Cytológia

1. Cytológia Prvýkrát bola bunka pozorovaná Róbertom Hookom v roku 1665 v pletive korok. Prirovnal ich k medovým plástom. Nepoznal však ich presnú štruktúru alebo funkciu. Svoje objavy publikoval v časopise Micrographia. Bunka je základnou jednotkou všetkých živých sústav. Jej štúdiom sa zaoberá vedná disciplína cytológia (z gr. logos-veda, cytos- bunka) Neskôr v roku 1674 Antónie van Leeuwenhoek ako prvý pozoroval žijúce bunky. Objavy Leeuwenhoeka boli úzko spojené so zostrojením prvého mikroskopu. Toto mu umožňovalo hlbšie pozorovanie rôznych typov buniek.

2. Myšlienka, že bunky sú oddeliteľné do individuálnych jednotiek, pochádza od Ludolpha Christiana Trevirana a Johanna Jacoba Paula Moldenhawera. • V roku 1831 ako prvý opísal jadro rastlinnej bunky Róbert Brown. • Najväčšie zásluhy na vývoji bunkovej teórie sa pripisuje trojici vedcov- Theodor Schwann, Matthias Jakob Schleiden a Rudolf Virchow. • V roku 1839 Schwann a Schleiden nezávisle od seba formulovali myšlienku bunky ako základnej jednotky živých sústav. Dali tak základ novému vednému odboru -cytológii- náuke o bunke a formulovali klasickú bunkovú teóriu. • Významný kvalitatívny skok v štúdiu bunky sa uskutočnil v roku 1947 keď Ruska a Knoll zostrojili elektrónový mikroskop (rozlíšenie 0,2 mikrometra až 0,2 nanometra). Pozorovanie sa posunulo od štruktúry k funkcionalite buniek a pletív.

3. Moderná interpretácia bunkovej teórie: • Bunka je základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou živých sústav. • Všetky bunky vznikajú z materských buniek. • Vo vnútri buniek dochádza k toku energie. • Bunky obsahujú dedičnú informáciu (DNA), ktorá je prenášaná z materskej do dcérskych buniek v čase bunkového delenia. • Všetky buky majú v podstate rovnakú chemickú štruktúru. • Všetky poznané žijúce organizmy sú zložené z buniek. • Z cytologického hľadiska poznáme organizmy jednobunkové a mnohobunkové. • Aktivita organizmu závisí od celkovej aktivity jednotlivých buniek