6 2 sn mka oper cie n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
6.2 Snímka operácie PowerPoint Presentation
Download Presentation
6.2 Snímka operácie

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 13
shoshana-herrera

6.2 Snímka operácie - PowerPoint PPT Presentation

46 Views
Download Presentation
6.2 Snímka operácie
An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

  1. 6.2 Snímka operácie Snímka operácie je metóda prieskumu pracovného času pripadajúceho na pravidelne sa opakujúce operácie, alebo ich časti (úkony). Snímka pracovného dňa a snímka operácie sú časové štúdie, ktorých prostredníctvom sa zisťuje spotreba pracovného času pozorovaním a meraním. Rozdiel medzi obidvomi časovými štúdiami je v tom, že zatiaľ čo sa snímka pracovného dňa zameriava na prieskum celkovej spotreby času smeny, snímka operácie sa zameriava len na prieskum spotreby času práce v pravidelne sa opakujúcich operáciách, alebo ich častiach. Preto sa tiež meranie pri snímke operácie uskutočňuje s omnoho väčšou presnosťou (sekundy, stotiny minút) ako pri snímke pracovného dňa. Hlavnou úlohou snímky operácie je stanoviť priemernú skutočnú spotrebu pracovného času na vykonanie jednotlivých zložiek operácie. To vyžaduje niekoľkonásobné pozorovania a merania, ktoré vylučujú vplyv náhodných okolností.

  2. Výsledky snímky operácie sa využívajú najmä pri racionalizácii uskutočňovania skúmanej operácie a za účelom tvorby a revízie výkonových noriem. Meranie snímky operácie je veľmi náročné a vyžaduje zručných normovačov, ktorí poznajú veľmi dobre technologické znaky skúmanej operácie a normálne technické a organizačné predpoklady jej uskutočňovania. Podobne ako snímka pracovného dňa, uskutočňuje sa aj snímka operácie v niekoľkých etapách. Sú to: a) príprava k pozorovaniu a meraniu, b) pozorovanie, meranie a záznam nameraných hodnôt, c) spracovanie a rozbor nameraných časov.

  3. Príprava k pozorovaniu a meraniu - zahŕňa výber pracovníka a pracoviska, štúdium práce a pracoviska, rozčlenenie operácie na jednotlivé úkony a stanovenie doby trvania snímky. Ak je cieľom štúdium pokrokových metód práce, potom sa zameriavame na najlepších zamestnancov, ak je cieľom zistenie príčin neplnenia noriem, zameriava sa pozorovanie na zaostávajúcich robotníkov. Ak je cieľom snímky operácie získanie podkladov pre tvorbu normatívov času, zameriava sa pozorovanie na robotníka, ktorý pracuje za technicko-organizačných podmienok, ktoré sú uvažované pre tvorbu normatívov času, a ktorý má k vykonávaniu danej operácie potrebnú kvalifikáciu, pracuje metódou, s ktorou sa počíta pre tvorbu normatívov času, odvádza výrobky predpísanej kvality, neprekračuje normatívnu spotrebu materiálu, riadne sa stará o zverené pracovné prostriedky a dodržiava predpisy bezpečnosti práce.

  4. Dôležité je, aby pozorovaný robotník správne chápal poslanie snímky operácie. Pozorovateľ sa podrobne zoznámi so spôsobom uskutočňovania práce a organizáciou práce na pracovisku. Zjavné nedostatky v práci je potrebné pred snímkovaním odstrániť. Ďalej pozorovateľ vykoná rozbor operácie, ktorá bude predmetom pozorovania a merania. Skúma pritom účelnosť danej postupnosti úkonov v operácii a spôsob jej uskutočňovania a stanoví rozsah úkonov (začiatok a koniec), ktorých trvanie bude zisťovať.

  5. Pozorovateľ súčasne skúma činitele, ktoré ovplyvňujú dĺžku trvania jednotlivých úkonov operácie. K týmto činiteľom patrí najmä robotník (jeho vek, kvalifikácia, zapracovanosť, atď.), výrobné zariadenie (typ, stupeň opotrebovania, výkon, atď.), náradie (druh, rozmer, kvalita, atď.), pracovný predmet (druh materiálu, rozmery, hmotnosť), spôsob vykonávania práce (druh, počet a sled úkonov v pracovnej operácii, veľkosť dávky, vzdialenosť premiestňovania, atď.), organizácia pracoviska (pôdorysné usporiadanie, spôsob zásobovania pracoviska, osvetlenie, vetranie, atď.).

  6. Výsledky prípravy k pozorovaniu a meraniu zapisuje pozorovateľ do krycieho listu snímky operácie. Doba trvania snímky (počet meraní) musí byť taká, aby zaisťovala potrebnú presnosť snímky a tiež hospodárnosť (meranie nesmie trvať zbytočne dlho) a určuje sa v závislosti na druhu výroby a dĺžke trvania operácie.

  7. Pozorovanie, meranie a záznam nameraných hodnôt - spočíva v zaznamenávaní pozorovaných dejov, meraní doby ich trvania stopkami, alebo rôznymi záznamovými prístrojmi a v zapisovaní nameraných časov do pozorovacieho listu. Pre rýchlosť striedania úkonov sa spravidla zaznamenáva postupný čas, z ktorého sa prepočítava jednotlivý čas až po dokončení merania. Postupný čas sa zisťuje vždy v okamihu medzného bodu (okamih, kedy končí jeden a začína ďalší úkon). Všetky výkyvy od normálneho priebehu operácie je potrebné zaznamenať, aby bola zaistená správnosť výsledkov. Pozorovanie sa musí uskutočňovať v dobe priemernej spotreby času (teda nielen napr. na začiatku smeny, alebo v dobe, keď je výkon najvyšší).

  8. Spracovanie a rozbor nameraných časov - je poslednou etapou snímky operácie. Najprv sa vypočítavajú jednotlivé časy (v prípade, že sa pri pozorovaní a meraní zaznamenával postupný čas). Jednotlivý čas predstavuje veľkosť času pre každú jednotlivo meranú časť operácie a je daný rozdielom dvoch bezprostredne za sebou nasledujúcich postupných časov. Jednotlivé časy sa zoskupujú do tzv. časových radov a uskutočňuje sa očistenie časového radu. Časový rad je zoskupením jednotlivých časov trvania určitého prvku operácie. Čím častejšie bola operácia meraná, tým má časový rad viac členov. Počet časových radov sa rovná množstvu prvkov operácie.

  9. Očistenie časového radu spočíva vo vylúčení časových hodnôt, ktoré sa zjavne odchyľujú od celkovej tendencie časového radu, a ktoré by skreslili výsledné časové hodnoty. Sú to spravidla tie položky, ktorých veľkosť bola ovplyvnená náhodnými okolnosťami v priebehu práce, chybou časomerača, atď. Po vylúčení zjavne nesprávnych položiek sa vypočíta ukazovateľ kolísavosti hodnôt časového radu (kolísavosť je spôsobená najmä rôznym pracovným tempom robotníka, drobnými odlišnosťami technicko-organizačných podmienok, atď.) Kolísavosť radu je najpresnejšie charakterizovaná smerodajnou odchýlkou.

  10. Pretože výpočet smerodajnej odchýlky je pomerne pracný, používa sa pre určenie miery kolísavosti časového radu jednoduchý a rýchlo zistiteľný koeficient rozpätia, ktorý sa vypočíta podľa vzorca Kde kr - koeficient rozpätia časového radu tmax - najvyššia položka časového radu tmin - najnižšia položka časového radu

  11. Následne sa určí stredná hodnota časového radu jednou z nasledovných metód: Metóda aritmetického priemeru - súčet položiek očisteného časového radu sa delí počtom položiek. Aritmetický priemer zodpovedá najlepšie zisťovanému priemeru spotreby času na meranú zložku operácie a poskytuje pomerne presné výsledky aj pri malom počte položiek. Metóda mediánová - za strednú hodnotu sa považuje položka, ktorá sa v rade vyskytuje najčastejšie. Táto metóda je použiteľná len pri veľkom počet členov v časovom rade (niekoľko desiatok).

  12. Dĺžku operácie získame následným súčtom jednotlivých úkonov. Pri dostatočne presnom meraní a pri dostatočnom počte námerov je možné takto namerané hodnoty využiť pri stanovovaní noriem času.

  13. Priebežné časy zaznamenané pri chronometrážnom pozorovaní operácie pomocou stopiek sú v tabuľke: Úlohy: - vyčíslite čas trvania jednotlivých úkonov, - vypočítajte priemernú dĺžku trvania jednotlivých úkonov a dĺžku trvania celej operácie.