pr. č. 8 Pragmatizmus: C. S. Peirce, W. James.

1. pr. č. 8 Pragmatizmus: C. S. Peirce, W. James.

2. pragmatizmus_charakteristika originálne filozofické hnutie zrodené na americkom kontitnente pragmatistická koncepcia pravdy (Peirce x James) hľadanie tretej cesty medzi pozitivizmom a idealizmom teória skúsenosti (zdôrazňovnie významu praktického konania, všetky koncepty a hypotézy môžu byť vysvetlené zo svojho vzťahu k našej skúsenosti) skúsenosť ako kontinuum optimizmus (viera v možné zdokonaľovanie človeka) ďalší predstavitelia: J. Dewey, F. C. S. Shiller, Giovanni Papini, Giovanni Vailati súčasnosť: R. Rorty, R. Shusterman

3. Charles Sanders Peirce (1839 – 1914) vplyv: Kant, scholasticiká stredoveká filozofia, Leibniz, Aristoteles diela: 1877 – Upevňovanie nášho presvedčenia 1878 – Ako vyjasniť naše idey 1902 – Pragmatické a pragmatizmus 1905 - Pragmaticizmus 1911 – Listy pani Welbyovej 1931-5 - prvých 6 zv. Collected Papers 1958 – 7. a 8. zvazok CP charakteristika: Peirceov pragmatizmus (neskôr pragmaticizmus) možno charakterizovať ako teóriu významu - princíp alebo nástroj na vyjasňovanie významu propozícií, konceptov a hypotéz. objektivizmus, interpersonalizmus oblasti: logika, semiotika

4. Peirce_princíp_pragmatizmu "... zvážme aké možné predstaviteľné praktické dôsledky by mohol mať určitý pojem [objektu]. Naša predstava týchto dôsledkov je potom naším úplným pojmom tohto objektu." (avni, 82) "Za účelom zistenia významu teórie (intellectual conception) by sme mali zvažovať to, aké praktické dôsledky by mohli nutne plynúť z pravdivosti, tejto teórie; a suma týchto dôsledkov bude konštituovať celkový význam teórie." (CP 5.9) maxima pragmatizmu

5. Peirce_odmietnutie_descartovho_pochybovania práce: Upevňovanie presvedčenia a Ako vyjasniť naše idey. ak nepochybujeme naozaj (priviedol nás k tomu rozpor medzi skúsenosťou a tvrdením), tak to nie je skutočné pochybovanie. centrálny pojem "skúmanie"(enquiri) riadené riešenie problémov – kladieme otázku a snažíme sa dospieť do stavu stabilného presvedčenia o správnosti odpovede. vychádzame z presvedčenia o správnosti toho, čo už vieme a pochybnosti sa vynárajú až v priebehu skúmania – pokiaľ tvrdenie nie je spochybnené môžeme mu veriť experimentálne pridávame zoznam dôsledkov, ktoré by pri správnosti nášho pojmu (predstavy) objektu, nastávajú / mohli nastať. => 1. celý obsah našich hypotéz je vyvsteliteľný v termínoch našej skúsenosti 2. Peirce použil túto koncepciu na objasnenie logických pojmov pravdepodobnosti a reality. x Descartes neskôr rozvinul J. Dewey v diele Logika: Teória skúmania.

6. Peirce_pravda - bežne chápeme to, čo je reálne ako príčinu našich vnemov, a pravdu ako korešpondenciu našich vnemov s úplne nezávislou realitou → to umožňuje predstavu, že realita môže byť úplne odlišná od našich vnemov čo podľa P. vedie k nominalizmu, skepticizmu a antirealizmu vo vede. podľa P. je pravda niečo k čomu sme odsúdení a k čomu nakoniec smerujeme ak vedieme skúmanie dostatočne dlho a správne. "Názor, ktorý je osudom predurčený ku konečnej dohode všetkých účastníkov výskumu, je tým, čo máme na mysli, keď hovoríme o pravde. Objekt zachytený v tomto názore je reálny. To je spôsob ako vysvetľujem realitu." (avni, 88) ale podľa Peircea je pravda na našom skúmaní nezávislá, nezávisí na výsledkoch alebo presvedčeniach akejkoľvek skupiny ľudí. → teória semiotiky pravda a realita: nezávislosť pravdy

7. Peirceovo delenie semiotiky Svoju semiotiku Peirce delí na formálnu gramatiku, logiku a formálnu rétoriku. „prvá pojednáva o formálnych podmienkach symbolov, ktoré majú význam, t.j. o vzťahu symbolov obecne k ich základom (grounds), alebo k rysom, ktoré im prisudzujeme [or imputed characters]; semiotika druhá pojednáva o formálnych podmienkach pravdivosti symbolov; tretia o formálnych podmienkach sily symbolov, alebo o ich schopnosti zapôsobiť na myseľ, tj. o vzťahu symbolov k interpretantom.“ (Peirce, 1997, s.155) Termín semiotika sa dnes používa aj na označenie problematiky, ktorú Peirce riešil a sám označoval termínom špekulatívna gramatika (niekde tiež formálna gramatika). My sa budeme ďalej zaoberať hlavne touto špekulatívnou gramatikou a tiež čiastočne aj Peirceovou logikou.

8. idea jari čo je znak Predstavme spolu s Peirceom hlavné koncepty jeho semiotiky. A jednu z jeho definícií znaku: „Znak niečo, svoj objekt, zastupuje. Zastupuje ho však nie vo všetkých ohľadoch, ale vzhľadom k akejsi idee, ktorú som niekedy nazýval základom (ground) reprezentamena.“ (Peirce, 1997, s.37) znak/reprezentamen Toto je napr. znak jari. „Obracia sa na niekoho, t.j. vytvára ekvivalentný, prípadne zložitejší znak v jeho mysli.“ interpretans Toto je napr. zložitejší znak jari v mysli interpreta. Toto je objekt. „Znak pôvodným znakom vytvorený, nazývam interpretantom znaku.“

9. William James (1842 – 1910) vplyv: C. S. Peirce, darwinizmus, J. S. Mill, diela: 1890 – Princípy psychológie 1902 – Rozmanité druhy náboženskej skúsenosti: Štúdium ľudskej povahy 1907 - Pragmatizmus: Nové meno pre niektoré staré spôsoby uvažovania 1909 - Význam pravdy 1909 – Pluralistické univerzum charakteristika: Jamesov pragmatizmus je predovšetkým teóriou pravdy. psychológia, radikálny empiricizmus, subjektivizmus, individualizmus

10. William James_pragmatizmus_teoria_pravdy_1 Pragmatizmus nie je striktne verifikacionistictický ako by sa mohlo zdať. v istých momentoch je dobré veriť aj nedostatočne overeným tvrdeniam ako pravdivým. V prípadoch keď ešte nie je niečo dostatočne overené zvažujeme prínosy / nevýhody takéhoto rozhodnutia. (viera v Boha a pod.) James chápe všetky rozdiely, ktoré môžeme myslieť ako dôsledok možných rozdielov v praxi a tak charakterizoval pragmatizmus ako filozofický postoj, ktorý nás vedie smerom od kategórií a princípov k ovociu dôsledkov a faktov. → slobodná vôľa je predpokladom vzniku nového vo svete, predpokladom, že sa môžeme zdokonaľovať a že budúcnosť nebude len imitovať minulosť. Čo by sa zmenilo keby sa ukázalo, že to nie je pravda? x pozitivizmus úľava / pomoc presvedčenia o pravdivosti je pre Jamesa vo vzťahu k pravdivosti. x Peirce – experimentálne chápanie skúsenosti.

11. William James_pragmatizmus_teoria_pravdy_2 Pravda je pomenovaním čohokoľvek, viera v čo sa ukazuje ako dobrá. Pravda je prostriedkom lepšieho konania a je neoddeliteľná od hodnotenia " Naše ponímanie pravdy je ponímaním právd v množnom čísle, procesov navádzania uskutočňovaných in rebus, ktoré majú spoločnú tú vlastnosť, že sa vyplácajú. [...] Pravda sa vytvára podobne ako s v priebehu skúseností tvorí zdravie bohatstvo a sila." (pkp, 246) Pragmatistická koncepcia pravdy: hodnotiaci význam pravdivosti ako procesu ako tvorby