1 / 37

HOSPODÁRSKE A SOCIÁLNE ÚČINKY CESTOVNÉHO RUCHU

HOSPODÁRSKE A SOCIÁLNE ÚČINKY CESTOVNÉHO RUCHU. doc. Ing. Ján Orieška, PhD. Katedra cestovného ruchu a spoločného stravovania Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici. Osnova:. 1. Hospodárske účinky cestovného ruchu 2. Sociálne a kultúrne účinky cestovného ruchu.

cicely
Download Presentation

HOSPODÁRSKE A SOCIÁLNE ÚČINKY CESTOVNÉHO RUCHU

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. HOSPODÁRSKEA SOCIÁLNE ÚČINKYCESTOVNÉHO RUCHU doc. Ing. Ján Orieška, PhD. Katedra cestovného ruchu a spoločného stravovania Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici

  2. Osnova: 1. Hospodárske účinky cestovného ruchu 2. Sociálne a kultúrne účinky cestovného ruchu

  3. 1. Hospodárske účinky CR • Multiplikačný efekt (príjmová funkcia) • Tvorba hodnoty (výrobná funkcia) • Tvorba pracovných príležitostí a ich stabilizácia (funkcia zamestnanosti) • Regionálny rozvoj (vyrovnávacia funkcia) • Získavanie devízových hodnôt (funkcia platobnej bilancie)

  4. 1.1. Príjmová funkcia CR • umožňuje vyjadriť multiplikačný efekt CR, t. j. koľkokrát sa obráti peňažná jednotka vydaná na služby CR (napr. EUR, USD, SKK a i.), kým vypadne z obehu • tým CR stimuluje činnosť odvetví zainteresovaných na jeho rozvoji (napr. doprava, stavebníctvo, potravinársky priemysel a i.)

  5. Výdavky obyvateľstva príjmy CR (realizácia kúpneho fondu) KFCR = KFDCR + KFAZCR + KFPZCR • Predpoklad realizácie kúpneho fondu - produkcia služieb a tovaru CR Výdavky na cestovný ruch Priame výdavky Nepriame výdavky Dopravné služby Ubytovacie a pohostinské služby Ostatné služby Cca 15 – 20 Sk na 100 priamych v. 45 % 50 % 5 %

  6. Použitie príjmov CR podnikateľmi úsporyspotreba spotrebné investičné financie T a S statky hraničný sklon k úsporám (s)hraničný sklon k spotrebe (c) Výhodnosť podnikateľskej aktivity vtedy, čím väčšiecoprotis. 1 Príjmový multiplikátor k = –––––– c

  7. Príjmový multiplikátor: • vyjadruje násobiaci - multiplikačný efekt CR (príjmy CR prejdú viacerými štádiami) • je väčší ako 1, pretože začiatočné zvýšenie výdavkov uvádza do pohybu ďalšie vyvolané zvýšenie výdavkov (ak je napr. 2,16 znamená, že každé € sa obráti 2,16krát, kým vypadne z obehu) • možno ho skúmať na úrovni štátu, regiónu, aj prostredníctvom podnikov CR • nákupy mimo štátu, regiónu znižujú multiplikačný efekt

  8. Aj: • multiplikátor pracovných miest • devízový multiplikátor • investičný multiplikátor (zvýšenie HNP v dôsledku zvýšenia investícii o 1 peňažnú jednotku)

  9. 1.2. Výrobná funkcia CR • Umožňuje vyjadriť prínos (podiel) CR na tvorbe hrubého národného produktu (HNP) • HNP: • je peňažná hodnota statkov a služieb, ktoré sa v krajine vyrobili za 1 rok • meria celkovú činnosť hospodárstva • predstavuje celkovú produkciu finálnych statkov a služieb, ktorá sa vyrába a predáva na spotrebu alebo investovanie (nezahŕňa medziprodukty, t. j. statky používané na výrobu iných statkov, ale len tú časť, ktorá sa nazýva pridaná hodnota)

  10. Pridaná hodnota podniku CR: • Následok použitia výrobných faktorov (príroda, práca, kapitál) v transformačnom procese podnikov CR je produkcia S a T pre návštevníkov v CR • Zdroj tvorby hodnoty nie je celý objem vyprodukovaných S a T, ale len jeho časť – pridaná hodnota podniku CR • Pridaná hodnota podniku CR pri produkcii S a T vzniká ako rozdiel medzi tržbami podniku a nákupom S a T od iných podnikov • Pridaná hodnota podniku zahŕňa podnikové náklady vo forme miezd, platov, úrokových platieb a dividend

  11. Pridaná hodnota CR vytvorená v regióne /štáte: • kde: HCR _- hodnota vytvorená v CR v € T - tržby podnikov CR v € NST - nákup tovaru a služieb v € Nd - nepriame dane a poplatky v € HCR = T – (NST + Nd)

  12. Vyjadrenie vytvorenej hodnoty: • na úrovni podnikov CR relatívne exaktné • na úrovni regiónu/štátu problémové z dôvodu prierezového (mnohoodborového) charakteru CR (CR nie je samostatným odvetvím), odhad hodnoty vytvorenej v CR 35-40 % z príjmov CR • Poznámka: problém jednoznačného vymedzenia pojmu odvetvie (v trhovej štruktúre dokonalej konkurencie je odvetvie definované ako veľký počet firiem, ktoré si navzájom konkurujú pri výrobe homogénneho produktu)

  13. Odporúčaná metodika merania účinkov CR na národohospodárskej úrovni pre štáty OECD metodika satelitného účtu CR (tourism satellite account – TSA) • poskytuje mechanizmus na identifikovanie odvetví produkujúcich S a T uspokojujúcich dopyt obyvateľstva po účasti na CR

  14. Satelitný účet CR umožňuje: • prezentovať údaje o CR tak, aby umožňovali komparáciu s inými odvetviami • analyzovať CR komplexne z ekonomického hľadiska • poskytovať info o profile zamestnanosti v „odvetviach“ CR • poskytovať údaje o veľkosti kapitálových investícií do CR • vládnym a ďalším orgánom „bližší pohľad“ na CR • poskytovať info o základnom imaní a kapitálovej základni

  15. 1.3. Funkcia zamestnanosti • Súvisí s tvorbou (a stabilizáciou) pracovných príležitostí: • v CR (primárna zamestnanosť) • v iných odvetviach (sekundárna zamestnanosť)

  16. Problémy zamestnanosti v CR: • osobné služby – veľká spotreba živej práce, len čiastočná substitúcia technikou • veľkosť podnikov CR (mikro a malé podniky) • vysoká kapitálová náročnosť pracovných miest najmä v hotelierstve a pohostinstve • sezónnosť CR (veľké výkyvy vo frekvencii návštevníkov) • nízke požiadavky na kvalifikáciu (univerzalisti versus špecialisti) • nízke zárobky (aj vo väzbe na kvalifikáciu) • nevýhodná pracovná doba a pracovné podmienky

  17. 1.4. Vyrovnávacia funkcia CR • súvisí s územnou deľbou práce (územnou špecializáciou) a vplyvom CR na rozvoj stredísk/regiónov • územná deľba práce (územná špecializácia) = orientácia územia (strediska, regiónu) na produkciu spojenú bezprostredne alebo sprostredkovane s prírodnými a ekonomickými zdrojmi daného územia • základ špecializácie strediska/regiónu CR je jeho primárna ponuka - prírodné a kultúrno-histor. podmienky a organizované podujatia

  18. Úloha CR v stredisku/regióne: • polarizujúci (hnací) faktor (nevyhnutnosť koordinácie) • indukovaný (hnaný) faktor • neutrálny faktor

  19. CR ako polarizujúci (hnací) faktor: Predpoklady a podmienky- ekonomické činnosti v stredisku/regióne: • zabezpečujúce činnosť podnikov CR (stavebná výroba, Ph a potravinárstvo, obchod ap.) • nadväzujúce na rozvoj CR (doprava, spoje, suveníry, poisťovne, banky, bezpečnosť ap.) • technická infraštruktúra (voda, plyn, elektrina, komunikácie, kanalizácia) • sociálna infraštruktúra (byty, školy, športové a kultúrne zariadenia, zdravotníctvo ap.)

  20. CR ako polarizujúci (hnací) faktor: Účinky: • nové pracovné príležitosti (stabilizácia domáceho obyvateľstva) • zmeny v štruktúre zamestnanosti • zárobková situácia (stimulácia dopytu, podnikateľskej činnosti) • stimulácia rozvoja technickej a sociálnej infraštruktúry (vyššia občianska vybavenosť) • zdroj príjmov a tvorby hodnoty (multiplikátor) • priamy a nepriamy vplyv na tvorbu a rast HNP

  21. 1.5. Funkcia platobnej bilancie a) CR ako forma VEV b) kvantifikácia ZCR c) ZCR a zahraničný obchod d) ZCR a PB štátu

  22. a) Cestovný ruch ako forma VEV • CR = pohyb + pobyt ...(masovosť) ekonomické dôsledky: aktívny ......... príjmy (export) pasívny ......... výdavky (import) (tranzitný) ...... (detto aktívny)

  23. Vonkajšie vzťahy štátu:

  24. VEV vzťahy štátu: súhrn vzťahov hospodárskych procesov jednej národnej ekonomiky k podobným procesom iných národných ekonomík (ZCR je súčasťou VEV)

  25. b) Kvantifikácia ZCR Štatistika zahraničného CR: • umožňuje kvantifikáciu (jeden zo zdrojov poznania a riadenia) • systematický zber, spracovanie a publikovanie informácií • informácie o objeme, vývoji a štruktúry najmä: • z časového hľadiska • z priestorového hľadiska

  26. Ukazovatele ZCR fyzické hodnotové umožňujú: • analyzovať a hodnotiť ZCR • skúmať zákonitosti a tendencie trhu ZCR • orientáciu pri vypracúvaní prognóz • dvoj- a mnohostranné porovnávania • vyjadriť kvantitu a/alebo kvalitu ZCR

  27. Fyzické ukazovatele: • počet návštevníkov/ • turistov/ výletníkov (DCR, • AZCR, PZCR) • počet pobytových dní • Ø doba pobytu • počet prenocovaní • hustota AZCR (počet • návštevníkov AZCR/ • 1000 obyv. alebo 100 km2) • sklon obyvateľstva k účasti • na PZCR (počet návštev. • PZCR/1000 obyv.) • Hodnotové ukazovatele: • • príjmy z AZCR • výdavky na PZCR • Ø príjem na 1 návštevníka • Ø výdavok na 1 návštevníka • Ø príjem na 1 pobytový deň • Ø výdavok na 1 pobytový deň • saldo bilancie ZCR • podiel salda bilancie ZCR • na salde PB • spotrebná kvóta ZCR • (výdavky na ZCR/HNP) • intenzita ZCR (počet • prenocovaní/HNP Vyjadrenie kvantity a/alebo kvality ZCR

  28. c) ZCR a zahraničný obchod Nepriamy vzťah: • realizácia produktu v ZCR, ktorý • nemôže byť predmetom exportu (služby CR) • nie je aktuálny na export (pamiatkové predmety) • zastupuje priamy export (spotreba tovaru v AZCR, ktorý je aktuálny aj v priamom exporte – pivo, víno ap.) • realizácia za vnútorné ceny (> ako svetové) • príchod spotrebiteľa na miesto spotreby

  29. Priamy vzťah: • vyvolanie priameho „viditeľného“ exportu tovaru, s ktorým sa oboznámili návštevníci v AZCR a obľúbili si ho (pivo, víno ... gastro zariadenia ...) • vyvolanie priameho „neviditeľného“ exportu služieb (pracovníci v gastro zariadeniach – národné reštaurácie) • vyvolanie priameho importu (spotreba produktov vlastnej krajiny konzervatívnymi návštevníkmi v AZCR – tradičné značky)

  30. d) ZCR a PB štátu Najčastejšie interpretácie platobnej bilancie: a) trhová platobná bilancia • častejšie použitie pojmu • ide o bežný a neprerušovaný vzťah dvoch platobných tokov do a z krajiny • porovnateľná len z hľadiska účinkov (napr. na kurz meny alebo na úroveň devízových rezerv)

  31. b) účtovná platobná bilancia • štatistický výkaz všetkých zahraničných transakcií krajiny za určitý časový úsek (rok) • metodika účtov PB rozdielna medzi krajinami, tiež jednej krajiny v rôznych obdobiach • obyčajne rozdelená do 3 oddielov (podúčty): • bežný účet * viditeľné transakcie (na obchodnom účte) * neviditeľné transakcie (hlavne platby za služby vrátane CR • investície a ostatné transakcie • oficiálne financovanie

  32. Súvislosti ZCR a PB: • Prevod kvantitatívnej a mnohostrannej povahy pobytu subjektu CR na spoločný merateľný základ – evidencia v peniazoch a jej vyjadrenie v bilancii • Bilancia ZCR: aktívna koncepcia ZCR Príjmy návštevníkov z AZCR (+) Výdavky rezidentov na PZCR (- ) Saldo bilancie aktívne (+) pasívne (- ) vyrovnané (=)

  33. Posúdenie kvalitatívnej stránky ZCR: • stav salda bilancie ZCR • postavenie salda bilancie ZCR v PB štátu, t. j. výsledok porovnania: podiel salda ZCR na ostatných častiach PB (rozsah krytia salda ostatných položiek PB) saldo bilancie ZCR x 100 saldo ostatných položiek PB štátu

  34. Alternatíva Saldo bilancie Saldo ostatných Saldo ZCR položiek PB PB I. + + + II. - + a) + b) - c) = III. + - a) + b) - c) = IV. - - - • Alternatívy:

  35. Detto porovnanie bilancie ZCR a obchodnej bilancie • Efektívnosť ZCR: ekonomickámimoekonomická kvantifikovateľná nekvantifikovateľná (NH rentabilita) výstupy (účinky) efektívnosť ZCR = vstupy

  36. 2. Sociálne a kultúrne funkcie CR • Rekreačno-zdravotná funkcia (zdravotno-preventívna funkcia) • Kultúrno-poznávacia funkcia • Výchovná funkcia (svetový mier, porozumenie medzi národmi) • Vedecko-informačná funkcia • (každá má aj ekonomický aspekt)

  37. Ďakujem za pozornosť.

More Related