1 / 40

TMF 2005 námety k úlohám

TMF 2005 námety k úlohám. František Kundracik 21.-22.10.2004. 16. Prekážka v lieviku - úvod. Pri sypaní granulárneho materiálu cez lievik dochádza často k jeho „zadrhávaniu“ Je to významný problém v priemysle pri balení práškových materiálov, mnohé technické riešenia

dinh
Download Presentation

TMF 2005 námety k úlohám

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. TMF 2005námety k úlohám František Kundracik 21.-22.10.2004

  2. 16. Prekážka v lieviku - úvod • Pri sypaní granulárneho materiálu cez lievik dochádza často k jeho „zadrhávaniu“ • Je to významný problém v priemysle pri balení práškových materiálov, mnohé technické riešenia • Teoreticky veľmi komplikovaný problém – sú zvládnuté iba základné princípy, značná časť vývoja plniacich zariadení má experimentálny charakter

  3. 16. Prekážka v lieviku – najčastejšie príčiny drhnutia materiálu • Bridging – vytváranie mostíkov – granule sa vplyvom tlaku tesne naukladajú na seba a „spevnejú“ a vytvárajú stabilné štruktúry • Rat-Holing – usádzanie prášku na stenách a zmenšovanie svetlosti lievika • Statická elektrina – zvýšenie príťažlivých síl najmä medzi zrnami a lievikom

  4. 16. Prekážka v lieviku – osvedčené metódy riešenia problémov s plynulosťpu prúdu • Mechanické vibrácie lievika – rozbíjanie mostíkov a odtŕhanie materiálu od stien • Vháňanie vzduchu do materiálu – vhodné najmä na jemnejšie prášky – dochádza k zľahčovaniu materiálu (separácia zŕn) a potláča sa „zhutňovanie“ • Zmenšenie tlaku v materiáli umiestnením „striešky“ nad výtokový otvor – zmenšuje sa „zhutňovanie“ • Úprava sklonu stien lievika • Predmetom úlohy je práve tretia a zrejme aj štvrtá možnosť – umiestniť prekážku nad ústie lievika

  5. 16. Prekážka v lieviku – možnosti experimentálneho skúmania • Napríklad priehľadný kváder, uhol sklonu regulovať prídavnými obdĺžnikovými stenami • Nasypať rôzne hrubý granulárny materiál (detská krupica, ryža, hrach, ...) a prekladať rôzne sfarbené vrstvy • Merať čas vytečenia, prípadne neustále monitorovať hmotnosť lievika – možno zmerať okamžitú rýchlosť vytekania materiálu • Vkladať rôzne prekážky rôznych tvarov, možno aj pohyblivé?

  6. 16. Prekážka v lieviku – možnosti experimentálneho skúmania Sledovanie narušovania „mostíkov“ a celkového prúdenia prášku

  7. 16. Prekážka v lieviku – možnosti experimentálneho skúmania • Možno vyhodnocovať časové priebehy hmotnosti vytečeného materiálu • Nájsť vhodný tvar prekážky a najlepšiu výšku jej umiestnenia nad otvorom • Ak bude príliš vysoko – tlak v otvore bude veľký a nebude fungovať • Ak bude príliš nízko – zmenší svetlosť otoru a spomalí vytekanie

  8. 16. Prekážka v lieviku – možnosti teoretického skúmania • Dosť obmedzené – prvotným javom je zhutňovanie tlakom • Vplyv tvaru granúl a materiálu • Ako – tak sa dá vypočítať iba tesné umiestnenie guličiek – akú silu treba na vtlačenie ďalšej guličky do takejto štruktúry a pod. • Je to hlavne experimentálna úloha

  9. 16. Prekážka v lieviku – literatúra • Učebnice škôl zameraných najmä na chemickú technológiu – problém balenia produktov • Množstvo informácií na internete, napr. • http://www.dpandp-sale.demon.co.uk/product.html • http://www.engr.usask.ca/societies/csae/protectedpapers/C9904.pdf • Kľúčové slová: powder flow, insert, frictional stress

  10. 15. Optické tunelovanie • Už zo Snellovho zákonu lomu vyplýva, že pri prechode z prostredia opticky hustejšieho do opticky redšieho neexistuje pre malé uhly dopadu neexistuje riešenie pre uhol prejdeného lúča – vzniká úplný odraz • Na stredných školách sa však nespomína, že za istých okolností predsa len môže časť svetla prejsť (dôvod je v slabých matematických základoch pre riešenie tohto problému)

  11. 15. Optické tunelovanie • Vo svete vlnenia sa nič nedeje skokom – svetelná energia je aj za hranolom, ale nepostupuje ďalej • Oblasť výskytu energie je veľmi tenká – porovnateľná s vlnovou dĺžkou svetla • Ďalej sa preto dostane červené svetlo než modré

  12. 15. Optické tunelovanie • Ak však nepostupujúce svetlo zasiahne tesne priložený hranol, úplný odraz sa naruší a časť energie postupuje do druhého hranola • Matematický opis javu je súčasťou učebníc optiky základných kurzov fyziky na vysokých školách • Úloha: vyšetriť podmienky pre pozorovanie tohto javu – zrejme nie teoreticky, to je veľmi dobre známe • Je to experimentálna úloha – pozorovať a správne interpretovať tento jav

  13. 15. Optické tunelovanie – v čom je problém • Hranoly treba priblížiť veľmi natesno. Ak je ich vzdialenosť napríklad tisícina milimetra, zo zeleného svetla (vlnová dĺžky asi 500 nm) postupuje do druhého hranola iba asi • Je to veľmi málo, svetlo rozptýlené inými efektami bude omnoho silnejšie a „schová“ skutočný efekt • Vzdialenosť hranolov musí byť zlomok vlnovej dĺžky svetla (napr. 100 nm), aby bol jav výrazný!

  14. 15. Optické tunelovanie – rovinnosť hranolov • Aj veľmi presne rovinne vybrúsené hranoly majú zakrivenie povrchu o niekoľko rádov väčšie, než potrebujeme – nedokážeme ich priblížiť na dostatočne malú vzdialenosť – tunelovanie nebudeme pozorovať • Napriek tomu evidentne časť svetla prechádza do druhého hranola. • Je to preto, lebo povrch hranola je „nerovný“, obsahuje rôzne výstupky a škrabance (okom neviditeľné). Na nich dopadajúci lúč má dosť veľký uhol dopadu, aby nedochádzalo k úplnému odrazu!

  15. 15. Optické tunelovanie – nerovnosť povrchu • Lúč 1 dopadol na rovnú časť povrchu – dochádza k úplnému odrazu • Lúč 2 dopadol na nerovnosť – láme sa a postupuje ďalej • Záver – pri jednoduchom meraní intenzity prejdeného svetla nameriame svetlo prejdené uvedeným mechanizmom a nie tunelovaním!

  16. 15. Optické tunelovanie - interferencia • Tunelovanie sa prejaví tak, že po dosiahnutí uhla úplného odrazu, prestupujúci nezmizne, ale časť energie prejde. Pri zmenšovaní uhla dopadu sa dráha lúča cez medzeru postupne predlžuje a prejdený lúč by mal slabnúť. • Tento jav si možno pomýliť s interferenciou na vzduchovej medzere. Pri uhloch blízkych medznému uhlu sa objaví séria interferenčných prúžkov, ktorých intenzita postupne klesá • Tieto prúžky vidno aj pri pohľade cez dva hranoly pod uhlom blízkym medznému uhlu • Samotný výskyt interferencie je znakom, že medzera je priveľká na pozorovanie tunelovania

  17. 15. Optické tunelovanie – jedno možné usporiadanie experimentu • Namiesto druhého hranolu použiť šošovku • Miesto dotyku je veľmi malé – možno nájsť na hranole také miesto, kde je medzera medzi hranolom a šošovkou veľmi malá • Vzdialenosť šošovky a hranola sa od miesta dotyku postupne zväčšuje – modré svetlo prestáva tunelovať, ešte tuneluje červené, neskôr ani to • Pri pohľade do hranola vidíme v mieste dotyku svetlejšiu alebo tmavšiu škvrnu – miesto narušenia úplného odrazu tunelovaním. Jas škvrny závisí od jasu prostredia za šošovkou. Okraj škvrny by mal byť načervenalý (červené svetlo tuneluje aj pri väčších hrúbkach medzery)

  18. 15. Optické tunelovanie – pozor na nečistoty • Prítomnosť nečistôt (napríklad odtlačky prstov) na povrchu skla spôsobí spojenie skiel „vazelínou“, takže nedochádza k úplnému odrazu (index lomu vazelíny je omnoho väčší, než index lomu vzduchu) • Okraj škvrny by v takomto prípade nemal byť načervenalý • Povrchy skiel musia byť dokonale odmastené a čisté

  19. 15. Optické tunelovanie - námety • Pozorovať škvrnu vzniknutú tunelovaním alebo zo strany hranola, alebo zo strany šošovky • Okraj škvrny by mal byť načervenalý • Škvrnu možno odfotiť s využitím silnej lupy alebo ešte lepšie s využitím mikroskopu • Pokúsiť sa (nedávam tomu však veľkú šancu) porovnať pokles intenzity na okraji škvrny s teóriou – hrúbku medzery ako funkciu vzdialenosti od stredu škvrny možno určiť zo zakrivenia šošovky

  20. 3. Lavína • Niekoľko druhov lavín, napríklad snehové, skalné a pod. • Dosková snehová lavína: ak medzi dvoma vrstvami pevnejšieho snehu je tenká vrstva nekompaktného – vrchná vrstva sa môže odtrhnúť a šmýkať sa po medzivrstve • Lavína z prachového snehu: sneh nemá súdržnosť a sype sa zo svahu • Lavína z kašovitého snehu: zľadovatelý sneh po odmäku stratí súdržnosť s podkladom a zošmykne sa (ako zo strechy domu) • ...

  21. 3. Lavína • Kamenné lavíny: kamene pri nasypaní tvoria kužele. Ak je strmosť svahu priveľká, je štruktúra nestabilná a po narušení sa vytvorí lavína • Ľadové lavíny: po odtrhnutí ľadu z previsu ľadovca sa ľad roztriešti a padá podobne ako kamenná lavína, neskôr po rozdrobení ľadu sa to podobá na tečúcu snehovú lavínu • Zosuvy pôdy podmoknutím: vsiaknutá voda sa zastaví na nepriepustnej vrstve, tam dôjde k jej rozmočeniu a k šmýkaniu vrchnej vrstvy

  22. 3. Lavína - námety • Je to zjavne experimentálna úloha, z teoretického hľadiska možno nájsť práce o prirodzenom sklone svahov zo sypkého materiálu (kľúčové slovo „uhol vnútorného trenia“) a o trení medzi vrstvami (doskové lavíny) a o súdržnosti vrstvy (odstrihnutie snehovej lavíny) • Možno si naštudovať informácie o rôznych druhoch lavín a namodelovať si ich v laboratóriu. • Napríklad u kamenných lavín si možno pripraviť svah tesne pred zosunutím a pozorovať vývoj lavíny, vplyv tvaru zrniek materiálu (okrúhle, podlhovasté ako ryža a pod.), porovnať uhol, pri ktorom vznikne lavína so vzťahmi z literatúry

  23. 3. Lavína - námety • Podobne si možno pripraviť blatovú lavínu - na spodnú nepremokavú vrstvu naniesť vrstvu zeme, potom to polievať a pozorovať vznik lavíny • Ako model snehovej doskovej lavíny by mohli slúžiť dve vrstvy súdržného materiálu (trochu utlačená hladká múka) oddelené nesúdržným materiálom (vrstva hrubej múky) – možno pozorovať vznik a vývoj lavíny • Všetko možno na fotiť a nafilmovať, analyzovať v spomalenom priebehu a pod...

  24. 3. Lavína - literatúra • Prehľad o snehových lavínach: • http://www.kstst.sk/pages/vht/laviny1.htm

  25. 10. Rýchlosť prúdenia • Podľa návodu si pripravíte tzv. magnetickú kvapalinu • Magnetická kvapalina je zmes nosnej tekutiny (voda, olej a pod.) a JEMNÝCH čiastočiek feromagnetického materiálu (napr. železa) • Čiastočky musia byť také jemné, aby sa neusádzali, ale boli rovnomerne rozptýlené – treba použiť naozaj jemné práškové železo, piliny sú naozaj iba núdzové riešenie • Obvykle sa magnetické kvapaliny pripravujú chemickou reakciou, pri ktorej vznikajú mikročiastočky železa alebo magnetitu

  26. 10. Rýchlosť prúdenia • Chemická príprava magnetickej kvapaliny • Nakoniec sa pridá tzv. surfaktant (napr.saponát), ktorý bráni zlepovaniu čiastočiek • Čiastočky majú rozmer iba asi 10 nm a preto nie sú bez prítomnosti magnetického poľa zmagnetované (nepriťahujú sa) – toto nemožno zaručiť u pilín, najmä ak nie sú z magneticky mäkkého železa

  27. 10. Rýchlosť prúdenia – najčastejšie demonštrácie • Dolárové bankovky sú farbené magnetickými farbami na báze magnetickej kvapaliny – silný magnet ich priťahuje • Magnetická kvapalina sa vplyvom silného magnetického poľa preskupuje – vytvorí „ježa“ • Magnet musí byť veľmi silný (nie bežné magnetky) – možno použiť napríklad magnety zo starých pokazených harddiskov alebo disketových mechaník

  28. 10. Rýchlosť prúdenia – viskozita • Viskozita kvapaliny bez prítomnosti magnetického poľa, ktorá obsahuje v sebe guličky (koncentrácia Φ),η0 je viskozita nosnej kvapaliny • Viskozita je nekonečná pri takej koncentrácii, keď guličky sú už tesne natlačené na seba (pozri literatúru)

  29. 10. Rýchlosť prúdenia – viskozita • Pri umiestnení magnetickej kvapaliny do magnetického poľa sa feromagnetické čiastočky zmagnetujú a pospájajú do veľkých klastrov, ktoré majú často nitkovitý tvar (podobným princípom sa železnými pilinami zobrazujú indukčné čiary • Klastre sa pohybujú iba ťažkopádne a bránia tiež prúdeniu kvapaliny – viskozita prudko narastá • Pozor! Ak sú piliny veľké, magnetické pole ich odseparuje a pritiahne k stenám hadičky a nosná kvapalina môže pretekať ešte rýchlejšie – inverzný efekt.

  30. 10. Rýchlosť prúdenia – námety • Skúsiť rôzne recepty na prípravu magnetickej kvapaliny s jemne práškovým železom, prípadne sa pokúsiť zohnať hotovú magnetickú kvapalinu • Ovládať prúdenie kvapaliny priložením silného magnetu • Hadičku možno tiež prevliecť cez cievku a magnetické pole vytvoriť prúdom

  31. 10. Rýchlosť prúdenia – literatúra • http://www.columbia.edu/itc/chemistry/c2507/CS_Material_04/CS4_Material_1.pdf • http://www.tet.tu-cottbus.de/pages/ferrofluide/ • http://mrsec.wisc.edu/edetc/ferrofluid/

  32. 5. Fatamorgána • Pokiaľ vznikne v atmosfére situácia, že rôzne vrstvy atmosféry majú rôzny index lomu, môže na nich dochádzať k úplnému odrazu svetla • Gladstoneov –Daleho zákon • Vplyv vlhkosti (parciálny tlak vody e), pre zelené svetlo:

  33. 5. Fatamorgána • Ak je rozdiel teplôt 30 ºC, je dosiahnuteľný rozdiel indexov lomu veľmi malý: • Aby pri takomto malom rozdiele indexu lomu došlo k úplnému odrazu, musí byť uhol dopadu svetla na rozhranie veľmi malý (menej než 0,5º)

  34. 5. Fatamorgána • Horný odraz – ak vzduch dolu je chladnejší (more)

  35. 5. Fatamorgána • Spodný odraz – ak je spodná vrstva napríklad nad vozovkou prehriata

  36. 5. Fatamorgána - námety • Dosiahnuť uzavretie teplého vzduchu v prevrátenej teplej nádobe • Skúsiť využiť horúci vzduch napríklad nad varičom • Pohyb lúča možno ľahko vypočítať rozdelením prostredia na tenké vrstvy a aplikovaním zákonu lomu, resp. naopak z dráhy lúča možno určiť rozloženie indexu lomu • Možno určiť medzný uhol, z neho pomer indexov lomu a ten porovnať s teóriou (napr. rozdielna teplota) • Ľahko možno navrstviť rôzne kvapaliny – treba ale zvážiť, či to zodpovedá zadaniu

  37. 5. Fatamorgána - literatúra • http://www.rr0.org/Documents/condon/s6chap04.htm • Nezľaknite sa francúzštiny, po francúzsky je iba niekoľkoriadkový úvod  • http://ncas.sawco.com/condon/text/s6chap04.htm • http://www.geocities.com/r_pradel/ • http://www.geocities.com/r_pradel/experiment.html

  38. 4. Hydraulický skok • Úloha už bola zadaná pred niekoľkými rokmi v TMF • Princíp vzniku skoku je jednoduchý a základné parametre skoku (napríklad jeho výšku) je možné získať takmer stredoškolskými postupmi http://ceeserver.cee.cornell.edu/whb2/cee331/labs_04/lab3_2004.pdf • To umožňuje porovnať teóriu a experiment • Pri viskóznych kvapalinách s vhodným povrchovým napätím možno pozorovať narušenie symetrie

  39. 4. Hydraulický skok - asymetria

  40. 4. Hydraulický skok - literatúra • http://ceeserver.cee.cornell.edu/whb2/cee331/labs_04/lab3_2004.pdf • http://web.mit.edu/jeffa/www/first%20publication%20JFM.pdf • http://suuri.sci.ibaraki.ac.jp/~shinya/res/hyd.html • http://www.lmnoeng.com/Channels/HydraulicJump.htm • http://www.nbi.dk/~haaning/jumpside.html • http://web.mit.edu/jeffa/Public/web/jump.htm

More Related