SOCIÁLNA PEDAGOGIKA

1. SOCIÁLNA PEDAGOGIKA Prof. Dr. Zoroslav Spevák

2. Čo to je sociálna pedagogika? • Na formovaní osobnosti sa podieľajú: - biologické a psychologické faktory - ale aj výchova a prostredie Vyplyvom prostredia na výchovu a vzdelanie jednotlivca sa zaoberajú sociologické aspekty v/v. Sociálne prostredie – súbor všetkých spoločenských činiteľov, ktoré vlyývajú na človeka.

3. Aké prostredie? • Prostredie: prírodné, organické, spoločenské. • Možnosti rozvoja človeka sú limitované dedičnosťou. Úloha výchovy a sociálneho prostredia: rozvinúť maximálne všetky genetické dispozície („vyleštiť všetky poklady dedičnosti“) • V strede pozornosti: socializácia deti a mládeže, sociálne podmienky, v ktorých sa v/v realizujú.

4. Rozdelenie sociálneho prostredia podľa veľkosti • Mikroprostredie – najužší priestor, obývaný jednotlivcom, napr. detská izba • Semiprostredie - rodina, kamarátske skupiny, susedské vzťahy • Mezoprostredie – škola, pracovisko, komunita • Makroprostredie – spoločenská štrúktúra, hospodárska a kultúrna úroveň spoločnského celku, celková úroveň štátu • Globálne prostredie – ľudstvo ako celok, planéta, kosmos

5. Typy prostredia podľa charakteru teritória • A) vidiecke • B) polovidiecke • C) mestské • D) veľkomestské Typy podľa kvantity a kvality podnetov: – podnetovo chudobné, alebo presýtené (podnetné vs.nepodnetné)

6. Rozdelenie sociálneho prostredia na: • Prirodzené: rodina, rovesnícke skupiny, lokálne prostredie • Intencionálne: škola Sociálna pedagogika je pedagogická disciplína, ktoré skúma vplyv sociálneho prostredia na výchovný proces. Nemá doposiaľ presne vymädzené postavenia. Vznikla ako forma pomoci rizikovým a sociálne znevýhodneným jednotlivcom a skupinám, deťom, mladým a dospelým v ekonomickej a morálnej núdzi...

7. Znevýhodnení, v núdzi... • Reaguje na výchovné deficity v rodine, škole (zlyhanie rodiny, školy...) • Socio-patologické problémy detí, mladých a dospelých, problémové deti v rodine • Mládež ohrozená drogou, jednotlivci prepustení z väzby • Dnes sa prešírila i na oblasť voľného času (voľnočasové aktivity, programy zdravého životného štýlu...) • Sociálna pedagogika – životná pomoc!

8. Ciele a úlohy SP • Skúmať vplyv sociálneho prostredia na výchovný proces • Skúmať príčiny asociálneho správania, predchádzať vzniku nežiadúcich odchýlok (deviácií) • Obnovenie normality človeka výchovnými prostriedkami: výchova k svojpomoci • Rómska problematika, sociálno-patologické javy u detí a mládeže, kríza rodiny...

9. Metódy sociálnej pedagogiky • Patria sem bežné metódy používané v humanistických disciplýnach: • rozhovor • pozorovanie • prípadová štúdia • reedukácia • prevencia

10. Vzťah sociálnej pedagogiky a sociálnej práce • Sociálna pedagogika a sociálna práca veľmi úzko súvisia a navzájom sú prepojené. Vzťah medzi nimi nie je jednoznačne vymädzený. • Snaha o ich oddeľovania prítomná je v anglicky hovoriacich krajinách. Americký model „social work“ – psychológia , medicína, právo (klient, prípad, diagnóza). • Snaha stotožňovať sociálnu pedagogiku a sociálnu prácu prítomná je v nemecky hovoriacich krajinách. • Tretie, konvergnetné stanovisko (Schilling): SP a SP majú spoločné korene. V stredoveku neboli rozdiely medzi pomocou dospelým a deťom. Neskôr sa deti a mládež dostávajú do stredobodu. Starostlivosť o dospelých vyúsťuje do sociálnej práce, starostlivosť o deti a mládež do sociálnej pedagogiky.

11. Metódy SP • Zvlášť sú významné tieto metódy: • Metóda výchovného dozoru • Metóda personálnej supervízie (najmä ako metóda na integráciu a stabilizáciu osobnosti) • Podporná terapia (podpora udržania jenotlivca, ktorý sa ppohybuje na hrane medzi normou a odklonom, posilnenie seba obrazu, rekonštrukcia vlastnej osobnosti

12. Špecifické metódy SP • Metóda izolácie (nepr. od rodičov, od ich negatívneho vplyvu) • Metódy vedúce k odolnosti – dieťa sa posilňuje v pôvodnom prostredí, aby sa rozvinula schopnosť odolávať negatívnemu tlaku rodiny • Ochranné, liečebné a formujúce metódy, vychádzajúce z prejavených osobných citov – lásky, kamarátstva, ochrany dospelej osoby, starostlivosť o niečo (pestovanie zodpovednosti), záujmová činnosť, relaxácia, terapie, autogénny tréning a pod.

13. THV prof. Zelinu • SP vychádza predovšetkým z humanistickej a emancipačnej výchovy • THV – tvorivo humanistická výchova • Nie je problém vedieť akými máme byť, problémom výchovy je, aby ľudia takými chceli a mohli byť. • Teda, viac ide o prežívanie, motiváciu, city, hodnotové sústavu, tvorivosť deté a mlúdeže než o púhe poznávanie.

14. KEMSAK • Výchova je dôležitejšia ako vzdelávanie (poznávanie) • Z toho vyplýva systém KEMSAK (mimopoznávacie, nonkognitívne) funkcie osobnosti • Kognitivizácia – naučiť človeka poznávať, myslieť riešiť problémy • Emocionalizácia – naučiť človeka cítiť, rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie, prežívanie, rozvíjať emócie - Motivácia – rozvíjať záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti

15. KEMSAK • Socializácia – naučiť človeka žiť s inými ľuďmi, komunuikovať, vytvárať pozitívne medziľudské vzťahy • Axiologizácia – rozvíjať hodnotovú orientáciu osobnosti, učiť hodnotiť, budovať hodnotový rebríček • Kreativizácia – rozvíjať tvorivosť, kreatívny štýl života

16. Kto to je sociálny pedagóg • Sociálny pedagóg – absolvent magisterského štúdia odbor sociálna pedagogika, alebo odbor pedagogika, so zameraním na špecializáciu sociálna pedagogika • Je to odborník, ktorého kompetencie spočívajú v pomoci deťom, mládeži, rodičom, dospelým, v situácii narovnania deficitu socializácie a hľadania možnosti zlepšenia kvality života detí, mládeže a rodín prostredníctvom výchovy, vzdelávania, prevencie poradenstva

17. Princípy práce SP s klientom • Právo klienta na sebaurčenie • Diskrétnosť • Mlčanlivosť vo veciach týkajúcich sa klienta • Empatia • Akceptácia • Individuálny prístup

18. Krátko z dejín SP • Termín SP prvý použil nemecký pedagóg Diesterweg /disterveg/ v 19. st. • Zo začiatku šlo o riešenie praktických sociálno.výchovných problémov: • Starostlivosť o osirelé a opustené deti (sirotince) – 12-13. st. • Prvé preventívne opatrenia proti detskému žobráctvu : naučiť deti robiť, začiatok novoveku (16-16 st.) • Skvalitnenie výchovnej starostlivosti v sirotincoch – August Herman Franke (Halle)

19. Novoveké opatrenia • Vznik polpešovní spojených s manufaktúrami (17. st.) • Starostlivosť o deti, o chudobných (18.st.) • Johann Heinrich Pestalozzi (, pestaloci, 18-19. st.) – najvýznamnejší švajciarsky pedagóg: pomoc vojnovým sirotám, výchovne zanedbaným deťom, chudobným. „Každý človek má byť bez ohľadu na spoločenské postavenie vychovávaný tak, aby sa z neho stala všestranne rozvinutá osobnosť“.

20. Johann Heinrich Pestalozzi • Vychovávať láskou a úctou • Na hrobe: „Nič pre seba, všetko pre druhých“ • Friedrich Fröbel(19. st.): detské záhradky (kindergarten), výchova detí predškolského veku. • Deti sú kvety, vychovávatelia záhradníci (poskytovať optimálne podmienky na rast vnútorných síl).

21. DETI – bytosti z blata, či zo slnca • Antika – ambivalentný postoj k dieťaťu a detstvu: a) náhrobné pamätníky svedčia o úcte k dieťaťu, malý nahý Éros v podobe dieťaťa (nežnosť) b) odvrhnutie novorodeniatka, hora Tajget, pater familias, slovko puer označuje aj dieťa, ale aj otroka – nízke hodnotenie detstva, bezcitnosť

22. Palica z raja pochádza? • Stredovek – kresťanská dogma o prarodičovskom hriechu • Deti sú stelesnenie hriechu, zla, nečistoty – represívna výchova (telesné tresty, palica z raja pochádza) • človek v malom (detstvo vlastne neexistuje) • Nenachádzame náhrobné kamene deťom, samostatný portrét dieťaťa, až po 17. st.

23. Humanizmus a renesancia • 14-16. st. Taliansko • Antropocentrizmus namiesto teocentrizma • Heliocentrizmus namiesto geocentricmu • Rozum, veda, mikroskop, teleskop (Galileo, 1609, len 9 rokov po upálení Bruna) • Nový vzťah k dieťaťu – vysoké hodnotenie, úcta • Marcus Fabius Quntilianus (1. st. – 1416!)

24. Vittorino Ramboldini da Feltre14 – 15. st. • Učiteľ nového typu • La casa giocosa – „Dom radosti“ – v lese, pri jazere • Úcta k deťom, bez telesných trestov, príjemné prostredie, individuálny prístup, učenie hrou, telesné cvičby, plávanie

25. Dieťa je poklad... • J.A. Komenský (17. st.) – dieťa je poklad najvzácnejší Omnia sponte fluant, absit violentia rebus • John Locke (17. st.) – proti doktrine o prarodičovskom hriechu. Dieťa je tabula rasa. Ľudia sa rodia rovní, slobodní a racionálni. Rozdiely sú výsledkom rozdielnej skúsenosti a vzdelania. Veľký vplyv na osvietenstvo a liberálne revolúcie v Evrópe.

26. OSVIETENSTVO • Namiesto obdobia viery – obdobie rozumu. • Ostro vystupujú proti kresťanstvu a cirkvi. • Vysmievajú sa z teológov, obviňujú vieru a cirkve z vojen, násilia, prenasledovania, fanatizmu, nerozumnosti... Inkvizícia... • Zazlievali cirkvi že dieťa a človeka považuje za zlé, nenapraviteľne zdeformované bytosti, ktoré sa bez pomoci boha nedokážu starať o seba

27. Človek nie je zlý • Voltaire, Diderot, Bayle, Helvétius, Holbach – ľudia, opačne od toho čo tvrdí cirkev, sa nerodia hriešni a zlí. Sú takí, akými ich vytvorí prostredie a vzdelanie. • Požiadavka za zlepšením podmienok života a demokratizáciou vzdelávania. • Spločnosť treba usporiadať na základe slobody, rozumu a zákonov a nie viery, tyranie (božský pôvod panovníkovej moci), povier a fanatizmu .

28. Jean-Jaques Rousseau (18. st.) • Žan Žak Ruso – otočil chápanie dieťaťa a detstva o 180°. • Dieťa prichádza na svet LEN S DOBRÝMI VLASTNOSŤAMI, spoločnosť ho kazí • Vnútri, v dieťati všetko je dobré, vonku, mimo dieťaťa, okolo (prostredie) všetko je zlé • Dobro v dieťati treba ochrániť pred vonkajšími negatívnymi vplyvmi – tzv. NEGATÍVNA výchova = voľný, nehatený rast a vývin detských (pozitívnych) potenciálov. Všetko je v zárodku, v zrniečku, v dieťati – výchova je vytváranie

29. Každá výchova je NEPRIAMA • ...priaznivých, optimálnych, pedagogicky dizajnovaných, podnetných (stymulatívnych) PODMIENOK, OKOLNOSTÍ! (Porovnaj: Frebel: kvet a záhradník!) • John Dewey (džon djuji, 20. st.): každá výchova je NEPRIAMA výchova! • Starý koncept: FORMUJEME dieťa ako plastelínu, podľa našich predstáv (SOCIOCENTRIZMUS, DOSPELOCENTRIZMUS) = „Ohýbaj ma mamko pokým som ja Janko...“

30. Vzpriamujma mamko... • ... pokým som ja Anka! • Nový koncept: podpora dieťaťu, aby našlo VLASTNÚ CESTU, vlastnú formulku, sebarealizáciu... • Dž. Djuji: kopernikovský obrat – DIEŤA JE SLNKO (v strede výchovy, spoznávame a pomáhame mu aby samé spoznávalo vlastné sily a potreby). dospelí krúžia okolo neho.

31. DIEŤA JE SLNKO • Najprv individuálne sily (v rodine), potom socializácia: aby dieťa silné vošlo do sociálnych vzťahov, aby stálo na vlastných nohách a myslelo vlastnou hlavou. Aby nekriticky nepodliehalo TLAKOM SKUPINY (konformizmus – experiment s kruhmy). • Výchova vychádza z dieťaťa, z jeho potenciálov a potrieb (dispozícií, vlôh), prostredie dáva podnety, vplyvy: aj pozitívne, ale aj negatívne (aj rodina, aj škola, aj voľnočasové faktory...)

32. R O D I N A • Najvýznamnejší socializačný a výchovný činiteľ • Rodinné pomery a výchova v rodine – trvalý a hlboký základ duševného vývinu jednotlivca • Rodinná výchova - odraz rodinných vzťahov, ktoré sa utvárajú na základe osobnostných a hodnotových kvalít rodičov a ich vzájomnej komunikácie • Osobitne významná funkcia: v predškolskom veku a pri dospievaní dieťaťa

33. Súčasné fenomény • Nízka stabilita rodín • Stúpajúca rozvodovosť • Odkladané manželstvo • Neformálne rodiny • Obmedzený počet detí • Druhotne vytvorené, rekonštruované rodiny • Homosexuálne rodiny

34. Funkcierodiny • Základ budúceho života detí – väzby v rodine, ich kvalita, komunikácia medzi rodičmi a deťmi, medzi rodičmi, medzi deťmi • Formuje sa hodnotová orientácia, záujmy • Rodina je bio-psycho-sociálny systém • Ten systém je dynamický, neustále sa mení

35. Funkcie rodiny • Biologicko-reprodukčná • Ekonomická • Výchovná – inetnzita, príklad, celková atmosféra, vzýjomné vzťahy, stabilita... • Psychohygienická a emocionálna – bezpečie biologické a psychické, pravidelný životný rytmus, láska, podnetyy, podpora, pomoc v citových krízach... • Ochranná – ochrana zdravia, profylaxia pred negatívnymi sociálno-patologickými javmi

36. Funkcie rodiny • Socializačná – príprava na začlenenie do spoločnosti, predstava o širšom okolí, medzigeneračné vzťahy... • Rekreačná – organizácia a efektívne využívanie voľného času detí

37. Typológia rodiny • Funkčné – spĺňajú svoje funkcie • Afunkčné – obmedzené možnosti • Dysfunkčné – negatívne vplyvy rodičov • Rodina úplná • Rorina neúplná • rodina vdovcov • rodina slobodnej matky • rodina rozvedených rodičov s deťmi • rodina bezdetná

38. Dysfunkčné rodiny • Nezrelá (nedostatočne pripravení rodičia) • Preťažená – bytové, ekonomické a i. podmienky • Ambiciózna – materiálne, na úkor výchovného a citového • Perfekcionalistická - žiada vysoké výkony, bez ohľadu na predpoklady • Autoritárska – vyžaduje od detí slepú poslušnosť. Uprednosťujú sa tresty. • Rozmaznávajúca (protekcionistická) – vyhovieť dieťaťu za každú cenu

39. Súčasné problémy v rodine • Rodina zanedbávajúca/týrajúca deti • Rodina so zneužívanou/ týranou ženou • Rodina, kde je prítomná choroba • Rodina s mentálne retardovaným dieťaťom • Rodina mladistvého delikventa • Rodina slobodnej matky • Rodina s dospelým alkoholikom • Rodina, ktorá sas rozvádza • Rekonštruovaná rodina • Rodina utečencov • Rómska rodina

40. Sociálne učenie v rodine • Spevnenie – upevňuje sa odmenené správanie, upúšťa sa od správania, ktoré nebolo odmenené, resp. bolo potrestané • Učenie priamym vedením – verbálne usmerňovanie, pomocou slovných inštrukcií • Učenie napodobňovaním – pozorovanie a napodobňovanie modelu (dospelých, súrodencov, TV postáv...) • Učenie identifikáciou – stotožnenie s rodičom, vychovávateľom, iným významným dospelým – preberajú sa jeho postoje, formy správania

41. Typy rodinnej výchovy • Autoritatívna – dieťa sa musí bezpodmienečne podriadiť, konflikty, agresivita/pasivita • Nekompromsná – kategorické požiadavky, bez výnimky, bez ohľadu na vývinové osobitosti, vek, schopnosti dieťaťa • Ambiciózna – vysoké nároky na dieťa, bez ohľadu na reálne možnosti, stály tlak, úzkosť

42. Typy rodinnej výchovy • Liberálna – dieťa si robí, čo chce, rodičia plnia všetky jeho želania – sebectvo, povýšenectvo, neschopnosť zapojiť sa do kolektívu • Merkantilná – neodôvodnené a stále odmeňovanie – dieťa si nič nevie vážiť • Kverulantská – mojmu dieťaťu sa stále krivdé, dieťa si zvyká za svoj neúspech obviňovať iných • Demobilizujúca – nedostatočné podnecovanie dieťaťa

43. Typy rodinnej výchovy • Patologická – alkoholici, drogovo závislí, neurotici • Laxná – nezáujem o dieťa, bez citových väzieb • Demokratická – najvhodnejší typ, náročnosť, ale aj úctu, láska, ale aj prísnosť, dôvera, rešpekt, oceňovanie dieťaťa, reálne apremyslené požiadavky, kontrola plnenia a hodnotenie.

44. Negatívne javy v rodinnej výchove • Výchova založená na zákazoch a príkazoch • Citovo chladný postoj/ rozmamznávanie • Projekcia vlastných plánov do dieťaťa • Extrémne vysoké požiadavky na dieťa • Ochranársky postoj – odstraňovanie každej prekážky • Protichodnosť požiadaviek rodičov, nedôslednosť, improvizácia

45. Negatívne javy v rodinnej výchove • Zanedbávanie (napr. pre nedostatok času) • Preferovanie niektorého z detí • „Kupovanie“ si dieťaťa (darčeky, materiálne výhody) • Tvrdý, agresívny prístup, prísne tresty

46. Princípy rodinných vzťahov • Útočisko, citová podpora, podpora duševného zdravia • Budovanie a pestovanie vzťahov • Efektívna, hlboká komunikácia, empatia • Prvé roky sú kľúčové • Spoločné trávenie času • Poznanie vývinových etáp • Disciplína: averzívne metódy (trest, pokarhanie) vystriedavať pozitívnymi stimulačnými metódami

47. Princípy rodinnej výchovy • Zdravá sexuálna výchova, rozhovor o sexualite • Vplyv na intelektuálne schopnosti, pozitívny postoj k životu • Zdravá sebaúcta detí vs. Neistota, bojazlivosť • Hodnotová sústava

48. NÁSILIE NAD DEŤMI • KOLESO NÁSILIA PÁCHANÉHO NA DEŤOCH Taktiky moci a kontroly - Využívanie privilégií dospelého (zaobchádzanie s deťmi ako so sluhami/ slúžkami, trestanie, neustále prikazovanie, vyhrávanie za každú cenu, neustále vyrušovanie dieťaťa pri rôznych aktivitách)

50. Taktiky moci a kontroly • Zastrašovanie – výhražné pohľady, gestá a správanie, ničenie osobných vecí, znezžívanie fyzickej dominácie, vrieskanie, násilie nad matkou, domácim miláčkom a pod. • Zneužívanie inštitúcií – vyhrážanie sa súdmi, políciou, školou, bohom, polepšovňou, psychiatrickou liečebňou