1 / 18

Biol ógia

Biol ógia. Vonkajšie geologické procesy. Zemská príťažlivosť Voda Ľadovec Vietor. Zemská príťažlivosť. Všade na Zemi pôsobí zemská príťažlivosť – gravitácia , ktorá má vplyv na všetky geologické procesy.

verity
Download Presentation

Biol ógia

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Biológia Vonkajšie geologické procesy Zemská príťažlivosť Voda Ľadovec Vietor

  2. Zemská príťažlivosť Všade na Zemi pôsobí zemská príťažlivosť – gravitácia, ktorá má vplyv na všetky geologické procesy. Pôsobí napríklad na prúdenie a pohyb vody, pohyb ľadovcov a lavín a je dôležitým činiteľom pri usadzovaní. Ovplyvňuje aj procesy na svahoch, pohyb a premiestňovanie úlomkov hornín z vyšších miest na nižšie. Pohyby môžu byť pomalé alebo rýchle. Zliezanie je pomalý pohyb jemných zvetrávanín po svahu. Spôsobuje ho okrem zemskej príťažlivosti aj striedavé zamŕzanie a rozmŕzanie vody medzi úlomkami hornín. Zo strmých skalnatých stien sa pri topení snehu a ľadu uvoľňujú úlomky hornín, čomu hovoríme opadávanie. Zemská príťažlivosť spôsobuje, že sa kotúľajú nadol a ukladajú sa v podobe kužeľovitých útvarov, ktoré nazývame úsypy. Materiál sa pritom triedi podľa veľkosti tak, že väčšie úlomky tým, že sú ťažšie a majú väčšiu pohyblivosť, sa kotúľajú najďalej. Náhlym zrútením skalných stien vznikajú niektoré kamenné moria, kde sa tiež materiál triedi podľa veľkosti. Na Slovensku máme veľmi pekné Kamenné more vo Vyhniach, ktoré vzniklo pravdepodobne rozrušením skalnej steny pri zemetrasení.

  3. Kamenné more vo Vyhniach Chránené územie sa rozprestiera na pravej strane Vyhnianskej doliny, pod Kamenným vrchom (495 m) v Štiavnických vrchoch. Geologicky územie tvoria ružové ryolity zreteľnej porfyrickej štruktúry a fluidálnej textúry. Horný okraj kamenného mora leží v nadmorskej výške približne 400 metrov. Výškové rozpätie vrcholu a kamenného mora, asi 100 metrov, výrazne podmienilo formu vzniku takéhoto povrchového tvaru. Výrazne sa tu podieľajú gravitačné pohyby, ktoré na pomerne veľkú vzdialenosť presunuli i veľké bloky horniny. V niektorých častiach územia je zreteľné i gravitačné triedenie materiálu. K vzniku kamenného mora prispelo azda aj narušenie masívu počas zemetrasení. Proces tvorby pôsobením exogénnych činiteľov (voda, ľad) pozvoľne pokračuje až do súčasnosti. Kamenné more vo Vyhniach, ako geologická rezervácia, je jedno z najstarších a najznámejších slovenských chránených území. Bolo schválené v roku 1937 (13 ha). Mohutný plošný rozsah a krásna ukážka genetickej spojitosti materského masívu a kamenného mora a následného produktu zaraďuje toto územie medzi celoštátne významné javy. Je to plošne najrozsiahlejšie kamenné more vo vulkanickej časti Karpát.

  4. Na niektorých územiach ovplyvňuje zemská príťažlivosť proces zosúvania a vznik zosuvov. Zosuvy sú formy zemského povrchu, ktoré vznikajú porušením rovnováhy na svahu. Príčinou môžu byť dlhodobé zrážky, nevhodné stavebné zásahy, pramene. Na Slovensku je veľa oblastí so zosuvmi, napríklad na Kysuciach, Orave, Spiši a Šariši, kde je vhodné striedanie pieskovcov a ílovcov a dostatok zrážok. Ohrozené zosuvmi sú aj oblasti s výskytom sopečných hornín.

  5. K rýchlym a nebezpečným svahovým procesom patria lavíny. Sú to pohybujúce sa masy snehu, ľadu a niekedy aj hornín. Veľmi časté sú v Tatrách, ale aj Veľkej a Malej Fatre.

  6. Voda Voda je veľmi dôležitý geologický činiteľ. Povrchová voda rozrušovaním, prenášaním a ukladaním horninového materiálu modeluje zemský povrch. K povrchovým vodám patria dažďová, tečúca a morská voda. Povrchové vodné tokysú silným denudačným činiteľom, obrusujú, vymieľajú, prenášajú a triedia materiál a v konečnej fáze ukládajú sedimenty. V horných tokoch prevláda erózia (vymieľanie), vznikajú v závislosti na spáde hlboko zarezaného údolia (tvar písmena "V" ). Často sa tvoria pereje a vodopády. Unášané kamene sa podieľajú na brúsiacej činnosti, na niektorých riekach a takto vznikají z veľkých balvanov "obrie hrnce". Prudkým prívalom dažďovej vody v miestach bez porastov možu vzniknúť mohutné rýhy – rony. Stredný tok je už kľudnejší, erozívna a transportná činnosť však pokračuje viacej do strán. Vznikajú tak údolia typu "U". Tlak vody je stále silný a voda hľadajúca ľahký prietok silne rieku zakrivuje - tok "meandruje". Na jednom brehu zákruty rieka vymieľa, na druhom brehu ukladá materiál v podobe valúnov.

  7. Na dolnom toku ukladá materiál, najmä piesok a hlinu. Veľké množstvo materiálu, ktorý prinášajú rieky, končí v mori. Rieka najčastejšie naplaví materiál v podobe kužeľa vybiehajúceho do mora, ktorý sa nazýva riečna delta. Najviac materiálu sa prenáša a usadzuje pri veľkých povodniach. Vtedy sa voda vyleje z koryta, tečie po veľkej ploche a ukladá hlavne jemnú povodňovú hlinu. Keď sa rieka zareže do tvrdých vápencov, vytvára v nich doliny so strmými stenami. Nazývajú sa tiesňavy – napr. Manínska tiesňava, Jánošíkove diery vo Vratnej doline a kaňony – napr. Prielom Hornádu v Slovenskom raji. Rozdiel medzi tiesňavou a kaňonom je v šírke – kaňony sú širšie ako tiesňavy.

  8. Činnosť mora Spočíva hlavne v aktivite vĺn, prúdení vody a zdvíhaní morskej hladiny. Činnosť je opäť rušivá a tvorivá. Smerom od brehu k moru rozlišujeme šelfové more, ktoré je 50 - 200 m hlboké, nasleduje kontinentálny svah, predhĺbňové, chrbáty a oceánske dno. Najväčšia hĺbka bola nájdená pri Filipínach v priekope Swirl Deep - asi 10800 m). Morské vlny vznikajú činnosťou vetra, ktorý sa opiera o hladinu vody a privádza vodné častice do kmitavého krúživého pohybu. Výška vlny pri silnom vetre dosahuje až 8 m, ich dĺžka však môže byť 60 (až 250) metrov. Vlnenie pri brehu je kratšie a vyššie. Stáva sa morským príbojom. Má veľkú brusnú silu, pretože pohadzuje štrk a piesok proti pobrežiu. Najmohutnejšími vlnami sú tsunami (zemetrasné), ich výška môže činiť aj 30 m a vzdialenosť medzi vlnami je až 300 km. Šíria sa rýchlosťou až 500 km/hod. Príliv a odliv morí spôsobujú slapové sily Mesiaca a Slnka.

  9. Morská erózia začína vlnobitím o pevninu, obrusovaním (abráziou) a premiestňovaním horninovej drte. V horninách vznikajú ryhy, žliabky, jamky, neskoršie brány a jaskyne, pobrežné terasy, zrázy a zruby. Pri spätnom prúdení vĺn na pobreží dochádza k neustálemu triedeniu naneseného materiálu, jemné časti sa dostanú ďalej do mora než veľké kusy. Tak vznikajú rovné pláže. Plážové uloženiny môžu byť zhlukované prúdom vĺn do piesočných hrádzi, jednostranných kosiniek. Tiež môžu vznikať obojstranné tomboly uzatvárajúce v sebe lagúnu. Moria môžu tvoriť ukladaním jednak anorganické drtené sedimenty, jednak sedimenty pôvodného organického rázu (schránky živočíchov) a tiež zmenené materiály v podobe rúd. Na plytkom piesčitom alebo jemne bahnitom podklade pobrežia sa nájdu čeriny, vzniknuté pohybom sčerenej vodnej hladiny.

  10. Podzemná voda Podzemná voda - jej vznik je závislý na atmosférických zrážkach a schopnosti zemných vrstiev povrchovú vodu vsakovať a zadržovať. Veľmi malá časť tiež vzniká pri magmatickej činnosti. K horninám priepustným pre vodu náležia napríklad sypké piesky a štrk, k horninám nepriepustným hlavne íly, bridlice a vyvreliny. Povrchová voda sa vsakuje priepustnými horninami dole k nepriepustným, tu sa priesak zastaví, voda sa hromadí. Spodná voda - horná hranica vodnej vrstvy sa volá hladina spodnej vody. Smer pomalého toku spodných vôd (spád) závisí na vlastnostiach priepustných hornín, na tlaku vrstiev vody a geologických podmienkach. Skalná vlhkosť - pórovité horniny skál sú schopné na svojom povrchu a v puklinkách zadržovať vodu molekulárnymi silami a voda tak nemôže voľne odtekať. Puklinová voda - trhlinami a škárami sa voda dostáva i do značných hĺbok, obohacuje sa minerálymi látkami, môže sa zahrievať, zbavovať mikroorganizmov.

  11. Minerálne vody Odlišujú sa od obyčajnej podzemnej vody väčším množstvom rozpustených látok v jednom litri vody, často aj vyššou teplotou /termálna voda/ alebo tým, že je voda rádioaktívna. Mnohé minerálne vody majú liečivé účinky /napr. Korytnica, Fatra, Cígeľka/alebo sa používajú ako stolové vody /Budišská, Kláštorná, Slatina/.

  12. Miesto, kde podzemná voda vyviera prirodzenou cestou na povrch, sa nazýva prameň. Podzemné vody sú dôležitým zdrojom pitnej vody, umožňujú obeh látok v zemskej kôre, zásobujú vodou a minerálmi rastliny a živočíchy. Medzi najväčšie zásobárne podzemnej vody v Európe patrí Podunajská nížina.

  13. Ľadovec • Geologická činnosť ľadovcov • Ľadovce vznikajú všade tam, kde je trvale nízka teplota a snehové zrážky zostávajú ležať niekoľko rokov na zemskom povrchu. Spodná časť takýchto oblastí je ohraničená snežnou čiarou. Tá je závislá na množstve zrážok, priemernej ročnej teplote, vzdialenosti od zemských pólov, nadmorskej výške a vystaveniu svetovým stranám. • Zahrievaním slnečnými lúčmi dochádza k topeniu snehu, opätovným mrznutím snehu (firnu) s tiažou snehových hmôt vzniká ľadovec. • Rozlišujeme ľadovce: • horské (údolné - alpinský typ), • náhorné (škandinávsky typ) vyskytujú sa na planinách a dole sa roztápajú svojimi ľadovcovými prúdmi • pevninské (kontinentálske) pokrývajú celé pevniny, napr.Grónsko. Zostupujú až k moru, odlamujú kry , ktoré potom plávajú po hladine.Vyčnievajú nad hladinu asi až do 1/8 svojej výšky.

  14. Rušivá ľadovcová (glaciálna) eróziapôsobí na vznik: • fjordy - hlbokozarezanéúdoliaso strmými brehmi, • trogy - údolia pôvodne ostro zarezané sú potom ľadovcom vanovite • vybrúsené; • kary - ľadovcové kotly so strmými zrázmi a plochým dnom, často vyplnené vodou - oká, plesá, jazerá • horny - ostré hrebene a pyramídové štíty, stretnutia troch karov; • Tvorivou činnosťou ľadovcov vznikajú hlavné nahromadené tvary: • morény (úlomky hornín ulomené a odrolené čelom postupujúceho ľadovca • bludné balvany(ľadovcom "privlečené" veľké kamene z veľkej vzdialenosti.

  15. Vietor •      Vietor je prúdenie vzduchu z tlakovej výše do tlakovej níže. Pre severnú zemeguľu platí: v tlakovej výši vietor prúdi v smere hodinových ručičiek, v tlakovej níži naopak. Ak máme vietor v chrbte, potom leží oblasť nízkeho tlaku (cyklóna) vľavo vpredu, vysoký tlak (anticyklóna) je vpravo vzadu. • Rovnako ako ostatné činitele aj vietor pôsobí ako rušivákorázia (brúsením) a deflácia (odnosom), tak aj ukladaním, viatím (sedimentáciou). Vietor zdvíha rôzne ťažké predmety do rôznej výšky (triedi). • Tak môžu obrusom vznikať zaujímavé tvary: • viklany- hríbom podobné útvary (ťažšie kamienky pôsobia dole silnejšie, majú väčššiu brusnú silu); • tabuľové hory(tam, kde sú horniny uložené vo vrstvách vodorovne, so strmými stenami - Sahara); • skalné mosty, brány, okná(kde sú tvarované tenké steny hornín); • hrance (ohladené kamene).

  16. Tvorivou činnosťou vetra vznikajú: • presypy (duny), ak je podklad sypký, tvoria sa v smere vetra v závislosti od rôznych prekážok a vyvýšenín. U nás vytvárajú ojedinelý charakter krajiny na Záhorí v okolí Malaciek • barchany(kosovité či rohlíkovité duny); • záveje • spraše(vznikali v poľadových dobách štvrtohôr vyviatím z nánosov a terás vtedajších riek). Jemnejšie prachové častice môže vietor vynášať až do výšky niekoľko tisíc metrov a unášať na veľké vzdialenosti. Tak vznikajú úrodné pôdy.

More Related