Banská Bystrica

1. Banská Bystrica Juraj Valašťan 8. B

2. Thurzov dom - múzeum Stála spoločenskovedná expozícia Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici je umiestnená v jednom z najkrajších a najcharakteristickejších domov historického jadra mesta na Námestí SNP. Pôvodne gotické domy označované ako Mittelhaus získali na prelome 15. a 16. storočia Thurzovci, významná podnikateľská rodina, ktorá spolu s augsburgskými bankármi Fuggerovcami vytvorila Thurzovsko-Fuggerovskú mediarsku spoločnosť. Tento výrobno-obchodný podnik zásoboval banskobystrickou meďou trhy v celej Európe. Dnešnú podobu dom získal pri prestavbe v II. polovici 16. storočia, kedy sa na priečelí objavili mnohé prvky inšpirované talianskou renesanciou (napr. sgrafito na fasáde). Kedže najvýznamnejším majiteľom bol banský podnikateľ a kremnický komorský gróf Ján Thurzo z Betlanoviec, dom dnes nesie jeho meno. Po pamiatkovej obnove objektu poškodeného časom i vojnovými udalosťami tu bola v roku 1958 spristupnená spoločenskovedná expozícia zameraná na historické premeny Banskobystrického kraja od najstarších dôb praveku, cez stredovek, novovek až po začiatky 20. storočia. V celkovom počte 12 miestností múzeum verejnosti ponúka bohaté množstvo archeologických exponátov, stredovekých zbraní, mincí a kópii historických dokumentov. Samostatné miesto patrí gotickému umeniu, banskej problematike, cechom, remeslám a manufaktúram. Veľkú časť druhého poschodia zaberá prehliadka dobového meštianskeho nábytku a národopisného materiálu. Osobitnú pozornosť si zaslúži tzv. Zelená sieň so zachovalou časťou freskovej výzdoby z II. polovice 15. storočia, drevené trámové stropy z konca 15. storočia a renesančná lunetová klenba so štukovou výzdobou. V priestoroch na prízemí múzea sa po celý rok vymieňajú rôznorodé výstavy. V miestnosti na prvom poschodí venovanej gotickému umeniu sa pravidelne konajú koncerty študentov Akadémie umení. Hneď za mestskou radnicou stojí kostol sv. Františka Xaverského. Je situovaný na rohu námestia SNP a Kapitulskej ulice. Postavili ho jezuiti v r. 1695-1715. Keď v roku 1776 zriadili v Banskej Bystrici rímsko katolíske biskupstvo, kostol sa stal biskupským katedrálnym chrámom. Šikmá veža Podĺa legendy je jej výchýlenie spôsobené nočnou zrážkou anjelov, ktorí v temnote nevideli a zachytili sa o jej vrchol.

3. Mestský hrad • Opevnenie okolo rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie sa spomína už v roku 1442.Tento farský kostol je najstaršou stavbou na území mesta a prešiel viacerými stavebnými úpravami. Na jeho južnej strane pristavali v roku 1473 kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a v r. 1480 kaplnku sv. Jána Krstiteľa. V r.1478 pristavali kaplnku sv. Barbory. Známa je oltárom majstra Pavla z Levoče. Traduje sa, že syn majstra Pavla vhádke zabil akéhosi krakowského mešťana a mal zaplatiť Krakowu vysoké odškodné. Keďže nemal potrebnú sumu, ponúkla sa banskobystrická mestská rada, že zaplatí odškodné pod podmienkou, že majster Pavol vyzdobí kaplnku sv. Barbory vyrezávaným gotickým oltárom. Ďalej naša prehliadka pokračuje na Lazovnú ulicu, kde je kancelária prezidenta SR. V tej istej budove sídli i Vedecká knižnica so stálou expozíciou hudobného a literárneho múzea. Naša prehliadka končí pamätníkom SNP. Táto nár. pamiatka zložená z 2 excentrických skulptúr. V priestore medzi nimi je pietna sieň so symbolickým hrobom neznámeho bojovníka s večným ohňom. V interiéri objektu je múzeum SNP a v parku pred pamätníkom je skanzen zbraní z 2.svetovej vojny.

4. História Banská Bystrica od udelenia mestských práv prešla viacerými etapami vývoja a trvale sa vpísala nielen do dejín Slovenska. V roku 2005 si pripomíname i 510. výročie vzniku Thurzovsko - fuggerovskej spoločnosti. Tento banskobystrický mediarsky podnik so svojím obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom patril k najväčším a najmodernejším rannokapitalistickým podnikom svojho druhu v Európskom baníctve a hutníctve.Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodársko-správnych centier Slovenska. Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po zrušení krajov sa mesto rýchlo prispôsobilo novým územno-administratívnym pomerom a začalo stavať na bankovníctve, školstve a turistike. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. V školskom roku 2003/2004 študovalo na univerzite 13 788 študentov. V súčasnosti je Banská Bystrica s viac ako 85 000 obyvateľmi hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska a sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja.Obnovené historické centrum, nová moderná výstavba a krásna okolitá príroda ponúkajúca široké možnosti pre šport, turistiku a rekreáciu pozývajú návštevníkov k ich prehliadke a sú nevyčerpateľnou studnicou ich spoznávania.

5. - dejiny spojené s ťažbou medi, striebra, zlata- leží na brehu Hrona v S časti Zvolenskej Kotliny, obklopená Starohorskými vrchmi, Kremnickými vrchmiosídlenie- pred 13.stor. nemáme o osídlení správy, predpokladá sa, že tu bola poddanská osada s povinnosťami voči feudálom- predpokladané centrum osady pri sútoku Hrona a Bystričky (dnešný Hušták)- po začlenení tejto oblasti do Uhorska sa osada stala súčasťou Zvolenskej Župy a jej rozvoj bol narušený tatársko-mongolským vpádom r.1241- keď Tatári opustili Uhorsko, panovník Belo IV., aby obnovil spustošenú krajinu, pozval cudzích kolonistov, najmä Nemcov, Sasov, ktorí poznali technológiu dolovania a spracovania rúd- aby sa tu usadili natrvalo r.1255 udelil novej osade Bystrici „de nova villa Bistriciensis“ mestské práva- Bystrica sa stala 2. banským mestom na strednom Slovensku po Banskej Štiavnici- práva vyňali mesto spod Zvolenskej župy, stalo sa samostatným, odpovedným kráľovi- slobodne volilo richtára, farára- právo ťažby- každoročne museli platiť daň z ťažby kráľovskému dvoru urburu a teda 1/10 vyťaženého zlata a 1/8 z vyťaženého striebra a iných kovov

6. samospráva- prvým richtárom bol Ondrej (r.1266-1282)- po jeho smrti sa dohodlo, že žiaden richtár nemôže byť zvolený 2x za sebou- až do polovice 17.stor. richtárom mohol byť len Nemec, ktorý vlastnil dom na námestí- od 17.stor. získali primerané zastúpenie v mestskej rade aj Slováci, mohli sa stať aj richtármi- prvým slovenským richtárom sa r.1651 stal Gabriel Šidlovský- koncom 17.stor. sa úrad richtára striedal podľa národnosti a vierovyznania (Nemec/ Slovák a katolík/ protestant)- richtár bol na čele mestskej rady, mal právomoc aj na udelenie trestu smrti- do polovice 18.stor. sa richtári volili každoročne, potom len na viacročné obdobiahradný areál- tvorí ho farský kostol/ Nemecký kostol/ kostol Panny Márie- kostol sv. Kkríža/ slovenský kostol spojený s Matejovým domom- radnica/ praetorium (dnešná galéria)- barbakan s vežou- tri bašty: Pisárska (pošta), Banícka (Matejov dom), Farská- v 16.stor. sa mesto opevnilo proti tureckým nájazdom, vybudoval sa mestský fortifikačný/ obranný systém, ktorý pozostával zo 17 bášt a hradieb- Turci sa dostali na 10km od mesta- r:1955 vyhlásili hradný areál za štátnu pamiatkovú rezerváciu

7. I. Všeobecná charakteristika • Zvolenská kotlina a Horehronské podolie sú vnútrohorské krajinné celky rozprestierajúce sa pozdĺž horného a stredného toku Hrona v strede Slovenska. Zaberajú severnú, severozápadnú a strednú časť Banskobystrického kraja. Zvolenská kotlina predstavuje typ kotlinovej polyfunkčnej priemyselno-poľnohospodárskej krajiny, lokálne s lesohospodárskou a turistisko -rekreačnou funkciou. Horehronské podolie je zasa typom pahorkatinnej krajiny prechádzajúcej do vrchoviny.Zvolenská kotlina sa člení na 9 a Horehronské podolie na 4 podcelky. Obce Jasenie a Predajná sú súčasťou horehronského podcelku Lopejská kotlina. Na západe tieto územia ohraničujú Kremnické vrchy, na juhu Javorie a Ostrôžky, na juhovýchode sa doň vkliňujú Poľana a Veporské vrchy. Severnú hranicu týchto území tvoria Nízke Tatry a Starohorské vrchy. Horehronské podolie siaha od Telgartu po Lučatín, kde sa pripája k Zvolenskej kotline. Zaberá teda jadro okresu Brezno a východnú časť okresu B. Bystrica. Zvolenská kotlina naň nadväzuje zvyšnou časťou okresu B. Bystrica a okresmi Zvolen a Detva. II. Príroda

8. Horehronské podolie má veľmi pestré geologické zloženie. Z nerastných surovín sú známe vápence, antimón, pyrity a pyrkotúny. Zo stavebných surovín sú to štrky. Vo Zvolenskej kotline sa vyskytujú bazálne zlepence, tufitické íly a okruhliaky druhohorných hornín popri štrkových formáciách. Kým maximálnu nadmorskú výšku temer 1000 m dosahuje Horehronské podolie vo svojej východnej časti, minimálnu 390 m pri Lučatíne na nive Hrona. Dno Zvolenskej kotliny má najnižší bod pri 290 m n. m., pričom jej časti v Bystrickej a Ponickej vrchovine presahujú 700 m n. m.Obidve územia patria do mierne teplej klimatickej oblasti so studenými zimami (v r. 1929 pri Vígľaši namerali -41°C, doteraz najnižšiu teplotu vzduchu na Slovensku). Obidve územia patria k povodiu Hrona. Z jeho prítokov spomeniem Bystrianku, Jasenský potok, Hronec, Rohoznú, Bystricu, Badínsky potok. Najväčším prítokom je Slatina. S tektonickými poruchami súvisia pramene minerálnych a termálnych vôd v Brusne, Sliači a Kováčovej. Horehronské podolie je na rozdiel od Zvolenskej kotliny veľmi odlesnené. Typické preň sú smreky, menej buky a jedle. Zvolenskú kotlinu charakterizujú dubiny resp. cerovo-dubové a dubovo-hrabové porasty.

9. Zo vzácnych rastlín Horehronského podolia spomeniem: kamzičník Clusiov, horec ľadový, lomikameň karpatský, turica uhorská, lipnica žu-lová; jeho faunu reprezentujú napríklad pstruh dúhový, vidlochvost feniklový, jašterica živorodá, orol hrubozobí. Flóru Zvolenskej kotliny tvoria bertran pravý, kostrava padal-matská, kosatec sibírsky, holec pľúcny a iné; faunu salamandra škvrnitá, bocian čierny, orol krikľavý, vydra riečna.

10. III. Obyvateľstvo • Priemerná hustota obyvateľstva: 88 obyvateľov na km2 ani zďaleka nedosahuje celo-slovenský priemer. Počet obyvateľov týchto dvoch krajinných celkov možno odhadnúť na cca 280 000.

11. V týchto krajinných celkoch sa nachádza iba jedno krajské sídlo IV. Sídla • Banská Bystrica, známa svojou bohatou históriou. K okresným mestám patrí Zvolen, Brezno a Detva. Ostatné sídla mestského charakteru sú Sliač a Hriňová. V Horehronskom podolí sa nachádza až 7 obcí s počtom obyvateľov nad 2000.

12. V. Hospodárstvo • V Breznianskom okrese je zloženie priemyslu veľmi rôznorodé. Reprezentujú ho podniky ako Železiarne Podbrezová, najväčší podnik regiónu, Petrochema Dubová, strojárne ESPE Piesok, Zlieváreň Hronec, Mostáreň Brezno, Sigma Závadka, Strojsmalt Pohorelská Maša, Drevokombinát Polomka.S pestrým rozložením priemyslu sa môžeme stretnúť aj v Banskobystrickom okrese: Biotika a Fermas Slovenská Ľupča, Cementáreň B. Bystrica, Slovenska B. Bystrica, Smre-čina B. Bystrica, Harmanecké papierne, ZŤS Vlkanová, Pivovar Urpín, Fatra B. Bystrica, Letecké opravovne B. Bystrica, Drukos, VKÚ Harmanec.Vo zvolenskom regióne sa nachádzajú aj tieto podniky: Bučina Zvolen, Železničné opravovne, LIAZ Zvolen, Doprastav Zvolen, mliekáreň Wittmannn & syn Zvolen, Mäsokombinát Zvolen, Osivo Zvolen.Najskromnejší priemysel z opisovaných území má okres Detva: ZŤS Deva, ZŤS Hri-ňová, Mliekáreň Hriňová.V poslednom desaťročí došlo k výraznému hospodársko-priemyselnému útlmu v tejto oblasti. V dôsledku reštrukturalizácie, zlej ekonomickej situácie poprípade zlého hospodáenia zanikli aj tieto podniky: Kovohuty Vajsková, ZVT B. Bystrica, ZŤS Slovenská Ľup-ča, Stavoindustria B.Bystrica a Agrozet Zvolen.Na týchto územiach z poľnohospodárskej výroby neprevláda jednoznačne ani rastlinná ale ani živočíšna výroba. Pestujú sa najmä krmoviny a nenáročné plodiny: obilie, pšenica, ovos, raž a zemiaky. Rozšírený je chov hovädzieho dobytka, oviec, hydiny a ošípaných.

13. VI. Cestovný ruch • Dôležitým predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu je dobre vybudovaná cestná a železničná sieť v oboch krajinných celkoch. Dobrým príkladom je železničná trať vedúca z Margecian cez Červenú skalu, Brezno, B. Bystricu až do Zvolena. Taktiež cestná komunikácia vedúca spod Vernára opäť cez Brezno a B. Bystricu až do Zvolena. V tejto oblasti má dosť veľký význam aj letisko Tri duby na Sliači.

14. Vzhľadom k tomu, že opisované územia nemajú toľko prírodných krás ako horské oblasti, nie sú až tak veľmi turisticky atraktívne. Túto „chybu krásy“ kompenzuje bohatý výskyt minerálnych a termálnych prameňov s kúpeľno-liečebnou funkciou. Kúpele s medzinárodným významom sú na Sliači, kde sa liečia srdcovo-cievne choroby. V Kováčovej pri Zvolene zasa prebiehajú terapie pohybového ústrojenstva a nervových chorôb, pričom ku kúpeľom je pridružené aj známe termálne kúpalisko. Do Brusnianskych kúpeľov môžete ísť pre zmenu na ozdravovaciu kúru vášho tráviaceho traktu. Z našich 8 národných parkov na opisovaných územiach leží iba južná časť jedného - Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Tieto územia sú však o to bohatšie na oblasti s nižším stupňom ochrany: národné prírodné rezervácie Badínsky a Dobročský prales.

15. Vo Zvolenskej kotline sa nachádza aj arborétum Zvolen - Borová hora. Pre cestovný ruch zvyšujú príťažlivosť okrem iného aj početné kultúrno-historické pamiatky. 10 km východne od Banskej Bystrice sa nad obcou Slovenská Ľupča vypína Ľupčiansky hrad z 13. storočia, ktorý je už sprístupnený návštevníkom, ale vinou zlej finančnej situácie je v zúboženom stave. Priamo nad mestom Zvolen sa vypínajú zrúcaniny Pustého hradu. Obďaleč od Zvolena sa nachádzajú pozostatky hradov Vígľaš a Dobrá Niva. Častou súčasťou vidieckych i mestských sídel sú početné zámky a kaštiele. Zvolenský zámok - národná kultúrna pamiatka (NKP) patrí k najznámejším v tejto oblasti. Bol postavený v rokoch 1370 - 1382, pôvodne slúžil na lovecké účely, no dnes je jedným zo sídel Slovenskej národnej galérie (SNG). Pozoruhodnosťou sú aj mnohé sakrálne pamiatky. Starobylý románsky kostol sa nachádza v Dobrej Nive. Na Starých Horách pri B. Bystrici je známe pútnické miesto s neskorogotickým chrámom. Obec Hronsek oplýva nielen rázovitou ľudovou architektúrou, ale i artikulárnym dreveným evanjelickým kostolíkom so zvonicou z roku 1725. Zaujímavé ukážky ranogotickej cirkevnej architektúry môžeme vzhliadnuť aj v obciach Poniky, Zolná a Čerín. V Očovej je pamätník tamojšieho rodáka, polyhistora Mateja Bela. Bývalá partizánska obec Kalište vypálená Nemcami 18. marca 1945 je známa dvoma objektami ako pamätnými sieňami SNP. Pomníky SNP sa tiež nachádzajú v Kremničke a v Nemeckej, kde je aj expozícia múzea SNP.

16. V rázovitých Horehronských obciach Polomka, Heľpa a Šumiac nájdeme chránené objekty ľudovej architektúry. Charakter technickej pamiatky má čiernobalocká lesná že-leznica, ktorá spája Čierny Balog s Hroncom. Spomínané obce Horehronia a oblasť Detvy sú známe typickými výšivkami a ľudovými krojmi. Tradičná je výroba keramiky v Ľubietovej. Heľpa a Detva sú lokality, kde sa každoročne konajú prehliadky ľudového folklóru. Najvýznamnejším mestským strediskom opisovaných území je Banská Bystrica - jedno z najmalebnejších miest na Slovensku, nazývané aj perlou Pohronia. Mestskou pamiatkovou rezerváciou je historické mestské jadro. V ňom sa nachádza areál mestského hradu - NKP tvoriaci súbor objektov v okolí farského kostola Nanebovzatia Panny Márie z roku 1255, kostol sv. Kríža tzv. slovenský, gotický dom kráľa Mateja z roku l479, pôvodná radnica v renesančnom slohu a barbakan - vstupná časť do opevnenia hradu. Hodinová veža, pod ktorou stojí mariánsky stĺp, tvorí dominantu námestia SNP.