František Hečko Červené víno

1. František HečkoČervené víno Vypracovali: Ivana Rusnáková Simona Kramarčíková Veronika Vasilková Jana Kureková

2. František Hečko • Motto: • „Poézia mi bola školou, v ktorej som sa vyučil za prozaika.“

3. Životopis... • František Hečko sa narodil v mnohodetnej vinohradníckej rodine neďaleko Trnavy v Suchej nad Parnou. Otec, Ján Hečko, prišiel o majetok, pretože sa proti vôli svojich rodičov oženil s chudobnou sirotou Rozáliou Branišovou. Mladí manželia sa usadili v osade Vlčia dolina, kde obrábali niekoľko menších vinohradov. František sa narodil na majetku svojho zámožného deda. František mal vrúcny vzťah najmä ku svojej matke, ktorá sa s obetavou láskou starala o sedem detí. Štedro im rozdávala svoju nehu, ktorú vo svojej mladosti pre nepriazeň osudu nepoznala. Vystriedal viacero zamestnaní – bol hospodárskym adjunktom, prednostom revízneho oddelenia Úverových družstiev v Bratislave, redaktorom Hospodárskeho obzora, Roľníckych novín a iných. Pôsobil v Matice slovenskej v Martine. Žil vo Vozokanoch, Radošine, Svätom Jure aj Martine. Obľúbil si Oravu, odkiaľ pochádzala jeho manželka, spisovateľka Mária Jančová. Písal články národohospodárskeho, ľudovýchovného, družstevníckeho a kultúrneho charakteru. Podobne ako Samuel Jurkovič mnoho rokov pred ním, aj on sa v medzivojnovom období intenzívne venoval rozvoju družstevníctva na Slovensku.

4. V jeho poézii sa objavujú osobné i sociálne problémy obyvateľov slovenskej dediny. Citlivo vníma problémy vysťahovalectva a problémy vojnovej doby. V zbierke Slovanské verše (1946) každému slovanskému národu venoval jednu báseň. O svojej básnickej tvorbe sa neskôr vyjadril: „Poézia bola pre mňa veľmi uzulinká v páse, vzdušná, páperová... Verše už nepíšem, ale poézia mi bola školou, v ktorej som sa vyučil za prozaika.“Prvý román začal písať v prvej polovici štyridsiatych rokov. Pôvodne mal byť krátkou rozprávkou o spisovateľovej matke Rozálii. Vo vysielaní Slovenského rozhlasu ju chcel uverejniť básnik Ján Kostra. Jeden zážitok však prerástol do druhého a ten do ďalšieho. Po päťročnej namáhavej práci bolo kapitol až šesťdesiat. Ján Kostra mu navrhol trojdielny román nazvať Červené víno.

5. Červené víno (1948) je jeden z najslávnejších a najobľúbenejších slovenských románov. Román bol preložený do viacerých jazykov a stal sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia aj predlohou pre úspešný trojdielny televízny film.

6. Ďalšie diela Františka Hečka poznamenala metóda tzv. socialistického realizmu. Premietla sa do románu Drevená dedina (1951) s tematikou kolektivizácie na slovenskom vidieku, ako aj do prvého dielu nedokončenej románovej trilógie o vojnovom slovenskom štáte Svätá tma (1958). A to je príčinou, že po roku1989 viacerí kritici začali podceňovať celé predchádzajúce Hečkovo literárne dielo. Podnetné sú aj autorove besednice a fejtóny. Vždy v nich vedel nájsť vhodné výrazové prostriedky, aby prenikol pod kožu dedinskému človeku a súčasne živým pohľadom priblížil problémy na vidieku aj čitateľovi v meste. František Hečko zomrel predčasne – 1. marca 1960. Napriek tomu, že sa mu nedostalo žiadneho literárneho vzdelania, bol majstrom pera a znalcom ľudských duší. Dokázal jedinečne opísať človeka spätého s pôdou, jeho minulosť, prítomnosť i budúcnosť, s hlbokým prienikom do skutočnosti, v ktorej sa narodil a dozrieval. Písal aj pod pseudonymami Elena Rubačová, Marek Habdža, Rastislav Zvončiansky či Štefan Čulek. Spolu so svojimi bratmi - prekladateľom a básnikom Víťazoslavom a prekladateľom a teoretikom umeleckého prekladu Blahoslavom bol členom ojedinelého umeleckého triumvirátu slovenskej literatúry a kultúry.

7. Dielo: Červené víno. Bratislava: Ikar, 2001. ISBN 80-551-0202-3 • Literárny žáner: román (3-generačný)Obdobie - dej: 20. storočie • Literárny smer diela: kritický realizmus v spojitosti s lyrizovanou prózou (prózou naturizmu) Literárny druh:Próza 

8. Hlavné postavy:Urban - najstarší Michalov syn, ušiel do Vlčindola so svojou manželkou chudobnou Kristínou, ktorú v jeho rodičovskom dome nemajú radi, lebo nepriniesla žiadne veno. Je to tvrdý chlap, svedomitý, ale milujú svoju rodinu. Vo svojom novom domove gazdujú vynikajúco, starajú sa o svoj vinohrad, aplikujú na ňom nové metódy, ktoré ľudia okolo nechápu, no vždy má najväčšiu úrodu.Kristína - žena Urbana, nadovšetko miluje Urbana a vždy s ním vo všetkom súhlasí. Stará sa o rodinu s celou láskou, veľa vecí nechápe, hlavne Urbanove súdne jednania, a on jej nič nevysvetľuje. Cez vojnu sa ide zodrieť k smrti, každý pôrod ju vysiľuje a po poslednom už nevládze ani chodiť.

9. Vedľajšie postavy: • Alojzia Kristová - prababička, pomáha Urbanovi, jediná sa dokáže postaviť Michalovi. Vždy pomáha Urbanovej rodine, aj s deťmi, s úrodou.Marek, Magdalénka, Cyril, Metod, Adam - deti Urbana • Habdžovci - Michal - najstarší, tvrdohlavý, pán domu v Zelenej Mise,Verona - žena MichalaJozefka, Mikuláš - deti MichalaOliver Ejhledjefka - vlčindolský sused Urbana, pomáhajú si navzájom, veľa sa naučil od Urbana, aj on využíva nové spôsoby vo vinohradníctve.Silvester Bolebruch - najbohatší vo Vlčindole, neznáša Urbana lebo mu ukradol Kristínu, jeho srdce tvrdne, hrozne trpí vo svojom vnútri, strašne ubližuje Urbanovej rodine.Pančucha - Silvestrov poskok, ožran, mláti svoju ženu. starý Slivnický - richtár, rozumný a spravodlivý

10. dej • sa ododhráva na začiatku 20. stor. na západnom Slovensku vo vinohradnickej rodine Vlčindol a Zelená Misa. Autor zobrazuje spoločnské premeny, ktorými prešiel slovenský viedk od začiaktu 20. stor. až po prvé roky buržoáznej republikyPoukazuje na premeny pod vplyvom, ktorých sa menia ľudia, ich spárvanie, ale najmä ich hodnoty. Skúsenosti z detských a študentských rokov, mu poskytli bohatý materiál.  Za prototyp románovej rodiny mu poslúžila vlatná rodina a za postavou Marka Haabdžu sa skrýva sám autor.Autor používa ľudový jazyk, príslovia, porekadlá, nárečové slová a odbornú terminológiu.Starý patriarchálny svet predstavujú bohatý gazdovia Michal a Verona Habdžovci, ktorý dodržiavajú všetky staré zvyky. Nový názor na svet má ich syn Urban a potom jeho deti Hurba napriek vôly svojich rodičov sa ožení s Kristínou a rodičia ho potom vydedia. Manželia začínajú nový život v druhej dedine Vlčindol.Hoci sú pracovitý, zápasia s finančnými ťažkosťami Najťažšie chívle prežíva Urbanova žena vtedy, keď dcéra Magdaléna ochorie. Urban na kolená prosí otca, aby mu požičal kone a mohl ísť po lekára. Proti Michalovi sa postaví jeho  mama a tak pomôže Magdalénu zachrániť. Okrem dcéry majú i syna Mareka, ktorý je veľmi talentovaný a napriek finančným ťažkostiam študuje na vinohradnickej škole. V románe vystupujú postavy, ktoré sú plné životnej energie, života sa nevzdávajú a neustále bojujú s novými prekážkami.K takým patria i Habdžovci. V dedine majú priateľov i nepriateľov a k tým najvytrvalejším patrí Silvester Bolebruch, ktorý závidí Urbanovi hospodárstvo i ženu. Snaží sa Urbana zničiť. Nepriateľstvo medzi oboma rodina ukončí sobáš Mareka s dcérou Silvestra Luciou

11. téma:1. tvrdý život v slovenských dedinách, počas divokého obdobia začiatku 20. storočia, 1. svetovej vojny a vzmáhania po nej. 2. Hečko tu zobrazil osudy troch generácií - patriarchálne založených starých Habdžovcov: Michala a Verony, ich detí - najmä však syna Urbana a jeho detí Marka a Magdalénky. Všíma si názory jednotlivých generácií, ich správanie, postoj k blízkemu i vzdialenému okoliu a vzťah okolia k nim, ich vzájomné vzťahy, postoje k určitým problémom...  hlavná myšlienka: Sila jednoduchého od srdca dobrého človeka je nekonečná, ukrýva v sebe neuveriteľné schopnosti, ktoré sa objavia až v hraničných situáciách života. motívy: motív lásky ,pomsti ,nenávisti, nenaplnenej lásky, pýchy

12. Idea: Na svete nie je dôležitý majetok, ale česť človeka a láska človeka k človeku v akejkoľvek forme, pretože láska tu na tomto svete bude dovtedy, kým nedodýcha posledný žijúci človek.

13. František Hečko: Červené víno Vydal Slovenský Spisovateľ, r. 1989 Počet strán –    kniha prvá: 424, kniha druhá: 336

14. Na prelome 60. a 70. rokov dala dramaturgia príležitosť vyniknúť inovatívnym režisérom ako Stanislav Barabáš, Martin Hollý alebo Juraj Herz, ktorí pre televíziu nakrútili filmové adaptácie diel svetovej klasiky oceňované v zahraničí. Po novátorských 60. rokoch sa do popredia dostáva, v lepšom prípade, konzervatívnejší prístup k filmovej reči a spracúvaniu námetov. Bolo to ideálne obdobie pre tradicionalistu Andreja Lettricha. Jeho Červené víno je založené na dobre vystavanom klasickom dramatickom pôdoryse. Ťažisko režijnej práce spočíva na výraznej, priam divadelnej hereckej akcii a to najmä u mužských protagonistov na čele s Urbanom Habdžom v podaní Štefana Kvietika. Lettrich nadviazal tiež na zaužívané zobrazovanie slovenskej dediny. Muži sú [ná]silní a priami. Ženy sú krehké a pasívne, čakajú čo sa bude diať a na každú novú udalosť reagujú výskaním alebo nárekom. Andrej Lettrich debutoval v roku 1954 adaptáciou literárneho diela socialistického realizmu, Drevená dedina. Červeným vínom sa po takmer 20 rokoch vrátil k literárnemu dielu Františka Hečka, avšak najprv cez televízne obrazovky. Dvojdielny filmový prepis románu mal premiéru až päť rokov po odvysielaní trojdielnej televíznej verzie, za ktorú získal režisér Andrej Lettrich Štátnu cenu Klementa Gottwalda v roku 1973. Výroba nového zostrihu pôvodnej televíznej verzie trvala jeden mesiac a stála viac ako 1 milión korún.