1 / 26

6. Zhrnutie

Základy metodológie vedy I. 6. Zhrnutie. VEDA. Veda v najširšom ponímaní je chápaná ako forma spoločenského vedomia. V užšom slova zmysle je veda: sústavná , kritická a metodická snaha o pravdivé poznanie vymedzenej oblasti skutočnosti. Statická funkcia vedy :

kellan
Download Presentation

6. Zhrnutie

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Základy metodológie vedy I. 6. Zhrnutie

  2. VEDA Veda v najširšom ponímaní je chápaná ako forma spoločenského vedomia. V užšom slova zmysle je veda: sústavná, kritická a metodická snaha o pravdivé poznanie vymedzenej oblasti skutočnosti.

  3. Statická funkciavedy: Zdôrazňuje súčasný stav poznania skutočnosti, terajší systém faktov, hypotéz, princípov, zákonov a teórií sústavy produktov poznávania vo vedách. • Dynamická funkcia vedy: Nazerá na vedu ako na proces, dej v ktorom sa riešia problémy, zisťujú fakty, objavujú zákony, robia vynálezy, vytvárajú objektívne poznatky.

  4. Vedecký poznatok:je pravdivý poznatok, ktorý je reprodukovateľný, overiteľný nezávisle na prianí jedinca alebo spoločnosti.Príklad: Proprioreceptívna mechanická stimulácia svalového vlákna zvyšuje úroveň prejavenej sily o 10 – 15% pri použití frekvencie stimulov na úrovni 20 Hz.

  5. Metodológia • Každý vedný odbor má svoju metodológiu, ktorá je teóriou o princípoch, stratégiách, procedúrach, nástrojoch, spôsoboch a postupoch ako preniknúť do komplexu poznávacích procesov vedeckého poznania.

  6. ŠP → E → T1 → T2 → Pd.č. → ŠP´ pričom platí, že ŠP < ŠP´. ŠP = športová prax; E = forma empirického poznávania; T1 = prvá fáza teoretického poznania; T2 = druhá fáza teoretického poznania; Pd.č. = praktická duševná činnosť; ŠP´ = športová prax na vyššej úrovni

  7. Veľmi často uplatňovaným typom je ex post facto výskum, ktorý definujeme ako výskum, v ktorom sa závisle premenná (napr. športový výkon, výkon v teste, štruktúra pohybovej činnosti a pod.) objavili v minulosti a výskumník ju začína pozorovať až po jej vzniku. Pritom existenciu závisle premennej vysvetľuje pomocou nezávisle premenných, ktoré pozoruje retrospektívne. Takýto výskum preto nazývame aj retrospektívny.

  8. Experimentálny výskum • Často využívaným typom výskumu v športe je experimentálny výskum. Experimentom skúmame javy, procesy športu tak, že cieľavedome vstupujeme do ich výskytu. Experimentátor cieľavedome mení nezávislé premenné a sleduje ich vplyv na závisle premenné.

  9. Experimentálny výskum v športe využívame v troch základných formách: a) P o s t u p n ý jednoskupinový časovo nesúbežný experiment, v ktorom je nasledujúca výskumná situácia: V1 – n (S1 – m ) t0 → kontrolný podnet V1 – n (S1 – m) t1 → experimentálny podnet V1 – n (S1 – m ) t2 V1 – n = výber s n cvičencami (športovcami); S1 – m = m stavov (napr. výkony v motorických testoch) t1 – t0 = t1 – t2 pre hypotézu platí Sk < Se , resp. ŠVk  ŠVe

  10. b) S ú b e ž n ý napríklad dvojskupinový (môže byť aj viacskupnový) Vk (1 – n) (S1 – m ) t0 → kontrolný podnet Vk (1 – n) (S1 – m) t1 Ve (1 – n) (S1 – m ) t0 → experimentálny podnet Ve (1 – n) (S1 – m) t1 pričom platí tk = te pre hypotézu platí Sk < Se alebo ŠVk  ŠVe

  11. c) S k r í ž e n ý - je to kombinácia postupného a súbežného experimentu. Skupina, ktorá bola kontrolná, sa v čase t1 až t2 stane experimentálnou a skupina, ktorá bola experimentálna v čase t0 až t1 sa v čase t1 až t2 stane kontrolnou.

  12. Okrem experimentálneho výskumu sa v poslednom období objavujú v športe aj podrobné prípadové štúdie (kazuistika). Chápeme ich ako podrobný opis športovca s podrobnou anamnézou, popisom vývoja výkonnosti, zmenami stavov (vyjadrených pomocou motorických, fyziologických, psychologických, biochemických a iných diagnostických postupov), pod ktoré sa subsumujú zmeny tréningového zaťaženia a hľadajú sa medzi nimi paralely.

  13. Porovnanie zmien štruktúry pohybovej činnosti v čase v kauzistickom type výskumného projektu.

  14. Predmetom výskumu športovej humanistiky je štúdium humanistických faktorov objavujúcich sa v športe, šport v jeho filozofickej, sociálnej, psychologickej a individuálnej rozmernosti.

  15. Športová edukológia (ŠE) je vedný odbor skupiny vied o športe, ktorý sa zaoberá skúmaním, vývojom a vyhodnocovaním výchovy, vzdelania a pôsobením na telesný, funkčný, pohybový, psychický a sociálny rozvoj človeka prostriedkami športu (Sýkora, 2000).

  16. Predmetom skúmania ŠE je tvorba, realizácia a vyhodnocovanie účinnosti výchovných, učebných, tréningových, pohybových podnetov, projektov, programov v športe. Ide o skúmanie procesuálnej, edukatívnej stránky všetkých druhov telovýchovného a tréningového procesu zameraného na telesné, funkčné, pohybové zdokonaľovanie, psychický, sociálny a morálny rozvoj osobnosti človeka prostriedkami športu.

  17. Športová kinantropológia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá štruktúrou, diagnostikou a vývinom pohybových predpokladov a prejavov človeka v závislosti od biologických, psychologických a sociálnych činiteľov.

  18. Príklad výskumného projektu Vedecký problém: Vplyv mechanickej proprioreceptívnej stimulácie (MPS) na účinnosť rozvoja silových schopností. Ciel: Kvantifikovať mieru účinnosti rozvoja silovo-rýchlostných schopností pod vplyvom mechanickej proprioreceptívnej stimulácie (MPS) v 12 týždňovom mezocykle na súbore výkonostných športovcov.

  19. Hypotéza: Prírastky ukazovateľov silovo-rýchlostných schopností budú signifikantne vyššie pod vplyvom MPS v porovnaní s rovnakými podnetmi bez MPS. Metodika: Dvojskupinový časovosúbežný experiment v trvaní 12 týžňov s týždennou frekvenciou 3 tréningových jednotiek.

  20. Experimentálny podnet: Tlak na lavičke 60% z 1Rmax. Pri 90 až 100% výkone (W) počet opakovaní: 6 počet sérií: 6 MPS: frekvencia: 20 Hz amplitúda: 5 mm Kontrolný podnet: Rovnaký bez MPS.

  21. Výskumná situácia: VE10(s1 – s5) t0 tlak s MPS VE10(s1 – s5) t1 VK12(s1 – s5) t0 tlak bez MPS VK12 (s1 – s5) t1 H: ΔSE >ΔSK za predpokladu ΔtE = ΔtK

  22. Metódy získavania empirických údajov: • Meranie: maximálnej sily (Fmax) maximálneho výkonu (Pmax) silového gradientu (Fgr) index únavy (IU) vytrvalostnej sily (Fe)

  23. Metódy vyhodnocovania: • Porovnávacia analýza • Nulová hypotéza • Testovanie rozdielov dvoch závislých a nezávislých stredných hodnôt

  24. Experimentálny a kontrolný súbor Študenti FTVŠ UK v 3. roku štúdia v študijnom programe trénerstvo so športovou špecializáciou kondičný tréner. Pohlavie muži, vek 20 – 22 rokov, výkonnostní športovci náhodne rozdelení do dvoch skupín.

More Related