Pokles bohatstva ako kľúčový bod súčasnej krízy – implikácie pre Slovensko

1. Pokles bohatstva ako kľúčový bod súčasnej krízy – implikácie pre Slovensko Juraj Karpiš karpis@iness.sk

2. Straty sú veľké • podľa MMF budú banky musieť odpísať v súvislosti s krízou po celom svete 2,8 bil. USD, doteraz odpísali iba tretinu – USA odpísali 510 mld., 550 mld. v nasl. dvoch rokoch v Eurozóne odpísali iba 154 mld. USD, do roku 2010 budú musieť ešte 750 mld. USD • priemerne 1429 € na občana EÚ už bolo minutých v záchranných balíčkoch pre banky, 4693 € ešte pribudne, ak dôjde k realizácii záruk • odhad za rok 2008 - majetok domácností v USA sa znížil o viac ako10 bil. USD (HDP 2008 14 bil. USD) • záchranné opatrenia vytvárajú veľké deficity - USA 2009 takmer 2 bil. USD, 14% HDP, cez 10% v 2009 aj VB a Írsko

3. Charakter krízy • nejde o iracionálny pokles sklonu k spotrebe (tzv. animal spirits), ktorý možno opäť nakopnúť štátnou stimuláciou • ľudia chcú spotrebovávať toľko ako predtým – akurát na to nemajú zdroje • tie je nutné vyprodukovať a našetriť • fiškálne stimuly robia opak – míňajú vzácne zdroje producentov hodnôt na neproduktívne investície (GM)

4. Preto • pokles dopytu nie je prechodný výkyv – bude trvať roky • CB vytvorili ilúziu bohatstva, na základe ktorej vznikali nezmyselné investície a nadmerná spotreba • nutná trvalá výrazná adaptácia štruktúry ekonomiky (práve prebieha cestou kreatívnej deštrukcie) na dlhodobo udržateľný dopyt • časť tej nadmernej spotreby sa vyrábala aj na Slovensku, časť tých nezmyselných investícií sa uskutočnila aj na Slovensku

5. Implikácie pre Slovensko • financovanie slovenského domáceho dopytu závisí od schopnosti predávať naše výrobky na západe • stimulácia domáceho dopytu z verejných financií je nezmyselná • Slováci produkciu VW nevykúpia a peniaze z veľkej časti minú na import (viď šrotovné - máme na to, aby sme zachraňovali nemeckú ekonomiku?) • peniaze minuté na stimuloch chýbajú v produktívnych častiach ekonomiky

6. Krízu na Slovensku nevyriešime, ale kým prejde, môžeme reštrukturalizáciu ekonomiky uľahčiť zlepšením podnikateľského prostredia – znížením odvodov • podpora tvorby nových pracovných miest • podpora zachovania starých pracovných miest • plošná dotácia všetkým podnikateľom • mitigácia negatívnych efektov silného eura na cenu našej práce v porovnaní so zahraničím • opatrenie, ktoré akceptuje lokálne znalosti aktérov a je nezneužiteľné

7. ďalej: • spružnením zákonníka práce • zrušenie minimálnej mzdy alebo jej regionalizáciou • šetrením vo výdavkoch – predchádzať deficitom • raz sa to otočí a keď už máme vďaka euru vyššie náklady na prácu ako Maďarsko a Poľsko (aj keď stále len 25% priemeru EU 15) musíme si udržať alebo ešte prehĺbiť konkurenčnú výhodu nízkych daní, ktoré sú však pri raste dlhu neudržateľné