Kolektívne systémy výrobcov a dovozcov elektrozariadení & pripravovaná legislatíva

1. Kolektívne systémy výrobcov a dovozcov elektrozariadení&pripravovaná legislatíva

2. Čo je kolektívny systém Čo je Envidom? Neziskové združenie právnických osôb, ktoré koordinuje a financuje systém zberu a recyklácie odpadu z veľkých a malých domácich spotrebičov. Zabezpečujeme plnenie limitov a envir. noriem, reportujeme štátnym orgánom. Máme ozajstný záujem na tom, aby sa spotrebiče zbierali a ďalej recyklovali a zhodnocovali. Prečo sme vznikli? Od augusta 2005 sú výrobcovia a dovozcovia elektrozariadení zodpovední za svoje výrobky aj po dobe životnosti. Zastupujeme záujmy výrobcov, ktorí tvoria 83%trhu veľkých dom. spotrebičov (VDS) a 67%trhu malých dom.spotrebičov(MDS). Hlavný cieľ aktivít:ochrana životného prostredia, plnenie povinností a záujmov členov systému a spotrebiteľov. Financovanie:cez viditeľné recyklačné poplatky Kolektívne systémy fungujú vo všetkých členských štátoch EÚ na základe Smernice 2002/96/EC o odpadoch z elektrických a elektronických zariadení. Na úrovni EÚ sú organizované vo WEEE FORUM (www.weee-forum.org)

3. Koľko máme vyzbierať podľa zákona? Ciele zberu stanovuje nepriamo výrobcom Nariadenie vlády SR percentom z množstva elektrozariadení, ktoré uviedli na trh v predchádzajúcom roku. Vývoj cieľov zberu v % podľa platného nariadenia vlády

4. Ako sa stanovili limity zberu? • Pred 3 rokmi sme v rámci podkladov pre nariadenie vlády stanovili ako cieľ zber elektroodpadu po prepočte vo výške 4 kg na obyvateľa v roku 2008(Smernica 2002/96/ES so sústredením množstiev do kategórie 1 až 4). Pre nedostatok info o štruktúre elektroodpadu sme použili údaje z Holandska, Švajčiarska a severských štátov EU. • Kategória 1 bola nosná časť elektroodpadu. V nej boli okrem chladničiek výrazne zastúpené ostatné veľké domáce spotrebiče (OVDS - práčky, sporáky, odsávače pár,...). Preto sme pre SR prepočtom určili najvyšší limit zberu pre kat.1 (46% limit v r. 2007) s tým, že po prvých praktických skúsenostiach so zdrojmi zberu budú limity prehodnotené a zreálnené. • Začiatkom roka 2005 - prvé oficiálne údaje o veľkosti predaja v jednotlivých kategóriách elektrospotrebičov európski výrobcovia elektrospotrebičov pod hlavičkou združenia CECED Slovakia spracovali analytický materiál o veľkosti trhu domácich spotrebičov. V porovnaní s trhmi ostatných krajín EÚ je trh v SR i ostatných nových členských krajinách EÚ až dva krát menší.Ešte výraznejší rozdiel vo veľkosti trhu bol pred 13 až 15 rokmi, kedy sa na trh uvádzali výrobky, ktoré sa v súčasnosti vyraďujú ako elektroodpad. • Aj a najmä na Slovensku v elektroodpade CHÝBAJÚ práve výrobky s vysokým obsahom železných a neželezných kovov, ako sú práčky, sporáky, odsávače pár... Dôvod:Tieto výrobky majú vysoký obsah železného šrotu a farebných kovov = vysoká hodnota na trhu zberných surovín. Spotrebitelia a soc.slabšie skupiny obyvateľstva ich preto odovzdávajú priamo do ZBERNÝCH SUROVÍN, za čo získajú financie. Tomuto javu sa NEPODARILO A ANI SA NEDÁ podľa nás legislatívne v realite zabrániť. • Elektroodpad končiaci v zberných surovinách predstavuje podľa našich skúseností takmer polovicu až dve tretiny limitov kategórie 1. • Za zber a zhodnotenie tohto elektroodpadu však NESMÚ byť zodpovední VÝROBCOVIA. Na Slovensku sú zaň zodpovední pod hrozbou sankčných platieb do RF. • ( Viď. oficiálne stanovisko CECED Europe, zaslané európskej komisii v tomto roku.)

5. Veľké domáce spotrebiče- zdroje zberu v kg/obyvateľa (životný cyklus výrobkov – 13 rokov) 10,00 9,2 8,4 9,0 8,8 8,6 9,00 8,3 8,1 7,9 7,7 7,6 8,00 7,4 6,7 7,3 7,1 6,9 6,8 7,00 6,5 6,4 6,00 5,0 4,7 5,00 4,0 4,5 4,2 3,8 3,6 4,00 3,4 2,4 3,2 3,0 2,9 2,7 2,6 3,00 2,3 2,2 2,1 1,9 2,00 1,00 0,00 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 6,37 6,51 6,65 6,80 6,95 7,10 7,26 7,41 7,58 7,74 7,92 8,09 8,27 8,45 8,64 8,83 9,02 9,22 WEST REGION 1,95 2,06 2,18 2,30 2,43 2,57 2,72 2,87 3,04 3,21 3,39 3,59 3,79 4,01 4,24 4,48 4,73 5,00 EAST REGION Je možné štátne limity zberu plniť? Predaj v kg na obyvateľa ZÁPADNÁ EURÓPA – PREDAJ A ZBER V roku 1993 sa v západnej Európe predávalo trikrát viac ako vo východnej Európe. V roku 1991 (13 rokov pred rokom 2004) sa v západnej Európe predávalo 6,4 kg/obyvateľa. Zber v roku 2004 dosiahol úroveň 3,47 kg/ obyv = 55 % z predaja v roku 1991 = 41 % z predaja v roku 2004. Preto je cieľ zberu elektroodpadu v západnej Európe vo výške 4kg/obyvateľa REÁLNY. VÝCHODNÁ EURÓPA – PREDAJ A ZBER V roku 1995 (cieľ 4kg/obyv je pre tento región posunutý o dva roky na rok 2008) sa vo východnej Európe predávalo 2,4 kg/obyvateľa. 55% z tohto predaja = zber elektroodpadu 1,32 kg/obyvateľa v roku 2008. Preto je cieľ zberu elektroodpadu vo východnej Európe vo výške 4kg/obyvateľa NEREÁLNY.

6. Je možné štátne ciele - limity zberu v r.2007 v kategórii 1- Veľké domáce spotrebiče splniť? Množstvo elektrospotrebičov uvádzaných na trh v roku 2006 - kategória Veľké dom. spotrebiče 27 600 ton Štátny limit zberu elektroodpadu resp. povinnostivýrobcov za rok 2007 v kategórii 1. VDS: 12 869 t Chýbajúce zdroje elektroodpadu na splnenie štátneho limitu - momentálne na úkor ENVIDOM-u, keďže zastupuje väčšinu výrobcov bielej techniky... Chýba cca 5 159 ton • NIE JE • DOSTATOK ZDROJOV ODPADOV!!! Súčasná situácia ZDROJOV elektroodpadu za jednotlivé KS: zdroje v kat. 1 = 7 710 t = 28% z množstva uvedeného na trh v roku 2006 Reálne zdroje CELKOM za SR elektroodpadu v roku 2007: cca 7 710 ton Ostatné KS - zdroje elektroodpadu v roku 2007: cca 2 210 ton Zostávajúce zdroje zberu za výrobcov Envidomu: cca 5 500 t

7. Je možné štátne limity zberu v kat.1 splniť?Chladničky tvoria asi 1/3 z hmotnosti, z ktorej sú určené limity zberuv kategórii 1 - Veľké domáce spotrebiče. • Kategória chladničiek Priemerná hmotnosť 56 kg/ks Základom pre výpočet limitu je celková hmotnosť výrobkov uvedených na trh. Práve staré chladničky (1.kategória), ktoré sa dnes vracajú ako elektroodpad sú však 1,5 až 2 krát ľahšie ako tie, z ktorých hmotnosti sa limit vypočítava. Na splnenie limitu by teda Envidom musel za jednu novú chladničku vyzbierať 1,5 až 2 staré. Toľko starých chladničiek u nás nebolo v minulosti uvedených na trh a takto stanovený limit nie je možné splniť !!! Priemerná hmotnosť 40 kg/ks

8. Je možné štátne limity zberu v kat.1 splniť?Ostatné veľké domáce spotrebiče ako práčky, sporáky, odsávače tvoria cca 2/3 hmotnosti, z ktorej sú určené ciele zberu Keďže občania sú pripravení dať iba každý druhý použitý výrobok po jeho vyradení do regulovaného zberu a keďže až 2/3 použitých výrobkov končia v ZBERNÝCH SUROVINÁCH, tak NIE! Podľa súčasne platných cieľov podľa Nariadenia vlády NIE JE DOSTATOK ZDROJOV ODPADOV! v kategórii 1.Veľké domáce spotrebiče.

9. Je možné štátne limity zberu v kat.1 splniť? • Za súčasného stavu legislatívy, množstva predávaných elektrospotrebičov a množstva existujúceho elektroodpadu znamená: kvantitu = naháňanie plnenia limitov = biznis z odpadom = riešenie ekologických aspektov elektroodpadu DRUHORADÉ • Preto sa snažíme, aby legislatíva prešla od kvantity (kg/obyvateľ) na: kvalitu = rovnomerné pokrytie celého územia SR zberom = zber všetkých reálnych zdrojov = plnenie ekologických cieľov zberu • Na základe informácií o veľkosti trhu a prvých skúseností so zberom sme preto už pred rokom navrhli Európskej centrále CECED a Ministerstvu ŽP zreálnenie cieľov zberu pre rok 2008 na 2,7 až 2,9 kg na obyvateľa=v rámci novelizácie Zákona o odpadoch zmeniť ciele zberu už pre rok 2007-8 na reálnu hodnotu 24 % - 30% vo všetkých kategóriách= cca 12 500 ton pre všetky kategórie, z toho 7710 ton v kategórii 1 = VIAC AKO 150 % oproti skutočnosti roka 2006 (cca 8 232 ton)

10. Čo hovorí Recyklačný fond? Tvrdenia a skutočnosť Tvrdenie 1:KS nevyužívajú na zber celý recyklačný poplatok. Za rok 2006 zaplatili spotrebitelia 1 mld. Sk. Na recykláciu však použili len 250 mil. Sk. Peniaze končia na súkromných účtoch. Kde je 750 mil. Sk? Skutočnosť: ZÁVER: Žiadnych 750 mil. Sk NEEXISTUJE, jedná sa o VEREJNE opakovanú nepravdivú informáciu riad. RF 5 KS vyzbieralo cca 250 mil. Sk vo forme recyklačných poplatkov, ktoré použili na financovanie zberu a spracovanie elektroodpadu

11. Čo hovorí Recyklačný fond? Tvrdenia a skutočnosť Tvrdenie 2:Ak kolektívne systémy splnia limity, nemusia platiť príspevky do RF. Nízke limity KS neodvedú príspevok do RF klesajúce príjmy RF menej zdrojov na financovanie projektov separácie a zberu. Preto by RF mal dostávať príspevky za všetky výrobky, ktoré sa nezhodnotia. Skutočnosť:neštátny fond na základe zákona prerozdeľujepeniaze jedného súkromného odvetvia (napr. výroba, predaj elekro) v prospech iného súkromného odvetvia (recyklácia a zhodnocovanie použitých elektrozariadení) bez reálnej kontroly povinných osôb = výrobcov. RF vykonáva túto svoju činnosť: • bez zodpovednosti za efektívne vynakladanie prostriedkov • bez zodpovednosti za splnenie cieľov zberu a zhodnotenia elektroodpadu vyplývajúcich pre SR z direktív európskej komisie

12. Čo chce RF dosiahnuť zmenou zákona? • Návrat ku koncepcii: príspevky do RF • do výšky 100% z množstva predaných • výrobkov • Príklad: KS výrobcov Envidom vyzbiera v roku 2007 elektroodpad vo výške 30% z predaja predchádzajúceho roka. Vynaloží na to potrebné náklady + zaplatí vo forme príspevku do RF za zvyšných 70% z predaja elektrospotrebičov v predchádzajúcom roku (nielen za nesplnený limit čo by bolo pre rok 2007 16% ). • Náklady pre Envidom by boli: 160 mil. Sk za zber 30% + • 380 mil. Sk príspevok do RF = 540 mil. Sk VÝROČNÁ SPRÁVA O HOSPODÁRENÍ A ČINNOSTI RECYKLAČNÉHO FONDU ZA ROK 2006 ČASŤ: ZÁMERY RECYKLAČNÉHO FONDU Recyklačný fond preto vyvíja vo vzťahu k Ministerstvu životného prostredia SR iniciatívu smerujúcu k zmenám zákona č. 223/20001 Z. z. o odpadoch a súvisiacich predpisov.Ich podstatou by bol návrat ku koncepcii, podľa ktorej povinné príspevky do Recyklačného fondu platené výrobcami a dovozcami vybraných materiálov a výrobkov majú vytvárať zdroje približujúce sa celkovým predpokladaným nákladom na zber a zhodnotenie celého množstva odpadov z výrobkov a materiálov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu, uvedených na trh v Slovenskej republike.

13. O takmer jednu miliardu Sk!!! O koľko peňazí RF bojuje svojim návrhom úpravy legislatívy?

14. Dopad na spotrebiteľov v roku 2007 Ak nedôjde k zreálneniu cieľov-limitov zberu pre rok 2007, Envidom by mal v dôsledku nedostatku zdrojov odpadov v kategórii 1-veľké dom.spotr. zaplatiť príspevky do RF vo výške 103 mil. Sk. Tieto výdaje výrobcov ako NEOPODSTATNENÉ platby do RF sa následne premietnu do zvýšenia recyklačných poplatkov, z čoho rezultuje možné zvýšenie predajných cien výrobkov. V prípade realizácie zmeny zákona podľa požiadavky RF na platby do RF do výšky 100% uvedenej hmotnosti na trh sa podľa analýzy výrobcov premietnu takéto NEOPODSTATNENÉ platby do RF do významného zvýšenia cien finálnych výrobkov pre rok 2008

15. Dopad na spotrebiteľov v roku 2008 v kategórii chladničiek Vyzbieranie, recyklácie a zhodnotenie 49 % chladničiek = cca 80 tis. ks z celkového počtu 160 tis. ks uvedených na trh v roku 2007 Výrobcovia zaplatia cca 120 mil. Sk zberným spoločnostiam, obciam, predajniam a spracovateľom Výrobcovia zaplatia navyše 147 mil. vo forme príspevku do RF. Tento príspevok by už výrobcovia nemohli utlmiť v nákladoch + Nebude sa zvyšovať kvalita zberu, pokračovanie naháňannia za plnením limitov Zvýšeniekonečnej ceny pre zákazníka o 1500 až 2000 Sk/ks = 20% zvýšenie cien v roku 2008

16. Celkové trhové dopady v roku 2008 • Zvýšenie spotrebiteľských cien vplyvom nutnosti zvýšiť • recyklačné poplatky • Možný negatívny vplyv na trvalo udržateľné ceny a infláciu aj vzhľadom • na obdobie pred zavedením EURA • Negatívny vplyv na predaj elektrospotrebičov v SR: • „elektronákupná“ turistika obyvateľstva do susedných krajín s nižšími cenami zníženie DPH odvádzanej do št. rozpočtu • zníženie tržieb predajní zníženie dane z príjmu odvádzanej do št. rozpočtu • krach hlavne malých predajní elektro v menších mestách • negatívny vplyv na vývoj nezamestnanosti

17. Čo chce Envidom ako kolektívny systém dosiahnuť návrhom zmeny zákona spracovaným v spolupráci s ostatnými KS založenými výrobcami? • Definovať ciele zberu kvalitatívnym spôsobom ako v EÚ (pokrytie obyvateľstva a frekvencie zberu) • Definovať povinnosti distribútorov. (dnes distribútori = predajne bez povinnosti spätného odberu starých výrobkov pri kúpe nových) • Definovať spoluprácu obcí pri zbere (dnes obce bez zodpovednosti za zber, organizácia zberu je len na ich dobrej vôli) • Spresniť povinnosti, právomoci a zodpovednosti KS • Odstrániť duplicitné povinnosti vo vzťahu k RF • Spresniť povinnosti výrobcov a úlohu registra výrobcov (obmedzenie tzv. „free riders“) • Spresniť evidenciu o zbere a spracovaní elektroodpadu pre všetky zainteresované subjekty

18. PRÍLOHY č.1

19. PRÍLOHY č.2

20. PRÍLOHY č.3

21. PRÍLOHY č.4

22. PRÍLOHY č.5

23. PRÍLOHY č.6

24. PRÍLOHY č.7

25. PRÍLOHY č.8 PREFEROVANÝ SPOSOB VYRAĎOVANIA ELEKTROZARIADENÍ V DOMÁCNOSTIACH V SR – PRIESKUM OMNIBUS 10 / 2006