Integrácia v našom gymnáziu

1. Integrácia v našom gymnáziu

2. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami- ŠVVP - žiak zdravotne znevýhodnený • Integrovaný žiak – začlenený žiak • Centrum pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie na Brnianskej ulici 47 v Bratislave, • Mgr. Hoghová Eva, • PaedDr. Marián Šimko – špeciálny pedagóg

3. Základné odporučenia pre vyučujúcich- všeobecné odporučenia • Zoznámiť sa s diagnózou a prognózou žiaka so ŠVVP. • Zohľadniť vo vyučovacom procese špeciálno-pedagogické potreby žiaka, ktoré vyplývajú z diagnózy a prognózy. • Uplatniť individuálny prístup k žiakovi ŠVVP a podporiť jedinečnosť sebarealizácie, ich sebauvedomenie. • Vytvárať podmienky, aby spolužiaci adekvátne akceptovali jeho handycap, vytvárať podmienky pre úspešné a nenásilné splynutie s kolektívom spolužiakov. • Zameriavať sa na vytváranie čo najmenej reštriktívneho prostredia s cieľom zakomponovať atmosféru triedy do prirodzeného prostredia postihnutých žiakov, pričom používať bežný slovník. • Viesť žiaka k aktívnemu prekonávaniu ťažkostí a prekážok, ktoré vyplývajú zo zdravotného postihnutia, neznižovať nároky a nevytvárať podmienky pre uplatňovanie neopodstatnených úľav v práci žiaka.

4. Základné odporučenia pre vyučujúcichžiakov so zrakovým postihnutím-úprava triedy, úprava študijných textov, informácií. • osvetlenie, • sedenie v lavici, • redukovať vedľajšie zvuky, • rozprávať zreteľne, • použitie videofilmov, obrázkov • pomalšie diktovanie poznámok • poznámky písomky zväčšiť písmo : 16 -18 • využitie USB kľúčov, • zrozumiteľné zadávanie úloh a informácií,

5. Špecifické poruchy učenia Špecifické vývinové poruchy učenia rozdeľujeme na tri základné skupiny: porucha čítania- dyslexiaporucha písania-dysgrafia, dysortografiaporucha počítania-dyskalkúlia

6. Dyslexiaje neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má primeranú inteligenciu • Dysortografia je porucha pravopisu, prejavujúca sa neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. • Dyskalkúliaje porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom.

7. Aspergerov syndróm • deficit sociálnej interakcie - prejavuje sa v oblasti poruchy proximity (neznášajú fyzický kontakt alebo sa naopak, nevhodne dotýkajú aj neznámych ľudí), poruchy očného kontaktu (nedostatočný alebo neprimerane intenzívny) a pod. • deficit v sociálnej komunikácii - prejavuje sa ako neschopnosť jedinca vhodne rozhovor začať, udržať a ukončiť, tendencia k monológom o svojich témach alebo tendencia k tichosti, neprirodzený tón hlasu, svojské vyjadrenia, často ťažkosti s porozumením obrazných vyjadrení, irónie a sarkazmu.

8. deficit sociálnej intuície – prejavuje sa ako neschopnosť city vhodne prejaviť a adekvátne na ne reagovať, aj keď jedinec s AS city vnútorne vníma a intenzívne prežíva, neschopnosť odhadnúť vhodnosť spôsobu svojho prejavu, nevedia sa vhodne a spontánne orientovať v bežných, každodenných sociálnych situáciách • odlišné myslenie a vnímanie – prejavuje sa špecifickými záujmami a analyzovaním v danom veku do neprimeraných detailov a hĺbky, jedinec s AS si môže všímať to, čo iní nie, zatiaľ čo nezriedka prehliada a nevidí to, čo si všimne väčšina ostatných, niektorí môžu mať výborné logické, analytické myslenie, nadpriemerné verbálne schopnosti, iní zase výnimočné vizuálne myslenie

9. väčšinou výrazná neobratnosť, problémy v hrubej motorike, hoci niektorí môžu vynikať v individuálnych športoch • zmyslová hypersenzitivita – jedinci s AS sú nadpriemerne vnímaví na zmyslové podnety, zväčša najmä na hluk a zvuky, ktoré nemajú pod kontrolou a môžu u nich vyvolať až paniku, rôzne čuchové a svetelné podnety ich zase môžu nadmerne rozptyľovať, unavovať či neznesiteľne dráždiť (aróma v jedálni, rôzne pachy, zvonenie, nečakané zvuky a pod.) 

10. Zdroje stresu v škole • Určité fázy vyučovacieho procesu, ktoré sú pre ostatných žiakov oddychom, sú pre jedincov s AS zdrojom enormného stresu s negatívnymi dôsledkami na ich psychiku a školský výkon: • prestávky – neprehľadný chaos a pre nich neúnosný hluk často vnímajú ako bolestivý, čo môže občas viesť až afektu alebo úteku z triedy, • obedy, zhromažďovanie, WC – jedinci s AS obvykle neznášajú veľké množstvo ľudí v jedálni, pri spoločných akciách školy ale i na WC cez prestávky, pretože je tam veľký hluk, chaos a „tlačenica“, čo v nich vyvoláva úzkosť až paniku,

11. výchovné predmety – sú menej štrukturované, voľnejšie a hlučnejšie, a preto môžu byť pre jedinca s AS až neúnosne dráždivé a psychicky únavné, • ťažko tolerujú nečakané zmeny napr. rozvrhu, učiteľa, ale i plánovanej písomky, a vôbec, akákoľvek vopred (s dostatočným časovým predstihom) neohlásená zmena je pre nich zdrojom enormného stresu. • telesná výchova – fyzické obmedzenia, poruchy koordinácie, neschopnosť usledovať rýchlosť sociálnej spolupráce pri kolektívnych hrách sú zdrojom ďalšieho enormného stresu zo zlyhania, preto sú jedinci s AS často oslobodení od TV.

12. Vekom, vhodným prístupom a pochopením jedinca s AS sa mnohé prejavy v oblasti sociálnej komunikácie a interakcie môžu zlepšovať, predovšetkým kompenzáciou deficitu sociálnej intuície logikou, učením pravidiel ako funguje sociálny systém, spoločenstvo a vzájomné vzťahy v ňom.

13. Odporúčania • vytvorenie pozitívneho vzťahu medzi učiteľom a študentom, • pri narastaní tenzie dať priestor na upokojenie – umožniť pohyb, napr. prechádzanie sa po triede • nápadnosti tolerovať, nie je vhodné komentovať jeho chyby, ani uplatňovať negatívne hodnotenie. Vyvoláva to opačný efekt (cíti sa odmietaný a má pocit zlyhania) • nenútiť ho, aby sa zúčastňoval skupinovej aktivity, ak na ňu reaguje negatívne, ale umožniť mu, aby činnosť ostatných pozoroval, prípadne aby bol nápomocný (zápisy, pomôcky a pod.)

14. posadiť ho do predných lavíc, aby sa čo najmenej rozptyľoval tým, čo robia ostatní a aj aby si učiteľ všimol, keď sa zamyslí a jeho vnímanie reality uniká (stačí letmý dotyk), • preferovať ústne preverovania vedomostí pred písomným skúšaním, umožniť mu používať pomôcky, • pri ústnych odpovediach otázky formulovať jednoznačne, pri písomnom skúšaní overiť pochopenie inštrukcie, príp. inštrukcie zadávať kratšie, 

15. pri písomnom prejave nehodnotiť formálnu stránku písma, • informovať o skúšaní, písomkách, a akékoľvek zmeny ohlásiť dopredu s dostatočným časovým predstihom, aby sa nadmieru nerozrušil a nestratil kontrolu nad svojim správaním, • v prípade afektívnych reakcií – hnevu – ho upokojiť, pomôcť mu získať stratenú sebakontrolu, viesť spolužiakov k tomu, aby si tieto prejavy nevšímali, príp. neprovokovali vlastným správaním.