a Číňania striekajú ľudské chromozómy do králičích buniek. Americká vedecká komunita zatiaľ váha. Mnohí z nich stáli pri vzniku samotnej myšlienky klonovania ľudského organizmu. Dokonca sa našli milionári, ktorí sú ochotní financovať aktivity úplných šialencov, ako je napríklad firma Clonaid, ktorú riadi a ovláda náboženská sekta raeliánov madame Boisseliérovej. Táto sekta využíva rodičovské city bohatých párov túžiacich vrátiť do života svoje mŕtve, alebo zomierajúce deti a snaží sa tak potvrdiť svoju absurdnú náboženskú vieru. Bohatým záujemcom dokonca sľubujú tzv. večný život ak sa dajú klonovať vždy znova a znova. Človek a klonovanie

5. Ovca Dolly • Dolly (5. júl 1996 – 14. február 2003) bola ovca (resp. bahnica), ktorá bola prvým cicavcom vyklonovaným z dospelých telových buniek. Na klonovanie boli použité bunky z prsníka (vemena), čo bolo podnetom na to, aby dostala meno po dobre formovanej americkej country hviezde Dolly Partonovej. Ovca bola naklonovaná v Roslinskom inštitúte v Edinburghu, (Škótsko), kde sa dožila šesť rokov. Jej narodenie bolo oznámené vo februári 1997. • 15. februára 2003 bolo verejnosti oznámené, že u Dolly musela byť vykonaná eutanázia,lebo sa u nej rozvinulo pľúcne ochorenie a poškodenie ciev. Dolly sa dožila iba šiestich rokov. Je známe, že rasa, z ktorej pochádzala sa dožíva okolo 12- 15 rokov. Medzi vysvetleniami tohto rozdielu sa uvádza, že Dolly bola klonovaná z genetického materiálu „darkyne“, ktorá mala šesť rokov, teda sa geneticky narodila ako šesťročná. • Dollyne pozostatky sú v súčasnos ti vystavené v Škótskom kráľovskom múzeu.

6. Klony vyliečili Parkinsona • Americkí vedci zaznamenali obrovský úspech- pomocou klonovania sa im podarilo vyliečiť pokusné myši z Parkinsonovej choroby. Z objavu sú nadšení aj naši odborníci. • Neuróny, ktoré majú v mozgu na starosti pohyb a koordináciu svalov, produkujú za normálnych okolností dopamín. Práve táto látka pomáha hladkému pohybu svalov. Ak sú však napadnuté parkinsonom, prestávajú dopamín vylučovať, pretože sú buď mŕtve, alebo „odstavené“. • Oživili neuróny • Vedcom sa podarilo klonovaním vytvoriť kmeňové bunky, ktorých genetický kód bol identický s kódom myší trpiacich parkinsonom. Kmeňové bunky sa postupne vyvinuli v embryo, z ktorého získali funkčné neuróny produkujúce dopamín. Stav myší, ktoré dostali náhradné neuróny, sa výrazne zlepšoval. Myši však museli dostať bunky zo svojho vlastného klonu. Neuróny s iným genetickým kódom sa neujali. • V tomto prípade nejde pri klonovaní o spojenie dvoch pohlavných buniek, aby vznikol nový jedinec. Ženské vajíčko sa upraví tak, aby bolo schopné vytvoriť tkanivovú kultúru.

7. Ďakujeme za pozornosť