Pohyb - PowerPoint PPT Presentation

scot
slide1 n.
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Pohyb PowerPoint Presentation
play fullscreen
1 / 15
Download Presentation
Pohyb
588 Views
Download Presentation

Pohyb

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

    1. Pohyb Patrik Cupan IX.B cinkovali: Tatiana Cupanov Zaira 2 Sisi 7

    2. OBSAH Pohyb ivocchov Pohyb rastln Pohyb kona Pohyb slnecnice

    3. Pohyb ivocchov Pohyb je zkladn prejav existencie ivocchov. Uskutocnuje sa s cielom vyhladvat potravu, vhodn ivotn podmienky, uniknt pred nebezpecenstvom a pod. Zabezpecuje aj dalie ivotne dleit funkcie ivocneho organizmu, ako rozvdzanie ivn, rozmnoovanie a pod. U ivocchov rozliujeme dve formy pohybu: pasvny pohyb - ivocchy s unan psobenm fyziklnych faktorov (voda, vzduch) alebo ich prenaj in ivocchy aktvny pohyb - pohyb viazan na pohybov orgny a umonovan pomocou svalov

    4. Formy nesvalovho pohybu Jednobunkovce (napr. menavky) sa pohybuj pomocou panok (pseudopdi) prdenm cytoplazmy v bunke, t.j. menavkovitm pohybom (takto sa v organizme pohybuj aj niektor druhy bielych krviniek). Dalej to me byt pohyb bickmi (bicovka rybia) alebo brvami (crievicka). Osobitnou formou pohybu s kinzy a taxie. S to pohybov reakcie znme pri jednobunkovcoch, ale aj vych organizmoch. Kinza je zmena rchlosti pohybovej aktivity vzhladom na nejak podnet, napr. pohybov aktivita crievicky vo vztahu k svetlu a teplote. Taxie svisia so zmenou smeru pohybu vzhladom na podnet, napr. chemotaxia - reakcia na chemick podnety (pohyb spermi k vajcku), fototaxie - reakcia na sveteln podnety (pohyb euglny za svetlom alebo vbov od svetla) atd. Bunky s brvami alebo bickmi s aj scastou niektorch sstav, ich pohyb je viazan na vlhk prostredie, napr. tvoria vstelku vntornej plochy plta ulitnkov, s v bunkch vylucovacej sstavy obrckavcov, vo vstelke trviacej dutiny ivocchov a v dchacch cestch cicavcov. Pomocou bickov sa pohybuj aj samcie pohlavn bunky vciny ivocchov. Obrvenm povrchom tela sa pohybuj aj niektor ploskavce, larvlne tdi vodnch ivocchov a pod.

    5. Svalov pohyb Svalov pohyb sa vyvinul mnohobunkovcom pocas fylogenzy ako vznamn prvok adaptcie organizmov na podmienky vonkajieho prostredia. Svaly jednotlivch ivocnych skupn s rozlicne organizovan a usporiadan vzhladom na spsob ivota.Jednoduch svalov pohyb sa vyskytuje u pri prhlivcoch, napr. pohyb zvonovitho tela morskej medzy alebo mkkov (napr. lievikovitej casti spie, chobotnice, ktor s znme reaktvnym pohybom). Primitvny pohyb vciny bezstavovcov, umonuje konosvalov vak.Pri pohybe casto pomha vylucovanie slizu (napr. slimk a in mkke). Pijavice a hsenice piadiviek sa mu pohybovat tzv. piadivm pohybom pomocou prsaviek.Svalov sstava vych ivocchov nadobudla velk rozmery a rozsiahlu tvarov a funkcn diferenciciu. Svalovina kruhostnic, drsnokocov a rb je usporiadan do segmentov.Najaktvnej je pohyb pomocou koncatn pri clnkonococh a stavovcoch. Pocet koncatn sliaci na pohyb je rzny. Spsob pohybu je mnohotvrny, comu sa prispsobila aj stavba koncatn a ich modifikcie, napr. krdla vtkov, lietacie blany netopierov, plutvy rb a pod. Skokom sa pohybuj ivocchy s dlhmi zadnmi koncatinami, ktormi odraj telo od zeme na urcit vzdialenost, napr. kobylka, aba, zajac, a pod.Pri stavovcoch segmentovan usporiadanie koncatn postupne zanik a funkcn skupiny svalov sa tvoria okolo hlavy, trupu a jednotlivch koncatn.

    6. Pohyb rastln Pohyby rastln plnia in funkciu ako pohyb ivocchov. ivocchy si pohybom zabezpecuj potravu, obranu, rozmnoovanie atd. Pohyby rastln s rzne a zabezpecuj rastline naprklad vhodn postavenie k Slnku alebo uvolnenie semien. Vcinou s to pohyby jednotlivch cast tela, z miesta na miesto sa pohybuj len jednobunkov riasy.Pohyby rastln sa delia na fyziklne a vitlne. Vitlne sa dalej delia na Lokomocn pohyby a Ohybov pohyby.

    7. Fyziklne pohyby S to pohyby, ktorch podstatou je fyziklna zmena v pletivch. Tieto pohyby mu vykonvat aj odumret casti rastln. Napr. iky ihlicnanov s za vlhka zatvoren a za sucha otvoren. Otvranie a zatvranie iiek nazvame hygroskopick pohyby. Dalm typom fyziklnych pohybov s kohzne pohyby.Prkladom kohznych pohybov je vymrtovanie vtrusov paprad z vtrusnc.

    8. Vitlne pohyby Tieto pohyby vykonvaj iv casti rastln a u niektorch jednobunkovcov cel telo. Delia sa na Lokomocn pohyby a Ohybov pohyby. Lokomocn pohyby s pohyby z miesta na miesto. Pohybuj sa tak napr. cervenoock pomocou bickov. Medzi lokomocn pohyby patria: geotaxie - pohyby vyvolan gravitciou fototaxie - pohyby vyvolan svetlom termotaxie - pohyby vyvolan teplom chemotaxie - pohyby vyvolan chemickmi podnetmi

    9. Ohybov pohyby (ohyby) s pohyby jednotlivch cast tela. Rozdeluj sa na: samovoln pohyby Samovoln (autonmne) pohyby vznikaj bez priameho vplyvu vonkajch podnetov len z vntornch prcin. S to napr. rastov pohyby, kedy sa stonka rastcej rastliny krti a kva. Tmito pohybmi sa men obsah fytohormnov na stranch rastliny. 2. reakcn pohyby Ohyby vyvolan podrdenm - reakcn pohyby s odpoved na nejak vonkajie podrdenie. Podla toho, ci podrdenie m nejak orientciu alebo nie, rozliujeme:

    10. tropizmy - jednosmerne orientovan podrdenie geotropizmus - ohyb vyvolan psobenm gravitcie fototropizmus - ohyb vyvolan svetlom termotropizmus - ohyb vyvolan teplom chemotropizmus - ohyb vyvolan chemickm zloenm vonkajieho prostredia hydrotropizmus - ohyb vyvolan vodou tigmotropizmus - ohyb vyvolan jednosmernm dotykom s nejakm predmetom - napr. popnav rastliny b. nastie - podrdenie vyvolvajce ohyb,ktor nem smer, je vestranov, difzne, cie je bez orientcie termonastia - ohyb vyvolan zmenou teploty fotonastia - ohyb vyvolan zmenou intenzity osvetlenia (stmievanie sa) seizmonastia - ohyb vyvolan otrasom tela rastliny

    11. Pohyb kona Krok je najprirodzenejm pohybom kona. Priemern rchlost je 6-8 km/h. Je to tvorfzov pohyb, nohosled koncatn je: prav zadn, prav predn, lav zadn, lav predn.

    12. Klus je spolocne s krokom a cvalom jednm zo zkladnch chodov kona. Priemern rchlost v kluse je 1418 km/h, ale zvodn klusci v klusckych dostihoch prejdu kilometer aj za nieco mlo cez 1 min. Nohosled je nasledujci: scastne lav predn a prav zadn vznos - scastne prav predn a lav zadn noha - vznos.

    13. Cval je spolu s krokom a klusom jednm zo zkladnch chodov kona. Sklad sa z radu skokov. Rozliujeme cval vlavo , ktor m nohosled: prav zadn - scastne lav zadn a prav predn - lav predn - fza vznosu (kedy sa zeme nedotka ani jedna koncatina) a cval vpravo s nohosledom: lav zadn - scastne prav zadn a lav predn - prav predn - fza vznosu. Cval je najrchlej zkladn chod kona - pribline 30 km/h na jazdiarni, 40 km/h v terne. Pri dostihoch aj 50-60 km/h. Pri takto rchlm cvale me zadn noha dopadat na zem skr ne predn, potom sa cval oznacuje ako trysk.

    14. Trysk je tvordob konsk chod. V skutocnosti sa tento krok nenazva trysk,ale vystupnovan cval. Trysk(vystupnovan cval) je najrchlej chod kona, preto sa pouva pri rovinnch zvodoch alebo na dostihoch. Doporucuje sa tryskovat len zksenm jazdcom a na volnom priestranstve, kde to jazdec dobre pozn a je si ist, e kn neme zakopnt.

    15. Pohyb slnecnice Otcanie za Slnkom, teda heliotropismus, je znmy jav, ktor sa o slnecnici traduje. V skutocnosti sa vyskytuje len u pcikov, nerozvinutch kvetov. Pri vchodu Slnka sa vetky slnecnice v tejto ivotnej fze natcaj na vchod a postupne putuj po oblohe na zpad. V noci sa opt vracaj na zaciatocn pozciu. Pohyb spsobuj motorick bunky v stonke pod kvetom, v casti stonky nazvan pulvinus. Ked sa kvety zacn otvrat, stonka stuhne. Najcastejie zostva v zaciatocnej pozcii. K Slnki s dokonca urcitm zpsobom natcaj aj listy.