Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2010

1. Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2010 Milan ChrenkoEurópskaenvironmentálna agentúra

2. Štruktúra Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2010 (SOER 2010) Zdieľaný environmentálny informačný systém - SEIS Využitie SEIS pri príprave SOER 2010

3. O Európskej environmentálnej agentúre • EEA je: • založená nariadením EHS • - nezávislý poskytovateľ informácií, • - analytik a posudzovateľ, • - budovateľ mostov medzi vedou a politikou • - pri výkone svojej prácezávislá od stabilných expertných sietí • … na podporu politických procesov a informovanie verejnosti

4. Tematické hodnotenie Hodnotenie jednotlivých krajín Pochopenie zmeny klímy Profily jednotlivých krajín Zmiernenie zmeny klímy Národné a regionálne príbehy Prispôsobenie sa zmene klímy Biodiversita Spoločné environmentálne témy Land use Land use Využitie krajiny Zmiernenie zmeny klímy Soil Pôda Soil Využitie krajiny Marine and coastal environment Morské a pobrežné prostredie Ochrana prírody a biodiverzity Spotreba a životné prostredie Odpady Materiálne zdroje a odpad Sladké vody Množstvo vodných zdrojov a toky Znečistenie ovzdušia Každá z vyššie uvedených oblastí je hodnotená každou členskou (32) a spolupracujúcou (6)krajinou EEA. Kvalita sladkej vody Znečistenie ovzdušia Mestské životné prostredie ŠtruktúraŽivotné prostredie Európy – stav a perspektíva 2010 (SOER 2010) Hodnotenie globálnych megatrendov Sociálne megatrendy Technologické megatrendy Ekonomické megatrendy Environmentálne megatrendy Politické megatrendy

5. Hodnotenie jednotlivých krajín Profily jednotlivých krajín Národné a regionálne príbehy Spoločné environmentálne témy Zmiernenie zmeny klímy Využitie krajiny Ochrana prírody a biodiverzity Odpady Sladké vody Znečistenie ovzdušia Každá z vyššie uvedených oblastí je hodnotená každou členskou (32) a spolupracujúcou (6)krajinou EEA. SOER 2010:geografické pokrytie * Kosovo under UNSCR 1244/99

6. SOER 2010 prináša známe posolstvo: dosahujeme progres, ale nie dostatočný „Ukazuje sa, že […] znižovanie tlakov na stav životného prostredia je vo väčšine prípadov nedostatočné – aj napriek pozitívnym trendom v niektorých oblastiach“ – SOER 1999 „Počas predchádzajúcich 30 rokov sa pre zlepšenie životného prostredia v Európe urobilo mnoho. Avšak hlavné problémy naďalej pretrvávajú.“– SOER 2005 „Environmentálna politika priniesla podstatné zlepšenia. Stále však pretrvávajú závažné problémy, ktoré, ak nebudú riešené, budú mať vážne dôsledky.“– SOER 2010

7. Príroda a biodiverzita

8. Príroda a biodiverzita • Natura 2000 pokrývatakmer 18 % rozlohy EU; poznatky o stave biodiverzity sa významne zlepšili • Pokles úbytku biodiverzity v Európe sa spomaľuje, EU však nebude schopná dosiahnuť svoj cieľ zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010 • Ochrana 52 % cieľových druhov definovaných v smernici o biotopoch sa nachádza v nepriaznivom stave a u 31 % bol stav neznámy • V súčasnosti sa v Európe nachádza viac ako 10 000 nepôvodných druhov, z ktorých 10–15 % má negatívne ekonomické a ekologické vplyvy

9. Príroda a biodiverzitaSlovensko

10. Väzby medzi environmentálnymi výzvami

11. Väzby medzi environmentálnymi výzvami • Globálne megatrendy prinášajú ďalšie neistoty - mnohé mimo vplyvu Európy • Sociálnemegatrendy (napr.demografia, urbanizácia, zdravie) • Technologické megatrendy (napr. rýchlosť technologického pokroku) • Ekonomické megatrendy (napr. rast, dostupnosť zdrojov) • Environmentálne megatrendy (napr. klimatické zmeny) • Politické megatrendy (napr. environmentálna správa vecí verejných)

12. Budúce environmentálne priority:niekoľko úvah

13. Budúce environmentálne priority:niekoľko úvah • Lepšia implementácia a ďalšie posilnenie súčasných environmentálnych priorít • Dôkladná integrácia problematiky životného prostredia do sektorových politík • Dôsledný manažment prírodného kapitálu a ekosystémových služieb (zvyšovanie efektívnosti zdrojov a odolnosti) • Transformácia smerom k zelenej ekonomike, ktorá rieši dlhodobú dostupnosť prírodného kapitálu v Európe

14. Zdieľaný environmentálny informačný systém - SEIS

15. Úloha informácií v environmentálnomhodnotení a SOER 2010 Členské krajiny EEA investujú značné finančné prostriedky do monitorovania a pravidelného podávania správ o životnom prostredí využívajú najnovšie informačné technológie vrátane satelitných pozorovaní a dát v kvázi reálnom čase ... s cieľom zlepšiť informačnú bázu pre environmentálnu politiku a rozhodovanie

16. Iniciatívy podporujúce zdieľanie informácií Existuje rad informačných politík a procesov, ktoré majú  podporovať rýchlejšie reakcie na vznikajúce výzvya kvalitnejšiu environmentálnu politiku

17. Stručná história SEIS Prvé diskusie sa datujú do roku 1998 2008 : Oznámenie komisie “Smerom k zdieľanému environmentálnemu informačnému systému (SEIS)” “udržať a zlepšiť kvalitu a dostupnosť informácií potrebných pre tvorbu environmentálnej politiky” júl 2010 – Správa EU komisie o stave SEISu December 2010 – závery environmentálnej rady ministrov 2011 – DG ENV – Príprava SEIS implementačného plánu

18. Európska komisia DG ENV – návrh zásad pre implementačný plán SEIS Príprava legislatívy zastrešujúcej zdieľanie informácií a dát na úrovni EU Racionalizácia reportingu a „dopytu“ po dátach využívaných na prípravu a hodnotenie implementácie environmentálneho acquis Racionalizácia a zefektívnenie infraštruktúry na zdieľanie dát a informácií Zlepšiť dostupnosť dát podporujúcich environmentálne acquis prostredníctvom monitoringu

19. Príprava integrovaných environmentálnychhodnotení - prepojenie Globálna úroveň Európskaúroveň Národná úroveň ... Klíma Miestna úroveň Krajina Voda SOEhodnotenie Tematickéhodnotenia Note: Indicators (i.e. the toblerone‘s ‘scaffolding‘) are the basis of environmental assessments (i.e.the toblerone‘s ‘chocolate‘)

20. Tematické hodnotenie Hodnotenie jednotlivých krajín Pochopenie zmeny klímy Profily jednotlivých krajín Zmiernenie zmeny klímy Národné a regionálne príbehy Prispôsobenie sa zmene klímy Biodiversita Spoločné environmentálne témy Land use Land use Využitie krajiny Zmiernenie zmeny klímy Soil Pôda Soil Využitie krajiny Marine and coastal environment Morské a pobrežné prostredie Ochrana prírody a biodiverzity Spotreba a životné prostredie Odpady Materiálne zdroje a odpad Sladké vody Množstvo vodných zdrojov a toky Znečistenie ovzdušia Každá z vyššie uvedených oblastí je hodnotená každou členskou (32) a spolupracujúcou (6)krajinou EEA. Kvalita sladkej vody Znečistenie ovzdušia Mestské životné prostredie Štruktúra SOER 2010 Hodnotenie globálnych megatrendov Sociálne megatrendy Technologické megatrendy Ekonomické megatrendy Environmentálne megatrendy Politické megatrendy

21. Hodnotenie krajín – zdieľanie informácií • Otestovať a implementovať proces zdieľania informácií o stave životného prostredia medzi krajinami a EEA a vice versa v súlade s princípmi SEISu • Otestovanie nových IT technológií (Linked data)

22. Ďakujem EEA, Kongens Nytorv 6, DK-1050 Copenhagen K, Denmark Web: eea.europa.eu Otázky: eea.europa.eu/enquiries SOER 2010 je dostupná na:eea.europa.eu/soer