Pr. 6 interpretácia - PowerPoint PPT Presentation

mrinal
pr 6 interpret cia n.
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Pr. 6 interpretácia PowerPoint Presentation
Download Presentation
Pr. 6 interpretácia

play fullscreen
1 / 17
Download Presentation
169 Views
Download Presentation

Pr. 6 interpretácia

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

  1. Pr. 6 interpretácia N. Rockwell: Trojica, olej na plátne, N. Rockwell: Znalec (Connoisseur), olej na plátne,

  2. predpoklady: „Keď sa odvolávame na transcendenciu zastavujeme pohyb aby sme namiesto experimentovania zaviedli interpretáciu. ... A interpretáciu vždy robíme skutočne v mene čohosi, čo údajne chýba. Multiplicite chýba práve jednota, takisto ako udalosti („prší“) chýba subjekt. Zaiste, sú aj fenomény nedostatku, ale iba vzhľadom na nejakú abstrakciu, z hľadiska nejakej transcendencie, prinajmenej tej, akou je Ja, a objavuje sa to vždy vtedy, keď nám niečo bráni konštruovať rovinu imanencie. Procesy sú stávania a ako také ich nemožno posudzovať podľa konečných výsledkov, ale podľa kvality ich priebehu a sily ich napredovania: napríklad animálne stávania alebo nesubjektívne individuácie. V tomto zmysle sme proti stromom postavili rizómy, lebo stromy, či skôr procesy ich arborizácie, sú dočasnou hranicou, ktorá na chvíľu zastavuje rizómu a jej premeny. Nejestvujú všeobecniny, ale iba jednotliviny. Pojem nie je všeobecnina, ale iba súhrn jednotlivín, z ktorých každá presahuje až do susedstva nejakej druhej. (Deleuze, G. (1998): Rokovania. Bratislava : Archa, s. 164)

  3. problém: konvencionalizmus hypotetický intencionalizmus umelec umelecké dielo publikum faktický intencionalizmus - spojiť udalosti v autorovom živote s interpretovaným dielom, - prípadne chápať správnu interpretáciu ako tú, čo poskytne sám autor (špekulácie) Caspar David Friedrich: Pútnik nad morom hmly, olej na plátne (1818)

  4. faktický intencionalizmus def.: identifikuje správnu interpretáciu umeleckého diela so zámerom umelca, tak ako je vyjadrený v umeleckom diele. čo umelec zamýšľal týmto dielom vyjadriť? => diela sú tu skutočným vyjadrením autorovho zámeru časti diela sú tvrdeniami pochopiteľnými v danom kontexte (?kontext vytvorenia alebo kontext recepcie?) námietky: 1)nikdy nemôžeme skutočne vedieť/spoznať zámer umelca 2) aj keď niekedy môžeme vedieť čo umelec zamýšľal je chybou stotožňovať zámery umelca s významom diela (nezamýšľané dôsledky našich činov) 3) cieľ interpretácie – ide o zbytočné obmedzenie viacerých možných interpretácií diela ak naším cieľom je maximalizovať estetický zážitok z porozumenia a hodnotenia diela. => problémy: i) je len jeden správny cieľ interpretácie alebo ich je viac? problém správneho cieľa I. ii) či tento cieľ alebo ciele vyjadrujú ideál jednej správnej I. alebo plurality akceptovateľných interpretácií? problém monizmus/pluralizmus I. iii) či existuje niečo také ako význam diela? problém významu diela

  5. i problém správneho cieľa I. - je ťažké presne stanoviť, čo je cieľom interpretácie a podobne je ťažké vylúčiť nejaké ciele interpretácií ako nesprávne ak prinášajú zmysluplné neprotirečivé výsledky. (hľadanie významu diela, porozumenie zložitému dielu, zistiť čo dielo hovorí v zmysle niektorých teórií: feminizmus, marxismus, psychoanalýza....) - I. nemá jeden správny cieľ - ak je však viacero možných cieľov, ktoré môžeme interpretáciou sledovať, tak jeden z nich môže byť aj hľadanie intencie vyjadrenej umelcom v diele. (proti 3. námietke) - čo však musí byť upravené je vypustiť slovo "správnu" v definícii faktického intencionalizmu

  6. m.duchamp: koleso z bicykla, replika pôvodného readymade, 1951

  7. ii problém monizmus/pluralizmus I. - či ciele interpretácie presadzujú ideál jednej správnej interpetácie alebo pluralitu akceptovateľných interpretáciií. => a) kritický monizmus, b) kritický pluralizmus „...teória interpretácie - aj keď príjma skutočnosť, že texty sú otvorené voči niekoľkým čítaniam - musí súčasne predpokladať, že je možné sa dopracovať k zhode; keď nie ohľadom významov, ktoré text podporuje, tak aspoň ohľadom tých, ktoré nepodporuje.“(Eco, 2004, 53 - 54)

  8. iii problém významu diela existuje medzi mnohými cieľmi interpretácie jeden privilegovaný, ktorým je odhalenie významu diela? - nie to, čo by dielo mohlo znamenať alebo čo znamená pri interpretácii s ohľadom na ten, či onen cieľ, ale čo skutočne znamená! ~pristupovať k dielam ako k výrokom a ak napríklad výrokom "Mám po päť prstov na každej ruke." môžem mať podľa kontextu na mysli: - mám zdravé ruky a zarobím si - nie som mimozemšťan - potrebujem 10 prsteňov - ... možno rozlíšiť to čo by to, čo hovorím mohlo znamenať od toho, čo skutočne hovorím, že teda mám po 5 prstov na každej ruke.

  9. N. Rockwell: Znalec (Connoisseur), olej na plátne,

  10. konvencionalizmus ak nemožno význam diela stotožniť s intenciou autora, tak potom s čím? konvencie určujú, čo dané dielo (výrok) znamená. - jazykové - daného žánru (krajinomaľba, poézia, román, sonáta, ...) - kultúrne - interpretačné ... ale význam výroku niekdy nie je fixovaný iba konvenciami, ale aj kontextom (a možno aj intenciou hovoriaceho) Caspar David Friedrich: Opátstvo v Oakwood, 1809, oil on canvas

  11. hypotetický intencionalizmus nie to čo autor skutočne zamýšľal, ale to čo ako také vníma publikum, teda hypotetický zámer autora význam diela je identifikovaný so zámerom, ktorý je publiku v diele oprávnené nachádzať. --- zahŕňa teda na rozdiel od konvencionalizmu aj kontext. problémy: - dielo D znamená V, ale V nebolo zamýšľané, a publikum diela D má dobrý dôvod sa domnievať, že V nebolo zamýšľané. – príklad nezamýšľaného významu, ktorý HI nie je v stave rozpoznať. alebo - umelec chcel vyjadriť v diele D význam V, publikum sa domnieva, že dielom malo byť vyjadrené V, ale umelec neuspel a V nebolo v D vyjadrené (to je často vidieť, čo sa chcelo a nepodarilo). HI tak bude tvrdiť, že D znamená V aj keď to tak nie je.

  12. zjednotený prístup faktický intencionalizmus + konvencionalizmus význam diela je súčasne faktickou intenciou umelca a aj konvenciami platnými na mieste vytvorenia diela. ak by umelec neuspel v snahe vyjadriť význam, tak ten bude determinovaný konvenciami problémy: - stavia na úspešnom vyjadrení intencie autora a pohybuje sa tak v kruhu, pretože je ťažké vysvetliť, čo úspech zahŕňa ak nemáme nezávislú def. významu diela - ťažko vysvetľuje ako obe koncepcie reálne fungujú dohromady pri determinácii významu

  13. ďalšie otázky: 1. Môže sa správnosť interpretácie meniť v závislosti od rôznych štandardov interpretačných komunít alebo dokonca od rôznych individuálnych interpretov? 2. Neustále predpokladáme, že objekt interpretácie existuje nezávisle na našich interpretáciách. Čo ak sa však objekt našou interpretáciou mení, prípadne k nemu niečo pridávame? Nie je interpretovanie skôr konštruovaním ?

  14. delenie na základe vzťahu: interpretácia - dielo Podľa R. Schustermana(Schusterman, 2003, s.?) existujú 3 základné druhy interpretácií (na príklade Obraz - Text): 1. DESKRIPTÍVNE – obraz je toto Pravda/nepravda interpretácie (Tu by bolo dobré si položiť otázku, či je deskripcia interpretáciou?) 2. PRESKRIPTÍVNE – T je odporúčanie ako sa pozerať na O Správnosť/nesprávnosť interpretácie 3. PERFORMATÍVNE – T vytvorí nové kvality, významy O Úspešnosť/neúspešnosť ; Presvedčivosť/nepresvedčivosť interpretácie Je možné odlíšiť deskripciu od interpretácie? Alebo je deskripcia už interpretáciou? Je dokonca všetko čo človek robí už interpretácia?

  15. eco rozlišuje: intentio operis intentio lectoris intentio auctoris umelec umelecké dielo publikum + rozlišuje medzi a) generatívnym prístupom (teória poskytuje pravidlá pre produkciu textového objektu, ktorý môže byť pochopený nezávisle na svojich dôsledkoch) a b) interpretačným prístupom ak to dáme dohromady tak nám vyjde 6 rôznych možnosti kritických teórií.

  16. závery: fdv

  17. Literatúra: ECO, U.: Meze interpretace. Praha : Karolinum, 2004. ECO, U., RORTY, R., CULLER, J., BROOKE-ROSEOVÁ, C.: Interpretácia a nadinterpretácia. Bratislava : Archa, 1995. SCHUSTERMAN, R.: Estetika pragmatizmu. Bratislava : Kalligram, 2003. (hlavne kapitoly 4 a 5: Pragmatizmus a interpretácia, Dno interpretácie.) PANOFSKY, E.: Význam ve výtvarném umění. Praha : Odeon, 1981. MICHALOVIČ, P.: O textoch a interpretácii. Bratislava : Archa, 1997. BARTHES, R.: Mytologie. Praha : Dokořán, 2003. Margolis, J. (1980): časť 2 Criticism and Appreciation. In: Art and Philosophy. Brighton : Harvester Press. s.107 – 233. sekundárna lit.: Davies, S. (2006): kap. 5. Interpretation. In: The Philosophy of Art. Blackwell Publishing, s. 109 - 135. Stern, L. (2004): Interpretation in Aesthetics. In: Kivy, P. (ed.): Blackwell Guide to Aesthetics. Blackwell Pub. s. 109 – 125. Stecker, R. (2001): Interpretation. In: Gaut, B., McIver Lopes, D. (eds.) (2005) The Routledge Companion to Aesthetics. London and New York : Routledge, s. 239 - 251. ...