1 / 15

Zatrávňovanie a samozatrávňovanie erózne ohrozených pôd

Zatrávňovanie a samozatrávňovanie erózne ohrozených pôd. Ing. Milan Michalec, CSc. Úvod do problematiky.

lenci
Download Presentation

Zatrávňovanie a samozatrávňovanie erózne ohrozených pôd

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Zatrávňovanie a samozatrávňovanie erózne ohrozených pôd Ing. Milan Michalec, CSc.

  2. Úvod do problematiky • Uvádzanie ornej pôdy do kľudu bolo vynútené aj v západoeurópskych krajinách reformou poľnohospodárskej politiky, predovšetkým z ekonomických dôvodov (pokles cien poľnohospodárskych výrobkov) a vyvíjaním silného tlaku na obmedzenie rastlinnej výroby. Obmedzenie plôch sa týka napríklad obilnín, bielkovinových a olejných rastlín. V SRN ide o 15 % výmery. V Českej republike sa taktiež predpokladá utlmenie poľnohospodárskej výroby na značnej výmere (výhľadovo až niekoľko sto tisíc hektárov).

  3. Vybrané plochy (predovšetkým na hygromorfných a plytkých pôdach, na extrémne svahovitých pozemkoch, ale aj na ornej pôde nízkej bonity, alebo silne ohrozené eróziou) môžu po uvedení do kľudu predstavovať buď krátkodobejšie úhory (na jeden až tri roky) zaradené do pravidelnej rotácie plodín, alebo úhory dlhodobé až trvalé s ekologickou a špeciálnou pestovateľskou funkciou. • Pritom úhory musia spĺňať určité požiadavky, najmä: nesmú podporovať eróziu, ale by jej mali zabraňovať, prípadne ju zmierňovať.

  4. Technológie zatrávňovania: • Zatrávnenie pôdy bez siatia– samozatrávnením je najjednoduchšia forma úhoru ponechaného bez zásahu človeka, alebo len s nepatrným potlačením burín. Zvýšené zrážky a zosilnený povrchový odtok vody predstavujú pre takto konzervovanú pôdu zvýšené nebezpečenstvo erózie a pohybu živín.

  5. Zatrávnenie pôdy siatím (zelený úhor) je významná forma, kde cielené ozelenenie zahŕňa osiatie plôch so zreteľom na dĺžku trvania úhoru, ochranu pôdy a životného prostredia. Pôda určená k úhorovaniu sa osieva výsevom bez krycej plodiny, alebo s podsevom. Úhor môže vzniknúť i ako pokračovanie po krmovinárskych, alebo semenárskych plochách tráv.

  6. Význam zatrávňovania orných pôd • Bezpečné preklenutie obdobia úhorovania umožňujú predovšetkým krmoviny, z nich prednostne trávy a ďatelinoviny. Použitie krátkodobých druhov je nevýhodné pre vyššie technologické náklady a nižší stupeň ochrany pôdy a prostredia. • Viacročné zmesi tráv a ďatelinovín predstavujú vzhľadom k ich biologickým vlastnostiam podstatný prínos k zabezpečeniu pôdnej biologickej aktivity, k obohateniu pôdy o kvalitný humus a dusík, k zlepšeniu fyzikálnej štruktúry pôdy a jej zasakovacej schopnosti.

  7. Protierózna funkcia trávnych porastov sa môže plne uplatniť len na dobre zapojených, hustých, úrodných a vhodne využívaných porastoch. Podľa výskumných výsledkov sa v semiarídnych oblastiach Rumunska na svahových porastoch a hlbokých pôdach zistila najmenšia erózia pri využití kosením. Pri využívaní porastov oplôtkovou pastvou bola erózia 2, 3 krát väčšia a pri voľnej pastve dokonca 23 krát väčšia v porovnaní s kosným využívaním

  8. Okrem produkčnej funkcie však trávne porasty súčasne kladne ovplyvňujú životné prostredie. • Bezpečne ochránia pôdu pred eróziou na svahovitých pozemkoch a v inundačných polohách, vytvárajú biologický filter v ochrannom pásme vodárenských nádrží a ochraňujú podzemné vody. Tieto priaznivé vlastnosti majú ako prírodné, tak i umelé trávne porasty. • Naopak umelý, správne hnojený trávny porast chráni pôdu lepšie ako nekultúrny prírodný trvalý porast, ktorého mačina nemá potrebnú pevnosť a hustotu

  9. Podľa Bieleka má Slovenská republika výmeru pôdy na hranici dostatočnosti. Na 1 obyvateľa 0,46 ha poľnohospodárskej pôdy a 0,28 ha ornej pôdy. • Až 8,3 % našich poľnohospodárskych pôd je silne kamenitých, 11,6 % je kamenitých a 71,6 % je bez skeletu. • 700 000 ha poľnohospodárskej pôdy predstavujú zhutnené pôdy. 425 000 ha je pod emisným závojom, z toho 150 000 ha má zvýšené znečistenie a 40 000 ha znečistenie nadlimitné (výmera pre 90 000 ľudí).

  10. Viac ako polovica výmery poľnohospodárskej pôdy trpí vodnou eróziou (55 %), z toho 17 % (400 000 ha) je zasahovaných vysokou intenzitou erózie. • Ročne sa z nášho poľa odnáša 2,8 – 3,0milióny ton pôdy. Je to nielen strata pre pôdu, ale aj pre vodné hospodárstvo (zanášanie vodných zdrojov). • V SR sa v 32 vodných dielach nachádza asi 40 miliónov m3 sedimentov, z ktorých až 80 % má charakter zeminy.

  11. Jambor z  najnovších výsledkov výskumu uvádza netolerovateľné straty pôdy nad 4 t.ha-1.rok-1 spôsobené vodnou eróziou na 55,6 % poľnohospodárskej pôdy. • V súčasnosti ohrozuje vodná erózia 1 302 000 ha poľnohospodárskej pôdy (55 %) a veterná 153 000 ha poľnohospodárskej pôdy (6,5 %). • Vytvorenie 1 mm pôdy trvá asi 300 – 1000 rokov. • V praxi však v priemere je registrovaný erózny odnos 1 – 3 mm ročne. • Z celého územia Slovenska sa takto môže odplaviť 2,8 – 3,0 mil. ton ornice za rok a s tým sa odplavuje i značné množstvo živín (N 2,5; P 0,01; K 14 kg.ha-1.rok-1). Odnos 1 mm ornice predstavuje stratu 2 – 3 % prirodzenej úrodotvornej schopnosti pôdy.

More Related