drah kamene
Download
Skip this Video
Download Presentation
Drahé kamene

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 59

Drahé kamene - PowerPoint PPT Presentation


  • 141 Views
  • Uploaded on

Drahé kamene. DK sú prírodné alebo syntetické minerály a materiály, ktoré pre svoje výnimočné estetické optické vlastnosti (farba, priehľadnosť, lesk, disperzia), veľkú trvácnosť (vysoká tvrdosť, chemická odolnosť) a vzácnosť v prírode sú veľmi cenené a využívané ako šperkové suroviny

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about 'Drahé kamene' - emma


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
drah kamene
Drahé kamene

DK sú prírodné alebo syntetické minerály a materiály,

ktoré pre svoje výnimočné estetické optické vlastnosti

(farba, priehľadnosť, lesk, disperzia), veľkú trvácnosť

(vysoká tvrdosť, chemická odolnosť) a vzácnosť v prírode

sú veľmi cenené a využívané ako šperkové suroviny

a dekoračné materiály.

drah kamene1
Drahé kamene
  • Staršia klasifikácia: drahokamy a polodrahokamy
  • Súčasná klasifikácia: drahé a dekoračné kamene
  • Podľa pôvodu:
  • Prírodné drahé kamene
  • Syntetické drahé kamene
  • Imitácie drahých kameňov
genetick typy lo sk drah ch kame ov
Genetické typy ložísk drahých kameňov:
    • ENDOGÉNNE LOŽISKÁ (EnL):
  • 1.1EnL divergentných rozhraní (najmä alkalické vulkanity kontinentálnych riftov a hot spots na kratónoch):
  • DIAMANT(kimberlity, lamproity),ZAFÍR(alk. bazalty)
  • 1.2 EnL konvergentných rozhraní – subdukčných, kolíznych až postkolíznych:
  • AKVAMARÍN, VERDELIT, RUBELIT, ...(pegmatity),AMETYST, SMARAGD(hydroterm. žily),
  • DRAHÝ OPÁL, ACHÁT(výplne puklín vo vulkanitoch),ZÁHNEDA(alpské žily),RUBÍN(metakarbonáty)
genetick typy lo sk drah ch kame ov1
Genetické typy ložísk drahých kameňov:

2.EXOGÉNNE LOŽISKÁ (ExL):

2.1 ExL v sedimentoch: DRAHÝ OPÁL(sliene, pieskovce)

2.2 ExL v zóne zvetrávania a infiltračné: MALACHIT(Cu-gossany), CHRYZOPRAS, TYRKYS

2.3 ExL ryžovísk (morských, riečnych) a paleoryžovísk:

DIAMANT, RUBÍN, ZIRKÓN, TOPÁS, GRANÁT

3.KOZMOGÉNNE LOŽISKÁ (KL):

3.1 KL v impaktových kráteroch: DIAMANT

3.2 KL v impaktových sklách: VLTAVÍN

p t podmienky vzniku dk
P-T podmienky vzniku DK:

GPa

100

DIAMANT

tlak

10

ZAFÍR

1

GRANÁT

VERDELIT

0.1

AMETYST

TOPÁS

JANTÁR OPÁL

0.01

1

100

1000

10 000 °C

teplota

diamant
DIAMANT
  • Názov: z gréckeho slova adamas (najtvrdší, nepremožiteľný); diamond (angl.), almaz (rus.)
  • Chem. zlož.:C
  • Prímesi:najčastejšie N (do 0.2 %), menej B, Al, Si, H, O, Mn, Fe, Mg
  • lokálne vo veľmi nízkych množstvách Ti, Na, Ca, Sr, Ba, Zr, Sc, REE, Cr, Co, Cu, Ag, Au, Pt, Pb
diamant1
DIAMANT
  • Kryštalografická symetria: kubická (Fd3m)
  • Mriežkový parameter:a = 3.567 (10-10 m)
  • Z = 8
diamant2
DIAMANT
  • Tvary: (111), menej (110) a (100), vzácne (321) a (310), vzácne cyklické zrasty 5 jedincov podľa (111)
  • Často zaoblený povrch kryštálových plôch
  • Rastové zóny a priehlbiny trojuholníkového tvaru, resp. lusté lamelovanie v dôsledku polysyntetického dvojčatenia alebo rozpúšťania
diamant3
DIAMANT
  • Tvrdosť:10 (Mohs); diamant je spolu s lonsdaleitom (hex. modifikácia C) najtvrdší minerál v prírode
  • Absolútna tvrdosť diamantu je 90-180 x vyššia ako korund (9 Mohs)
  • Hoci je diamant kubický, nie všetky plochy majú úplne rovnakú tvrdosť; najvyššiu tvrdosť majú plochy v smere (111), najnižšiu plochy (100)
  • Hustota:3.45 – 3.56, priem. 3.52 g/cm3
diamant4
DIAMANT
  • Farba: čistý diamant je bezfarebný, často však býva sfarbený – žltý, svetlomodrý až sýtomodrý, ružový až červený, hnedý, sivý až čierny
  • Sfarbenie môžu spôsobovať prímesi: N (žltá), Mn (ružová), B (modrá)
  • Sfarbenie diamantov možno vyvolať aj umelo:bombardovaním diamantov prúdom neutrónov (zelená), pri ďalšom nahrievaní sa farba mení na žltú; bombardovaním prúdom elektrónov vzniká svetlomodré sfarbenie diamantov
diamant5
DIAMANT
  • Bežný diamant, nedosahujúci drahokamovú kvalitu je sivý až čierny vo forme skrytokryštalických agregátov (karbonádo) alebo svetlosfarbený (bort)
  • Index lomu:2.4175 (v žltom monochrom. svetle)
  • S rastom množstva prímesí index lomu stúpa po hodnotu 2.421
  • Disperzia:0.044 (rozdiel indexu lomu v monochromatickom svetle pri rôznych vlnových dĺžkach); silná disperzia sa prejavuje oslnivým optickým efektom, tzv. ohňom na brúsených plochách
diamant6
DIAMANT
  • Luminiscencia:modrá, žltá, zelenkastá
  • Chemická reaktivita a premeny:nerozpustný v kyselinách a zásadách
  • Pri zahrievaní za prítomnosti kyslíka pri t = 800 °C zhorí – oxiduje sa na CO alebo CO2
  • Pri zahrievaníbez prístupu kyslíka pri t = 1500 °C sčerná, mení sa na grafit
diamant7
DIAMANT
  • Prírodné látky imitujúce diamant: kremeň (odroda krištáľ), beryl (bezfarebná odroda goshenit), korund (zafír), topás, zirkón, ceruzit, scheelit, cassiterit, rutil
  • Syntetické látky imitujúce diamant:syntetický diamant, kubická zirkónia (CZ – kubický ZrO2), linobat (LiNbO3), GGG (Gd3Ga5O12), stronciumtitanát alebo fabulit (SrTiO3), olovnaté sklo
diamant8
DIAMANT
  • Prírodné diamanty:
diamant9
DIAMANT
  • Prírodné diamanty:
svetov lo isk diamantov
Svetové ložiská diamantov
  • Väzba na kimberlity a lamproity – alkalické intrúzie intrudujúce do hornín konsolidovaných štítov a platforiem
  • Paleorozsypy a rozsypy kimberlitov a lamproitov (morské, riečne, eolické)
diamantonosn endog nne horniny
DIAMANTONOSNÉ ENDOGÉNNE HORNINY:

Kimberlity:skupina hybridných vysokodraselných ultramafických hornín, bohatých volatíliami(najmä CO2) s jemnozrnnou matrix a makroskopickými kryštálmi olivínov, lokálne aj ilmenitu, pyropu, diopsidu, flogopitu, enstatitu, chromitu. Xenokrysty and xenolitysú tiež bežné.Orangeity sú špeciálnou skupinou kimberlitov, obohatených H2O a kalcitom, diopsidom a apatitom v matrix.

Lamproity: skupina peralkalických, volatíliami obohatených

ultradraselných vulkanických až hypabysálnychhornín. Majú variabilné

minerálne zloženie, ale väčšina obsahujefenokrysty

olivínov + flogopit ± leucit ± Krichterit ± klinopyroxén ± sanidín.

lo isk diamantov historick a s asn
Ložiská diamantov (historické a súčasné):
  • Gondwanská oblasť: južná, centrálna a východná Afrika, Austrália, India, Borneo, Brazília (70 % súčasnej svetovej ťažby)
  • Laurázijská oblasť:Sacha (Rusko), Canada,Čína(30 % súčasnej svetovej ťažby)
slide23
Svetová produkcia prírodných diamantov (2006): 171 200 000 ct (cca 34.2 t), čo predstavuje len cca 10 % svetovej produkcie diamantov(90 % pripadá na syntetické diamanty)
  • Rusko....................38 400 000 ct (22 %)
  • Botswana...............32 000 000 ct (19 %)
  • Austrália.................29 200 000 ct (17 %)
  • Congo (Zair)...........28 000 000 ct (16 %)
  • Juhoafrická rep.......15 400 000 ct (9 %)
  • Canada....................12 400 000 ct (7 %)
  • Angola.......................7 800 000 ct (5 %)
  • Namíbia.....................2 200 000 ct (1 %)
svetov produkcia diamantov 2006 pokra ovanie
Svetová produkcia diamantov (2006, pokračovanie):
  • Čína.........................1 100 000 ct. (0.6 %)
  • Ghana.......................1 000 000 ct. (0.6 %)
  • Brazília.........................900 000 ct. (0.5 %)
  • Sierra Leone, Stredoafrická republika, Guinea, Libéria, Pobr. Slonoviny, Tanzánia, Lesotho, Guayana, Venezuela
cena technick ch diamantov
Cena technických diamantov
  • 15 (Mbuji-Mayi, Congo) až 418 US $/ct (Baken, JAR) (440 – 12 120,- Sk/ct)
ceny klenotn ckych diamantov us 2007
Ceny klenotníckych diamantov (US $; 2007)

0.5 ct: 2 300 – 6 500

1 ct: 3 200 – 16 500

3 ct: 6500 – 54 000

5 ct: 10 000 – 90 000

india
India
  • Historicky najstarší región ťažby diamantov (asi od 6 stor. p.n.l.)
  • Stredná India, oblasť Golconda pri meste Hajdarábád, neskôr Kollur-Ellur a Panna
  • Náplavy riek, pieskovce, konglomeráty; objavené aj kimberlity (Majhgawan)
  • Historické kamene: Veľký Mogul (787 ct), Koh-i-Noor (106 ct), Orlov (190 ct), Šach (95 ct.), Nizam (440 ct.), Hope (45 ct.)
india1
India

Diamant Hope (45.5 ct)

Ložisko Panna, stredoveká ručná ťažba diamantov v rozsypoch

braz lia venezuela guyana
Brazília, Venezuela, Guyana
  • Brazílske ložiská objavené 1714-1725
  • Riečne náplavy, najmä oblasť Bahia
  • 1730-1870 Brazília najväčší svetový producent diamantov
  • Po objave juhoafrických baní úpadok
braz lia venezuela guyana1
Brazília, Venezuela, Guyana
  • Bane boli malé s nízkou kvalitou diamantov, fungovali vždy len krátko
  • 1890-1901 objavené diamanty v Guyane a Venezuele; tiež aluviálne ložiská
  • Historické kamene: Prezident Vargas (727 ct),Goiás (600 ct), Darcy Vargas (460 ct)
ju n afrika
Južná Afrika
  • Diamanty objavené 1867, ťažené 1870 - rieka Oranje
  • 1880: objavené najznámejšie kimberlity: Kimberley, DeBeers, Dutoitspam, Bultfontein (spolu cca 250 diatrém)
  • Len Premier Mine poskytol 5.5 t diamantov zo 100 mil. t horniny (20 ct/t)
  • Historické kamene: Cullinan (3 106 ct), Excelsior (995 ct), Jubilee (Reitz, 651 ct), Imperial (469 ct), Dutoispan (616 ct), DeBeers (440 ct), Tiffany (287 ct), Hviezda Južnej Afriky (83 ct), ...
ju n afrika diamant cullinan
Južná Afrika: diamant Cullinan
  • Najväčší diamant všetkých čias, úlomok oktaedrického kryštálu
  • Hmotnosť 3106 ct. (621.2 g)
  • Nájdený 1905, Premier Mine, Pretoria
  • Súčasť britských korunovačných klenotov (najväčší Hviezda Afriky – Cull. I: 530.2 ct), spolu vybrúsených 104 briliantov o celk. hmotnosti 1063.65 ct (66 % pôvodného kameňa sa stratilo pri brúsení)
ju n afrika1
Južná Afrika
  • Diamanty viazané na kimberlity, riečne, plážové a eolické rozsypy, konglomeráty (paleorozsypy)
  • Kimberlity prekambrického, jurského až paleogénneho veku
  • Rôzna erózna úroveň kimberlitov: navrchu zvetralá zemina (yellow ground): 20-30 m, pod ňou menej zvetraný kimberlit (blue ground), nakoniec čerstvý kimberlit (hardebank)
venetia mine jar
Venetia Mine, JAR
  • najväčšia samostatná investícia DeBeers v JAR (400 mil. US $), oblasť rieky Limpopo
  • najväčšia diamantová baňa v JAR: 5 mil. ct ročne (4 % svet. ťažby), výnosnosť:10.8 ct/100 t
  • aluviálne diamanty známe od 1903, ložisko otvorené 1992
  • 11 kimberlitov, 2 v ťažbe na území 3 km2
  • ťaží sa lomovo (súčasná hĺbka 400 m), hornina sa strieľa, drví, upravuje v ťažkých kvapalinách, diamant sa identifikuje v surovine pomocou rtg-fluorescencie
finsch mine jar
Finsch Mine, JAR
  • 160 km od Kimberley
  • Objavené 1961, lomová ťažba, od r. 1991 podzemná ťažba
  • Hĺbka bane 680 m
  • Produkcia 2 460 000 ct (2001); 52 ct/100 t horniny
  • Zásoby na 24 rokov
botswana
Botswana
  • Najväčší producent diamantov v Afrike, 2. najväčší na svete: 30.4 Mct (2003)
  • Najvýnosnejšie diamantové bane sveta (1.2 mld. US $)
  • DeBeers objavil počas r. 1967-1973 3 svetové ložiská: Orapa, Jwaneng a Letlhakane
  • Ťažba od 1970

Jwaneng Mine

argyle mine z p austr lia
Argyle Mine, Záp. Austrália
  • v olivinických lamproitoch triasového až jurského veku prerážajúcich proterozoické sedimenty Kimberley Plateau
  • Ložisko objavené 1979, ťažba z alúvia od 1983, z lamproitov od 1985
  • Najväčšie svetové ložisko diamantov na svete, doteraz vyťažených vyše 600 Mct diamantov (vyše 120 ton), v priemere 6 ton ročne
  • 95 % produkcie sú priemyselné diamanty, 5 % drahokamové (cca 300 kg ročne)
  • 90-95 % svetovej produkcie ružových diamantov
  • Zásoby vypočítané do r. 2006
  • Ťažba v otvorenom lome, hornina sa strieľa, drví (trieda 3 mm), oddeľuje v ťažkých kvapalinách, diamanty identifikované pomocou rtg-fluorescencie
republika sacha jakutsko
Republika Sacha (Jakutsko)
  • Diamanty objavené 1947
  • trubka Mir 1955, doteraz zistených vyše 500 kimberlitových diatrém
  • Kimberlity vrchnodevónskeho až spodnopermského veku
  • Od 1970 Rusko (Sacha) 3. najväčší svetový producent diamantov
republika sacha jakutsko1
Republika Sacha (Jakutsko)
  • Historické kamene: Hviezda Jakutska (232 ct), Šachťor (45 ct), Marija (106 ct)

Geologický prieskum na diamanty (1947)

uda naja sacha
Udačnaja, Sacha
  • - Kimberlitová diatréma
  • - Najväčšie ložisko diamantov v Ázií
  • a v Rusku (Sache)
  • 19 Mct (2003)
  • (11 % svetovej ťažby)
canada
Canada
  • 1985: objav diamantov v NWT na severe Canady, od 1990 intenzívny prieskum
  • 1998: začiatok ťažby v Ekati
  • Prudký rast ťažby: 2.6 Mct. (2000), 4.0 Mct (2002), 11.2 Mct (2003) – 8 % svet. ťažby
  • Kimberlity formácie Lac de Gras, podobné ruským a juhoafrickým
  • Ťažia sa lomovo 3 diatrémy (Ekati, Diavik, Snap Lake), celkovo 120 kimberlitov
diamanty vyh ad vacie pr znaky
Diamanty: vyhľadávacie príznaky
  • Stabilné časti kontinentálnej kôry – prekambrické kratóny
  • Lineamenty – mohutné zlomové systémy
  • Spojitosť s alkalickým vulkanizmom
  • Prítomnosť kimberlitov, lamproitov, karbonatitov
  • Asociujúce minerály: pyrop, Cr diopsid, Cr spinel
po iadavky na diamanty
Požiadavky na diamanty
  • Klenotnícke diamanty – brilianty:
  • Čírosť
  • Sfarbenie
  • Veľkosť
  • Neporušenosť
  • Technické diamanty – bort a karbonádo:
  • Tvrdosť

V súčasnosti 90 % diamantov je syntetických, len 10 % prírodných

(z nich len 20 % dosahuje klenotnícku kvalitu)