1 / 66

VYUŽÍVAME MOŽNOSTI V CESTOVNOM RUCHU KEĎ SA NÁM PONÚKAJÚ ?!

3 FÓRUM CESTOVNÉHO RUCHU 14. Október 2013 OSTRAVA. VYUŽÍVAME MOŽNOSTI V CESTOVNOM RUCHU KEĎ SA NÁM PONÚKAJÚ ?!. BUDEME SLOVENSKO V CESTOVNOM RUCHU NAPREDOVAŤ ?. Peter Sárinec . Obsah . Stručná genéza riadenia a podmienok v CR

isi
Download Presentation

VYUŽÍVAME MOŽNOSTI V CESTOVNOM RUCHU KEĎ SA NÁM PONÚKAJÚ ?!

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. 3 FÓRUM • CESTOVNÉHO RUCHU • 14. Október 2013 • OSTRAVA VYUŽÍVAME MOŽNOSTI V CESTOVNOM RUCHUKEĎ SA NÁM PONÚKAJÚ ?! BUDEME SLOVENSKO V CESTOVNOM RUCHU NAPREDOVAŤ ?

  2. Peter Sárinec

  3. Obsah • Stručná genéza riadenia a podmienok v CR 1.História CR ruchu od roku 1939 Vznik Slovenského štátu 2. Zmeny v usporiadaní CR – regionalizácia • Význam novej organizácie (manažmentu ) CR v SR, postavenie OOCR 1. Štruktúra OOCR v štruktúre riadenia cestovného ruchu 2. Demokratických prvkov riadenia a transparentnosti v CR 3. OOCR - najdôležitejší prvok v riadení CR 4. Model usporiadania destinácie ( čo sa očakáva )

  4. Obsah • Úlohy obce/mesta pri formulovaní a riadení destinácie ( cieľového miesta )DMC 1.úlohy a ciele (ne) boli jasne zadefinované sú jasné dnes 2. nová definícia – prvé kompletné úlohy obce v CR 3. Oj či ma len obťažuje daň z ubytovania , mám si robiť problém s voličom • Positioning novovzniknutých OOCR v 2012 1. Ako pochopili zákon v regiónoch a kam to smeruje 2. Takto (ne) pracovali zdroje v CR v roku 2012 – pilotný rok 3. Skutočne napĺňame ciele zákonom v cestovnom ruchu

  5. Stručná genéza riadenia CR Prvý Slovenský hotel v roku 1812 sa zvolenské panstvo podujalo postaviť jednoposchodovú budovu s dvadsiatimi štyrmi izbami pre hostí – Hotel Buda. Hotel Slovensko, ktorý bol pôvodne postavený už v roku 1873 v roku 1931 rozsiahla rekonštrukcia 1927-Kráľova studňa 1927-Hotel Lipa – Bojnice- lipa Kráľa Mateja- vo dvore. 1928 - Hotel GRAND Hotel Škubňa 1932- 1936-38 Donovaly myšlienka Športhotel 1933 - 200 lyžiarov a zahran. Účastníkov Donovaly Kancelária dopravná v Kremnici – Slovenský Semering a jeho využitie

  6. 1. História zákonnosti v CR od roku 1939 Zákon č. 149/1939 SL. Z. o cestovnom ruchu §1 Organizácia starostlivosti o cestovný ruch §3 Záujemci o cestovný ruch /1/ Podľa tohto zákona záujemcom o cestovný ruch je, kto v svojom podniku alebo povolaní zárobkove ťaží z cestovného ruchu. § 4 Miestne sbory pre cestovný ruch ( obec, obce ) § 5 Oblastné sbory pre cestovný ruch § 9 Úprava informačného a propagačného materiálu. § 11 Turistické značkovanie hradských, ciest a chodníkov.

  7. 1. História CR ruchu od roku 1939 VYHLÁŠKA - ministerstva hospodárstva zo dna 3. novembra 1939, Za záujemcov na cestovnom ruchu treba považovať: 1/ podniky živností hostinských a výčapníckych, 2/ prenajímateľov súkromných bytov letným a kúpeľným hosťom, turistom a lyžiarom. 3/ kúpele, sanatóriá v kúpeľných miestach, kúpelných lekárov, lekárne v kúpelných miestach, 4/ dopravné podniky, zaoberajúce sa pravidelnou a nepravid. dopravou osôb, 5/ cestovné kancelárie, 6/ majitelov garáží, strojných zámočníkov /autoservice/, 7/ obchodníkov s pohonnými látkami pre motorové vozidlá, 8/ zmenárne, 9/ osoby, ktoré prevádzajú výrobu a predaj pamiatkových predmetov, 10/ kníhkupcov, kníhtlačiarne, 11/ výrobcov a obchodníkov so športovými a turistickými potrebami, 12/ sezónne obchody všetkého druhu v kúpelných miestach a letoviskách, 13/ výrobne liehových nápojov,

  8. 1. História CR od roku 1939 VYHLÁŠKA - ministerstva hospodárstva zo dna 3.novembra 1939, Za záujemcov na cestovnom ruchu treba považovať: 14/ obchody s minerálnymi vodami, 15/ velkoobchodníkov potravinami, 16/ výrobcov a obchodníkov pohľadnicami, 17/ plakátové ( plagátové- asi reklamné ) podniky, 18/ inštalatérov plynovodov, vodovodov, centrálneho kúrenia, 19/ obchodníkov, ktorí dodávajú nábytok, koberce, bielizeň, sklo, porcelán a predmety vnútorného zariadenia, živnostiam hostinským a výčapníckym, 20/ podniky, ktoré sa zaoberajú výrobou a predajom zbraní a streliva, 21/ podniky, ktoré sa zaoberajú hospodárskym využitím prírodných alebo kultúrnych zaujímavostí všetkého druhu /napr. hôr, jaskýn, vyhliadok, hradov, zámkov, kaštielov/ 22/ divadlá a kiná,

  9. 1. História CR od roku 1939 VYHLÁŠKA - ministerstva hospodárstva zo dna 3. decembra 1940, Za záujemcov na cestovnom ruchu treba považovať: 1 /výrobcov a obchodníkov potravnými článkami, ak ich dodávajú podnikom živnosti hostinsko – výčapnickej napr. pekárov, mäsiarov, údenárov a pod. 2/ cukrárov a lahôdkárov, 3/ podniky, ktoré sa zaoberajú stavbou hradských a ciest, 4/ sezónne živnosti všetkého druhu v kúpelných miestach, 5/ predajne a velkosklady tabaku, 6/ penažné ústavy, 7/ automechanikov /autoservice/ ZÁKON C. 329/1939 SL. Z. O PIJMOCH RIADITEĽSTVA PRE CESTOVNÝ RUCH ( štát, pasy, vývoz a jeho spoplatnenie( clo), predaj pohľadníc ) nadviazalo na VLÁDNE NARIADENIE C. 199/1939 SL. Z. o organizácii Riaditeľstva pre cestovný ruch:

  10. 2. Zmeny v usporiadaní CR – regionalizácia 1962, v Československu prvá regionalizácia - ČSSR rozdelená na 67 regiónov, kde Slovensko malo určených 20 podľa významu od I. po IV a taktiež vymedzila územia bez cestovného ruchu. Rozdelenie regiónov: UNIKÁT SVETOVÝ – prvý krát hodnotenie potenciálu CR vo svete 1981 - aktualizovaný stav už bolo 71 regiónov na Slovensku 24 - Regionalizácia do roku 1989, aj keď neplnila významnú úlohu, sústredila pozornosť architektov cestovného ruchu a fondov, ktoré tvoril štát, do kľúčových oblastí, čo sa aj dnes prejavuje na ich vybavenosti v rámci supraštruktúry a infraštruktúry cestovného ruchu. Patrilo to pod Ministerstvo obchodu a cestovného ruchu, v roku 1991 zrušené.

  11. 2. Zmeny v usporiadaní CR – regionalizácia • 2005 Vypracovaná podrobnejšia regionalizácia SR • Bola najrozpracovanejšia, určila regióny a definovala subregióny • v prípade určovania subregiónov bola najpresnejšia Aktivity s prevažujúcou väzbou na prírodné prostredie: AKTIVITA VÁHA AKTIVITY Pobyt / rekreácia pri vode ................................................................... 10 Pobyt / rekreácia pri termálnej vode.................................................... 7 Pobyt / rekreácia v lesnom / horskom prostredí................................. 5 Pobyt / rekreácia na vidieku ................................................................ 3 Zjazdové lyžovanie / snowbording ...................................................... 9 Bežecké lyžovanie ................................................................................ 3 Lyžiarska turistika ................................................................................. 4 Vodné športy ......................................................................................... 3 Vodná turistika ..................................................................................... 3 Pešia turistika ....................................................................................... 10 Cykloturistika ......................................................................................... 6 Horolezectvo .......................................................................................... 1 Paragliding / závesné lietanie ............................................................... 1 Návšteva jaskyňa / speleológia ............................................................ 1 Poľovníctvo ............................................................................................ 1 Rybolov .................................................................................................. 1 Iné športové aktivity ............................................................................ 5

  12. 2. Zmeny v usporiadaní CR – regionalizácia Aktivity s prevládajúcou väzbou na antropogénne prostredie: Pobyt / rekreácia v kúpeľoch ......................................................................7 Poznávanie pamiatkového fondu ..............................................................10 Návšteva múzeí a galérií ..............................................................................6 Poznávanie miestnych tradícií ....................................................................4 Návšteva podujatí (kultúra, šport, cirkev) .................................................5 Účasť na kongresoch a konferenciách .......................................................4 Účasť/návšteva výstav a veľtrhov ...............................................................4 Obchodný turizmus ......................................................................................4 Vybrané služby: Ubytovacie služby .......................................................................................10 Informačné služby .......................................................................................4

  13. 2. Zmeny v usporiadaní CR – regionalizácia Súbor poznatkov z platnej regionalizácie CR moje poznámky: Stimulovať a motivovať koordináciu cestovného ruchu je možné iba za predpokladu, že dôjde ku konsenzu v regiónoch, regióny sa s ním mali stotožniť, resp. pripomienkovať skôr ako definoval výstupy .  To isté platí aj o vymedzení regiónov, ktoré sú na slovenské pomery obrovské pre koordinačnú politiku v cestovnom ruchu, taktiež nerešpektujú princíp dostupnosti zo strany účastníka cestovného ruchu. Regionalizácia nerešpektuje definíciu regiónu, nakoľko práve podľa nej má región spoločné charakteristické vlastnosti odlišné od ostatných území. Týka sa to predovšetkým historických regiónov, kde sa spoločné znaky tvorili stáročia kultúrnym vývojom krajiny, čo však regionalizácia nerešpektuje ani v hodnotení, ani v ponuke a skladbe regiónov. Šťastnejšiu ruku spracovateľov môžeme pozorovať pri navrhnutých subregiónoch v rámci regiónov. Výber kritérií, ako uvádzame vyššie v prehľade, je príliš všeobecný, nekonkrétny a nezdôrazňuje atraktivity, ktoré majú najsilnejší vplyv na motiváciu klienta cestovať, ani im neprikladá váhu - tradície ( hodnota 4),

  14. 2. Zmeny v usporiadaní CR – regionalizácia 5. Prevládajú športové a pohybové aktivity pred kultúrno-poznávacími, čo možno hodnotiť ako nedostatok poznania historického vývoja Slovenska od spracovateľov a nedocenenie významu kultúrneho CR, kreatívneho CR, nostalgického , krajinotvorby a ďalších špecifických motivačných druhov CR, 6. Najtransparentnejšie nepochopenie témy regionalizácie CR vidieť na tom, že aktivity vôbec nerešpektujú hodnotový potenciál, ktorý máme na Slovensku v osobnostiach (napr. pre potreby domáceho CR), v nehmotnej kultúre, zážitkovej gastronómii a hodnotných príbehoch a významných udalostiach, ktoré výrazne ovplyvnili náš národný, regionálny a miestny vývoj a formovali náš kultúrny vývoj v regiónoch a mikroregiónoch.  Regionalizácia CR, ako dokument s charakterom podporného nástroja pre rozhodovanie, umožňuje, ako sa hovorí v preambule dokumentu, rôzne aplikácie, čiže vôbec neznamená, že „všetko berú najlepší“.

  15. Význam nového usporiadania riadenia (manažmentu ) CR v SR, postavenie OOCR • Význam v demokratických prvkoch riadenia a transparentnosti v CR • A. Voľba zástupcov KOCR aj OOCR do správnych a poradných orgánov • B. zachovaní autonómneho postavenia v rozhodovaní a plnení úloh či • nakladaní s finančnými zdrojmi • C. prístup k rozhodovaniu o usporiadaní územia pre potreby CR - • kľúčových subjektov –samospráv a kľúčových profitujúcich subjektov • destinácie CR - vo forme VSP – registrovanej organizácie podľa zákona • D. predpokladá preferovanie kvalifikovaného prístupu a odbornosti k CR • vstupuje do procesov, viacero odborníkov do systému

  16. Význam nového usporiadania organizácie (manažmentu ) CR v SR, postavenie OOCR • 1. Demokratické prvky riadenia • a transparentnosti v CR • E.v zákonných aktivitách je proaktívny- • musíme robiť ročný plán aktivít, • musíme spracovať koncepciu • musíme prevádzkovať webovskú stránku • musíme preukazovať graduity • F.zavádza princíp verejnej kontroly a prístupu k informáciam v riadení cestovného ruchu - verejné kontrolné princípy • G.zavádza motivačné prvky pre tvorbu zdrojov, • eliminovanie čiernej ekonomiky, • máš lepšiu disciplínu – máš vyššiu podporu

  17. 2. OOCR v štruktúre riadenia • A. trojstupňové usporiadanie • OOCR - KOCR - SACR/štát - sekcia CR – MDVRR • B.zavádza nové členenie územia predpokladá úkony v ikonografii a spájaní území – destinácií- cieľových miest • C.cieľové miesta nie sú dogmami- môžu sa meniť, fúzovať, zväčšovať , zmenšovať- sú na princípe otvorenosti • D.limituje veľkosť subjektov minimálne podmienky pre vznik OOCR, ubytovacou kapacitou ( prenocovania ) 50 000 – päť obcí, 150 000 – menej ako päť obcí,

  18. 3. OOCR autonómny prvok v riadení- významom najdôležitejší • FINANCOVANIE PODPORY CESTOVNÉHO RUCHU • cez OOCR a KOCR • Príspevky štátu na princípe 1 : 1 • Limituje – územie a jeho rozsah v celkovom výbere dane z • ubytovania • môže získať len toľko koľko získalo vo výbere dane • limituje kôrum celkového Výberu dane limitom členského v • OOCR • limituje Účel dotácie Reguluje len príspevkovú časť dotácie

  19. Úlohy obce/mesta pri formulovaní a riadení destinácie ( cieľového miesta ) DMC

  20. 1. úlohy a ciele obce (ne) boli jasne zadefinované sú jasné dnes • Roky od pádu železnej opony • Prvá dekáda bola charakterizovaná najmä zmenou vlastníckych vzťahov a zmien v supraštruktúre cestovného ruchu. • Druhá dekáda prináša už prienik do regiónov, • Vyššie územné celky - župy • Zákonom č. 302/2001 Z.z. o samospráve VÚC vzniká povinnosť koordinovať rozvoj CR a športu • novelou zákona z 26. júla 2007 v §4 písm. m) sa utvárajú podmienky na rozvoj CR a koordináciu tohto rozvoja.

  21. 1. úlohy a ciele obce (ne) boli jasne zadefinované sú jasné dnes • Na  obecnej úrovni v súvislosti s inštitucionálnym zabezpečením, nemôžeme hovoriť o podpore cestovného ruchu. • Zákon č. 369/1990 Zb. v znení zákona č. 453/2001 Z.z. o obecnom zriadení v § 20 b, ktorý obciam v predmete činnosti ustanovuje ako jednu z mnohých oblastí – miestny cestovný ruch. • Zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na samosprávne kraje č. 416/2001 Z.z. v §2 písm. l určil kompetencie obce na úseku cestovného ruchu • vypracúvanie programov cestovného ruchu, • koordinovanie spolupráce právnických osôb vo veciach CR. • Taktiež zákon č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v §3 ods.2 písm. e) ustanovuje, že podpora regionálneho rozvoja v zmysle hlavných cieľov podpory regionálneho rozvoja je zameraná na rozvoj cestovného ruchu. • Legislatívne, rozvoj CR bol v tejto podobe od roku 2001 len neblahým dedičstvom pre miestnu a regionálnu samosprávu. Tu je jeden z dôvodov, prečo orgány územnej samosprávy v čase kreovania kompetencií musia dostať pre oblasť CR jasné pravidlá a primeranú finančnú pomoc.

  22. 2.nová definícia – prvé kompletné úlohy obce v CR Tento zámer rieši zákon o podpore cestovného ruchu v § 6 kde obec v CR a) môže iniciovať vznik oblastnej organizácie a podieľa sa na spolufinancovaní jej aktivít, b) spolupracuje s organizáciami CR pri tvorbe koncepcie rozvoja CR na území obce, ročného plánu aktivít a monitorovacej správy o vývoji CR na území obce, c) tvorí programy, plány, stratégie a koncepcie rozvoja CR, d) vytvára vlastné finančné zdroje na realizáciu aktivít v CR, e) buduje infraštruktúru podporujúcu aktivity v CR, ktorá spadá do pôsobnosti obce, f) sústreďuje štatistické údaje o CR v obci, g) spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a s orgánmi vyššieho územného celku pri realizácii štátnej politiky CR v SR, h) podieľa sa na uplatňovaní mechanizmu fungovania jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí.

  23. 2.nová definícia – prvé kompletné úlohy obce v CR • Tento zámer rieši zákon o podpore cestovného ruchu v § 6 kde obec v cestovnom ruchu • Otázkou otvorenou zostáva postoj obce k uvedeným aktivitám, • Je ? formulovaný dobrovoľne pre oblasť spolupráce a v tvorbe plánovania a alokácie zdrojov, • je viacero dôvodov popri základných úlohách obce nerešpektovať ustanovenie zákona, navyše ak nie je doplnený o sankčnú časť, pri nedodržaní stanovených úloh. • PREČO TO MÁ • OBEC RIEŠÍŤ ?!!

  24. 3.Oj či ma len obťažuje daň z ubytovania , mám si robiť problém s voličom • v mnohých obciach, je nedocenená, resp. podceňovaná pre svoj význam, mnohokrát je práve jej celkový objem nezaujímavý a riešenie tohto stavu by bolo v obciach len prekážkou pozitívnej volebnej kampane pre vedenie obce, • takmer neexistujú prípady, kedy sa v obciach komunikuje s podnikateľmi a preberá sa politika odvodu dane a čo poskytne obec za ne, vedenia samospráv sa vyhýbajú týmto stretnutiam lebo sú predpokladom konfliktných situácií v regióne, • daň nebola vnímaná ako rozvojová pre sféru CR ale samospráva ju vníma je obecná a budeme svietiť a udržiavať komunikácie a odvážať odpad, • veľkým problémom sa javí pomer výška dane a administratívna náročnosť pre samosprávu, žiadna z obcí v BBSK nevedie databázu kapacít za ktoré sa daň realizuje • legislatívne prostredie nepomáha výberu dane z ubytovania je nejasné a komplikované preto pretrváva mienka najmä u ubytovateľov na súkromí, že samospráva nemá povolený vstup do objektu pre výkon kontroly na mieste, je komplikované ju samospráve preukazovať • podnikatelia, napriek zlepšeniu pomeru výška odvodu/cena za lôžko v prospech poskytovateľov, zostávajú na svojich zaužívaných postojoch vyhýbať sa plateniu dane, resp. ju minimalizovať vo výkazníctve, táto daň nás neohrozuje tak ako iný typ dane za ktorý je možnosť exekuovaťpodnikateľské prostredie, • je málo dôvodov aby sa daň z ubytovania stala tzv. morálnou daňou v prostredí CR

  25. Positioning novovzniknutých Oblastných Organizácií Cestovného ruchu V roku 2012

  26. 1. Ako pochopili zákon v regiónoch a kam to smeruje

  27. 1. Ako pochopili zákon v regiónoch a kam to smeruje

  28. 1. Akú silu príjmov vysielajú kraje

  29. 2. Takto (ne) pracovali zdroje v CR v roku 2012

  30. 2. Takto (ne) pracovali zdroje v CR v roku 2012

  31. 2. Takto (ne) pracovali zdroje v CR v roku 2012

  32. Index angažovanosti v destinácii Banskobystrický samosprávny kraj CELKOM subjektov 1390 CELKOM 96 subjektov 280 866 Index angažovanosti v turistickej destinácii BBSK 6,9% Zdroj: vlastné spracovanie Index angažovanosti v destinácii je podielom skutočného počtu subjektov organizovaných v OOCR a predpokladaného počtu aktívnych subjektov na trhu cestovného ruchu v kraji

  33. 3. Skutočne napĺňame ciele zákonom v cestovnom ruchu NÍZKE TATRY - JUH Región BAN.BYSTRICA SLIAČ - ZVOLEN Región BAN. ŠTIAVNICA TURISTICKÝ NOVOHRAD DUDINCE

  34. 1.3.2 Mapa Oblastné organizácie Banskobystrického kraja k 15. 03. 2012 – územné pokrytie 3. Skutočne napĺňame ciele zákonom v cestovnom ruchu NÍZKE TATRY - JUH Región BAN.BYSTRICA SLIAČ - ZVOLEN Región BAN. ŠTIAVNICA TURISTICKÝ NOVOHRAD DUDINCE

  35. 4.1.2 Mapa Návrh vzniku nových OOCR Banskobystrického kraja NÍZKE TATRY-JUH STAROHORSKÁ DOLINA GEMERSKÉ HOREHRONIE MURÁNSKA PLANINA LIPT.LÚŽNA Región BAN. BYSTRICA SLIAČ ZVOLEN DONOVALY ŚPANIA DOLINA BEŇUŠ TEKOV STREDNÉ POHRONIE TELGÁRT KREMNICA MURÁŇ GEMER MALOHONT ŽIAR N/HRONOM TISOVEC REVÚCA KLENOVEC ŽARNOVICA DETVA HNÚŠŤA JELŠAVA HRIŇOVÁ SEBECHLEBY NOVÁ BAŇA TORNALA ČÍŽ RIMAVSKA SOBOTA HRON BEŇADIK SENOHRAD Región BAN. ŠTIAVNICA KRUPINA PODPOĽANIE HONT HRUŠOV ŠAHY TURISTICKÝ NOVOHRAD NAFORMULOVANÉ OOCR V BBSK K 15. 03. 2012 DUDINCE

  36. Postoje zainteresovaných subjektov k nadobudnutiu účinnosti Zákona o podpore cestovného ruchu

  37. Prieskum názorov 119 respondentov pre potreby zakladania nových OO/KO CR na báze DMC

  38. Graf 1 Hodnotenie nového zákona o podpore CR podľa potreby jeho prijatia Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK Potrebu prijatia nového zákona uznáva 85 % respondentov, a to konkrétne 86% žien, 88% mužov; 91% osôb mladších ako 50 rokov, 71% osôb starších ako 50 rokov; 86% zástupcov samosprávy, 83% záujmových združení a 88% podnikateľov. Len traja účastníci prieskumu označili zákon za úplne nepotrebný. 15 ľudí sa k otázke nevyjadrilo.

  39. Graf 2 Hodnotenie nového usporiadania CR z pohľadu jeho budúceho fungovania Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK Hodnotenie nového usporiadanie cestovného ruchu v kraji a regiónoch. Túto zmenu z hľadiska budúceho fungovania cestovného ruchu pozitívne víta 86% z nich. Kladne sa k novému usporiadaniu vyjadrilo 91% žien, 83% mužov; 88% mladších ako 50 rokov, 82% ľudí nad 50 rokov; 79% zástupcov samosprávy, 67% záujmových združení a 98% podnikateľov. Otázku nezodpovedali traja respondenti. 14 ľudí sa vyjadrilo negatívne (odpovede „uspokojivé“ a „neuspokojivé“), z ktorých prevládalo mužské pohlavie a zástupcovia samosprávy.

  40. Graf 3 Hodnotenie nového zákona o podpore CR podľa jeho dôležitosti Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK Za dôležitý (odpovede dobrý, veľmi dobrý a výborný) ho považuje 90% opýtaných. Sedem respondentov sa k otázke dôležitosti tohto zákona nevyjadrilo. Z opýtaných považuje zákon za dôležitý 86% žien, 95% mužov; 91% respondentov pod 50 rokov a 88% starších ako 50 rokov. Zástupcovia samosprávy vnímajú dôležitosť zákona v 88% prípadov, podnikatelia v 96% a  všetkých 6 záujmových združení.

  41. Graf 4 Hodnotenie nového zákona o podpore CR podľa miery motivácie Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK Za motivačný (odpovede výborný, veľmi dobrý a dobrý) považuje nový zákon o podpore cestovného ruchu 84% účastníkov prieskumu, pričom 12 zo 119 opýtaných sa k otázke nevedelo alebo odmietlo vyjadriť. Motivačný prínos zákona vníma 86% žien, 87% mužov; 88% ľudí mladších ako 50 rokov, 76% starších ako 50 rokov; 7 9% zástupcov samosprávy a 83% záujmových združení. Najoptimistickejšie ho vnímajú podnikatelia s 90%.

  42. Graf 5 Hodnotenie vplyvu nového zákona o podpore CR na aktivity v CR Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK 89% ľudí súhlasí s tvrdením, že zákon bude prínosný pre aktivity v CR, čiže zákon bude proaktívny na akceleráciu aktivít v CR. Toto hodnotenie (dobré, veľmi dobré a výborné) udelilo 91% žien, 92% mužov; 90% mladších ako 50 rokov, 88% osôb nad 50 rokov; 83% zástupcov samosprávy, všetkých 6 opýtaných záujmových združení a až 96% podnikateľov. Hodnotenie „neuspokojivé“ neuviedol žiadny respondent, zatiaľ čo všetci 5 účastníci prieskumu s hodnotením „uspokojivé“ boli predstaviteľmi samosprávy pod 50 rokov. 8 opýtaní sa k otázke nevyjadrili. Ako najväčší optimisti sa v tejto otázke prejavili podnikatelia, a naopak samospráva zaujala v otázke najnegatívnejší postoj.

  43. Graf 6 Vplyv nového zákona o podpore CR na aktivity v regiónoch Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK Pozitívny efekt nového zákona na rozvoj aktivít orientovaných do regiónov predpokladá 86% žien, 80% mužov; 86% osôb pod 50 rokov, 74% osôb nad 50 rokov; 76% zástupcov samosprávy, 83% záujmových združení a 90% podnikateľov, teda spolu 82% opýtaných. Na otázku neodpovedalo 10 ľudí. Ako aj v predchádzajúcej otázke najnegatívnejšie odpovede uviedli mladší predstavitelia samosprávy.

  44. Graf 7 Vplyv zákona o podpore CR na marketing a propagáciu CR Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK V prípade marketingu a propagácie túto pomoc predpokladá 69% respondentov, konkrétne 80% žien, 73% mužov; 80% osôb mladších ako 50 rokov, 59% osôb nad 50 rokov; 74% zástupcov samosprávy, 72% podnikateľov a všetkých 6 opýtaných záujmových združení. Až 31 ľudí však na otázku neodpovedalo!!! Najnižší počet bodov nepridelil nikto.

  45. Graf 8 Vplyv zákona o podpore CR na budovanie produktov pre voľný čas Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK 76% dokazovaných očakáva aj pomoc nového zákona vo vzťahu k tvorbe produktov CR pre voľný čas. Súhlasí s tým 84% žien, 78% mužov; 84% osôb pod 50 rokov, 68% osôb nad 50 rokov; 71% zástupcov samosprávy, 67% záujmových združení a 90% podnikateľov. Tretina predstaviteľov samosprávy (34%) udelila hodnotenie “dobré“ a tvorili tiež podstatnú časť hodnotenia „uspokojivé“. Až 21 respondentov sa k otázke nevyjadrilo, resp. nevedelo vyjadriť.

  46. Graf 9 Vplyv zákona o podpore CR na prípravu územia pre ďalších podnikateľov Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK Rovnako 76% ľudí verí, že zákon pomôže aj pripraviť územie pre ďalších podnikateľov. Pozitívne hodnotenie dalo 75% žien, 65% mužov; 70% mladších ako 50 rokov, 65% starších ako 50 rokov; 62% predstaviteľov samosprávy, polovica záujmových združení a 74% podnikateľov. 22 ľudí neudelilo v otázke žiadne hodnotenie.

  47. Graf 10 Hodnotenie nutnosti založenia oblastných organizácií CR Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK Pri hodnotení potreby existencie oblastných organizácií cestovného ruchu ich 89% opýtaných považuje za potrebné (odpovede „potrebné“, „veľmi potrebné“ a „stratili sme veľa času“). Stratu času pociťujú prevažne mladší ľudia. OOCR podporuje 95% žien, 97% mužov; 99% osôb pod 50 rokov, 85% osôb starších ako 50 rokov; 90% zástupcov samosprávy, 98% podnikateľov a všetkých 6 záujmových združení, ktoré boli účastníkmi prieskumu.

  48. Graf 11 Hodnotenie nutnosti založenia krajských organizácií CR Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK Založenie krajskej organizácie cestovného ruchu podporuje a považuje za nevyhnutné 72% respondentov, konkrétne 80% žien, 77% mužov; 83% mladších ako 50 rokov, 65% starších ako 50 rokov; 76% samosprávy, 67% záujmových združení a 82% podnikateľov. V porovnaní s OOCR vyšla z hodnotenia KOCR negatívnejšie. K otázke sa nevyjadrilo, resp. nevedelo vyjadriť až 23 respondentov.

  49. Graf 12 Forma zapojenia sa do oblastnej organizácie CR Zdroj: Dotazníkový prieskum FHSR BBSK Členstvo v OOCR zvažuje 68% účastníkov, 30% dokonca ako zakladajúci člen OOCR. O členstve rozmýšľa 70% žien, 77% mužov; 78% mladších ako 50 rokov, 65% starších ako 50 rokov; 76% zástupcov samosprávy, dve tretiny podnikateľov a všetky opýtané záujmové združenia. 24 respondentov na otázku neodpovedalo. V otázke sa prejavila vyššia miera pesimizmu u podnikateľov ako u iných skupín.

More Related