KRÍZOVÁ INTERVENCIA

KRÍZOVÁ INTERVENCIA PhDr. Monika Mačkinová, PhD.

KRÍZA - • krinó (gréc.) - oddeliť, vybrať, voliť • crisis (lat.) - rozhodnutie, rozsúdenie, rozlišovanie medzi podstatným a nepodstatným je subjektívne ohrozujúca situácia s veľkým dramatickým nábojom, potencionálom zmeny, bez nej by nebolo možné dosiahnúť životného posunu zrenia.

KRÍZA Wej-dži (čín.) - kríza znak je zložený zo znakov • Wej –nebezpečie • Dži- dobrá príležitosť

KRÍZA • Stav krízy je obvykle popisovaný ako emočné rozrušenie, ktoré je často sprevádzané pocitmi zmätku, úzkosti, depresie, hnevu a dezorganizácie vo vzťahoch a sociálnom fungovaní. Je to zlom v normálnom priebehu života človeka. Subjektívne je prežívaná ako ohrozenie identity a tiež strata schopnosti slobodne utvárať vlastný život.

Časti klasickej gréckej drámy 1.Expozícia – prvá časť, v ktorej sú uvedené postavy a dejové základy „Červená čiapočka ide cez les za svojou babičkou a stretne vlka“ 2. Kolízia – časť deja, v ktorom sa stretávajú protichodné sily „Čiapočka vlkovi naivne prezradí, kam sa chystá. Vlk Čiapočku predbehne, zožerie babičku, ľahne si do postele a čaká“ 3. Kríza – rozhodujúca chvíľa, obrat, vyvrcholenie drámy „Červená čiapočka vedie s babičkou rozhovor. Počas neho spozná, že ide o vlka. Ten vyskočí a Čiapočku zožerie“ 4. Peripetia – náhly obrat, neočakávaná rozhodujúca zmena (často tragická) „Okolo chalúpky prechádza poľovník, nazrie dovnútra, uvidí vlka a rozpára mu brucho.“ 5. Katastrofa – rozuzlenie deja „Z brucha vyskočí čiapočka aj s babičkou. Spoločnými silami vložia vlkovi do brucha kamene a ten sa po prebratí chce napiť vody a utopí sa.“ 6. Katarzia – poučenie, očistný účinok

Erik Lindeman – v 40. rokoch 20. storočia – zaoberal sa reakciami ľudí pri katastrófe spôsobenej požiarom • Gerald Caplan – psychosociálne aspekty ( stretnutie s prekážkou, ktorú nie sme schopní vlastnými silami zvládnuť) Rene Thom- zaoberá sa problematikou kríz a katastrof (krízu môžeme chápať ako subjektívne ohrozujúcu situáciu s veľkým dynamickým nábojom, potenciálom zmeny. Bez nej by nebolo možné dosiahnuť životného posunu a zrania osobnosti.

Kríza • Pod pojmom kríza sa rozumie stav, situácia, ktorá spôsobuje zmenu v každodennom spôsobe života, vyvoláva stav nerovnováhy, ohrozenia a stresu. • Kríza sa vždy dotýka človeka ako celku.

V pozadí každej krízy možno sledovať staršie, nezvládnuteľné konflikty a traumy alebo nedôsledné, povrchné riešenia starších kríz. • Niektorí ľudia sú predurčení kríze svojou precitlivenosťou, naivitou, rigiditou, egocentrizmom a egoizmom. • Pre zvládnutie aktuálnej kríze je rozhodujúca skúsenosť človeka z minulej krízi.

To, čo je pre jedného impulzom, aby koncentroval svoju kapacitu a krízu konštruktívne riešil, môže byť pre druhého podnetom ku kolapsu, nekonštruktívnemu alebo deštruktívnemu správaniu.

KRÍZA Vodáčková (2002): „Krízu môžeme krízu chápať ako subjektívne ohrozujúcu situáciu s veľkým dynamickým nábojom, potenciálom zmeny. Bez nej by nebolo možné dosiahnuť životný posun, zrenie.“

KRÍZA • Everly a Mitchell (1999): „Kríza je "odpoveď na udalosť, pri ktorej bola narušená individuálna psychologická rovnováha, zlyhal obvyklý mechanizmus zvládania, u človeka sa objavujú známky distresu a významnej funkčnej poruchy“.

KRÍZA • Podľa Kastovej k ďalším charakteristikám krízy patrí tiež pokles sebaúcty, znížená schopnosť koncentrácie, narušenie doterajšej psychosociálnej rovnováhy, čo sa môže prejaviť aj somatickými problémami.

KRÍZA • Človek pod tlakom takéhoto prežívania má sklon k zastaveniu a k premýšľaniu o otázkach zmyslu života.

Kríza z pohľadu medicíny Pojem kríza – spočiatku výlučne medicínsky termín Stav pacienta, ktorý sa náhle zmenil buď k lepšiemu alebo k horšiemu. V oboroch psychiatrie, psychológie a ostatných pomáhajúcich profesií sa slovo kríza objavuje až v 90. rokoch 20. storočia

Kríza z pohľadu psychológie • Obdobie človeka nachádzajúceho sa v limitnej situácii • Objavuje sa tlak na rozhodnutie, zaujatie postoja • Dlhodobé pôsobenie tlaku a stresu môže spôsobovať pocity bezmocnosti a nevýkonnosti

Charakteristiky krízy • Vzniká vážna nerovnováha – pocit disorganizácie • Je časovo ohraničená (obyčajne nie viac ako 6 týždňov) • Situácia nie je zvládnuteľná bežnými regulačnými mechanizmami

Typy kríz- podľa závažnosti • situačné krízy • tranzitórne krízy • krízy prameniace z náhleho traumatizujúceho stresoru • krízy zrenia • krízy prameniace z psychopatológie • akútne krízové stavy

situačné krízy • Situačné krízy udalosť, ktorá je spustená nepredvídateľným stresom. Závažnosť je podmienená subjekt. nazeraním na situáciu a dostupnosťou vyvažujúcich faktorov. Prevládajú vonkajšie spúšťače.Prevládajú vnútorné pocity stráta a jej ohrozenie • Choroba, prísť o zamestnanie, rozvod, sťahovanie, nová práca......

tranzitórne krízy • Tranzitorné krízy alebo krízy z očakávaných zmien. Prirodzené prekážky v živote, ktoré súvisia s vývojovými nárokmi. Sú viazané na určité časové obdobie. Počas života sa stretávame z veľkým množstvom prekážok, kým z človeka vyrastie zrelá osobnosť - výber partnera, narodenie dieťaťa, sobáš,

krízy prameniace z náhleho traumatizujúceho stresoru • Krízy prameniace z náhleho traumatizujúceho stresu sú spúšťané vonkajšími stresormi, ktoré človek neočakáva a nad ktorými nemá takmer žiadnu kontrolu a vytvorené vzorce správania. (náhle úmrtie blízkej osoby, znásilnenie, rôzne katastrofy...) • Klient neočakáva žiadny stres - zomretie blízkeho človeka • hromadné nešťastie • katastrófy • povodne

krízy zrenia • Krízy zrenia vyplývajúce skôr z vývojovej dynamiky jedinca. V kontexte medziľudských vzťahov je človek konfrontovaný s úlohami, ktoré sú pre neho životne dôležité, ale zároveň v nich neuspieva, čo súvisí s jeho predchádzajúcim vývojom. Väčšinou sa to týka bezpečia, istoty, intimity, závislosti, úzkosti, hraníc, moci či bezmoci, sexuality a identity.

krízy prameniace z psychopatológie • Krízy prameniace z psychickej poruchy majú podklad rovnako ako predchádzajúce krízy v neriešených vývojových úlohách, korene problémov však budú siahať do rannejších vývojových štádií. Klienti majú skúsenosť s psychiatrickou liečbou. Spúšťačom môže byť čokoľvek, je to však umocnené veľkou zranitelnosťou jedinca. • Ľudia s predispozíciou k duševnému ochoreniu sú zraniteľnejší • ľudia s poruchami osobnosti • utečenci

akútne krízové stavy • Neodkladné krízové stavy nesú vysoký stupeň naliehavosti. Problémom býva napr. kontrola silných emocionálnych impulzov, vražedné alebo samovražedné chovanie. • Nesú zo sebou vysoký potenciál urgenrtnosti – hneď zasiahnúť • Alkoholové intoxikácie, suicidálne správanie • Nekontrolovaná zlosť, agresia

Iná typológia kríz Podľa situácií, ktoré sú príčinami kríz: • Individuálny rozmenr • Komunitný rozmer Podľa časovej charakteristiky priebehu krízy: • Akútne krízy • Chronické krízy Podľa uvedomenia su krízy: • Krízy zjavné • Krízy latentné

Podľa spôsobu manifestácie: • Zjavné krízy ktoré si človek uvedomuje a väčšinou ho nútia čeliť niečomu, čo odporuje jeho sebeobrazu a hodnotovému systému. Vedú človeka k hľadaniu riešenia. (rozpad vzťahu, nevera, nemoc...) • Latentné krízy ktorési človek neuvedomuje a nechce alebo nemôže ich pripustiť. Tento stav trvá dlho, vedie často k nevhodným spôsobom adaptácie, čo sa prejaví napr. únikom do choroby, k príliš pracovnej aktivite, abúzu návykových látok...

Podľa priebehu: • Akútne krízy, ktoré bývajú búrlivé, majú jasný začiatok a niekedy i koniec. Bývajú reakciou na traumatické životné udalosti, napr. v súvislosti s neverou, rozpadom vzťahu, nehôd a ochorení, znásilnením atď. Ľudia v takýchto situáciách často vyhľadávajú odbornú pomoc. • Chronické krízy bývajú zo začiatku nenápadné, trvajú dlho, niekedy mesiace i roky. Najčastejšie ide o procesy, ktoré majú charakter latentnej krízy, niekedy vznikajú nedostatočným alebo povrchným riešením akútnych kríz. Častým dôvodom sú neuspokojivé sociálne okolnosti, ako je chudoba, domáce násilie, bezdomovectvo a pod.

PRIEBEH KRÍZY (podľa Caplana)-fázy krízového stavu. 1.fáza Jedinec vníma ohrozenie čoho dôsledkom je zvýšenie úzkosti. Aktivuje preto vyrovnávacie stratégie, ktoré ak sa neosvedčia nastupuje druhá fáza.

PRIEBEH KRÍZY • 2.fáza Pocit zranitelnosti a nedostatku kontroly nad situáciou. Objavujú sa tendencie vyrovnať rovnováhu náhodným spôsobom. Ak sa nedarí redukovať úzkosť a riešenie sa nedostavuje, jedinec vstupuje do ďalšej fázy.

PRIEBEH KRÍZY • 3.fáza Jedinec sa snaží o predefinovanie krízy s nádejou, že dôverné známe vyrovnávacie prostriedky budú úspešné. Nové spôsoby riešenia problémov môžu priniesť rozuzlenie. Jedinec si je schopný väčšinou pripustiť pocity a robiť rozhodutia, ktoré ho môžu vrátiť na predkrízovú úroveň fungovania. Ak sa to nepodarí kríza sa prehlbuje a v tejto fáze je jedinec najviac otvorený pomoci.

PRIEBEH KRÍZY • 4. fáza Vyznačuje sa závažnou psychickou dezorganizáciou. Úzkosť môže prerastať do stavu paniky a objavujú sa hlbšie kognitívne, emocionálne a psychologické zmeny. Odborný zásah sa tu javí ako najproduktívnejšie opatrenie. Je potrebné: • 1. Nechať vyplaviť všetky emócie, pocit ohrozenia, strachu, paniky... • 2. Snažiť sa dostať k informáciám o klientovi – rodinná anamnéza, zistiť, či nie je v rodine psychická porucha, dedičnosť... • 3. Stanoviť si hypotézu – čo budeme ďalej s klientom robiť • 4. Intervencia.

Správanie človeka v kríze • Spánok, „prespať to“, schovať sa do postele, • Pritúlenie( k mamičke, k partnerovi) • Potreba vyrozprávať sa, posťažovať sa, zveriť sa niekomu, byť vypočutý, • Potreba vyplakať sa, vykričať, vynadávať, • vychvaľovanie sa, klamanie, prekrucovanie reality, • Intenzívna potreba sa uzavrieť do svojho súkromia, všetko si premyslieť, • Vybitie energie športom, nejakou bezcieľnou aktivitou • Modliť sa, • Fantazírovať, umenie, • Opiť sa alebo iný exces.

KRÍZOVÁ INTERVENCIA • je špecializovaná pomoc osobám, ktoré sa ocitli v kríze. • Od klasickej intervencie sa líši najmä v tom, že býva kratšia, niekedy sa obmedzí na jeden kontakt, väčšinou nepresahuje šesť stretnutí. Je zameraná na zvládnutie akútneho problému.

Krízová intervencia • je špecializovaná pomoc osobám, ktoré sa ocitli v kríze. Od klasickej psychoterapie sa líši vo viacerých prípadoch. Býva kratšia, niekedy sa obmedzí na jeden kontakt, väčšinu nepresahuje šesť stretnutí. Je zameraná na zvládnutie akútneho problému snaží sa postihnúť biopsychosociálne väzby a intervenovať v niekoľkých rovinách: preto sa na riešení často podieľa viacej odborníkov- okrem psychológov a psychiatrov to bývajú sociálni pracovníci, lekári a pedagógovia. Niekedy je nutná i právna konzultácia. Bežnou stratégiou je prizvanie rodinných príslušníkov, alebo iných pre klienta významných osôb.

Krízová intervencia • Krízová intervencia je zásah v dobe krízy, ktorý sa snaží minimalizovať ohrozenie klienta, objaviť a posilniť jeho schopnosť vyrovnať sa zo záťažou tak, aby jeho adaptácia posilnila jeho rast a integritu a aby sa pokiaľ možno predišlo negatívnym deštruktívnym spôsobom riešenia situácie.

Príčiny kríz • René Thom označuje ako vonkajšie spúšťače krízy tri situačné konštelácie: • 1. Strata objektu – nie len strata osoby úmrtím, rozchodom či odcudzením, ale strata čohokoľvek s čím sme identifikovaní, je vnímaná ako ohrozenie. • 2. Voľba – už fakt sám, že keď zvolíme jednu cestu, hodnotu čo prináša zdanie sa inej, môže pôsobiť záťaž. • 3. Zmena – tu sa prejavuje fakt, že všetko, čo sa odvíja ,,zhruba rovno”, bez väčších zlomov a skokov, máme tendenciu vnímať ako dobré. Kvalitatívne i kvantitatívne skoky v nás podporujú pocit nepohodlia alebo neistoty. To platí i v prípade, že ide o pozitívny zlom.

René Thom Citovaný autor ďalej uvádza dva vnútorné spúšťače krízy: 1. Nutnosť adaptácie subjektu na vlastný vývoj a zmeny z toho prameniace. To znamená, že spúšťačom môže byť práve neschopnosť vyhovieť požiadavkám vývoja. To môžeme dobre vidieť u rodín, ktoré majú problém s oddelením dospievajúceho člena. 2. Jav, ktorý nazývame pojmom hybris (z gréckeho hybris = zaslepenosť). Sú to tie kroky a stratégie, ktoré problém síce neriešia, ale v najťažších chvíľach umožnia preklenutie situácie. Dlhodobo však nemôžu obstáť a sú zdrojom potencionálnych kríz v budúcnosti.

Tabuľka životných udalostí Smrť partnera, partnerky 100 Rozvod 73 Rozvrat manželstva 65 Väzenie 63 Smrť blízkeho člena rodiny 63 Úraz alebo vážne ochorenie 53 Sobáš 50 Strata zamestnania 47 Uzmierenie a prebudovanie manželstva 45 Odchod do dôchodku 45 Zmena zdravotného stavu člena rodiny 44 Tehotenstvo 40 Sexuálne problémy 39

Prírastok nového člena do rodiny 39 Zmena zamestnania 36 Zmena finančného stavu 38 Smrť blízkeho priateľa 37 Preradenie na inú prácu 36 Závažné nezhody s partnerom 35 Pôžička vyššia než jeden priemerný ročný plat 31 Splatnosť pôžičky 31 Zmena zodpovednosti v zamestnaní 39 Syn alebo dcéra opúštajú domov 29 Konflikty so svokrom-svokrou-zaťom-nevestou 29 Mimoriadny osobný čin alebo výkon 28

Manžel-manželka nastupuje či končí zamestnanie 26 Vstup do školy alebo jej ukončenie 26 Zmena životných podmienok 25 Konflikty z nadriadeným 23 Zmena pracovnej doby 20 Zmena bydliska 20 Zmena náboženstva alebo politickej strany 19 Dovolenka 13 Vianoce 12 –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 250

Rozdelenie kríz podľa potencujúceho faktora • Kríza zrenia • Kríza z nadmernej a nedostatočnej stimulácie • Kríza pri suicidálnom ohrození • Kríza vyplývajúca zo situácie hromadného neštastia/katastrofy • Kríza zo zármutku • Kríza pri zistení život ohrozujúcej choroby • Kríza v eskalujúcom manželskom/partnerskom konflikte • Kríza v psychoterapeutickom procese

Kríza zrenia • Súvisí najčastejšie s tzv. Krízou stredného veku (ale objavuje sa aj v pubertálnom období) • Približne rovnako postihuje mužov a ženy • Vyplýva často zo zmeny situácie v rodine – napr. Odchodom dospelých detí, odchodom do dôchodku a pod. • Objavuje sa tématika starnutia a smrti

Kríza z nadmernej a nedostatočnej stimulácie • Vonkajšie prejavy táchto dvoch foriem sú veľmi odlišné • Človek v kríze z nadmernej stimulácie je vo vleku svojich emócií • Kríze z nadmernej stimulácie tiež hovoríme „hlasná kríza“ • U človeka s krízou z nedostatočnej stimulácie sa často emócie oddelujú od vedomého života • Život sa pre týchto ľudí stáva prázdnym • Krízam z nedostatočnej stimulácie tiež hovoríme „tiché krízy“

Kríza pri suicidálnom ohrození • Ide o mimoriadne zúženie životných možností, ochudobnenie emócií a neschopnosť akýmkoľvek spôsobom presadiť svoje rozhodnutie či riešiť problém • Pocit premárnenia, zbytočnosti vlastného života • Špeciálnou podskupinou sú ľudia v kríze po neúspešnom suicidálnom pokuse

Za rizikových z pohľadu suicidálneho ohrozenia sú považované najmú tieto skupiny (poradie podľa závažnosti): • Závislí • Depresívni • Osamelí • Ľudia s históriou suicidálneho pokusu • Príslušníci pomáhajúcich profesii Základné delenie samovrážd: • Impulzívne • Bilančné

Vývoj suicidálneho správania: 1. zneistenie samého seba 2. zúženie životného priestoru, pocity opustenosti, beznádeje a bezmocnosti - popieranie reality (obranné mechanizmy) 3. fantázie o návrate k harmonickému stavu 4. fantázie o samovražde - konkrétne predstavy o spôsobe samovraždy, predstava pomsty

Kríza vyplývajúca zo situácie hromadného nešťastia/katastrofy 1. Fáza omráčenia a šoku (0 do 24-36 hodín po udalosti) - záchrana života a majetku - protišokové opatrenia 2. Fáza výkriku (do 3 dní po udalosti) - pocit derealizácie – omámenosť spojená s pocitom, že svet je nejako „mimo“. Prejavuje sa uzavretím do seba, u niektorých naopak prehnanou činnosťou.

Kríza vyplývajúca zo situácie hromadného nešťastia/katastrofy 3. Hľadanie zmyslu (zvyčajne od 3 dní až 2 týždne po udalosti) 4. Popretie a znovuprežívanie. (2 týždne až mesiac po udalosti) - popretie alebo aspoň pokusy o popretie sa striedajú s myšlienkami, čo by bolo iné, keby... - u niektorých jedincov objavujú príznaky PTSD 5. Posttraumatická fáza (1 až 3 mesiace po udalosti) - v tejto fáze sa rozhoduje o tom, či človek uviazne v posttraumatických reakciách alebo sa jeho život začne posúvať ďalej. Uzdravenie a uzavretie celej udalosti môže byť iba predstierané

Kríza zo zármutku • Postihuje celú existenciu človeka • Pocit úplnej bezmocnosti • Vyžaduje odpútanie sa od spoločného „ja“ späť k vlastnej individualite • Často sprevádzané snami

Fázy smútenia: 1. fáza popierania 2. fáza prepuknutia chaotických emócií 3. fáza hľadania, nachádzania a odpútavania 4. fáza nového vzťahu k svetu a k sebe

Kríza pri zistení život ohrozujúcej choroby • Podobná ako kríza zo zármutku • Kríza postihuje chorých, ale často aj blízkych ľudí a aj pomocný personál • Schopnosť vysporiadať sa z krízou pri zistení život ohrozujúcej choroby závisí na predchádzajúcej skúsenosti s podobnými situáciami • Fázy vyrovnávania sa z situáciou život ohrozujúcej situácie sú rovnaké ako pri kríze zo zármutku

KRÍZOVÁ INTERVENCIA