1 / 33

MRAVNÁ VÝCHOVA

MRAVNÁ VÝCHOVA. Charakteristika postmoderného človeka Ciele výchovy Mravná výchova Metódy a zásady mravnej výchovy Prosociálna výchova. Výchova v širšom zmysle (edukácia).

olaf
Download Presentation

MRAVNÁ VÝCHOVA

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. MRAVNÁ VÝCHOVA Charakteristika postmoderného človeka Ciele výchovy Mravná výchova Metódy a zásady mravnej výchovy Prosociálna výchova

  2. Výchova v širšom zmysle (edukácia) - je učením sprostredkované preberanie doterajších skúseností ľudstva, správania a hodnotových systémov (Hartl, 1990) • je proces, ktorým si osoba rozvíja schopnosti, postoje a iné formy správania pokladané za hodnotné v spoločnosti, v ktorej žije (UNESCO, 1991) Výchova v užšom zmysle - formovanie správania, postojov, presvedčenia  mravných, povahových, charakterových vlastností človeka  eticko – normatívna činnosť

  3. Názory na “povahu“ človeka Názory na človeka:

  4. Altruismus z hľadiska evolúcie 60. roky - R. Dawkins – „sebecký gén“ • jedinec sa snaží, aby jeho správanie prospievalo jeho génom • všetok altruizmus je z genetického hľadiska sebecký Teórie hier  výskumy rôznych stratégií hier dokazujú väčšiu úspešnosť kooperácie, oplácanie dobrým...

  5. Charakteristika postmoderného človeka (pozri Kováč, 2002): • Človek je predovšetkým indivíduum (nie je nikomu zodpovedný za svoje konanie, je tým čo cíti, čo si uvedomuje). • Človek je plne autonómny (neexistujú mravné zákony pre všetkých, treba akceptovať pluralitu..). • Človek je prirodzene dobrý (riadi sa sám sebou, koná to, čo je pre neho dobré..). • Šťastie človeka spočíva v pôžitkoch (uspokojovanie potrieb, zbavovanie sa utrpenia a bolesti, odstraňovanie námahy, trestov..). • Človek je viazaný iba dohodami (výhodné uzatvára, nevýhodné neobnovuje, ochrana práv indivídua nad významom všeľudských práv). • Človek žije v prítomnosti (nemá historickú pamäť, hlása koniec veľkých príbehov, pochybuje).

  6. negatívne prejavy vo výchove 21. storočia (Zelina, 2004) • transformácia hodnotových orientácií, úpadok tradičnej morálky • nárast počtu egomanických detí v konzumnej spoločnosti • bezmocnosť rodičov usmerňovať vývin detí • nárast stresovaných a frustrovaných učiteľov • pandémia násilia, detskej kriminality.. • nekontrolovaný vplyv médií • masový výskyt dezintegrovaných osobností v populácii vyspelých krajín

  7. Ciele výchovy • školské vzdelávanie nemá byť len utilitárne racionálne, ale má byť „antropologicky vyvážené“ • Obsahová orientácia vzdelávania a výchovy „pre“: • Životný úspech v povolaní • Voľný čas • Kultúru medziľudskej vzájomnosti • Kultúra filozofickej reflexie, náboženského rozjímania, umeleckej vnímavosti, ekologického cítenia, vytyčovanie otázok hlbšieho zmyslu.....

  8. Ciele výchovy • formovanie plnohodnotnej osobnosti Znaky plnohodnotnej osobnosti: (Kučerová, 1994) • Autentická • Tvorivá • Slobodná • Zodpovedná • Totálna • Celistvá

  9. Koncepcia tvorivo humanistickej výchovyKEMSAK (Zelina, 1994) – oblasti a ciele výchovy • Kognitivizácia osobnosti • Emocionalizácia osobnosti • Motivácia a aktivizácia osobnosti • Socializácia a komunikácia • Axiologizácia osobnosti • Kreativizácia osobnosti

  10. Mravná výchova (MV) základný zdroj – etika = veda o morálke Morálka – systém základných hodnôt, noriem, pravidiel, požiadaviek, podľa ktorých by sa mali ľudia v každodennom živote správať a konať - spôsob normatívnej regulácie správania sa človeka k spoločnosti, skupine a k sebe

  11. Hodnoty – základ morálky • Hodnotovosť je určujúcim kritériom každého mravného javu (vyplýva z vymedzenia protikladnosti dobra a zla) • Humanisticko-mravné hodnoty vyplývajú zo základných záujmov života, človeka a ľudského spoločenstva 1) Základné pravidlá ľudského spoločenstva: úcta, šľachetnosť, obetavosť, súcit, hrdosť, úprimnosť, vernosť, dôvera, ohľaduplnosť, solidárnosť, zdvorilosť, pokora, znášanlivosť, žičlivosť, pracovitosť, poslušnosť, korektnosť... 2) Mravné kategórie základného substančného významu: blaho, dobro a zlo, spravodlivosť, povinnosť, zodpovednosť, česť a dôstojnosť, zmysel života, šťastie, svedomie, tolerancia, mier...

  12. Postup zvnútorňovania hodnôt (Krathwohlova taxonómia cieľov rozvoja osobnosti v afektívnej oblasti) • Prijímanie (vnímavosť) – • Reagovanie (ohlas, odozva) – • Hodnotenie (oceňovanie hodnoty) – • Integrovanie hodnôt – 5. Zvnútorňovanie (interiorizácia) hodnôt v charaktere jedinca

  13. Formovanie mravného správania - vzťahy medzi mrav. komponentami (Vacek, 2008) ●mravné ● vôlové vedomie a charakterové vlastnosti ●mravné ● mravné presvedčenie správanie ●mravné ● situačné cítenie premenné (pr. Zimbardov experiment)

  14. Mravné vedomie Mravné cítenie Mravné presvedčenie = mravné vedomie + citový náboj

  15. Mravné správanie • Správanie, ktoré je v súlade so spoločenskou normou: • návykové mravné správanie • uvedomované mravné správanie • intuitívne správanie • kalkulatívne správanie 2)Správanie, ktoré sa od daných noriem odlišuje: • dôvodom je nerozvinutosť základných mravných kvalít osobnosti • mravné vedomie a presvedčenie sú rozvinuté, ale na základe pôsobenia rôznych faktorov sa človek nespráva v súlade s normami - vnútornéf. – slabá vôľa, choroba, únava, nízke sebavedomie... - vonkajšief.– ohrozenie, nátlak, dezorientácia...

  16. Metódy mravnej výchovy(pozri Vacek, 2008, Baďuríková, 2001,) Priame (direktívne) metódy • Metóda režimu - uvedenie určitého rádu do života dieťaťa, pravidelnosť, vytváranie dynamických stereotypov, zvykov...usporiadanosť  pocity príjemnosti a uspokojenia  vytváranie vnútornej disciplíny - u starších režim založiť na dohode, na pochopení zmyslu a možnosti zmeny • Metóda kontroly a dozoru • „spätná väzba“ súčasťou akejkoľvek výchovy, ovplyvňuje jej účinnosť • je vhodné, aby „dozor“ bol prirodzenou súčasťou sledovanej situácie • priamy dozor by mal postupne ustupovať do úzadia  postupné presúvanie zodpovednosti na žiakov

  17. Metóda príkladu - prezentácia modelov alebo živých vzorov  navodí pochopenie alebo pohnútku Typy príkladov – Metóda hodnotenia - založená na odmeňovaní a trestaní • ovplyvňuje sebacit, sebavedomie, sebaúctu • dôležité je prijatie, stotožnenie sa žiaka s hodnotením • účinok odmien a trestov ovplyvňuje vzťah medzi vychovávateľom a vychovávaným

  18. Zásady hodnotenia • uprednostňovať pozitívne hodnotenie pred negatívnym • poznať motív posudzovaného správania • hodnotiť konkrétny čin, nie celú osobnosť žiaka • zohľadňovať individuálne rozdiely • hodnotiť objektívne • zvážiť čas potrebný na osvojenie • poukázať na možnosti nápravy • netrestať v afekte • pri negatívnom hodnotení poukazovať na kladné stránky žiaka • neironizovať, nezosmiešňovať • časový odstup medzi správaním a hodnotením čo najkratší

  19. Metóda cvičenia • vytváranie zručností, spôsobilostí, návykov, zvykov.. konania (napr. spôsobov komunikácie, sebaovládanie sa...) Účinnosť ovplyvňujú: • zážitok z cvičenia, predchádzajúce skúsenosti, osobný zmysel • Metódy podnecovania a tlmenia • sugescia – • agitácia – • eliminácia – citové zkľudnenie emočne vypätej situácie, pomocou degravácie oslabujeme nežiaduce emócie, • substitúcia – • sublimácie –

  20. Metóda vysvetľovania a poúčania - je založená na zdôvodňujúcich argumentoch - vedie k poznaniu, pochopeniu, porozumeniu mravným javom  vytváranie názoru, náhľadu • Metóda presviedčania (persuázia) - založená na hodnotových argumentoch - učiteľ, vychovávateľ ovplyvňuje názory žiaka  dobrovoľné, zainteresované úsilie žiaka o zdôvodnenie nejakého stanoviska, ktoré je základom mrav. presvedčenia Účinnosť ovplyvňujú: • osobnostné charakteristiky žiaka a učiteľa a ich vzťah • dôvera, sebadôvera, hodnovernosť, autorita učiteľa • spôsob komunikácie • citová zaangažovanosť, závažnosť témy

  21. Nepriame (indirektívne) metódy • Zážitkové učenie ( zážitková pedagogika) • Kooperatívne učenie • Analytická diskusná metóda (rozbor všeobecnejšieho morálneho problému) • Situačno – problémové metódy (problémové situácie, príbehy s morálnym obsahom) • Hry s morálnym obsahom • Sociálno – psychologický výcvik

  22. Zásady výchovy = zovšeobecnené požiadavky na obsahovú a procesuálnu stránku výchovy, ktoré treba rešpektovať, ak chceme dosahovať očakávané ciele • Zásada rešpektovania vekových a individuálnych zvláštností • Zásada vyzdvihovať pozitívne črty a vlastnosti žiaka • Zásada cieľavedomosti • Zásada súladu medzi výchovnými vplyvmi a požiadavkami

  23. Výchova k prosociálnemu správaniu Prosociálne správanie • správanie, ktoré prináša úžitok druhým Vyššia forma*– správanie, ktoré zvyšuje celkovú pohodu druhej osoby, neprináša žiadny zjavný prospech aktérovi, ale často od neho vyžaduje určitú obetu

  24. Činitele, ktoré podmieňujú vznik prosoc. správania: • Poznávacie • schopnosť vnímať a chápať situáciu tak, ako ju vníma a chápe druhá osoba, schopnosť porozumieť nešťastiu druhého... ♥Motivačné* • záujem o potreby a dobro druhých, zameranosť na pomoc, záujem o kooperáciu, darovanie, štedrosť • (empatia = schopnosť vnímať, chápať situáciu druhého + citové prežívanie) ♥ Situačné - podmienky pre pozitívne sociálne správanie, sociálne normy a pravidlá

  25. Motivácia prosociálneho správania* • Motivácia založená na zvážení výhod prosoc. správania prevlastnú osobu – • Motivácia založená na reciprocite, resp. očakávaní reciprocity - priama reciprocita - nepriama reciprocita • Motivácia založená na empatii *

  26. Vplyv rodinnej výchovy na utváranie prosociálnych postojov Znaky výchovy v rodinách, ktoré vychovali morálne zrelé, prosociálne sa správajúce deti (výsledky výskumov, Kotásková 1989) • prostredie posilňovalo stotožnenie dieťaťa s rodičmi (demokratické postoje, bez konfliktov, dobré zvládnutie rolí matky a otca...) • rodičia zdôvodňovali riešenia mravných konfliktov s poukazom na humánne potreby a zásady (nie len vyhovenie rozkazu), na hľadanie príčin a možných dôsledkov • príležitosti získať skúsenosti s rôznorodými vzťahmi k druhým deťom v rozmanitých situáciách, zaujímanie rôznych rolí • skúsenosti s príslušníkmi rôznych sociálnych skupín, v ktorých fungovali odlišné pravidlá

  27. Dôležité faktory vzniku prosociálneho správania • Imitácia a kontagiozita pri utváraní prosociálnych postojov • Vplyv osobnej skúsenosti na utváranie prosociálneho správania • Vplyv zážitku spoluúčasti na utváranie budúceho prosociálneho správania

  28. Prosociálne činnosti: - fyzická pomoc - fyzická služba - deliť sa - verbálna pomoc - verbálna podpora • vytvárať príležitosti k vzniku spoločného zdieľania pocitu uspokojenia z altruistickej činnosti

  29. Úrovne osvojovania si prosociálneho správania: • Úroveň orientácie – • Rodinná spoluúčasť – • Pomoc blízkym ľuďom alebo skupine – • Pomoc všetkým potrebným ľuďom.. aj odlišným -

  30. Estetická výchova (EV) • Motto: Každý trhá z rozkošného ovocia krásy na tých konároch, ku ktorým dorástol svojím duchovným vzrastom. (O. Březina) EV v širšom zmysle – pôsobenie na citovú, vôľovú, rozumovú a mravnú stránku psychiky s cieľom trvalo ovplyvniť vzťah k umeleckej tvorbe a mimoumeleckým estetickým podnetom vôbec, prispieva k rozvoju vlastných estetických činností. EV v užšom zmysle– výchova k uvedomelému prežitku umeleckých diel a výchova vlastnej tvorivej a reprodukčnej činnosti v rôznych oblastiach umenia (základ v esteticko- výchovných predmetoch).

  31. → EV je princípom, ktorý sa uplatňuje vo všetkých formách výchovy → všetky výchovné situácie obsahujú potenciál estetickovýchovného momentu → EV nie je viazaná len na výchovné predmety Pr.: vplyv čistoty, oblečenia, úpravy prostredia, kultúry rečového prejavu, estetickej hodnoty učebných pomôcok... (citová vnímavosť k veciam okolo seba → estetická vnímavosť) !!! pôsobenie skrytým, implicitným kurikulom

  32. Ciele estetickej výchovy: • Systematicky rozvíjať estetické vnímanie, chápanie, citové prežívanie a estetické hodnotenie • Oboznámiť žiakov so základnými umeleckými dielami národnej a svetovej kultúry, ich tvorcami a interpretmi, s hlavnými etapami vývinu umenia • Rozvíjať umeleckú a estetickú tvorivosť • Umením a estetickou hodnotou reality obohacovať poznanie, rozvíjať morálnu stránku osobnosti, zušľachťovať myslenie, cítenie, správanie

  33. Literatúra: BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol. Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, 253 s. ISBN-80-223-1536 2 KOMÁRIK, E. Pedagogika emocionálne a sociálne naručených. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 1999, 192 s. ISBN 80-223-1394-7 PELIKÁN, J. Pomáhat být. Otevřené otázky teorie provázející výchovy. Praha: UK v Praze, Karolinum, 2002, 159 s., ISBN 80-246-0345-4 RIDLEY, M. Původ ctnosti. Praha: Portál, 2000, 296 s. ISBN 807-178351X STŘELEC, S. a kol. Studie z teorie a metodiky výchovy I. Brno: Katedra pedagogiky PF MU v Brně, 2006,155 s.ISBN 80-86633-21-7 VACEK, P. Rozvoj morálního vědomí žáků. Praha: Portál, 2008, 126 s. ISBN 978-80-7367-386-4 VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. a kol.: Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2007, 402 s. ISBN 978-80-247-1734-0 VIŠŇOVSKÝ, Ľ., KAČÁNI, V. a kol. Základy školskej pedagogiky. Bratislava: IRIS, 2001, 227 s., ISBN 80-89018-25-4 ZELINA, M. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN, 2004, 231 s. ISBN 80-10-00456-1

More Related