1 / 16

Štúrovská generácia

Štúrovská generácia. Ivana Džoganíková Soňa Rešovská II.B. My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú. štúrovská generácia. Situácia v Európe. júl 1830 – revolúcia vo Francúzsku, zvrhnutie vlády Bourbonovcov

sonel
Download Presentation

Štúrovská generácia

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Štúrovskágenerácia Ivana Džoganíková Soňa Rešovská II.B

  2. My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú. štúrovská generácia

  3. Situácia v Európe • júl 1830 – revolúcia vo Francúzsku, zvrhnutie vlády Bourbonovcov • povstanie poľskej šľachty proti ruskej nadvláde bolo kruto potlačené • veľké roľnícke povstanie na východe Slovenska • v tomto čase sa na Slovensku sformovalo mladoslovenské hnutie, ktorého cieľom bola zmena absolutistických režimov a demokratizácia verejného života

  4. Tretia generácia slovenských národovcov • jadrom mladoslovensého hnutia bolo evanjelické lýceum v Bratislave a Katedra reči a literatúry československej • v r. 1829 vznikla Spoločnosť českoslovanská, ktorej cieľom bolo vzdelávať sa v rodnom jazyku, spoznávať históriu Slovenska a iných slovanských národov a oboznamovať sa so slovenskou literárnou tvorbou • členmi bratislavskej spoločnosti boli okrem iných Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža, K. Štúr, S. Chalupka, A. H. Škultéty. Prvým predsedom bol Juraj Palkovič, funkciu podpredsedu posledné dva školské roky (1835-1837) vykonával Ľudovít Štúr

  5. členovia spoločnosti sa sústreďovali najmä na národnobuditeľskú prácu • od polovice 30. rokov sa hlavným organizátorom stal Ľudovít Štúr, jeho najbližšími spolupracovníkmi boli Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža • 24. apríla 1836 sa uskutočnila pamätná vychádzka na hrad Devín, kde národovci prijali slovanské mená na znak vernosti slovenskému národu • v tom istom roku vydali aj almanach Plody, v ktorom uverejnili svoje literárne práce • úspešný rozvoj hnutia zabrzdilo zatvorenie študentských spolkov v r. 1837 • po vymenovaní Štúra za námestníka profesora Palkoviča sa aktivita štúrovcov preniesla na Katedru • druhým centrom hnutia sa stal radikálne orientovaný spolok Vzájomnosť s protifeudálnym zameraním, ktorého cieľom bolo šíriť vzdelanosť a princípy občianskej a demokratickej spoločnosti

  6. Sociálne zameranie • mladoslovenské hnutie venovalo ľudovým vrstvám oveľa väčšiu pozornosť ako predchádzajúce generácie • štúrovci bojovali proti nevzdelanosti a alkoholizmu zakladaním nedeľných škôl a spolkov miernosti • propagovali zakladanie úverových družstiev, v ktorých videli možnosti zlepšovania hospodárskeho a sociálneho postavenia ľudu • emancipáciou ľudových vrstiev sa smažili vytvárať moderný slovenský národ • usilovali sa o zrušenie poddanstva, šľachtických privilégií a dosiahnutie rovnosti pre všetkých obyvateľov krajiny, žiadali možnosť používať slovenčinu v úradoch, školstve a cirkevnom živote

  7. Slovenský prestolný prosbopis • koncom 30. rokov sa začala čoraz viac presadzovať násilná maďarizácia, ktorej hlavným iniciátorom bol generálny inšpektor evanjelickej cirkvi gróf Karol Zai • slovenskí evanjelici zorganizovali petičné hnutie a v júni r. 1842 odovzdala delegácia pod vedením Pavla Jozeffyho cisárovi Slovenský prestolný prosbopis, ktorý obsahoval sťažnosti proti národnostnému útlaku a požadoval zastavenie maďarizácie. Prosbopis vyvolal veľkú kritiku promaďarsky orientovaných predstaviteľov cirkvi, ktorá vyústila až do vyšetrovania celej akcie. Jej výsledkom bolo odvolanie Štúra z postu námestníka profesora Palkoviča.

  8. na protest proti jeho zosadeniu odišlo z lýcea 22 študentov. Trinásti z nich pokračovali v štúdiu na lýceu v Levoči. Pri odchode si spievali na nápev ľudovej piesne Kopala studienku text básne Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska, ktorá je dnes slovenskou štátnou hymnou

  9. Uzákonenie spisovného jazyka • po odvolaní z funkcie sa Štúr naplno sústredil na zjednocovanie slovenského národa bez ohľadu na náboženské rozdiely. Štúrovci prijali názor bernolákovcov o národnej samobytnosti Slovákov, ktorú mal symbolizovať nový spisovný jazyk vychádzajúci zo strednej slovenčiny, ktorá tvorila most medzi nárečiami východnej a západnej časti Slovenska • rozhodnutie o prijatí nového spisovného jazyka sa prijalo 14. februára 1843 v Bratislave, ale dohodu o jeho uzákonení prijali Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža 11. – 16. júla 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom

  10. už v nasledujúcom roku po uzákonení vyšla prvá kniha v novom jazyku – almanach Nitra • príčiny, ktoré viedli k prijatiu nového spisovného jazyka vysvetlil Štúr v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846). V tom istom roku vydal aj gramatiku Nauka reči slovenskej. Vydal ich spolok Tatrín, ktorý vznikol v auguste 1844 na Hodžovej fare v Liptovskom Sv. Mikuláši • štúrovci taktiež vydávali aj prvé slovenské politické noviny Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski

  11. vroku 1846 začal Hurban vydávať literárno-vedecký časopis Slovenskje pohľadi,ktoré po obnovení roku 1881 vychádzajú dodnes • k štúrovskému programu sa postupne pridávali aj predstavitelia mladobernolákovcov Ján Palárik, Andrej Radlinský a Martin Hattala . Oficiálne sa k nemu pripojili na štvrtom zasadnutí Tatrína v Čachticiach. Obe krídla sa dohodli na používaní štúrovskej slovenčiny, čím sa stala celonárodným jazykom • v 40. rokoch kultúrne aktivity štúrovcov prerastali do politických. Sformulovali vlastný politický program, ktorý predniesol Ľ. Štúr na pôde Uhorského snemu ako poslanec za slobodné kráľovské mesto Zvolen

  12. Výtvarné umenie • v 40. rokoch sa formovala aj zakladateľská generácia slovenského výtvarného umenia. Jej zakladateľmi boli Jozef Božetech Klemens a Peter Michal Bohúň. V sochárstve sa najvýraznejšie prejavil Ladislav Dunajský

  13. Štúr, Hurban a Hodža

  14. Slovenskje národňje novini a Orol tatránski

  15. Nárečja slovenskuo a Nauka reči slovenskej

  16. Reč na Uhorskom sneme

More Related